Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 26, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12P/105/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217217949
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2217217949.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v rodinnoprávnej veci navrhovateľky: Y.

V., U.. J., C.. XX.XX.XXXX, D. S. Q. O., A. J. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Ildikó Uleklovou, advokátkou,
Dunajská Streda, Jesenského 5026/13A, proti manželovi: W. V., C.. XX.XX.XXXX, trvale bytom tamtiež,
o rozvod manželstva a úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletej S. V., C.. XX.XX.XXXX,
v konaní zastúpenej procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda,
takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom L. B. C. L. r
o z v á d z a .

Súd maloletú S. V., C.. XX.XX.XXXX zveruje na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke, ktorá
ju bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.

Otec je povinný platiť na výživu mal. S. sumu 70 eur, vždy do 20. dňa mesiaca vopred k rukám matky,
počnúc právoplatnosťou výroku o rozvod manželstva.

Rodičia sa dohodli, že styk otca s mal. S. upravovať nebudú.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Návrhom zo dňa 08.12.2017 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva. V návrhu uviedla, že
manželstvo uzavreli po krátkej známosti. Z manželstva pochádza jedno, v súčasnosti maloleté dieťa,
navrhovateľka priviedla do manželstva ďalšie maloleté dieťa, pochádzajúce z jej predchádzajúceho
manželstva, ktoré dieťa jej bolo zverené do osobnej starostlivosti a s manželom ju spoločne vychovávali.
Manžel sa postupne prestal o navrhovateľku a ich dcéru zaujímať, jeho chladný prístup k rodine zotrval aj
po snahe navrhovateľky odkomunikovať problém. Do vzťahu tiež začala zasahovať matka manžela. Na
jeseň minulého roka zistila, prečo má manžel výkyvy nálady a prečo zabúda na veci, na ktorých sa deň

predtým dohodli, jej podozrenie s jeho problémom s alkoholom manžel potvrdil. Následne kvôli tomuto
problému manžel navštívil psychiatra, ale liečeniu sa riadne nepodrobil, pokračoval v požívaní alkoholu
a jeho agresivita sa prehlbovala, až dospela do štádia, keď pri svojom záchvate zlosti dal navrhovateľke
niekoľko faciek. Pred pár dňami priznal mimomanželskú známosť. K zárobkovým pomerom uviedla, že
pracuje ako zdravotná sestra s príjmom v priemere 1.249 eur mesačne (s poukazom na odpracované
nadčasy) a manžel v súčasnosti poberá nemocenské 251 eur mesačne. Výdavky na domácnosť vyčíslila
na 214 eur mesačne, k tomu platí úver na auto 113 eur mesačne a úver na rodinný dom 272,36 eur

mesačne, za telefón platí manžel 12 eur mesačne a navrhovateľka spolu s dcérami 25 eur mesačne.
Na maloletú S. uviedla zvýšené výdavky v škole na obedoch v školskej jedálni (ŠJ) a poplatku do
školského klubu detí (ŠKD) 35 + 9 eur, chcela by obom dcéram zabezpečiť doučovanie zo slovenského
a anglického jazyka, ale hodina doučovania stojí 10 eur. Na maloletú Veroniku platí jej otec výživné90 eur mesačne. Manžel neprispieva finančne nijakým spôsobom, všetky náklady na domácnosť a na
splátky úveru platí navrhovateľka. Na čas po rozvode navrhla maloletú S. zveriť do jej starostlivosti a
otca (manžela) zaviazať k plateniu výživného sumou 150 eur mesačne (v priebehu konania návrh zvýšila

na 200 eur mesačne). Styk otca s maloletou nenavrhovala upraviť .

(2) Manžel k návrhu na rozvod súhlasil. Výživné na dieťa navrhol určiť sumou 70 eur mesačne.

(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s predloženými

listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutočný stav veci:

(4) Účastníci konania - manželia uzavreli podľa sobášneho listu vystaveného Matričným úradom B. C.
L. manželstvo A. B. XXXX. Z manželstva pochádza jedno, toho času ešte maloleté dieťa, narodené v
roku 2007. U oboch sa jedná o druhé manželstvo, u oboch prvé manželstvo skončilo rozvodom.

(5) Navrhovateľka vo svojej výpovedi k rozvratu manželstva uviedla, že vzťah sa zhoršoval postupne v
posledných rokoch, najprv sa snažila udržať manželstvo kvôli dieťaťa, následne si uvedomila, že práve
pre zabezpečenie pokojného prostredia pre deti je rozvod potrebný. Manžel sľúbil problém s alkoholom
riešiť, tvrdil, že sa z toho dostane sám. Rodine sa nevenoval. Spolužitie prerušili v decembri 2017,
maloletá je pokojnejšia. Nemá záujem o obnovu manželského spolužitia.

(6) Manžel vo svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľka ešte počas ich spolužitia nadviazala
mimomanželskú známosť. Preto aj on následne nadviazal mimomanželský vzťah, trval asi 4 mesiace.
Psychiatra navštívil práve kvôli manželke, keď sa mu vyhrážala rozvodom, asi mesiac užíval predpísané
lieky, potom prestal. Alkohol nepožíva nadmerne, nie je potom vulgárny, v súčasnosti dlhšiu dobu nepije

vôbec. Nemá už záujem o obnovu manželského spolužitia. S dieťaťom však chce udržiavať vzťah.
(7) Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní,
vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné
prostredie. (§ 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine)

(8) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak
vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno
očakávaťobnoveniemanželskéhospolužitia.Súdzisťujepríčiny,ktoréviedlikvážnemurozvratuvzťahov
medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy
prihliadne na záujem maloletých detí. (§ 23 ods. 1, 2 zák. o rodine)

(9) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v manželstve účastníkov
konania došlo k vážnemu a trvalému rozvratu, spôsobenému nedostatočnou vzájomnou komunikáciou,
nezáujmom manžela o rodinu a jeho správaním, v dôsledku čoho došlo k citovému odcudzeniu
manželky. V súčasnosti manželstvo účastníkov neplní svoje spoločenské funkcie, pričom nie je

pravdepodobné, že by v budúcnosti došlo k obnove manželského spolužitia manželov. Keďže
manželstvo nie je po žiadnej stránke funkčné, zo strany manželov nie je záujem o obnovu manželského
spolužitia a také prostredie, v ktorom by žili obaja rodičia spoločne bez racionálnej komunikácie a
citového vzťahu, nie je vhodné ani na výchovu maloletého dieťaťa, súd návrhu vyhovel a manželstvo
účastníkov konania rozviedol.

(10)Podľa§100Civilnéhomimosporovéhoporiadku(zákonč.161/2015Z.z.-CMP)skonanímorozvod
manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

(11) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa súd upraví výkon ich

rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté
dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí,
ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu
alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a
ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej

osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby
dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí
skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. (3) Rozhodnutie o úprave výkonu
rodičovských práv a povinnosti možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom,inak je nevykonateľná. (4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri
schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom
rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby,

stabilitubudúcehovýchovnéhoprostrediaakuschopnostirodičadohodnúťsanavýchoveastarostlivosti
o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť
zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného,
rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (5) Súd pri rozhodovaní o zverení
maloletéhodieťaťadoosobnejstarostlivostijednéhozrodičovdbánaprávotohorodiča,ktorémunebude

maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati.
Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. (§ 24 zák. o rodine)
12) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia,
ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodiča s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou
rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku

1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu
styku žiadajú neupraviť. (§ 25 ods. 1, 2 zákona o rodine)
(13) V otázke úpravy výkonu práva a povinností rodičov na čas po rozvode došlo k zhode rodičov
na určení, ktorému z nich má byť dieťa zverené do starostlivosti, súhlasil aj procesný opatrovník.
Rodičia sa musia naučiť opäť vzájomne komunikovať, dieťa pre svoj zdravý vývin potrebuje kooperatívny

vzťah medzi rodičmi, aj keď rodičia ako partneri spolu nežijú. Je na rodičoch, aby i v prípade rozpadu
partnerského vzťahu vytvorili pre maloleté dieťa prostredie, v ktorom sa cíti bezpečne, s istotou sa môže
vyvíjať a najmä sa od rodičov prirodzene učiť ako od dôveryhodných modelov všetkému, čo bude živote
potrebovať. Vzhľadom na zhodný návrh rodičov, keďže neboli zistené dôvody, pre ktoré by sa matka
nedokázala o dieťa riadne postarať a zabezpečiť jeho potreby, súd dospel k záveru, že je v záujme

maloletého dieťaťa na jeho zverení do výlučnej starostlivosti matke.

(14) Matka k zárobkovým a majetkovým pomerom uviedla, že má príjem zo zamestnania, za obdobie
od marca 2017 do februára 2018 vykázala príjem vo výške 1.306,67 eur mesačne v priemere, k tomu
poberá prídavky na deti (2x 23,68 eur mesačne, do decembra 2017 vo výške 2x 23,52 eur mesačne).

Spoločne s manželom predali dňa 19.01.2018 rodinný dom s vedľajšou stavbou a pozemkami, z kúpnej
ceny vyplatili úver a zvyšok si rozdelili v rovnakom pomere (po 6.500 eur). S deťmi býva v prenajatom
byte za 400 eur mesačne vrátane služieb spojených s bývaním, všetkým trom platí telefóny 25 eur
mesačne, ďalej UPC televíziu a internet 30 eur mesačne. Obom deťom aj sebe zriadila životné poistenie
spojené so sporením (2x 20 eur a 1x 25 eur mesačne). Mal. S. sa stravuje v ŠJ, navštevuje ŠKD, má

oslabenú imunitu, za tým účelom jej kupuje výživové doplnky za asi 15 eur mesačne, rovnako aj mal.
A.. Spoločne s manželom vlastnia osobné vozidlo Škoda Fabia, je v užívaní manžela. Poukázala na to,
že splátky na úveroch, výdavky na bývanie a potreby detí znášala výlučne ona.

(15) K zárobkovým a majetkovým pomerom otec uviedol, že bol od augusta 2017 dlhodobo

práceneschopný (PN) v dôsledku zlomenín na oboch pätách pádom z lešenia, poberal nemocenské
(za obdobie október 2017 až február 2018 v priemere 290,08 eur mesačne), od marca t. r. pracuje, za
polovicu odpracovaného mesiaca mal príjem 317 eur. Zmenil zamestnávateľa práve pre úraz, prácu má
menej namáhavú, pred úrazom mal príjem 700 eur mesačne (podľa predložených dokladov v roku 2017
za mesiace január, 10 dní február a 10 dní august mal príjem spolu 1.258,06 eur, t. j. mesačný príjem

v priemere predstavoval 757 eur; od 22. marca do 20. augusta 2017 poberal dávku v nezamestnanosti
574,38 eur mesačne v priemere). Býva sám v prenajatom byte za 350 eur mesačne. Zo svojho podielu
na kúpnej cene za predaj spoločného bytu vrátil svojej matke pôžičku, ktorú si zobral počas PN, aby
zabezpečil prostriedky na splátky hypotéky, ostalo mu asi 1.000 eur. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť (k
mal.C.,C..XXXX-dieťazprvéhomanželstva),výživnéplatí40eurmesačnepodľasúdnehorozhodnutia

z roku 2012. S maloletou S. sa stretáva od prerušenia spolužitia zriedkavo.

(16) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu,prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák. o rodine)

(17) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný
preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu
sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných
na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného

mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)

(18) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadnesúdajvtedy,ak sapovinnývzdábezdôležitéhodôvoduvýhodnejšiehozamestnania,zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba

berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)

(19) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
(§ 76 ods. 1 zák. o rodine)

(20) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov,
ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa,
ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka.
Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa,
ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre

všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň
dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich
schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby
dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu
na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými

potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby.
Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám
a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo
je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na
trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích

povinností.

(26) V súčasnosti má maloleté dieťa 10 rokov, výrazne zvýšené výdavky na jej starostlivosť matka
nemá (do školy 44 eur, výživové doplnky 15 eur a životné poistenie 20 eur). Obaja rodičia majú ďalšiu
vyživovaciu povinnosť (obe deti majú 16 rokov). Vzhľadom na vek dieťaťa, jeho (základné) odôvodnené

potreby súd upravil otcovi výšku vyživovacej povinnosti sumou 70 eur mesačne. Takéto výživné spolu s
prídavkom na dieťa (keďže matka v súčasnosti vyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu osobnou
starostlivosťou a zabezpečením bývania) umožní uspokojiť odôvodnené potreby maloletej. Otec má
príjem zo zamestnania, nepreukázal žiadne významné výdavky (napr. v súvislosti s riešením jeho
zdravotného stavu, ...), na ktoré je potrebné prihliadať pri určení výšky výživného. Pri úprave výšky

výživného súd prihliadol aj na to, že v zmysle rozhodovacej súdnej praxe má orientačné rozpätie pre
určenie výšky výživného povinného rodiča predstavovať podiel na výžive približne v rozsahu 20% až
25% z priemerného čistého mesačného príjmu (s možnosťou rôznych modifikácií, najmä v závislosti na
počte vyživovacích povinností, potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb), čo
v prípade otca (pri priemernom príjme za obdobie od apríla 2017 do marca 2018, spolu 5.713,30 eur)

predstavuje rozsah 95 až 119 eur (na dve vyživovacie povinnosti).

(27) Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z. z. - CMP) žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti
nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní
odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) - § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP)
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie peňažného plnenia podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na výkon rozhodnutia pre inú ako peňažnú povinnosť podľa § 370 a nasl. CMP.