Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 17, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/29/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114217637
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8114217637.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.

Jany Burešovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v spore žalobcu: N. I., T.. XX.XX.XXXX, H. Š. XX,
XXX XX X. T. D., právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sovietskych hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: 1/ Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811
02 Bratislava, právne zastúpený spoločnosťou AK Antol s.ro., so sídlom Kupeckého 2542/72, 902 01
Pezinok, IČO: 47 257 024, 2/ ISONZO, a.s., so sídlom Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava, o určenie
neprijateľných zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaných v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č.k. 9C/127/2014 - 126 zo dňa 19.12.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalobcovi voči žalovanému 1. ako aj voči žalovanému 2., voči každému z nich zvlášť, nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške týchto náhrad bude rozhodnuté
súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, takto:
I. Určuje, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa v Obchodných podmienkach Poštovej banky, a.s.
verzia 1/2009 k Zmluve o úvere - dostupná pôžička uzavretej medzi Poštovou bankou, a.s. a N. I., nar.

XX.XX.XXXX v bode 3.2 v znení:
„Banka môže upravovať RPMN, úrokové sadzby, poplatky a ostatné náklady nevstupujúce do RPMN v
dôsledku zmien legislatívneho, ekonomického (napr. pri zmene základnej úrokovej sadzby vyhlasovanej
Národnou bankou Slovenska - NBS), podnikateľského (napr. pri zmene indexu spotrebiteľských cien
zverejňovaných Štatistickým úradom SR) alebo technického prostredia alebo zmien parametrov úveru
alebo produktu Banky. Tieto zmeny Banka uskutoční zmenou alebo doplnením Oboznámenia a/alebo
Oznámenia a/alebo Sadzobníka, pričom tieto zmeny a/alebo doplnky nadobúdajú účinnosť ku dňu v ňom

uvedenom. Aktuálne znenie Sadzobníka, Oznámenia, Oboznámenia a Formulár sú k dispozícii na OM.“
je pre svoju neprijateľnosť neplatná.
II. Určuje, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa v Zmluve o úvere - dostupná pôžička uzavretej medzi
Poštovou bankou, a.s. a N.M. I., T.. XX.XX.XXXX v bode 7. v znení:
„Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik,
platnosť a výklad sa budú rozhodovať v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných
obchodných podmienkach“

v spojení s bodom 11.2. Obchodných podmienok Poštovej banky, a.s. verzia 1/2009 v znení
„Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ, budú riešené dohodou. V prípade
nedosiahnutia dohody sa uplatní na riešenie sporov rozhodcovská doložka uvedená vo VOP, na základe
ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov.“v spojení s bodom 10.2.2. Všeobecných obchodných podmienok v znení:
„Banka a Klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi
nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, bankových produktov a/alebo

vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v
nasledovnom znení:
a) Pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v
čase začatia rozhodcovského konania;

b) Pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a
rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a rozhodovacieho poriadku, ktoré sú platné
a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.“
a v spojení s bodom 10.2.3. Všeobecných obchodných podmienok v znení:
„Ak Klient, najneskôr pri uzavretí Bankového obchodu a/alebo Zmluvy nedoručí Banke písomne
oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal.“

je pre svoju neprijateľnosť neplatná.
III. Žalobca má proti žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade a to proti každému z nich zvlášť,
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“

2. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že dňa 14.12.2009 bola medzi žalobcom a žalovaným

v1.rade,akomedzidlžníkomaveriteľom,uzatvorenáZmluvaoúvere-dostupnápôžička.Súčasťoutejto
zmluvy o úvere boli Obchodné podmienky pre úver - dostupná pôžička verzia 1/2009, ako aj Všeobecné
obchodné podmienky účinné od 01.12.2009.
Súdu bola zo strany žalovaných predložená zmluva o postúpení pohľadávky, na základe ktorej došlo k
postúpeniupohľadávkyzposudzovanejzmluvyoúverezožalovanéhov1.radenažalovanéhov2.rade.

Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú v bode 3.2 Obchodných podmienok pre úver - dostupná
pôžička verzia 1/2009, súd uviedol, že samotné ustanovenie bodu 3.2. obchodných podmienok pre úver
- dostupná pôžička nepovažuje bez ďalšieho za neprijateľné, ale jeho neprijateľnosť v prejednávanej
veci je daná tým, že kritériá možnej jednostrannej zmeny zmluvných dokumentov zo strany dodávateľa
nie sú vyčerpávajúco úplné a ďalej preto, že napriek tomu, že môže dôjsť k jednostrannej podstatnej

zmene parametrov úverovej zmluvy, bod 3.2. neumožňuje spotrebiteľovi v dostatočnej časovej lehote
rozhodnúť sa, či takéto zmeny prijme alebo bez sankcií pristúpi k ukončeniu predmetnej úverovej zmluvy.
Práve vyššie uvedené dôvody a nedostatky bodu 3.2 podľa súdu zakladajú hrubo nerovnovážny stav
medzi právami a povinnosťami dodávateľa a právami a povinnosťami spotrebiteľa.
Pokiaľ ide o samotnú rozhodcovskú doložku a jej prijateľnosť či neprijateľnosť, súd poukázal na právnu

argumentáciu Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn.6Coe/210/2012, s ktorou sa stotožnil.
Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu žalovaného v 1. rade, súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 29ICdo/26/2012. Keďže postúpením pohľadávky na zaplatenie nesplatenej
časti úveru nedochádza k zmene účastníka úverovej zmluvy, účastníkom úverovej zmluvy uzatvorenej
medzi žalovaným v 1. rade a žalobcom, tak žalovaný v 1. rade ostáva. Ak jedným zo základných

účelov vyslovenia neprijateľnej zmluvnej podmienky je povinnosť zdržania sa dodávateľa túto zmluvnú
podmienku ďalej používať, a zmluva, obchodné podmienky ako aj všeobecné obchodné podmienky boli
vytvorené práve žalovaným v 1. rade a boli a sú ním ďalej používané, je daná pasívna vecná legitimácia
a právny záujem na tom, aby rozsudok súdu bol účinný aj voči žalovanému v 1. rade ako tvorcovi
uvedených zmluvných dokumentov, pričom právoplatný rozsudok mu zabráni používať tieto zmluvné

podmienky, resp. domáhať sa nárokov z úverovej zmluvy, ktoré by boli vo svojom základe, prípadne
výške, ovplyvnené použitím týchto zmluvných podmienok.
Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2. rade, súd mal za to, že jeho pasívna vecná
legitimácia vyplýva jednak z toho, že žalovaný v 2. rade je singulárnym právnym nástupcom žalovaného
v 1. rade a tiež z toho, že vyslovením neprijateľnosti požadovaných zmluvných podmienok bude aj

pre vzťah medzi postupníkom a žalobcom právoplatne stanovené, že v prípade žaloby o zaplatenie
tejto pohľadávky podanej postupníkom voči žalobcovi, bude musieť rozhodujúci súd vychádzať z toho,
že prípadné zmeny pohľadávky, ktoré sa udiali na základe bodu 3.2 sú neplatné, a preto pohľadávka
nemôže byť ovplyvnená týmito zmenami a zároveň pre prípadný spor medzi postupníkom a žalobcom o
zaplatenie nesplatenej časti úveru právoplatným vyslovením neprijateľnosti rozhodcovskej doložky bude

dané, že postupník si svoj nárok na zaplatenie nemôže uplatniť na rozhodcovskom súde, ale musí si
ho uplatniť na súde všeobecnom.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP.3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v rade 1/ z dôvodov
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Dôvodil, že okamihom postúpenia pohľadávky stratil
akékoľvek oprávnenia meniť, domáhať sa a plniť ustanovené podmienky Zmluvy o úvere. Úspešnosť

strany v spore vždy závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje
žalobou uplatnený nárok. Postúpením pohľadávky došlo k strate pasívnej vecne legitimácie. Poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co/4/2014.
Ďalej uviedol, že podľa § 27 ods. 2 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách bol povinný splniť si svoju
povinnosť nastaviť systém regulácie rizika spôsobeného meniacim sa ekonomickým prostredím pre

banku. Podľa čl. II. bod 5.2 VOP je klient oprávnený v dostatočnej časovej lehote sa rozhodnúť, či prijme
alebo neprijme zmeny a je oprávnený bez sankcií pristúpiť k ukončeniu zmluvy.
Žalovaný v rade 1/ informoval žalobcu o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej doložky nielen pri
uzatvorení zmluvy o úvere, ale žalobca mal možnosť oboznámiť sa s týmto inštitútom ešte pred
uzavretím zmluvy o úvere, a to pri podaní žiadosti o poskytnutie úveru ako aj z verejne dostupných VOP.
Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu zamietol a priznal

žalovanému v rade 1/ náhradu trov konania.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie aj žalovaný v rade 2/ z dôvodov podľa ust. § 365 ods.
1 písm. d), f) a h) CSP. Tvrdí, že bod 3.2 Obchodných podmienok jasne stanovuje, za akých okolností
dochádza k zmenám parametrov v zmluve o úvere a transformuje do svojich obchodných podmienok

výlučne zákonné znenie. Taktiež argumentoval ustanovením § 27 ods. 2 Zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách a poukázal na bod 5.2. VOP. Žalovaný v rade 2/ nie je úverovou inštitúciou a nemá oprávnenie
meniť dojednané podmienky. Preto je výrok I. rozsudku nedôvodný, nakoľko jeho uplatnenie do budúcna
voči žalobcovi zo strany žalovaného v rade 2/ je nemožné. Žalovaný v rade 2/ má ďalej za to, že
dojednanie rozhodcovskej doložky bolo v súlade s právnymi predpismi účinnými v čase uzatvorenia

spotrebiteľskej zmluvy. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v rade 1/ uviedol, že nesúhlasí s jeho tvrdením o
tom, že nie je pasívne vecne legitimovaný, nakoľko práve žalovaný v rade 1/ je autorom neprijateľných
zmluvných podmienok. Zmluvná podmienka v bode. 3.2 Obchodných podmienok ako aj rozhodcovská

doložka zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Žalobca navrhol
napadnutý rozsudok potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolania

preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto s čas
verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove
dňa 10.5.2018 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v rade 1/ ako aj odvolanie
žalovaného 2/ nie je dôvodné.

7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

8. Podľa ust. § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej
zmluvy (t.j. k 14.12.2009), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.9. So zreteľom na skutkové a právne okolnosti v predmetnej veci sa odvolací súd zaoberal otázkou,
či predmetná rozhodcovská doložka (bod 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok) predstavuje

hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odvolací
súd poukazuje na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka, ktorá je obsiahnutá
v štandardnej formulárovej zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán,
pričom nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.
Rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Neprijateľnou zmluvnou

podmienkou je aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej
zmluvy riešili v rozhodcovskom konaní pred konkrétne určeným rozhodcovským orgánom. Správnosť
tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného znenia ust. § 53
ods. 4 pod písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008 novelou uskutočnenou zákonom
č. 568/2007 Z. z.. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je
alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle

rozhodcovskej doložky rozhodnutiu vopred veriteľom určeného rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť
o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Jedná sa o neprimeranú doložku a súd je
oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že
spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný.
Možnosť voľby spotrebiteľa neprijať návrh na uzatvorenie rozhodcovskej doložky je len iluzórna, keďže

rozhodcovská doložka bola vopred pripravená pre neurčitý počet klientov. Pokiaľ spotrebiteľ chcel
uzatvoriť zmluvu o úvere, musel bezpodmienečne súhlasiť so všetkými podmienkami, ktoré boli vopred
pripravené veriteľom.
Zmluvné dojednanie, ktoré nebolo spotrebiteľom individuálne dojednané, a ktoré vyžaduje od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní, odvolací súd považuje za

podmienku, ktorá bráni tomu, aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok. Ak má byť
rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi
viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Žalovaný v rade 1/ v tomto smere
dôkaznébremenonesplnil.Kvalifikačnýmkritériomprezáver,ženejdeoindividuálnevyjednanúzmluvnú

podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo
je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
Takúto rozhodcovskú doložku nemožno v žiadnom prípade považovať za individuálne dojednanú.
Taktiež nie je možné súhlasiť s tvrdením, že išlo o naplnenie § 93b Zákona o bankách. Podľa §
93b Zákona o bankách, banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom

neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z
obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom
zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme
predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú pri
predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o

dôsledkochuzavretianavrhovanejrozhodcovskejzmluvynariešenieichvzájomnýchsporovzobchodov.
Uvedené ustanovenie vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa,
a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať preukázateľným
spôsobom. Zákonom vyžadované preukázateľné poučenie spotrebiteľa a jeho voľba nenapĺňa taký
postup dodávateľa ak sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť všeobecných obchodných

podmienok. Podstatou všeobecných obchodných podmienok je, že sa v rámci kontraktácie nemenia, že
sú všeobecné a buď záujemca o službu prijme tieto podmienky alebo zmluva nevznikne. V tom spočíva
faktická nerovnosť pri kontraktácii. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície ako aj čo
do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie
POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37 a iné).

Súdny dvor Európskej únie v spojených veciach C-240/98 až C-244/98 konštatoval existenciu rizika, že
spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalú podmienku a vzniká otázka, prečo by tomu malo byť inak pri
výbere rozhodcovského konania, resp. pri možnosti výberu rozhodcovského konania neinformovaným
spotrebiteľom. Podstata nekalej podmienky podľa súdneho dvora vyžaduje, aby sa neuplatnila a na

to súd prihliada aj bez návrhu (rozsudok C-618/2010 Banco Espaňol, rozsudok C-168/05, rozsudok
C-243/08 Pannon a iné).
Preto je záver súdu prvej inštancie o neprijateľnosti zmluvnej podmienky upravujúcej rozhodcovskú
doložku vecne správny.10. Vo vzťahu k zmluvnej podmienke uvedenej v bode 3.2 VOP a k námietke žalovaných, že postupovali
podľa ust. § 27 ods. 2 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách odvolací súd poukazuje na to, že

obdobné podmienky v iných prípadoch už boli označené ako neprijateľné (napr. rozhodnutie ústredného
inšpektorátu SOI z 24.3.2014 č. SK/0207/99/2014).
Uvedené zmluvné podmienky sú v rozpore s ustanoveniami § 4 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, čo je
v rozpore s § 53 ods. 1 a § 53 ods. 4 písm. i) Občianskeho zákonníka. Jednostranná zmena

RPMN, úrokovej sadzby, poplatkov a ostatných nákladov zo strany veriteľa bez súhlasu spotrebiteľa
je podmienkou založenou na hrubom nerešpektovaní zmluvnej slobody, zneužití faktickej nerovnováhy
zmluvných strán a vo svojich účinkoch spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach, pričom
dôvody spôsobilé založiť svojvoľné zmeny zmluvných podmienok sú definované vágne.
Z uvedenej zmluvnej podmienky nie je napr. zrejmá úmera, v akej závisí výška RPMN, úrokovej
sadzby, poplatkov a ostatých nákladov od zmeny legislatívneho, ekonomického, podnikateľského alebo

technického prostredia, t.j. do akej miery (výšky) môžu tieto zmeny ovplyvniť vyššie uvedené podmienky
zmluvy.
Čo sa týka zmien parametrov úveru alebo produktu banky, toto kritérium pre úpravu podmienok
úverovej zmluvy považuje odvolací súd za absolútne subjektívne, nakoľko nie je jasné, v akých
prípadoch (za akých vonkajších objektívnych okolností) môže banka pristúpiť k zmene parametrov

úveru alebo produktu banky a tak následne k zmene úverovej zmluvy. Podľa názoru odvolacieho súdu
tu existuje nebezpečenstvo, že banka bez toho, aby nastali určité objektívne okolnosti odôvodňujúce
zmenu parametrov úveru alebo produktu, môže svojvoľne a subjektívne pristúpiť k úprave zmluvných
podmienok uvedených v bode 3.2. VOP.
Jednostranná zmena zmluvných podmienok je podľa súčasnej právnej úpravy prípustná iba z

vážneho objektívneho dôvodu a iba vtedy, ak dodávateľ umožní spotrebiteľovi náležite prehodnotiť
jeho ďalšiu viazanosť zmluvou. O zmene týchto zmluvných podmienok pritom má byť spotrebiteľ
náležitým spôsobom informovaný. Štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno platne dosiahnuť
stav všeobecného rešpektovania jednostrannej zmeny Všeobecných obchodných podmienok zo strany
spotrebiteľa. Uvedené je však neprijateľné aj z hľadiska Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách, ktorá zmenu zmluvných podmienok pripúšťa iba v súvislosti s existenciou
vážneho a objektívneho dôvodu a pri garancii práva spotrebiteľa na okamžité a bezplatné zrušenie
zmluvy. (Rozhodnutie ústredného inšpektorátu SOI z 24.3.2014 č. SK/0207/99/2014).
Ak žalovaní poukazujú na bod. č 5.2 VOP, tak odvolací súd dáva do pozornosti, že možnosť klienta
vyjadriť nesúhlas so zmenou zmluvných podmienok sa v zmysle tohto bodu vzťahuje len na prípady

zmeny Sadzobníka poplatkov, ktorý však výšku RPMN ani úrokovej sadzby neupravuje.

11. K námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného v rade 1/ odvolací súd
poznamenáva, že vecnú legitimáciu má tá zo strán, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda ten, kto
je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti

vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Zmluva,
ktorej preskúmanie je predmetom toho konania, bola uzavretá medzi žalobcom ako spotrebiteľom a
žalovaným v rade 1/ ako dodávateľom. Preto je žalovaný v rade 1/, aj napriek postúpeniu pohľadávky,
zmluvnou stranou predmetnej zmluvy. V prejednávanej veci bola postúpená len pohľadávka vyplývajúca
z tohto hmotnoprávneho vzťahu. Aj keď došlo k postúpeniu pohľadávky na žalovaného v rade 2/, tým

nezanikol hmotnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/.
Napokon je to práve žalovaný v rade 1/, ktorý neprijateľné zmluvné podmienky skoncipoval a
predložil žalobcovi na podpis, a ktorý by ich prípadne ešte mohol použiť aj vo vzťahu k ďalším
spotrebiteľom. Ak súd vyhlásil predmetné zmluvné podmienky za neprijateľné, je dodávateľ v zmysle
ust. § 53a Občianskeho zákonníka povinný zdržať sa ich ďalšieho používania, a teda výrok rozsudku

sa žalovaného v rade 1/ priamo týka.

12. Neobstojí ani odvolacia námietka žalovaného v rade 2/ týkajúca sa nedôvodnosti výroku I.
napadnutého rozsudku voči nemu. Na tento argument žalovaného v rade 2/ dal súd prvej inštancie
v napadnutom rozsudku dostatočnú odpoveď, s ktorou sa plne stotožňuje aj odvolací súd, a teda že

dôvodnosť tohto výroku aj voči žalovanému v rade 2/ spočíva v tom, že ak by žalovaný v rade 2/ v
budúcnosti žalobou uplatňoval voči žalobcovi zaplatenie postúpenej pohľadávky, nebude mať nárok na
zaplatenie tej časti pohľadávky, ktorá vznikla v dôsledku aplikácie zmluvnej podmienky v bode 3.2 VOP13. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok postupom podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny,
spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania, potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu preto
priznal voči každému zo žalovaných samostatne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. Ich kvantifikáciu zrealizuje súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.