Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 9, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/598/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221593
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agneša Néveryová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4412221593.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, v konaní zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421 so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4 proti žalovanej: Slovenská republika v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, sudkyňou JUDr.
Agnešou Néveryovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Súd návrh žalobkyne na prerušenie konania z a m i e t a .
Súd žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.9.2012 žalobkyňa súdu doručila žalobu, ktorou sa domáha, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť
jej 2526,22 Euro titulom škody ( 421,04 Euro nemajetková ujma + 2105,18 Euro majetková škoda )
a to podľa zákona 514/2003 Z.z., ktorá škoda jej vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu
Okresného súdu L. X. a to v exekučnej veci vedenej na tom súde medzi oprávnenou: POHOTOVOSŤ,

s.r.o. a povinným : C. J. .V žalobe uviedla, že súdny exekútor predložil návrh žalobkyne na vykonanie
exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súdu L.. Prijatím tejto žiadosti došlo k založeniu
zákonnej povinnosti tohto súdu zaoberať sa s danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci
priznanej právomoci a to zákonom ustanovenej dobe. Podľa zákona č. 233/1995 Z.z. exekučný súd
bol povinný o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od
doručeniatakejtožiadosti.Exekučnýsúdvšakožiadostioudeleniepovereniarozhodolaždňa31.1.2011

a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia , čo znamená, že k rozhodnutiu
o žiadosti udelenia poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako
250 dní ). Tieto skutočnosti žalobkyňa považuje za nesprávny úradný postup jednak preto, že nebolo
vydané rozhodnutie zákonom stanovenej lehote resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov
a bol vykonaný úradný postup bez splnenia zákonných podmienok, v dôsledku čoho jej vznikla
materiálna škoda a nemajetková ujma. Exekučný súd vykonaním postupu podľa §-u 44 ods. 2
exekučného poriadku spôsobom odporujúcim zákonu komplexne preskúmal exekučný titul metódou,

ktorámuv rámcizverenejprávomociakoexekučnémusúduneprináležía tedaprekročilmierumožného
rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak fundamentálnu
zásadu právneho štátu - zásadu legality (článok 2 ods. 2 Ústavy SR). Všeobecný súd, ktorý koná vo
veci ako exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce opätovnému komplexnému
rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo
pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. Exekučný súd

však nie je súdom v zmysle ust. §-u 40 a nasl. ZoRK, nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského
rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu
uvedenom vo vzájomnej žalobe. Okresný súd Nové Zámky tým, že v tejto exekučnej veci svojimnelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobkyne na zaplatenie dlhu v časti istiny a
to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku
veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobkyňou ako oprávnenou a dlžníkom ako povinným

odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej zmluvy o úvere. Na jednej strane totiž existuje právne
relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty
ustanovenej §-41 ZoRK a chýbajúci subjektívny prvok-, ktorý vyvoláva právne účinky a však je
z pohľadu exekučného súdu materiálne vykonateľný a na druhej strane nie je možné zo strany
žalobkyne iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny

s prísl., pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne
rozhodnutej. V žalobe ďalej uviedla, že v dôsledku takéhoto nesprávneho úradného postupu súdu jej
vznikla škoda nasledovne:
1. Majetková škoda v sume 2105,18 Euro, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom , ktorá
viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní
vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere a nemôže

nastať tiež akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu
2. Nemajetková ujma náhrady ktorej sa domáha v sume 421,04 Eur t.j. 20% z uplatňovanej istiny s
príslušenstvom ( hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou) .
Konajúci súd rozsudkom zo dňa 23.9.2014 č.k. 6c 598/2012-58 zamietol žalobu v celom rozsahu, keď
mal za to, že podmienky vzniku zodpovednosti žalovanej nie sú dané. tento rozsudok konajúceho

súdu bol zrušený uznesením Krajského súdu Nitra zo dňa 29.10.2015 a vec bola vrátená tunajšiemu
súdu na nové konanie . V tomto uznesení odvolací súd uviedol, , že rozsudok konajúceho súdu je
nepreskúmateľný , lebo nemá náležitosti podľa §-u 157 ods.2 OSP , bol vydaný na základe nedostatočne
zisteného skutkového stavu a vec bola súdom posúdená nesprávne právne. Nariadil konajúcemu súdu
doplniť dokazovanie oboznámením celého exekučného spisu Okresného súdu L. X. 6Er/739/2010.

Súd nemohol celý exekučný spis zadovážiť, pretože je už pripojený inému súdnemu spisu. Konajúci súd
si zadovážil Krajským súdom Nitra vyhotovenú xerokópiu exekučného spisu a táto teraz je súčasťou
spisu. V novom konaní súd právne posúdenie vec vykonal opakovane podľa zákona č. 514/2003 a
predovšetkým zisťoval, či zákonom stanovené podmienky vzniku zodpovednosti žalovanej v konaní boli
preukázané.

Súd vykonať dokazovanie vypočutím žalobkyne nemohol, pretože tá sa na pojednávanie nedostavila
hoci bola riadne včas predvolaná, jej právny zástupca neúčasť ospravedlnil a pojednávanie žiadal
odročiť z dôvodu , že súdu doručil návrh na prerušenie konania. Túto skutočnosť súd nepovažoval za
dôležitý dôvod na odročenie pojednávania.
Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, hoci bola riadne a včas predvolaná, vec žiadala prejednať

v jej neprítomnosti.
Vzhľadom na takúto procesnú situáciu súd vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania.
Žalobkyňa súdu dňa 3.6.2016 žalobkyňa súdu doručila návrh na prerušenie konania. Tento návrh súd
posúdil nasledovne: žalobkyňa žiada, aby súd toto konanie o náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom prerušil podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP, dôvodiac, že na Okresnom súde Prešov

pod sp. zn. 7C/6/2010 sa vedie konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie a v
tom konaní sa riešia otázky, ktoré majú zásadný význam aj pre rozhodnutie v tejto veci. V návrhu
žalobkyňa uviedla, že vo veci Okresného súdu Prešov na strane žalovaného vystupuje ako žalovaný
1/ Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR a v rade 2/ Pohotovosť s.r.o. a
konanie sa uskutočňuje za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu spotrebiteľa - HOOS

Bratislava. Vo vyššie uvedenej veci Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 7.10.2013 podľa § 109
ods. 1 písm. c/ OSP rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o
prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť Slovenská republika, ako žalovaná 1/ vo veci. Jedná sa
o tieto prejudiciálne otázky:
1/ môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako

účastník konania využije všetky právne prostriedky prislúchajúce mu podľa právneho poriadku
členského štátu v konaní o výkone rozhodnutia, vzhľadom na skutkový stav veci môže v tomto prípade
vzniknúť táto zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a
pred vyčerpaním možnosti žalobkyne požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia?
2/vprípade,akáno,jedostatočnejasnýmazávažnýmporušenímkomunitárnehoprávakonanieorgánu,

ktoré opisuje žalobkyňa, vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na jej absolútnu nečinnosť
žalobkyne a vzhľadom na nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov nápravy umožnených právom
členského štátu?3/ ak ide v tomto prípade o dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, je žalobkyňou
uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovedať členský štát, možno škodu v tomto poňatí
stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením?

4/ má vydanie bezdôvodného obohatenia ako právny prostriedok nápravy prednosť pred náhradou
škody?
Na záver svojho návrhu na prerušenie konania žalobkyňa uviedla, že zodpovedanie predmetných
prejudiciálnych otázok v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010,
ktorého účastníkmi sú zhodne žalobkyňa a žalovaná, má v tomto konaní pre ďalší priebeh a rozhodnutie

zásadný význam, nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má fundamentálny význam posúdenie
správnosť postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného
titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Vyššie citované ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená také prerušenie
konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné
opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Na
základe tohto ustanovenia OSP súdu nevzniká povinnosť konanie prerušiť , je na jeho zvážení , či
návrhu na prerušenie konania vyhovie. Súd pri takomto návrhu musí zvážiť, či toto procesné opatrenie z

hľadiska predmetu sporu je potrebné a okrem toho súd musí využiť opatrenia slúžiace účelu racionálnej
organizácie svojho postupu pri vedení príslušného súdneho konania tak , aby jeho postup zodpovedal
aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní (§ 6 OSP) a
použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv účastníkov konania rýchlejšia a účinnejšia.
Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje

vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.
V prejednávanej veci súd bol toho názoru, že v konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 7C/6/2010
sa neriešia také otázky, ktoré majú zásadný význam pre rozhodnutie v tejto veci. Treba zdôrazniť, že
žalobkyňavtomtokonanísadomáha náhradyškodypodľazákonač.514/2003Z.z.,tedanáhradyškody
nesprávnym úradným postupom .Tie otázky, ktoré sa riešia ako prejudiciálne otázky vo vyššie uvedenej

veciOkresnéhosúduPrešov,nemôžuovplyvniťrozhodnutiesúduvtejtoveci,pretoženaOkresnomsúde
Prešov v konaní spisová značka 7C/6/2010 sa riešia iné právne otázky na základe iného skutkového
stavu , preto jeho výsledok nemôže ovplyvniť rozhodnutie v tejto veci. Na základe vyše uvedených súd
je názoru, že návrh žalobkyne na prerušenie konania je nedôvodný , preto ho zamietol.
Žalovaná súdu doručila písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že žiada žalobu v celom rozsahu

zamietnuť ako nedôvodnú a uplatnila si náhradu trov konania (bez ich vyčíslenia). V písomnom
vyjadrení žalovaná uviedla, že podľa jej názoru podaná žaloba je zmätočná hlavne preto, že žalobkyňa
vôbec neuvádza spisovú značku exekučného konania (v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu ), okrem toho žalobkyňa neuvádza, kedy sa dozvedela o vzniku škody a len vo všeobecnosti
odkazuje na exekučný spis a tým prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné

bremeno by mala znášať žalobkyňa. Okrem toho žalobu považuje za zmätočnú aj preto, lebo nie je jasný
ani konkrétny titul na náhradu škody, pretože žalobkyňa uvádza aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti
na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného
rozhodnutia, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Vo vyjadrení ďalej
uviedla, že žalobkyňa v súvislosti s uvádzanými prieťahmi v exekučnom konaní vôbec neuvádza tie

kroky, ktoré podnikla na odstránenie neželaného stavu, neuviedla či využila možnosť podania sťažnosti
na zbytočné prieťahy na príslušnom konaní predsedovi okresného súdu resp. možnosť podania ústavnej
sťažnosti, teda či využila účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania. Poukázala na to,
že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní,
pretože táto právomoc prináleží iba predsedovi súdu prípadne Ústavnému súdu SR. Namietala, že

zákonná podmienka povinného predbežného prejednania takéhoto nároku v tomto prípade nie je
splnená, pretože v čase podania žaloby na súd zákonná lehota (6 mesiacov od prijatia žiadosti) ešte
neuplynula, takže ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Zdôraznila, že žalobkyňa neposkytla
žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie (a to napriek výzve), preto nárok žalobkyne nepovažuje za
predbežne prerokovaný podľa ust. §-u 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. Okrem toho namietala,

že zákonné podmienky vzniku zodpovednosti žalovanej podľa zákona č. 514/2003 Z.z. vôbec dané
nie sú. Namietala, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia podľa exekučného poriadku neplatí pri
rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Poukázala na judikatúru ústavného súdu (sp.
značkaIÚS16/2002),zktorejvyplýva,žesamotnénedodržaniezákonomstanovenejlehotyneznamenáautomaticky prieťahy v konaní a je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov
si vyžaduje osobitnú právnu úpravu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov
podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. V súvislosti s rozhodnutím, ktorým bol zamietnutý

návrh na vydanie poverenia poukázala na to, že posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu
vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia, ktoré sa naplno odrazili v rozhodnutí, ktorým súd
takúto žiadosť zamietol, nie je možné považovať za nesprávny úradný postup, ale za splnenia ďalších
zákonných podmienok by mohlo viesť len k záveru o existencii nezákonného rozhodnutia. Poukázala
ďalej na to, že povinnosť žalobkyne riadne preukázať vznik a výšku škody je daná a tejto povinnosti

žalobkyňu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ani ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní a ďalšie
skutočnosti, ktorými žalobkyňa exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. Žalobkyňa
nepreukázala ani vznik ani výšku škody. Žalobkyňa nepreukázala, žeby činnosťou súdu v namietanom
konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani
prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a uplatnenou majetkovou a nemajetkovou škodou, preto žiadala žalobu zamietnuť v celom

rozsahu, žiadala žalobkyňu zaviazať k náhrade trov konania (ktoré však doteraz vyčíslené neboli).
Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu ( fotokópie ) spisu Okresného súdu L. 6Er/739/2010
a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Oprávnený Pohotovosť s.r.o. dňa 26.5.2010 doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie
na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 19.10.2009 , proti

povinnému C. o vymoženie 430,14 Euro, zmenkového úroku , zákonného úroku a trov konania . Týmto
dňom teda dňom 26.5.2010 začalo exekučné konanie v tejto exekučnej veci. Táto vec u exekútora mal
pridelené číslo EX 6557/10. Exekútor dňa 15.7.2010 doručil Okresnému súdu L. žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., IČO: 35 807 598 proti povinnému : C. o vymoženie 430,14 Euro s prísl. Okresný súd

L. ( zastúpený vyšším súdnym úradníkom ) dňa 23.8.2010 v exekučnej veci 6Er/739/2010 vydal
ako exekučný súd uznesenie , ktorým žiadosť exekútora zamietol. Toto uznesenie oprávnený napadol
odvolaním a sudca rozhodol tak, že zmenil uznesenie vyššieho súdneho úradníka tak, že súd žiadosti
o vydanie poverenia vyhovuje. V tomto konaní žalobkyňa sa domáha náhrady škody a to podľa zákona
č. 514/2003 Z.z., ktorá škoda podľa jej tvrdenia jej mala vzniknúť vdôsledku nesprávneho úradného

postupu Okresného súdu L. ako exekučného súdu vo vyše uvedenej exekučnej veci.
Podľa ust, § 1 zákona č.514/2003 Z.z. v znení účinnom k 27.9.2012 tento zákon upravuje
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,

c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
Podľa ust.§-u § 2 zákona č.514/2003 Z.z v znení účinnom k 27.9.2012 na účely tohto zákona
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je

1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom k 27.9.2012 štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem

tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 6 Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom k 27.9.2012 ak tento zákon neustanovuje inak,
právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods.1 a 2 Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom v čase začatia tohto konania
Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v
konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických

osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.
Podľa § 17 Zák. č. 514/2003 Z.z.v znení účinnom k 27.9.2012
Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na:
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady
poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu
Podľa ust. §-u 25 ods.1 zák.č.514/2003 Z.z. v znení účinnom k 27.9.2012 , ak nie je ustanovené inak,
spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone osobitným predpisom.( Občiansky zákonník)

Podľa §-u 44 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.5.2010

Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti

tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Vzhľadom na ust. §-u 25 zákona č. 514/2003 Z.z. pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom musia byť splnené zákonné predpoklady vzniku takejto zodpovednosti
podľa §-u 420 ods. l OZ. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti štátu teda je 1/ existencia

nesprávneho úradného postupu, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi vznikom škody a
nesprávnym úradným postupom, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne.
Pojem nesprávneho úradného postupu zákon vymedzuje len uvedením príkladov , čo sa má považovať
za nesprávny úradný postup, avšak úradný postup spravidla nie je možné právnym predpisom upraviť
do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone verejnej moci . Všeobecne

možno nesprávnosť úradného postupu charakterizovať, ako porušenie postupu stanoveného právnymi
normami. Z vyše uvedeného vyplýva, že ide o tie prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou
činnosťou tých orgánov ( ktoré zákon uvádza ) než rozhodovacou činnosťou.
Škodu vo všeobecnosti treba chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je
vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.

Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu
pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie
veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené. Nemajetková ujma je ujma, ktorá sa v majetkovej
sfére poškodeného síce neprejavuje .ale sa prejavuje v rôznych skutočnostiach pre poškodeného
negatívnych .

Pojem príčinnej súvislosti občiansky zákonník nijako nevymedzuje a preto treba ju chápať ako
súhrn príčin , ktoré viedli kurčitému výsledku ( k vzniku škody). O vzťah príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného
postupu, t.j. ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu, nevznikla by ani škoda.

Súd pri posudzovaní dôvodnosti žaloby vychádzal z týchto vyše uvedených zásad a predovšetkým
zisťoval, či všetky zákonné podmienky vzniku takejto zodpovednosti sú dané. Žalobkyňa sa domáha
jednak náhrady skutočnej škody ako aj nemajetkovej ujmy, ktoré podľa jej tvrdenia vznikli v dôsledku
toho, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti exekútora na udelenie poverenia v 15 dňovej lehote.
Nárok na náhradu škody si žalobkyňa uplatnila podľa §-u 9 zákona č.514/2003Z.z., keď podľa nej

exekučný súd svojim postupom porušil povinnosť orgánu verejnej moci vydať rozhodnutie ( o žiadosti
exekútora na vydanie poverenia ) v zákonom ustanovenej lehote . Postup súdu pri posudzovaní žiadosti
exekútora na vydanie poverenie upravuje zákon č. 233/1995 teda Exekučný poriadok ( ďalej len „EP
“ ), ktorý v citovanom znení účinnom do 31.5.2010 stanovil len lehotu na vydanie poverenia, nie však
na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Mylný je teda názor žalobkyne o tom, že

15 dňová lehota sa vzťahuje aj na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Zo znenia
ust. §-u 44 ods.2 EP nie je možné vyvodiť záver, že lehota na vydanie uznesenia o zamietnutí žiadosti
na vykonanie exekúcie je 15 dní. Je aj logické , že takúto lehotu zákonodarca súdu nestanovil, pretože
ak súd musí zistiť či existuje rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, jepotrebné aby si mohol zadovážiť potrebné listiny a na ich základe vydať uznesenie, k čomu však je
potrebné poskytnúť mu primeraný časový priestor. Ak by zákonodarca túto lehotu stanovil aj pre vydanie
uznesenia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia znenie ust. §-u 44 ods.2 by zrejme bolo iné, aké

bolo v čase začatia predmetného exekučného konania. Vzhľadom na vyše uvedené súd konštatuje,
že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu podľa §-u 9 ods.2 zákona č.514/2003 Z.z. v citovanom
znení tým , že nebolo vydané uznesenie o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia v lehote 15 dní. Iný
skutkový dôvod na uplatnenie predmetného nároku žalobkyňa neuviedla, preto súd iné skutočnosti z
tohtoexekučnéhospisunezisťovalzpohľaduzákonač.514/2003Z.z.prevznikzodpovednostižalovanej.

Súd zdôraznene poukazuje na to, že ani prípadný nesprávny úradný postup ( ktorý však v predmetnej
exekučnej veci z dôvodu uvádzaného žalobkyňou uskutočnený nebol ) bez ďalšieho by nemal za
následok vznik práva na náhradu škody ani nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 9 ods. 1, 2 a §
17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. V konaní o tomto nároku žalobca musí označiť a preukázať škodu a
ujmu, ktorá mu bola spôsobená nesprávnym úradným postupom, okrem toho musí byť preukázané, z
akých dôvodov samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením a musí byť

preukázaná bezprostredná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy.
Žalobkyňa tieto rozhodujúce skutočnosti len tvrdila , avšak nepreukázala, preto neboli splnené ani
ďalšie zákonné predpoklady pre vznik nároku a to ani na náhradu škody a ani nemajetkovej ujmy v
peniazoch v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.
Na základe vyše uvedených skutočností súd dospel k záveru, že nie sú dané zákonne predpoklady

vznikužalovanejpodľazákonač.514/2003Z.z.,pretožalobuakonedôvodnúv celomrozsahuzamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §-u 142 ods. 1 OSP , keď v konaní úspešnej žalovanej
nepriznal náhradu trov konania, pretože ich nevyčíslila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde v 3

vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ odvolaním domáha.