Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 20, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/151/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116201290
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3116201290.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny
Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej
v právnej veci žalobcu: LUDO, spol. s r.o. so sídlom Tatranská 295/15, Považská Bystrica, IČO: 36 021
237 proti žalovanému: Spoločenstvo PS 30, občianske združenie, Pribinove sady 30, Nová Dubnica,
IČO: 42 148 006, právne zastúpenému: V.. W. B., advokát, I. sv. F. XXX/XX, G., v spore o vydanie

písomného vyhotovenia zmluvy,
o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 31. januára 2017,
č. k. 36Cb/28/2016-40, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. o nároku žalovaného na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol tak, že konanie zastavil
a žalovanému priznal náhradu 100 % trov konania. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou proti
žalovanému domáhal vydania písomného vyhotovenia zmluvy o výkone správy
a náhrady trov konania. V dôsledku späťvzatia žaloby a s poukazom na ust. § 144 a § 145

ods. 1 CSP súd prvej inštancie konanie zastavil a podľa § 256 ods. 1 CSP žalovanému priznal náhradu
trov konania v rozsahu 100 % s tým, že v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania
rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku II. o náhrade trov konania podal odvolanie žalobca. Uviedol,
že k zastaveniu konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 36Cb/28/2016 došlo pre

späťvzatie žaloby a dôvodom späťvzatia bola obojstranná snaha strán sporu vyriešiť spor dohodou,
teda mimosúdne. Dňa 10.11.2016 strany sporu na spoločnom stretnutí mimosúdnu dohodu aj skutočne
uzatvorili. Žalobca poukázal na ust. § 257 CSP,
v zmysle ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa a uviedol, že práve mimosúdne urovnanie a vysporiadanie vzájomných vzťahov uzatvorením
dohody zo dňa 10.11.2016 je potrebné vyhodnotiť ako dôvod hodný osobitného zreteľa, kedy by ho

súd nemusel sankcionovať povinnosťou nahradiť žalovanému 100 % trov konania, ale mohol by využiť
svoje moderačné právo zakotvené v uvedenom ustanovení. Ďalej poukázal na skutočnosť, že nakoľko k
späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním, vznikol mu nárok na vrátenie zaplateného súdneho
poplatku za podanú žalobu kráteného o 1 %, o čom doposiaľ nebolo rozhodnuté. Navrhol preto, aby
odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanému náhradu trov
neprizná a žalobcovi sa vráti na jeho účet krátený súdny poplatok vo výške 88,50 Eur.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.4. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 CSP v rozsahu podaného odvolania a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu je nedôvodné a že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku

o trovách konania je potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP. Rozhodol tak
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože vo veci nebolo potrebné zopakovať
dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem.

5. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca podal dňa 26.01.2016 na súde prvej inštancie žalobu

o vydanie písomného vyhotovenia zmluvy o výkone správy a náhradu trov konania. Súd prvej inštancie
vydal dňa 04.04.2016 pod č.k. 36Cb/28/2016-19 rozkaz na plnenie. Proti vydanému rozkazu na plnenie
podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú,
žiadal ju zamietnuť a uplatnil si náhradu trov právneho zastúpenia. Súd prvej inštancie doručil písomné
vyjadrenie žalovaného žalobcovi, ktorý sa k nemu písomne vyjadril a následne bolo na deň 27.01.2017
nariadené pojednávanie. Dňa 05.12.2016 žalobca doručil súdu prvej inštancie späťvzatie žaloby

s návrhom na zastavenie konania z dôvodu, že má záujem dohodnúť sa so žalovaným na sporných
veciach. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol o späťvzatí žaloby
a o nároku žalovaného na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom pri rozhodovaní
o náhrade trov konania vychádzal z ust. § 256 ods. 1 CSP.

6. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

7. Citované ustanovenie vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia, čo
znamená, že ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, súd pri

rozhodovaní o trovách skúma procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných
stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Ak žalobca musel zobrať žalobu späť
pre správanie žalovaného, spočívajúceho napríklad v zaplatení žalovanej sumy po začatí sporu, potom
možno konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by však vzal žalobca žalobu
späť bez uvedenia dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno

pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.

8. Odvolací súd po preskúmaní uznesenia prvoinštančného súdu v časti napadnutej odvolaním a
konania predchádzajúceho jeho vydaniu konštatuje, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade
trov konania správne aplikoval ust. § 256 ods. 1 CSP opodstatnene ustálil procesnú zodpovednosť za

zastavenie konania na strane žalobcu, keďže ten vzal svoju žalobu späť pred prvým pojednávaním s
úmyslom dohodnúť sa o sporných záležitostiach
so žalovaným mimosúdne. Dohoda o urovnaní zo dňa 10.11.2016 uzatvorená medzi žalobcom
a žalovaným neobsahuje žiadne dojednanie, z ktorého by bolo možné vyvodiť, ako sa strany sporu
dohodli na náhrade trov konania.

9. Pokiaľ sa žalobca pri rozhodovaní o náhrade trov konania domáhal aplikácie ust. § 257 CSP, v
zmysle ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa, odvolací súd pre jeho použitie nevzhliadol žiadne také dôvody. Odvolací súd zdôrazňuje, že
pre použitie uvedeného ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo skutočne o výnimočné okolnosti a dôvody

hodné osobitného zreteľa. Toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal voľnú
možnosť jeho aplikácie v zmysle svojvôle, ale súd musí skúmať existenciu zvláštnych okolností, na ktoré
je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy výnimočne prihliadať. Ustanovenie preto nemožno
vykladať tak, že je naň možné prihliadať kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania
o trovách, medzi ktoré patrí zásada úspechu vo veci a zásada procesného zavinenia za zastavenie

konania. Úmysel žalobcu vyriešiť spor mimosúdne, ktorý bol dôvodom späťvzatia žaloby, podľa názoru
odvolacieho súdu nepredstavuje takú výnimočnú okolnosť, ktorá by spĺňala podmienky pre nepriznanie
náhrady trov konania.

10. Odvolací súd z dôvodov vyššie uvedených potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie

v napadnutej časti vo výroku II. o nároku žalovaného na náhradu trov konania ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP.

11. Žalovanému náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná z dôvodu, žev odvolacom konaní mu preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

12. O žiadosti žalobcu o vrátenie zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu rozhodne v zmysle

ust. § 12 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov súd prvej
inštancie.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).