Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 17, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815010466
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8815010466.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Jaroslava Bugeľa a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 17. mája 2017, v trestnej
veci obž. X.. Q. O. stíhaného pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods.
1 písm. a/ Tr. zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad
Topľou sp. zn. 13T/66/2015 zo dňa 12. októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 13T/66/2015 zo dňa 12. októbra 2016 bol
obžalovaný X.. Q. O. podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku oslobodený spod obžaloby, pre skutok právne
posudzovaný ako prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr.
zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa 10.5.2015 asi o 07.00 hod. v chirurgickej ambulancii v budove Vranovskej nemocnice na ulici M. R.
Štefánika vo Vranove nad Topľou zdravotnej sestre preukázal svoju príslušnosť k Policajnému zboru a
žiadal službu konajúcu lekárku Q.. X. V., aby do lekárskej správy D. U. W., občana Francúzskej republiky,
ktorý bol zadržaný hliadkou Obvodného oddelenie PZ Hanušovce nad Topľou pre podozrenie z prečinu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona uviedla nepravdivé údaje

o zdravotnom stave zadržaného občana Francúzskej republiky, že tento nie je schopný zo zdravotných
dôvodovumiestneniavcelepolicajnéhozaisteniaatakýmtospôsobombysavyhol,abytambolskutočne
umiestnený, čím ako príslušník Policajného zboru porušil ustanovenie § 48 ods. 3 písm. f) zákona číslo
73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVaJS SR a ŽP,

pretože skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie okresný prokurátor, pričom v písomných
dôvodoch uviedol, že považuje rozhodnutie súdu za nezákonné. Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že
obžalovaný konal ako príslušník PZ, pretože ako príslušník preukázal svoju príslušnosť k Policajnému
zboru, pričom ovplyvňoval lekárku, aby zmenila záznam o lekárskom vyšetrení obvineného. Poukazuje
na výpoveď svedkyne W. a na to, že obžalovaný sa predstavil ako príslušník PZ, pričom jej ukázal

peňaženku s preukazom a je pritom nepodstatné, či to bol odznak príslušníka PZ alebo odznak
medzinárodnej organizácie policajtov. Je nepochybné, že obžalovaný žiadal lekárku Q.. V., aby zmenila
lekársku správu o zdravotnom stave zadržaného občana francúzskej národnosti. Aj lekárka bola
presvedčená, že obžalovaný je príslušníkom PZ a teda aj tak konal a žiadal ju, aby nezákonným
spôsobom zvýhodnila zadržaného francúzskeho občana tým spôsobom, že tento nie je schopný byť
umiestnený v cele predbežného zadržania, hoci v skutočnosti takéto okolnosti neexistovali. Teda chcel

pre neho dosiahnuť neoprávnenú výhodu. Obžalovaný zneužil svoje postavenie príslušníka PZ a svojím
konaním minimálne porušil Etický kódex príslušníka PZ a zneužil vážnosť Policajného zboru. Namietaspochybňovanie výpovedí svedkýň Q.. V. a W. zo strany súdu. Okresný súd vykonal všetky potrebné
dôkazy, avšak riadil sa nesprávnym názorom. Ak súd nevzhliadol v konaní obžalovaného žalovaný
trestný čin, mohlo by ísť o podozrenie z porušenia služobnej disciplíny a mal preto postupovať podľa §

280 ods. 2 Tr. poriadku. Navrhol krajskému súdu zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu na nové
prejednanie.

K dôvodom odvolania prokurátora sa vyjadril obžalovaný, ktorý poprel spáchanie skutku kladeného
mu za vinu. Jeho konanie v kritický deň bolo v súlade s hodnotami spoločnosti a štátu a v žiadnom

prípade nemalo za cieľ znevažovať dôveru v Policajný zbor. Na hlavných pojednávaniach boli ozrejmené
viaceré nezrovnalosti, ktoré dával do pozornosti už v prípravnom konaní, a to najmä preukazovania
sa príslušnosti k Policajnému zboru, rozpory vo výpovediach svedkov a podobne. Navrhol odvolanie
prokurátora zamietnuť.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia

§ 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc
aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

Je potrebné konštatovať, že okresný súd na hlavných pojednávaniach vykonal rozsiahle dokazovanie
týkajúce sa skutku uvedeného v obžalobe okresného prokurátora a boli vykonané dôkazy v rozsahu
potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom. Zabezpečené
dôkazy boli prvostupňovým súdom vyhodnotené v súlade so zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr.
poriadku a skutkové zistenia uvedené v napadnutom rozsudku sú odrazom výsledkov dokazovania, s

ktorýmisakrajskýsúdstotožnilatietopovažujezasprávne.RozsudoksúduI.stupňaobsahujepodrobné
odôvodnenie, v ktorom je vyložené, ktoré skutočnosti boli vzaté za dokázané, a o ktoré dôkazy sa
prvostupňový súd opieral a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov.

Odvolací súd považuje tieto skutkové zistenia za správne, s nimi sa stotožnil a keďže súd prvého stupňa

v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočným spôsobom rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri
ustálení skutkového stavu vychádzal, krajský súd na toto rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu
odkazuje.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie o tom, že skutok nie je trestným činom odôvodnil predovšetkým

tým, že pojem verejného činiteľa je v ustanovení § 326 Tr. zákona vymedzený tak, že musí ísť o osobu
uvedenú v ustanovení § 128 ods. 1, musí sa podieľať na plnení úloh spoločnosti a štátu, musí pritom
používať právomoc, ktorá jej bola zverená v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh a trestný
čin musí byť spáchaný v súvislosti s touto právomocou a zodpovednosťou. Čo sa týka objektívnej
stránky tohto trestného činu na naplnenie uvedenej skutkovej podstaty sa vyžaduje, aby sa činu dopustil

špeciálny subjekt jednou z troch foriem konania tak, ako ich predpokladá ust. § 326 Tr. zákona, pričom
úmysel páchateľa musí zahŕňať aj úmysel spôsobiť niekomu škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému
neoprávnený prospech. Pod pojmom „v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech“
sa rozumie akékoľvek neoprávnené majetkové alebo aj materiálne zvýhodnenie, na ktoré by páchateľ
alebo iná osoba nemali právo. Pojem „vykonávať svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonom“

je potrebné vykladať tak, že ide o obchádzanie zákona alebo iného právneho predpisu vydaného
na základe zákona a pod pojmom „prekročí svoju právomoc“ sa rozumie konanie páchateľa, ktorý
vykonáva činnosť, ktorá patrí do právomoci iného verejného činiteľa. Ak niektoré z týchto hľadísk nie
je splnené, nejde o verejného činiteľa. Podľa samotného skutku, tak ako je uvedený v obžalobe, mal
obžalovaný preukázať príslušnosť k policajnému zboru zdravotnej sestre, no obžaloba nekonkretizuje

akým spôsobom a následne mal žiadať službukonajúcu lekárku Q.. V. o uvedenie nepravdivých údajov
do správy o umiestnenie Francúza W. do cely predbežného zaistenia, no ani v samotnom skutku nie je
uvedené, žeby obžalovaný mal aj Q.. V. preukázať svoju príslušnosť k PZ a z tejto pozície ako verejný
činiteľ žiadať od nej uvedenie nepravdivých údajov.

Okresný súd súčasne rozoberá rozpory vo výpovediach svedkýň Q.. V. a W. ohľadne preukazovania sa
príslušnosti obžalovaného k Policajnému zboru a považuje ich sa rozporuplné a nedôveryhodné.Z hľadiska objektívnej stránky je potrebné, aby protiprávne konanie páchateľa v postavení verejného
činiteľa spočívalo priamo vo vykonávaní jeho právomoci, a to spôsobom odporujúcim zákonu. Táto
právomoc je zákonom daná orgánu verejnej moci, v štruktúre ktorého páchateľ pôsobí, a ktorého

právomoc ako verejný činiteľ vykonáva. Nepostačuje teda porušenie služobných povinností, pokiaľ
k tomu porušeniu nedošlo v rámci výkonu právomoci, ktorá má prvky rozhodovania a moci, resp.
rozhodovania vo sfére verejnej moci (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2To 11/2011 zo dňa
27.3.2012).

Vďalšompoukázalokresnýsúdajnato,žezvykonanéhodokazovaniamalzajednoznačnepreukázané,
že obžalovaný počas toho ako sa dostavil do vranovskej nemocnice, kde bol v tom čase na posúdenie
zdravotného stavu obvinený W. v súvislosti s jeho umiestnením v cele policajného zaistenia, na účely
trestného stíhania pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky v tzv. superrýchlom konaní,
ktoré vykonávalo OR PZ, Okresný dopravný inšpektorát a jeho poverený príslušník, nevystupoval
obžalovaný ako policajt, ale čo je ešte podstatnejšie pre posúdenie konania kladeného mu za vinu z

pohľadu naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona,
nevykonával právomoc rozhodovať v danej veci, lebo mu nebola zverená a nevyplývala mu ani zo
žiadneho ustanovenia zákona.

Okrem toho, aby obžalovaný mohol byť považovaný za verejného činiteľa ako špeciálny subjekt tak,

ako to predpokladá ust. § 326 Tr. zákona nepostačuje len tá samotná skutočnosť, že je v rozhodnom
čase príslušníkom Policajného zboru, a že sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu, ktorými treba
rozumieť výkon dôležitých verejných funkcií. Súčasne by musela byť splnená aj podmienka, že požíval
pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená, ktorý prvok
právomoci musí v sebe zahrňovať prvok moci a prvok rozhodovania následne vynútiteľného štátnou

mocou. Súd prvého stupňa teda uzatvoril, že ak sa aj verejný činiteľ dopustí trestného činu zneužívajúc
na to svoje postavenie, zamestnanie, funkciu, nemusí sa dopustiť trestného činu verejných činiteľov.
Pokiaľ totiž nespácha trestný čin v súvislosti s právomocou rozhodovať o právach a povinnostiach
fyzických a právnických osôb a takéto rozhodovanie neobsahuje prvok moci a prvok rozhodovania, jeho
konanie nemôže byť kvalifikované ako trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, tak ako

tomu bolo aj v súvislosti s konaním obžalovaného.

S poukázaním na takúto dôkaznú situáciu a jej hodnotenie odvolací súd sa stotožnil so záverom
okresného súdu, že výsledky dokazovania jednoznačne nepreukázali konanie obžalovaného X.. Q.
O. tak, ako mu to kládla obžaloba za vinu. Odvolací súd považoval rozhodnutie okresného súdu o

oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku za zákonné a správne.
Povinnosťou obžalovaného nie je dokazovať svoju nevinu, pretože zásada prezumpcie neviny vyžaduje,
aby to bol štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno. Vykonané dôkazy musia jednoznačne a
s najvyšším stupňom istoty preukazovať, že skutok uvedený v obžalobe, sa stal a že práve obžalovaný
je osobou, ktorá sa žalovaného skutku dopustila. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných

pochybností je ich potrebné vykladať v prospech obžalovaného a nie naopak. Ani vysoký stupeň
podozrenia sám o sebe nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci výrok.

Krajský súd záverom k vyššie uvedenému ešte dodáva, že k chápaniu pojmu právomocí obžalovaného
v súvislosti s tým, že mal žiadať ošetrujúcu lekárku o uvedenie nepravdivého údaju do lekárskej správy

zadržaného W. ohľadne jeho možného umiestnenia v cele predbežného zadržania, bolo z pohľadu
prokuratúry nesprávne. Jeho kritériom totiž nie je to, o plnenie akej z úloh príslušníka policajného zboru
SR,ktoréobžalovanýzastupovalnavonokišlo,anito,čiporušilpovinnostipolicajtavzmysleustanovenia
§ 48 ods. 3 písm. a), f) zákona o štátnej službe. Nesporne išlo o konanie, ktoré malo širší spoločenský
dosah a dotýkalo sa verejného záujmu, avšak pojem právomoci musí v sebe vždy zahrňovať prvok moci

a prvok rozhodovania následne vynútiteľného štátnou mocou.

Pokiaľobžalovanýnespáchatrestnýčinvsúvislostisprávomocourozhodovaťoprávachapovinnostiach
fyzických a právnických osôb a takéto rozhodovanie neobsahuje „prvok moci a prvok rozhodovania“,
jeho konanie ani nemôže byť kvalifikované ako trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa.

Obžalovaný v uvedených súvislostiach nevykonával právomoc verejného činiteľa a preto nebol verejným
činiteľom. Postih obvineného za trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods.
1 písm. a/ Tr. zákona podľa zistenia odvolacieho súdu nie je možný, pretože tento v konkrétnom prípadenekonal v postavení špeciálneho subjektu - verejného činiteľa ako ho definuje ustanovenie § 128 ods.
1 Tr. zákona. Nepostačuje teda porušenie služobných povinností, pokiaľ k tomu porušeniu nedošlo v
rámci výkonu právomoci, ktorá má prvky rozhodovania a moci.

K jednotlivým odvolacím námietkam prokurátora krajský súd poukazuje na vyššie rozvedené právne
úvahy, ktorými sa riadil pri preskúmavaní jednotlivých výrokov napadnutého rozsudku. Je zrejmé, že
obžalovaný v čase, keď sa zdržiaval vo vranovskej nemocnici nekonal v pozícii verejného činiteľa.
Napokon aj svedkyňa Q.. V. uviedla, že obžalovaný sa správal slušne, úctivo, nijako sa jej nevyhrážal,

nič jej neponúkal ani nesľuboval. Vo vzťahu k možnému posúdeniu konania obžalovaného ako
disciplinárneho previnenia je potrebné poukázať na ust.
§ § 52 ods. 1 a 57 z.č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, podľa
ktorého disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným
činom alebo priestupkom a za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie len do dvoch

rokov odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia. Ku spáchaniu skutku malo dôjsť dňa 10.5.2015 a k
rozhodnutiuodvolaciehoorgánuaždňa17.5.2017.Tedavčasekonaniaoodvolaníprokurátorakrajským
súdom už uplynula vyššie uvedená dvojročná lehota umožňujúca uložiť disciplinárne opatrenie. Krajský
súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou prednesenou krajským prokurátorom v rámci končeného
návrhu v konaní o jeho odvolaní spočívajúcou v osobnom výsluch svedka Q.. Z., ktorý sa mal v súlade so

zásadou ústnosti a bezprostrednosti vykonať pred prvostupňovým súdom. Ako totiž vyplýva zo zápisnice
o hlavnom pojednávaní zo dňa 11.10.2016 prokurátor dal súhlas na čítanie tejto zápisnice o výsluchu
hore uvedeného svedka. Napokon aj v obžalobe navrhol podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku výpoveď svedka
Q.. Z. len prečítať.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok okresného prokurátora
vyhodnotil ako nedôvodný a jeho odvolanie zamietol postupom podľa § 319 Tr. poriadku.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie

je prípustný.