Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 13, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/73/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113012401
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113012401.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Rastislava Vranku v trestnej veci proti obžalovanej T. Y., nar. X.X.XXXX v M.,
bytom E., O. XX, pre trestný čin úverového podvodu podľa § 250a ods. 1 Tr.zák. účinného do 31.12.2005
a pre trestný čin poškodzovania cudzích práv podľa § 209 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. účinného do 31.12.2005,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. januára 2016, prejednal odvolanie prokurátora Okresnej
prokuratúry Trenčín proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 8T/161/2013 zo dňa 9. júla 2014
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 8T/161/2013 zo dňa 9. júla 2014 bolo rozhodnuté tak,
že obžalovaná T. Y. bola podľa § 285 písm. b/ Tr.por. oslobodená spod skutku právne posúdeného
obžalobou Okresnej prokuratúry Trenčín č. 1Pv 483/07 ako trestný čin úverového podvodu podľa § 250a
ods. 1 Tr.zák. účinného do 31.12.2005 a trestný čin poškodzovania cudzích práv podľa § 209 ods. 1
písm. a/ Tr.zák. účinného do 31.12.2005, ktorého sa mala dopustiť tak, že dňa 16.07.2004 uzatvorila
úverovú zmluvu so spoločnosťou GE MONEY, a.s., Bratislava, ul. Bottova 7, kde neoprávnene uviedla
a aj vlastnoručne podpísala ako žiadateľ úveru J. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., ktorý sa však
v tom čase nachádzal pracovne v Anglicku, po čom ďalej predmetný úver nesplácala a spôsobila tak
poškodenému J. C., trvale bytom Trenčín, škodu v sume 18.892,- Sk (627,10 €), ktorú od neho žiada
vyplatiť spoločnosť GE MONEY, a.s., Bratislava, ako úhradu za nesplatený úver, pretože tento skutok nie
je trestným činom. Podľa § 288 ods. 3 Tr.por. bola poškodená spoločnosť BL Finance, s.r.o., Bratislava,
Šoltésovej č. 14, IČO: 44 307 683, s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ihneď po jeho vyhlásení bol
napadnutý odvolaním prokurátora, podaným do zápisnice o hlavnom pojednávaní, proti výroku o
oslobodení obžalovanej spod obžaloby v neprospech obžalovanej. V písomných dôvodoch odvolania
prokurátor poukázal na obsah napadnutého rozsudku okresného súdu s tým, že s jeho závermi
nesúhlasí. Prokurátor má za to, že okresný sú rozhodol na základe nesprávneho posúdenia skutkových
zistení a dostatočne sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami, významnými pre rozhodnutie, pričom
skutkový stav posúdil výlučne v prospech obžalovanej. Prokurátor ďalej poukázal na to, že vykonaným
dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je popísaný v obžalobe, pričom
podľa názoru prokurátora tento skutok napĺňa pojmové znaky trestného činu úverového podvodu
podľa § 250a ods. 1 Tr.zák. účinného do 31.12.2005 a trestného činu poškodzovania cudzích práv
podľa § 209 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. účinného do 31.12.2005 a skutok spáchala obžalovaná. V
prípade naplnenia skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu podľa § 250a ods. 1 Tr.zák.
účinného do 31.12.2005 z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že obžalovaná vylákala
úver od spoločnosti GE Capital Multiservis, k.s., tým, že túto spoločnosť uviedla do omylu v otázke
splnenia podmienok na poskytnutie úveru, nakoľko neoprávnene uviedla a aj vlastnoručne podpísala

ako žiadateľa úveru J. C.. Obžalovaná v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy musela byť
minimálne uzrozumená so skutočnosťou, že mesačné splátky nebude schopná riadne platiť, nakoľko
v tom čase bola na materskej dovolenke a poberala iba rodičovský príspevok. V súvislosti s názorom
o naplnení skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania cudzích práv podľa § 209 ods. 1 písm.
a/ Tr.zák. účinného do 31.12.2005 prokurátor poukázal na to, že obžalovaná v úverovej zmluve
neoprávnene uviedla a aj vlastnoručne podpísala ako žiadateľa úveru J. C.. Podľa názoru prokurátora
nie je možné stotožniť sa s tvrdením súdu, že jednoznačne nebol preukázaný úmysel obžalovanej
spôsobiť inému vážnu ujmu na právach uvedeného poškodeného, nakoľko obžalovaná mala v čase
uzavretia predmetnej úverovej zmluvy úmysel uhradiť mesačné splátky a obžalovaná dala vodný filter,
teda tovar, ktorý bol predmetným úverom zaplatený, nainštalovať do bytu, v ktorom bývala obžalovaná
s poškodeným J. C., pretože obžalovaná naplnila skutkovú podstatu trestného činu poškodzovania
cudzích práv podľa § 209 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. účinného do 31.12.2005 už samotným neoprávneným
uzavretím predmetnej úverovej zmluvy v mene inej osoby - J. C.. Preto má prokurátor za to, že
doposiaľ vykonané dôkazy vytvárajú ucelený reťazec nepriamych dôkazov, na seba navzájom logicky
nadväzujúcich, ktoré nepochybne preukazujú, že skutok sa stal, skutok napĺňa pojmové znaky trestného
činu úverového podvodu podľa § 250a ods. 1 Tr.zák. účinného do 31.12.2005 a trestného činu
poškodzovania cudzích práv podľa § 209 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. účinného do 31.12.2005 a skutok
spáchala obžalovaná. Vzhľadom na uvedené prokurátor navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1
písm. b/ Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátil okresnému súdu, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1
Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných
chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených
zákonných medziach dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutému
rozsudku, odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu existenciu chýb, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania. V podanom odvolaní prokurátor ani nenamietal existenciu takých procesných chýb v
postupe okresného súdu, ktoré by zakladali dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu.

Na základe preskúmania samotného napadnutého rozsudku okresného súdu, odvolací súd považuje
za potrebné poukázať na to, že okresný súd správne zistil skutkový stav veci, pričom ani prokurátor
správnosť týchto skutkových zistení nenamietal, keď s poukazom na vyššie uvedený obsah odvolania
prokurátora vytýkané vady napadnutého rozsudku by mali spočívať len v nesprávnom právnom posúdení
správne zisteného skutkového stavu veci. Odvolací súd sa však nestotožnil s dôvodnosťou názoru
prokurátora v odvolaní o nesprávnom právnom posúdení veci okresným súdom.

Vo vzťahu k odvolacím dôvodom odvolania prokurátora, odvolací súd považuje za potrebné uviesť,
že sa v celom rozsahu stotožňuje so správnosťou právnych záverov okresného súdu, podľa ktorých
prokurátor podal obžalobu pre skutok, ktorý obžaloba kvalifikuje ako súbeh úmyselných trestných činov,
pre trestnosť ktorých sa okrem iného vyžaduje preukázanie úmyslu páchateľa v čase spáchania činu
aj vo vzťahu k následku uvedenému v skutkovej podstate úmyselného trestného činu. Preto odvolací
súd považoval za správnu právnu úvahu okresného súdu, podľa ktorej v dôsledku preukázania, že
obžalovanou vylákaný úver od poškodenej spoločnosti bol následne splácaný 25. mesačnými splátkami,
okresný súd nemohol dospieť k odôvodnenému právnemu záveru o preukázaní úmyslu obžalovanej
podľa § 4 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 v čase spáchania skutku spôsobiť poškodenej
spoločnosti škodu nie nepatrnú alebo získať pre seba nie nepatrný prospech v zmysle § 250a ods. 1
Trestného zákona účinného do 31.12.2005.

Pokiaľ prokurátor v odvolaní argumentoval tým, že obžalovaná musela byť minimálne uzrozumená so
skutočnosťou, že mesačné splátky nebude schopná riadne platiť, nakoľko v tom čase bola na materskej
dovolenke a poberala rodičovský príspevok, uvedené skutočnosti podľa právneho názoru odvolacieho
súdu nemožno subsumovať pod naplnenie pojmových znakov tzv. eventuálneho úmyslu podľa 4 písm. b/
Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že úver

bol po jeho poskytnutí riadne splácaný, z ktorej skutočnosti nemožno podľa názoru odvolacieho súdu
vyvodiť záver o nepochybnom preukázaní existencie vôľovej zložky u obžalovanej v čase spáchania
činu nesplácať vylákaný úver a spôsobiť tak poškodenej spoločnosti škodu nie nepatrnú v zmysle § 4
písm. a/ Trestného zákona v znení účinnom do 31.12.2005.

Vo vzťahu k názoru prokurátora o uzrozumení obžalovanej, že nebude môcť splácať úver vzhľadom na
jej sociálnu situáciu, odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej
v prípadoch, keď na strane páchateľa je iba ľahostajný vzťah k výsledku jeho činnosti, nepôjde o trestný
čin spáchaný eventuálnym úmyslom, keďže ľahostajnosť nie je uzrozumenie, a teda ani formou prejavu
úmyslu. Z uvedených dôvodov ani podľa právneho názoru odvolacieho súdu nie je v danom prípade
možné zo správnych skutkových zistení okresného súdu vyvodiť preukázanie naplnenia pojmových
znakov úmyslu obžalovanej v zmysle § 4 písm. b/ Trestného zákona spôsobiť následok uvedený v
ustanovení § 250a ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2015.

Odvolací súd ďalej považuje za potrebné uviesť, že vzhľadom na preukázané splácanie úveru z vyššie
uvedených dôvodov nie je možné dospieť ani k záveru o preukázaní úmyslu obžalovanej v čase
spáchania skutku vo vzťahu k následku uvedenému v ustanovení § 209 ods. 1písm. a/ Trestného
zákona účinného do 31.12.2005. Nad rámec správnych úvah okresného súdu, odvolací súd považuje
za potrebné poukázať aj na to, že ustanovením § 209 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005
sa chránia nemajetkové práva iného a vyžaduje sa spôsobenie vážnej ujmy. Či ide o vážnu ujmu na
právach, treba posúdiť so zreteľom na okolnosti prípadu, najmä so zreteľom na to, o aké právo išlo,
aká bola miera intenzity ujmy na tomto práve a aké následky to malo pre poškodeného, najmä či išlo
o škodlivý následok ľahko alebo ťažko odstrániteľný, resp. už neodstrániteľný. Keďže aj nemajetkové
práva vyplývajú z platného právneho poriadku, v prípade uvedeného trestného činu je žiaduce ustáliť
už v skutku, ktorým z akého konkrétneho ustanovenia platného právneho poriadku vyplýva právo iného
subjektu, ktoré malo byť dotknuté, aby bolo možné pristúpiť k posúdeniu vážnosti zásahu do tohto práva
z vyššie uvedených hľadísk. Keďže odvolaciemu súdu zo skutkovej vety obžaloby a ani z prednesov
prokurátora v konaní nie je zrejmé, zásah do akého konkrétneho nemajetkového práva poškodeného J.
C. mal prokurátor v prejednávanej veci na zreteli, pričom samotnú okolnosť, že spoločnosť GE MONEY,
a. s., Bratislava, požadovala od poškodeného úhradu nesplateného dlhu, nepovažuje odvolací súd
vzhľadom na okolnosti tohto prípadu za vážnu ujmu na právach poškodeného J. C. v zmysle § 209 ods. 1
písm. a/ Trestného zákona účinného do 31.12.2005, podľa názoru odvolacieho súdu samotný žalovaný
skutok obžalovanej nemôže napĺňať pojmový znak spôsobenia vážnej ujmu na právach poškodeného
J. C..

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. S poukazom na vyššie
uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Preto rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.