Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 14, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/247/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414203309
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6414203309.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobcu
EOS KSI, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému V. H., nar. XX.
B. XXXX, bytom S. XXXX, XXX XX S., v konaní o zaplatenie sumy 4.186,09 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 20C/173/2015-54 zo dňa 28.
júna 2016 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby žalobcu vo zvyšku (II. výrok) v rozsahu

zamietnutia žaloby o zaplatenie sumy 403,92 eur s príslušenstvom m e n í tak, že žalovaný je p o v i
n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 403,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy
403,92 eur od 21. júna 2015 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania (III. výrok) m e n í tak, že žalovaný je
povinný nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného konania v rozsahu 24,22 %.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdŽiarnadHronom(ďalejaj„súdprvejinštancie“,resp.„prvoinštančnýsúd“,event.„okresný
súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.196,08 eur s
úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z tejto sumy od 21. júna 2015 do zaplatenia, to všetko v
lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok), vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol (II. výrok) a
právo na náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo sporových strán (III. výrok).
1.1 Z obsahu spisu a rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že právny predchodca žalobcu
(Consumer Finance Holding, a.s.) ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o poskytnutí

bezúčelovej pôžičky zo dňa 07. júna 2010 (ďalej aj „Zmluva“). Právny predchodca žalobcu poskytol na
základe Zmluvy žalovanému pôžičku v sume 3.000,- eur a žalovaný sa zaviazal túto pôžičku splatiť v 60-
tich mesačných splátkach v sume 100,49 eur. V Zmluve bola ďalej dohodnutá celková suma pôžičky vo
výške 5.640,- eur, mesačná výška poistenia vo výške 6,49 eur, konečná splatnosť 60 mesiacov, celkové
náklady spotrebiteľa v sume 2.640,- eur, ročná úroková sadzba vo výške 32,31 %, ročná percentuálna
miera nákladov (ďalej aj „RPMN“) vo výške 32,31 % a priemerná hodnota RPMN vo výške 20,72 %.
Z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností spočívajúcich v neplatení mesačných splátok pôžičky

žalovaným, právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného listinou zo dňa 29. januára 2011 označenou
ako „predžalobná upomienka“, aby do 3 dní od doručenia predmetnej listiny uhradil na účet žalobcu
celkovú istinu vo výške 6.089,70 eur. Z prehľadu splátok a úhrad je zrejmé, že žalovaný z celkovej
výšky úveru neuhradil nič. Preto právny predchodca žalobcu podal dňa 18. marca 2014 voči žalovanémužalobuozaplateniesumy4.186,09eurspríslušenstvom.Okresnýsúduznesenímč.k.7Ro/179/2014-16
pripustil vstup žalobcu do konania na strane žalobcu namiesto právneho predchodcu žalobcu.
1.2 Okresný súd posúdil Zmluvu uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným ako

zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovenia § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej aj „Občiansky zákonník“) a ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb.
o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 258/2001 Z. z.).
Pri uzatváraní Zmluvy bol právny predchodca žalobcu v postavení veriteľa a žalovaný v postavení

spotrebiteľa. Prvoinštančný súd následne podrobil Zmluvu kontrole z hľadiska obsahu zmluvných
náležitostí podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. a dospel k záveru, že v Zmluve
absentuje údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a údaj o výške, počte a termínoch splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. g/, i/ zákona č. 258/2001 Z. z.). Keďže ustanovenie §
4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. sankcionuje absenciu uvedených náležitostí v zmluve bezúročnosťou
a bezpoplatkovosťou úveru, okresný súd vyhlásil predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov.

1.2.1 Súd prvej inštancie ďalej prihliadol na premlčanie nároku žalobcu, aj keď sa ho žalovaný nedovolal,
a to s poukazom na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj
„zákon č. 250/2007 Z. z.“), podľa ktorého súd musí prihliadnuť na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi
aj v prípade, že sa tento premlčania nedovolá. Prvoinštančný súd posúdil plynutie premlčacej doby

s poukazom na ustanovenia § 101 a § 103 prvá veta Občianskeho zákonníka. Trojročná premlčacia
doba v predmetnom prípade začala podľa odôvodnenia okresného súdu plynúť odo dňa zročnosti
jednotlivých splátok, nakoľko v Zmluve bolo dohodnuté plnenie v splátkach. Splatnosť splátok v sume
100,49 eur bola vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré boli súčasťou Zmluvy dohodnutá
vždy k 20. dňu v príslušnom mesiaci a splatnosť prvej splátky na 20. deň nasledujúceho mesiaca po

uzatvorení Zmluvy (20. júl 2010). Od nasledujúceho dňa po splatnosti každej splátky začala plynúť
trojročná premlčacia doba (§ 101 Občianskeho zákonníka v spojení s § 103 prvá veta Občianskeho
zákonníka). Prvoinštnančný súd dospel k záveru, že trojročná premlčacia doba pri splatnosti prvých
ôsmych splátok splatných v mesačných termínoch (počínajúc prvou splátkou zo dňa 20. júla 2010 a
končiac ôsmou splátkou zo dňa 20. februára 2011) uplynula najneskôr dňa 21. júla 2013 až. 21. februára

2014, t. j. pred podaním žaloby žalobcom na súd prvej inštancie (18. marca 2014). Súd prvej inštancie
preto žalobu zamietol aj v časti premlčaných splátok v celkovej sume 803,92 eur (8 splátok krát 100,49
eur), keďže vzhľadom na zmluvnú absenciu rozčlenenia splátok na úhradu istiny a na úhradu úrokov
nebolomožnézistiť,koľkozosplátkypredstavujeúhradaistinyakoľkoúhradaúrokov.Okresnýsúdpreto
zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobcovi tej časti istiny úveru (pôžičky), ktorá nebola premlčaná v

čase podania žaloby, t.j. sumy 2.196,08 eur a žalobu vo zvyšku žalobcom uplatnených nárokov zamietol
ako nedôvodnú.
1.2.2 Z dôvodu omeškania dlžníka (žalovaného) so zaplatením dlhu žalobcovi priznal okresný súd
žalobcovi aj úroky z omeškania z dlžnej sumy. Súd prvej inštancie nenašiel ani v zmluve ani vo
Všeobecných obchodných podmienkach dojednanie zodpovedajúce ustanoveniu § 565 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Právny predchodca
žalobcu listom (predžalobnou upomienkou) zo dňa 29. januára 2011 žiadal žalovaného o úhradu celej
istiny naraz (do 3 dní od doručenia výzvy). Kvôli absencii dojednania o možnosti žiadať o úhradu celého
dlhu naraz pri omeškaní jednej splátky súd napriek predmetnej listine nepriznal úroky z omeškania

žalobcovi od ním požadovaného dátumu, ale len odo dňa nasledujúceho po splatnosti poslednej splátky
(21. jún 2015) a vo výške 8,05 % zo sumy 2.196,08 eur do zaplatenia.
1.3 Súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej s poukazom na ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g), i) a §
4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. a ustanovenia § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka. O úrokoch z
omeškania rozhodol okresný súd podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia

vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení
účinnom do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné ustanovenie § 10c uvedeného nariadenia, ktoré určuje,
že ak záväzkový vzťah vznikol pred 01. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa
predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. O náhrade trov
konania rozhodol prvoinštančný súd v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Keďže

pomerný úspech žalobcu a žalovaného bol takmer rovnaký, prvoinštančný súd rozhodol, že žiadna zo
sporových strán nemá právo na náhradu trov konania.2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej súd zamietol žalobu o zaplatenie sumy 403,92
eur s prísl. podal žalobca včas odvolanie. Podanie odvolania odôvodnil žalobca nesprávnym právnym
posúdením veci zo strany prvoinštančného súdu. Žalobca nenamietal rozhodnutie súdu prvej inštancie

v tom, že predmetný spotrebiteľský úver (pôžička) je bezúročný a bez poplatkov, namietal iba nesprávne
matematické vyčíslenie dlžnej sumy. Podľa názoru žalobcu, pokiaľ súd chcel priznať žalobcovi sumu
nepremlčaných splátok spočívajúcich iba v istine úveru, mal pri výpočte priznanej sumy postupovať
inak. Istina úveru poskytnutá žalovanému bola v sume 3.000,- eur, ktoré sa žalovaný zaviazal splatiť
v 60-tich mesačných splátkach; pri počte 60 splátok je potom výška istiny jednej mesačnej splátky v

sume 50,- eur (3.000 : 60 = 50). Pri premlčaní 8 splátok (každá v sume 50,- eur) za obdobie od 20. júla
2010 do 20. februára 2011 predstavuje premlčaná suma výšku 400,- eur. Žalobcovi potom patrí nárok
na zaplatenie zvyšných 52 nepremlčaných splátok v celkovej sume 2.600,- eur. Úhrady žalovaného
sa do priznanej sumy nezapočítajú, keďže žalovaný žiadne úhrady nevykonal. Nesprávny postup súdu
prvej inštancie videl žalobca v tom, že okresný súd pri rozhodovaní o nároku žalobcu síce vychádzal
zo sumy úveru bez úrokov a poplatkov, avšak nespravodlivo od tejto sumy odpočítal celkovú sumu

premlčaných splátok vrátane úrokov a poplatkov (jedná splátka v sume 100,49 eur krát 8) a nielen sumu
istiny premlčaných splátok (jedna splátka istiny v sume 50,- eur krát 8). Na základe uvedeného navrhol
žalobca odvolaciemu súdu, aby rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutom rozsahu preskúmal a
zmenil ho tak, že žalobcovi prizná uplatnený nárok, event. napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca si zároveň uplatnil voči žalovanému trovy

odvolacieho konania v sume 70,16 eur.

3. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

4. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„C. s. p.“), ktorý zrušil Občiansky súdny poriadok. Podľa § 470 ods. 1, 2 C. s. p., ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

5. V zmysle § 379 ods. 1 C. s. p. je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania, žalovaný podal odvolanie

do zamietavého výroku v časti sumy 403,92 eur s príslušenstvom, za ktoré považuje odvolací súd úrok
z omeškania. Odvolací súd je v zmysle § 383 C. s. p. viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

6. Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. vždy, ak

je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Dôvod
na zopakovanie alebo doplnenie dokazovania je daný vtedy, ak má odvolací súd za to, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 384 ods. 1
C. s. p.). Skutkové zistenia súdu prvej inštancie sú správne v tom, že zmluva o pôžičke zo dňa 07.
júna 2010 uzatvorená medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu je zmluvou spotrebiteľskou.

Odvolací súd súhlasí aj s tvrdeniami, podľa ktorých absentujú v zmluve náležitosti v zmysle ustanovenia
§ 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., ktoré sankcionujú úver v zmysle § 4 ods. 3 uvedeného zákona jeho
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. Z uvedených tvrdení odvolací súd aj vychádzal.

7. Súd prvej inštancie sa dopustil iba chyby v počítaní v tom, že sumu nepriznaných premlčaných

splátok počítal zohľadňujúc nielen istinu, ale aj úroky a poplatky zahrnuté v jednotlivých mesačných
splátkach.Súdprvejinštanciepovyhláseníúveruzabezúročnýabezpoplatkovvypočítalsumupriznanú
žalobcovi vzorcom: počet premlčaných splátok (8) krát výška jednotlivých splátok pozostávajúcich z
istiny úrokov a poplatkov (100,49 eur). Žalobca v odvolaní oprávnene namietal nesprávny výpočet sumy,
ktorú mu priznal okresný súd voči žalovanému. V situácii, keď súd prvej inštancie vyhlásil predmetný

úver (pôžičku) za bezúročný a bez poplatkov je logické, že suma priznaná žalobcovi pozostáva iba z
istiny úveru. Nakoľko žalovaný nezaplatil z dlžnej sumy úveru ani jednu splátku, patrí žalobcovi nárok na
vrátenie istiny vo výške, v akej bola žalobcovi poskytnutá, t.j. v plnej výške zníženej o sumu premlčaných
splátok. Okresný súd pri výpočte sumy priznanej žalobcovi síce zohľadnil sumu premlčaných splátok,
ale vychádzal z nesprávneho základu výšky splátky. Odvolací súd dáva za pravdu argumentácii žalobcu,

že z údajov uvedených v Zmluve bolo možné vypočítať výšku jednotlivých mesačných splátok istiny.
Pri sume poskytnutej istiny úveru vo výške 3.000,- eur vydelenej počtom dohodnutých 60-tich splátok
vychádza výška jednej splátky istiny úveru (pôžičky) v sume 50,- eur. Žalobca nenamietal posúdenie
okresného súdu o premlčaní jeho nároku na zaplatenie prvých ôsmych splátok úveru (od 20. júla 2010do 20. februára 2011). Odvolací súd preto vychádzal z uvedeného stavu a dospel k záveru, že žalobca
má voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy istiny úveru (3.000,- eur), zníženú o sumu premlčaných
splátok vo výške istiny (8 x 50,- eur = 400,- eur), t.j. sumu 2.600,- eur. Keďže prvoinštančný súd v

rozhodnutí priznal žalobcovi voči žalovanému sumu 2.196,08 eur s príslušenstvom (I. výrok) a vo zvyšku
žalobu zamietol (II. výrok), odvolací súd rozhodnutie v II. výroku podľa § 388 C. s. p. zmenil tak, že
žalobcovi priznal voči žalovanému zvyšok istiny v sume 403,92 eur nepriznanej mu po nesprávnom
výpočte prvoinštančným súdom (2.600,- eur - 2.196,08 eur = 403,92 eur).
7.1 Žalobca podal odvolanie aj do časti zamietavého výroku, ktorým mu bol voči žalovanému zamietnutý

nárok na zaplatenie príslušenstva zo sumy 403,92 eur. Žalobcovi preukázateľne z dôvodu omeškania
dlžníka (žalovaného) so zaplatením dlhu vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej
sumy. Povinnosť žalovaného zaplatiť úrok z omeškania vyplýva z § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka. Výška úrokov z omeškania je určená vládnym nariadením č. 87/1995 Z.
z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nakoľko žalobca v odvolaní
nenamietal správnosť rozsudku okresného súdu týkajúceho sa úrokov z omeškania, odvolací súd

vychádzal z uvedeného a priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,05 % zo sumy 403,92 eur
ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti poslednej splátky (21. jún 2015) do zaplatenia.

8. Odvolací súd vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie súdu prvej inštancie v II. výroku v zmysle
§ 388 C. s. p. zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 403,92 eur s úrokom z

omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 403,92 eur od 21. júna 2015 do zaplatenia, všetko v lehote
do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

9. V zmysle ustanovenia § 255 ods. 1, 2, C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Odvolací súd s
poukazom na citované zákonné ustanovenia konštatuje, že po čiastočnej zmene rozsudku súdu prvej
inštancie bol v prvoinštančnom konaní žalobca úspešný v sume 2.600,- eur (62,11 %) a žalovaný v sume
1.586,09 eur (37,89 %). Podľa pomeru úspechu žalobcu k jeho neúspechu mu vznikol nárok na náhradu
trov prvoinštančného konania v rozsahu 24,22 % (62,11 % - 37,89 % = 24,22 %). Podľa § 388 C. s. p.

bolo potrebné zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie aj v III. výroku o trovách konania tak, aby povinnosť
žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania bola v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 C. s. p. V tomto
konkrétnom prípade nebolo možné rozhodnúť o trovách konania podľa § 396 ods. 2 C. s. p. jedným
výrokom z dôvodu, že sa pomer úspechu strán sporu v prvoinštančnom a odvolacom konaní líši. Preto
odvolací súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného konania v rozsahu 24,22 %.

10. Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa podľa § 396 ods. 1, 2 C. s. p. použijú aj
na odvolacie konanie. Odvolací súd na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania aplikoval § 262 ods.
1 C. s. p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. V odvolacom konaní bol žalobca v plnom rozsahu úspešný, preto odvolací súd

zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

11. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).