Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 16, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Tdo/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116011392
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Bargel
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:3116011392.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Bargela a sudkýň
JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Aleny Šiškovej v trestnej veci obvineného M. A., pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a), písm. e) Trestného
zákona na neverejnom zasadnutí konanom 16. mája 2018 v Bratislave, o dovolaní obvineného M. A.

podaného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 3To/25/2017, z 20. septembra 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného M. A. o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduTrenčín,sp.zn.3T/105/2016,z26.januára2017bolobvinenýM.A.uznaný
za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. c),

písm. d), ods. 2 písm. a), písm. e) Trestného zákona na skutkovom základe, že

- napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Humenné, sp. zn. 2T/51/2015 zo dňa 20.05.2015,
ktorý nadobudol právoplatnosť 20.05.2015 bol uznaný vinným zo spáchania zločinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona, za čo bol odsúdený k trestu odňatia slobody v

trvaní troch rokov, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov
s probačným dohľadom, ktorá uplynie dňa 20.05.2017, vo večerných hodinách dňa 16.11.2015 si od
nestotožnenej osoby na území Českej republiky zakúpil sušený rastlinný materiál rodu konope spolu so
sušenými hubami - lysohlávkami, ktoré následne v osobnom motorovom vozidle zn. T. T čiernej farby,
evidenčné číslo O. Y., ktorého je majiteľom, doviezol cez štátnu hranicu na územie Slovenskej republiky
a ktoré prechovával v priestoroch uvedeného vozidla až do doby 00.15 hod. dňa 17.11.2015, kedy bol

tesne za hraničným priechodom v obci Drietoma, okres Trenčín kontrolovaný hliadkou polície, pričom
v rámci výkonu prehliadky motorového vozidla T. T evidenčné číslo O., bola v odkladacej skrinke na
mieste spolujazdca zaistená v igelitovom vrecku s patentným uzáverom o rozmere 27x19 cm sušená
rastlinná látka, v igelitovom vrecku s patentným uzáverom o rozmere 24,7x33 cm sušená rastlinná látka,
ďalej sušené huby v kartónovej krabičke o rozmeroch 8x7x14 cm s nápisom MAJESTIK TEA a ostatne
na prednom sedadle spolujazdca v igelitovom vrecku sušené huby, pričom podľa znaleckého posudku

Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ Bratislava pod ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2015/17344 vyplýva, že
v igelitovom vrecku s patentným uzáverom o rozmere 27x19 cm sa nachádzalo konope s hmotnosťou
93,49 g s priemernou koncentráciou THC 7,7% hmotnostných, obsahujúce 7199 mg THC, čo zodpovedá
najmenej 187 obvykle jednorázovým dávkam drogy, v igelitovom vrecku s patentným uzáverom o
rozmere 24,7x33 cm sa nachádzalo konope s hmotnosťou 195,25 g s priemernou koncentráciou THC
9,6% hmotnostných, obsahujúcu 18744 mg THC, ktoré množstvo zodpovedá najmenej 390 obvykle

jednorázovým dávkam drogy, v igelitovom vrecku na prednom sedadle spolujazdca sa nachádzalo 1863
mg sušených húb rodu Psilocybe, čo možno považovať za jednu obvykle jednorázovú dávku drogya v kartónovej krabičke o rozmeroch 8x7x14 cm s nápisom MAJESTIC TEA sa nachádzalo 1547 mg
sušených húb rodu Psilocybe, čo možno považovať za jednu obvykle jednorázovú dávku drogy, pričom
rastliny rodu Cannabis /konopa/ sú zaradené v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných

látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do 1. skupiny omamných
látok a huby rodu Psilocybe obsahujú účinné látky psylocín a psilocybín, ktoré sú zaradené v zmysle
zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení
neskorších predpisov do 1. skupiny psychotropných látok, pričom odborným vyjadrením Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národná protidrogová jednotka Bratislava, pod

č. PPZ-NKA-PDJ-13-085/2016 zo dňa 17.2.2016 hodnota zaisteného sušeného rastlinného materiálu
rodu Cannabis (konope) o celkovej hmotnosti 288,74 g predstavuje 2885,15 Eur.

Za to bol obvinenému podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona uložený
trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov a podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona bol obvinený
zaradený na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným

stupňom stráženia. Súčasne podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 78 ods. 1 Trestného
zákona súd uložil obvinenému ochranný dohľad na 2 (dva) roky a podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona bol obvinenému uložený trest prepadnutia veci, a to nespotrebovaného sušeného rastlinného
materiálu rodu Cannabis.

Voči predmetnému rozsudku podal obvinený odvolanie, ktoré Krajský súd v Trenčíne uznesením sp. zn.
3To/25/2017 z 20. septembra 2017 podľa § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Proti tomuto uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne podal obvinený M. A. dovolanie prostredníctvom
svojho obhajcu, z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, a teda že rozhodnutie je

založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného
hmotnoprávneho ustanovenia.

V odôvodnení dovolania namietal, že prvostupňový súd oprel svoj výrok o vine najmä o výpovede
svedkov X. F., F. B. a F. Q., teda o svedkov, ktorí ako z kontextu vyplynulo boli dôvodne podozrivý

z požívania drog a niektorí možno aj z ich distribúcie. Ich výpovede sú rozporné, čo spochybňuje ich
vierohodnosť,pričomobhajobaobvinenéhobolakonzistentnáodvzneseniaobvinenia.Svojevyjadrenia,
ktoré povedal príslušníkom Policajného zboru po zastavení jeho motorového vozidla, vysvetlil vo svojej
výpovedi. Podľa jeho názoru súd mu síce uložil trest na dolnej hranici trestnej sadzby, avšak dostatočne
neprihliadol na okolnosti prípadu, nebezpečnosť činu pre spoločnosť, osobu páchateľa a uložil trest

v rozpore s ustanovením § 34, § 39 ods. 1 Trestného zákona. V danom prípade súd nezohľadnil,
že zadržané ,,ľahké drogy" boli v relatívne malom množstve, nebolo preukázané, že by chcel s nimi
obchodovať a ohrozovať tak spoločnosť ich šírením. Súdy nevzali do úvahy osobu obvineného, ktorý bol
razodsúdenýzadržbuľahkýchdrog,pričomideomladéhočloveka,ktorýsasnažilzbaviťnávykupožívať
drogy a žil usporiadaným spôsobom života. V súčasnosti prebieha spoločenská diskusia o výrazné

zmiernenie trestania za určitý druh drogových deliktov. Podľa jeho názoru boli splnené podmienky na
mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 Trestného zákona. Marihuana o hmotnosti 288,74 g nespĺňa
požiadavku ,,pre vlastnú potrebu", ale formalistické dodržanie tejto podmienky nie je na mieste. Z
uvedených dôvodov navrhol, aby dovolací súd podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil porušenie
zákona v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku a zrušil uznesenie Krajského súdu

v Trenčíne, sp. zn. 3To/25/2017 z 23. septembra.2017 (správne 20. septembra 2017) v spojení s
rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/105/2016 z 26. januára 2017 vo výroku o vine a treste
a prikázal Okresnému súdu Trenčín, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Krajskej prokuratúry v Trenčíne, ktorý vo svojom vyjadrení

uviedol, že sa s názorom dovolateľa nestotožňuje, pretože súd vykonanými dôkazmi preukázal vinu
obvineného a trest uložil na dolnej hranici trestnej sadzby v súlade s ustanovením § 34 Trestného
zákona a to i napriek skutočnosti, že obvinený sa dopustil trestnej činnosti, pre ktorú bol právoplatne
odsúdený v skúšobnej dobe jeho predchádzajúceho podmienečného odsúdenia pre drogovú trestnú
činnosť. Dovolacie dôvody už boli predmetnom preskúmania v odvolacom konaní a prokurátor sa s nimi

v plnom rozsahu stotožňuje. Na záver navrhol, aby dovolací súd podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku
dovolanie obvineného odmietol, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371
Trestného poriadku.Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Trestného poriadku),pred vydaním
rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie
bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 2 písm. h) Trestného poriadku), bolo podané

prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), osobou oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm.
b) Trestného poriadku), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na súde, ktorý rozhodol
v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti
dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) a že obvinený pred podaním dovolania využil svoje
právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku).

Najvyšší súd zistil, že dovolanie obvineného M. A. nie je opodstatnené, pretože je zrejmé, že nie sú
splnené podmienky dovolania.

V prvom rade Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, že v zmysle § 385 Trestného poriadku
je dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi, ktoré sú v ňom uvedené, z čoho vyplýva, že táto viazanosť

sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1
Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2
Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia
(R 120/2012-I).

S ohľadom na uvedené nebol Najvyšší súd Slovenskej republiky oprávnený preskúmavať iné, v dovolaní
označené porušenia zákona, ktoré nezodpovedajú vymedzeným dovolacím dôvodom, pretože by si tak
atrahoval prieskum právoplatného rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania nad rámec návrhu
- dovolania, čo by znamenalo prekročenie právomocí vyplývajúcej mu zo zákona (§ 385 Trestného
poriadku) a Ústavy Slovenskej republiky (čl. 2 ods. 2).

Z uvedeného je preto potrebné vyvodiť, a to aj s ohľadom na povahu dovolacieho konania, ktoré je ako
návrhové konanie vždy podmienené návrhom oprávnenej osoby znalej práva - minister spravodlivosti,
generálny prokurátor, obhajca v mene obvineného, že Najvyšší súd Slovenskej republiky je viazaný
podaným návrhom do takej miery, že v rámci prieskumu dodržiavania zákonnosti, nemôže ísť nad

rámec návrhu a tam špecifikovaných dôvodov dovolania (§ 385 Trestného poriadku), preto Najvyšší
súd Slovenskej republiky podrobil prieskumu vecné argumenty dovolateľa zodpovedajúce dovolacím
dôvodom podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku bez hlbšieho prieskumu tých argumentov, ktoré im
nezodpovedajú.

Dovolací súd poznamenáva, že dovolanie je jedným z mimoriadnych opravných prostriedkov v
rámci trestného konania, ktorý je spôsobilý privodiť prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných
rozhodnutí, a preto ho možno aplikovať iba v prípadoch, ak to je odôvodnené závažnosťou pochybenia
napadnutého rozhodnutia súdu. Požadovaný jeden opravný prostriedok predstavuje v súdnom procese
v Slovenskej republike odvolanie. Pokiaľ by zákonodarca zamýšľal urobiť z najvyššieho súdu tretí stupeň

s plnou jurisdikciou, nestanovil by katalóg dovolacích dôvodov.

V dovolaní musí byť uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napádané a aké chyby sú rozhodnutiu
vytýkané. V predmetnom dovolaní sa pritom konštatuje, že sa jedná
o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.

K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestné poriadku.

K uplatnenému dovolaciemu dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, dovolací
súd uvádza, že jedným z dôvodov, podľa ktorého dovolanie v trestnom konaní možno podať je, ak
rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom

použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia existencie tohto dovolacieho dôvodu, je dovolací súd vždy
viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy nižšieho stupňa, a teda dôvodom
dovolania nemôžu byť skutkové zistenia, čo vyplýva z dikcie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Trestného

poriadku. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi nižšieho stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať.
Vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete
výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky
skutkové. Za skutkové námietky sa pritom považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniamsúdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne i hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšej
inštancie. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je
oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní

sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery
môže dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámci odvolacieho konania. Dovolací súd nie je
odvolacou inštanciou zameranou na preskúmavanie rozhodnutí súdu druhého stupňa.

Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí

kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin, alebo že ustálený skutok
vykazuje znaky iného trestného činu, alebo že obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného
činu, než ktorého sa ustáleným skutkom dopustil. Podstatou správneho posúdenia skutku je aplikácia
hmotného práva, teda že skutok zistený v napadnutom rozhodnutí súdu bol subsumovaný - podradený
pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone, pričom len opačný prípad
(nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie tohto dôvodu.

Nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie nedostatočné posúdenie
okolností vylučujúcich protiprávnosť (§ 24 - krajná núdza, § 25 - nutná obrana, § 26 - oprávnené použitie
zbrane, § 27 - dovolené riziko, § 28 - výkon práva a povinnosti, § 29 - súhlas poškodeného, § 30 - plnenie
úlohy agenta), prípadne zániku trestnosti činu (najmä § 87 Trestného zákona - premlčanie trestného

stíhania), resp. chybné rozhodnutia súdu pri uložení úhrnného trestu a spoločného trestu § 41 Trestného
zákona), súhrnného trestu (§ 42 Trestného zákona) a pod.

Z podaného dovolania je zrejmé, že obvinený ho poňal ako ďalšie už druhé odvolanie a prostredníctvom
dovolania sa na najvyššom súde domáha opätovného prehodnotenia dôkazného stavu bez toho, aby si

uvedomil, že dovolanie nie je ďalší riadny opravný prostriedok, čo nepochybne dokumentuje celý obsah
jeho dovolania.

Obvinený v dovolaní učinil rozbor a vlastné hodnotenie vykonaných dôkazov, pričom dôkazný stav a
z neho odvodené právne závery sú iné ako tie ku ktorým dospeli súdy nižších stupňov. Ako už bolo

uvedené vyššie najvyšší súd v rámci dovolacieho konania nemôže preskúmavať a ani meniť skutkový
stav zistený a ustálený súdmi nižších stupňov, pretože takúto kompetenciu nemá a zákon mu to výslovne
zakazuje - § 371 ods. 1 písm. i) veta za bodkočiarkou Trestného poriadku. Prieskum skutkového stavu
môže najvyšší súd vykonať len v prípade ak by dovolanie bolo podané podľa § 371 ods. 3 Trestného
poriadku čo sa ale nestalo. Skutok uvedený v skutkovej vete rozsudku súdu prvého stupňa zodpovedá

použitej právnej kvalifikácií a nakoľko obvinený v dovolaní nepredložil relevantné argumenty aspoň
naznačujúce splnenie ním prezentovaného dovolacieho dôvodu, najvyšší súd uzatvára, že v predmetnej
veci nebol splnený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku a ani iný.

K námietke obvineného, že súdy v jeho prípade neaplikovali ustanovenie § 39 Trestného zákona,

najvyšší súd poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
uvedené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí č. 1/2011 pod č.5, kde odkazuje na nasledovné:

,,Moderačné ustanovenie § 39 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody je
síce hmotnoprávne, ale fakultatívneho charakteru, ktoré sa svojou povahou a významom primkýna ku

všeobecným hľadiskám stanoveným pre voľbu druhu trestu a jeho výmery v § 34 ods. 1, ods. 3, ods.
4 Trestného zákona a nasl. a túto dopĺňajú. Na rozdiel od ustanovení kogentnej povahy akými sú napr.
ustanovenia § 41, § 42 Trestného zákona o ukladaní úhrnného, spoločného a súhrnného trestu alebo
ustanovenie § 47 ods. 2 Trestného zákona, ktoré sú taktiež hmotnoprávne a viažu sa tiež k rozhodovaniu
o treste, ho nemožno poriadiť pod „nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia" v zmysle

§ 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku."

Pokiaľ nejde o situáciu, keď výrok o treste nemôže obstáť v dôsledku toho, že je chybný výrok o vine,
možno výrok o treste napadnúť z hmotnoprávnej pozície zásadne len prostredníctvom dovolacieho
dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku. Vzájomný vzťah dovolacích dôvodov podľa §

371 ods. 1 písm. i) a § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku je taký, že prvý z nich je všeobecným
hmotnoprávnym dôvodom a druhý špeciálnym hmotnoprávnym dôvodom vzťahujúcim sa k výroku o
treste. Z logiky tohto vzťahu potom vyplýva, že samotný výrok o treste, okrem prípadov nesprávnej
aplikácie ustanovení kogentnej povahy viažucej sa k rozhodovaniu o treste môže byť napadnutýprostredníctvom nie všeobecného, ale len prostredníctvom špeciálneho dovolacieho dôvodu, ktorý sa
viaže k výroku o treste. Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku nemôže
byť naplnený tým, že obvinenému nebol uložený trest za použitia § 39 Trestného zákona, lebo pokiaľ

súd nevyužil moderačné ustanovenie podľa uvedených ustanovení a trest vymeral v rámci nezníženej
trestnej sadzby, nemožno tvrdiť, že trest bol uložený mimo trestnú sadzbu stanovenú Trestným zákonom
za trestný čin, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného. Námietka o tom, že malo byť použité
zmierňovacie ustanovenie je výhradou o neprimeranej prísnosti uloženého trestu. Túto však možno
použiť len ako odvolací dôvod a nie ako dôvod dovolania. Preto spomenutá námietka nenapĺňa žiadny

dovolací dôvod.

Z uvedených dôvodov je zrejmé, že v rozsahu námietok obvineného nie je splnený dôvod dovolania
podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku uplatnený obvineným, a preto Najvyšší súd Slovenskej
republiky podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného M. na neverejnom zasadnutí
odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.