Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Ľubica Spálová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok a zastavujúce konanie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/152/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316203573
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2316203573.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr.
Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom
Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zastúpeného spoločnosťou: JUDr. Roman Kvasnica a
partneri, s.r.o., so sídlom Piešťany, Sad A. Kmeťa 24, IČO: 36 866 598, proti žalovanému: V. S., nar.
XX.XX.XXXX, adresa C., o zaplatenie 729,73 Eur s príslušenstvom, o čiastočnom späťvzatí žaloby po

vydanírozsudkuOkresnéhosúduGalantač.k.30C/91/2016-34zodňa22.11.2016apoodvolanížalobcu
proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti a v časti o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v nezastavenej časti, rozsudok súdu prvej inštancie v
zamietajúcej časti a v závislom výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie rozhodol tak, že prvou výrokovou vetou konanie
v časti o zaplatenie úroku vo výške 17,5% ročne zo sumy 533,43 Eur od 11.4.2015 do 28.4.2015 a zo
sumy 483,43 Eur od 29.4.2015 zastavil (z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby). Druhou výrokovou
vetou vo zvyšnej časti žalobu zamietol a napokon treťou výrokovou vetou žalovanému náhradu trov
konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku výslovne iba proti druhej a tretej výrokovej časti (teda v zamietajúcej časti a
v časti o náhrade trov konania) podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobca,
ktorým sa s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu domáhal, aby odvolací súd rozsudok v
napadnutých častiach druhej a tretej výrokovej vety zmenil tak, že žalobe v nespäťvzatej časti vyhovie
a zároveň žalovaného zaviaže zaplatiť náhradu trov konania žalobcovi.

3. Keďže odvolanie proti predmetnému rozsudku v časti prvej výrokovej vety, ktorou bolo konanie
čiastočne zastavené, podané nebolo, a zároveň k späťvzatiu žaloby došlo až po uplynutí odvolacej
lehoty žalobcovi, rozsudok súdu prvej inštancie v časti prvej výrokovej vety, ktorou došlo k čiastočnému
zastaveniu konania z dôvodu späťvzatia žaloby, nadobudol právoplatnosť.

4. Následne žalobca podaním zo dňa 30.1.2017 doručeným Okresnému súdu Galanta dňa 1.2.2017,
s poukazom na ust. § 144 a § 370 ods. 1 a 2 CSP zobral žalobu v celom rozsahu späť (bez uvedenia
dôvodu) a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku II. a III. zrušil, konanie
zastavil a vyslovil, že žiadna z procesných strán nemá nárok na náhradu trov konania.

5. Prvoinštančný súd späťvzatie žaloby spolu s rozsudkom a odvolaním doručil žalovanému v súlade

s ust. § 106 ods. 1 písm. a) CSP v spojení s § 5 zák. č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanovSlovenskej republiky, prostredníctvom Obce C., spolu s výzvou, aby sa k doručovaným písomnostiam
včítane späťvzatia žaloby v lehote 10 dní vyjadril. Žalovaný vyjadrenie k späťvzatiu žaloby nepodal.

6. V zmysle § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť
po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd
rozhodne o pripustení späťvzatia. V zmysle ods. 2 súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana
z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu
prvej inštancie a konanie zastaví. Podľa ods. 3 ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia

predchádzajúcich odsekov primerane.

7. Keďže v danom prípade došlo zo strany žalobcu k späťvzatiu žaloby v ešte nezastavenej časti,
v čase, keď už vo veci rozhodol súd prvej inštancie, ale jeho rozhodnutie vo výrokoch II. a III.
ešte nenadobudlo právoplatnosť, pričom žalovaný so späťvzatím žaloby nevyslovil nesúhlas, čím boli
naplnené všetky zákonné predpoklady pre aplikáciu cit. ust. § 370 CSP, odvolací súd postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) späťvzatie žaloby v nezastavenej
časti pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti včítane závislého výroku o náhrade
trov konania zrušil a konanie zastavil.

8. Pripustením vzatia žaloby späť je vybavené i odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie

vydaného vo veci, pretože účinné späťvzatie žaloby má vplyv na celé konanie, teda i na konanie pred
odvolacím súdom, keďže bez žaloby nemôže obstáť ako konanie prvoinštančné tak i odvolacie.

9. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

10. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

11. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

12. Citované ust. § 256 ods. 1 CSP vyžaduje teda zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého

procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Zavinenie v danom prípade je možné posudzovať
len z procesného hľadiska, nie však podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posudzovanie
dôvodnosti nároku vo veci samej tak, že by po zastavení konania súd neprípustne ďalej skúmal
dôvodnosť uplatneného nároku. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z
hmotného, ale z procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať

z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu.
Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol v
meritórnom konaní úspešný alebo nie. Preto ak žalobca zobral žalobu späť bez uvedenia dôvodu platí,
že žalobca zavinil zastavenie konania.

13. S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 256
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP v zásade žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania ako
prvoinštančného, tak i odvolacieho, keďže žalobca zavinil jeho zastavenie.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal

žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

15.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu

spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky
použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).16. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o
nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalobcu
- žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal

pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v
konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu
trovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania,zasituácie,keďoprávnenej

strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu.

17. Odvolací súd potom hoci úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, s
odkazom tiež na obdobný záver NS SR v rozhodnutí z 26. 10. 2016 sp. zn. 6 Cdo 544/2015.

18. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.