Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 29, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/90/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411203547
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6411203547.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcov: 1/ G. B., nar. XX.
XX. XXXX, bytom G. X. XXXX/XX, XXX XX L. J., 2/ I. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. X. XXXX/XX, XXX
XX L. J., 3/ G. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXX/XX, XXX XX L. J., všetci v konaní právne zastúpení
JUDr. Danielou Bacíkovou, advokátkou, Skuteckého 12, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: C.

E., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XX, XXX XX L. J., v konaní právne zastúpený JUDr. Jánom Reptišom,
advokátom, Nám. Matice slovenskej 4, 965 01 Žiar nad Hronom, o žalobe na obnovu konania a návrhu
na odklad vykonateľnosti rozsudku a návrhu žalobcov o prerušení konania, na odvolanie žalobcov 1/,
2/, 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6C/88/2011 - 92 zo dňa 30. 01. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6C/88/2011 - 92 zo dňa 30. 01. 2018 p o t v r
d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/, 2/, 3/
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný
súd“) žalobu na obnovu konania odmietol (výrok I.). Ďalej návrh na prerušenie konania zamietol

(výrok II.). Osobitným výrokom návrh na odklad vykonateľnosti súd prvej inštancie zamietol (výrok III.).
Rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku žalobcovi za žalobu na obnovu konania v sume 92,80
Eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s., po právoplatnosti tohto uznesenia (výrok IV.) a žalovanému
priznalnároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%(výrokV.).Vodôvodnenípredmetnéhouznesenia
súd prvej inštancie uviedol, že o podanej žalobe na obnovu konania, návrhu na prerušenie konania a
odklade vykonateľnosti rozhodol už v predchádzajúcom priebehu konania uznesením č. k. 6C/88/2011

- 66 zo dňa 10. 05. 2017. Na základe podaného odvolania žalobcami Krajský súd v Banskej Bystrici
uznesením č. k. 14Co/269/2017 - 85 zo dňa 16. 08. 2017 zrušil rozhodnutie okresného súdu a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, aby súd prvej inštancie opätovne posúdil návrh na
prerušenie konania v súvislosti s podaným dovolaním vo veci a opätovne posúdil aj návrh žalobcov
na odklad vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4C/24/2009 - 92 zo dňa
17. 03. 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15Co/123/2010 - 114

zo dňa 22. 09. 2010. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v čase od rozhodnutia odvolacieho súdu
uznesenímč.k.14Co/269/2017-85zodňa16.08.2017doopätovnéhorozhodnutiasúduprvejinštancie
o žalobe na obnovu konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky o dovolaní žalobcov proti
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/976/2014 - 382 zo dňa 17. 02. 2016 tak, že
dovolanie odmietol (uznesenie sp. zn. 3Cdo/185/2017 zo dňa 08. 01. 2018). Uviedol, že po preskúmaní
žaloby na obnovu konania, ktorá spĺňala zákonom stanovené náležitosti, súd prvej inštancie dospel k

záveru, že žaloba je nedôvodná. V danom prípade súd uviedol, že rozhodnutie (uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3MCdo 18/2010) nemožno hodnotiť ako rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 397CSP. Žalobou na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom
posúdenívecialebonesprávnostiprocesnejpovahy.Navyše zospisusp.zn.4C/70/2011vyplýva,žesúd
opätovnerozhodoltak,ženávrhžalobcovnaurčenievlastníckehoprávakpredmetnýmnehnuteľnostiam

zamietol a toto rozhodnutie potvrdil aj odvolací súd. Konanie je právoplatne skončené a dňa 08. 01.
2018 bolo odmietnuté dovolanie žalobcov podané proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.
k. 17Co/976/2014 - 382 zo dňa 17. 02. 2016. Súd prvej inštancie poukázal na princíp stability súdneho
rozhodnutia vyjadrený jeho právoplatnosťou. Po posúdení návrhu na prerušenie konania podľa § 164
CSP súd konštatoval, že súdne konanie, v ktorom sa riešila otázka, ktorá mohla mať význam pre

rozhodnutie súdu, bolo skončené, a teda dôvod na prerušenie konania pominul. Predmetné konanie o
povolenie obnovy konania bolo už dňa 26. 07. 2011 uznesením č. k. 6C/88/2011 - 31 prerušené, a to do
právoplatného skončenia veci vedenej na tamojšom súde pod sp. zn. 4C/70/2011. Súd mal za to, že v
tomtokonanísariešilaotázka,ktorámôžemaťvýznamprerozhodnutiesúduvkonaníoobnovekonania,
a to otázka určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Súd prvej inštancie nemeniac názor na
otázku dôvodnosti prerušenia konania poukázal na to, že otázka vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam

považuje stále za rozhodujúcu pre určenie povinnosti vypratať nehnuteľnosti. Táto otázka je však
právoplatne vyriešená, a to rozhodnutím tamojšieho súdu sp. zn. 4C/70/2011 v spojení s rozhodnutím
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/976/2014 - 382 zo dňa 17. 02.2016. Napriek špecifikám
danej situácie, keď sa žalobcovia cítia byť vlastníkmi nehnuteľností, ktoré užívajú a ktoré majú vypratať,
nemožno ignorovať základné princípy právneho systému, a to princíp stability súdneho rozhodnutia

vyjadrený jeho právoplatnosťou. Navyše dovolanie podané žalobcami dňa 01. 04. 2016 bolo uznesením
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/185/2017 odmietnuté. Pretože otázka, ktorá mohla mať význam pre
rozhodnutie súdu (otázka vlastníctva predmetných nehnuteľností), bola právoplatne vyriešená v konaní
sp. zn. 4C/70/2011, dôvod na prerušenie konania podľa § 164 CSP nie je daný, a preto tento návrh súd
zamietol. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia spolu so žalobou na obnovu konania podali

aj návrh na odklad vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4C/24/2009 - 92 zo
dňa 17. 03. 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k 15Co/123/2010 - 114 zo
dňa 22. 09. 2010, ktorými bolo rozhodnuté o uložení povinnosti vypratať nehnuteľnosti, ktoré žalobcovia
užívajú.Návrhnaodkladvykonateľnostiodôvodnilitým,žepredmetnérozhodnutiasúexekučnýmititulmi
v exekučnom konaní vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. 13Er1085/2010 a podkladom na ich

vydanie boli rozhodnutia tamojšieho súdu č. k.. 4C/117/2009 zo dňa 26. 10. 2009 a krajského súdu
č. k. 16Co/5/2010 zo dňa 04. 02. 2010, ktoré boli na základe mimoriadneho dovolania zrušené. Ďalej
súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 412 ods. 1 CSP a uviedol, že opätovne posúdil návrh
žalobcov na odklad vykonateľnosti rozsudku tamojšieho súdu č. k. 4C/24/2009-92 zo dňa 17. 03. 2010,
ktorý skutkovo odôvodnil až v podanom odvolaní zo dňa 25. 05. 2017 a opäť konštatoval, že tento návrh

je nedôvodný. Odklad vykonateľnosti trvá do momentu skončenia konania o obnove konania. K tvrdeniu
žalobcov, že vyprataním nehnuteľnosti sa značným spôsobom skomplikuje ich situácia, pretože stratia
strechu nad hlavou, musí súd uviesť, že vlastnícke právo požíva ochranu podľa § 126 Občianskeho
zákonníka. V predchádzajúcich konaniach bolo preukázané a rozhodnutiami potvrdené, že žalovaný je
vlastníkom predmetných nehnuteľností, žalobcovia užívajú túto nehnuteľnosť bez právneho dôvodu a

tým neoprávnene zasahujú do jeho vlastníckeho práva. Súd považoval návrh na odklad vykonateľnosti
za nedôvodný a pretože samotnú žalobu na obnovu konania odmietol, zamietol aj návrh na odklad
vykonateľnosti rozsudku. Ďalej súd rozhodol o trovách konania s poukazom na § 251 CSP a analogicky
v spojení s ustanovením § 256 CSP rozhodol, že nárok na náhradu trov konania priznal žalovanému,
keďže žaloba na obnovu konania bola odmietnutá, čo procesne zavinili žalobcovia.

2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia 1/, 2/ a 3/, pričom spresnili,
že odvolanie smeruje proti všetkým výrokom uznesenia, domáhajú sa, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Uznesenie súdu
prvej inštancie považujú za vydané predčasne a uviedli, že nemajú vedomosť o tom, ako bolo o nimi

podanom dovolaní rozhodnuté Najvyšším súdom SR, nakoľko žiadne rozhodnutie najvyššieho súdu im
zatiaľ doručené nebolo, preto nevedia, z akých informácií vychádza súd prvej inštancie.

3. Vyjadrenie k odvolaniu žalobcov 1/, 2/, 3/ zo strany žalovaného podané nebolo.

4. V dôsledku podaného odvolania, krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP
a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie súdu
prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne.5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Na základe podaného odvolania žalobcov 1/ až 3/ tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379
CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní uznesenia súdu prvej inštancie
a konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom
rozsahu zistil skutkový stav veci a rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie má náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 CSP. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcov
1/ až 3/ a odvolacie dôvody žalobcov uvedené v ich odvolaní odvolací súd konštatuje, že na základe

preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa s rozhodnutím
súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom uznesení, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto
poukazuje, pričom odvolací súd zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia.

8. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobcovia sa žalobou o povolenie obnovy konania domáhali

povolenia obnovy konania vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 4C/24/2009 v
spojitosti s rozhodnutím sp. zn. 15Co/123/2010. V konaní sp. zn. 4C/24/2009 boli žalobcovia 1/ až
3/ v tomto konaní vedení ako odporcovia (toho času), ktorí mali povinnosti, resp. ktorým bola uložená
povinnosť vypratať nehnuteľnosť (rodinný dom). Povinnosť bola žalovaným, ako odporcom v uvedenom
konaní, uložená rozsudkom č. k. 4C/24/2009 - 92 zo dňa 17. 03. 2010, ktorý bol na odvolanie potvrdený

rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15Co/123/2010 - 114 zo dňa 22. 09. 2010. Uvedenými
rozhodnutiami bolo ustálené, že žalobcovia 1/ až 3/ v pozícii odporcov v konaní 4C/24/2009 sú povinní
predmetnú nehnuteľnosť - rodinný dom vypratať. V inom konaní vedenom na Okresnom súde Žiar nad
Hronom pod sp. zn. 4C/117/2009 sa žalobcovia 1/ až 3/ rovnako na strane žalobcov v predmetnom
konaní domáhali určenia, že tie isté nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov

B.. Predmetom uvedeného konania bol teda spor o vlastníctvo. Rozsudkom vydaným v danom konaní
pod č. k. 4C/117/2009 zo dňa 26. 10. 2009 bol návrh na určenie vlastníctva zamietnutý a uvedený
rozsudok bol v dôsledku podaného odvolania potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 16Co/5/2010 zo dňa 04. 02. 2010. Po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej však bolo podané
mimoriadne dovolanie, v dôsledku ktorého Najvyšší súd SR rozhodnutím č. k. 3MCdo/18/2010 zo dňa

17. 02. 2011 zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/5/2010 zo dňa 04. 02.
2010 a zároveň i rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4C/117/2009. Z uvedeného dôvodu
žalobcovia 1/ až 3/ podali návrh na povolenie obnovy konania, nakoľko sa i naďalej cítia vlastníkmi
nehnuteľnosti, z ktorej sú na základe rozhodnutia súdu (Okresného súdu Žiar nad Hronom) vypratávaní.
Nové konanie po zrušení veci najvyšším súdom je vedené Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp.

zn. 4C/70/2011, pričom sa jedná o konanie o určenie vlastníctva (predtým konanie sp. zn. 4C/117/2009).
V uvedenom bolo rozhodnuté tak, že žaloba žalobcov bola zamietnutá a v dôsledku podaného odvolania
rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici pod sp. zn. 17Co/976/2014, ktorý rozsudkom rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil, čím bolo právoplatne ustálené, že manželia B. nie sú vlastníkmi predmetných
nehnuteľností.

9. Po predchádzajúcom rozhodnutí o žalobe na povolenie obnovy konania súdom prvej inštancie a
následnom zrušení predmetného uznesenia Krajským súdom v Banskej Bystrici s vyslovením právneho
názoru Okresný súd Žiar nad Hronom o žalobe na povolenie obnovy konania rozhodol opätovne
(napadnutým uznesením, ktoré je predmetom prieskumnej a rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu)

a žalobu na obnovu konania odmietol a zároveň návrh na prerušenie konania zamietol. Zdôvodnil,
že z konania sp. zn. 4C/70/2011 bolo zistené, že Najvyšší súd SR v uvedenom konaní uznesením
č. k. 3Cdo/185/2017 zo dňa 08. 01. 2018 dovolanie žalobcov odmietol (žalovanému zároveň priznal
nárok na náhradu trov dovolacieho konania). V dôsledku vyššie uvedeného uznesenia najvyššieho
súdu o odmietnutí dovolania tak zostáva právoplatne vyriešená otázka vlastníctva nehnuteľností, ktoré

sú žalobcovia 1/ až 3/ povinní vypratať. V predmetnom konaní sp. zn. 4C/70/2011 bolo opätovne
rozhodnuté, že manželia B. nie sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností a pokiaľ sa skutočný vlastník
dotknutých nehnuteľností domáha ochrany svojho (súdom priznaného a potvrdeného) vlastníckeho
práva uložením povinnosti vypratať nehnuteľnosť žalobcom 1/ až 3/, na realizáciu takéhoto rozhodnutia,jeho výkon v súčasnej dobe nie je žiadna prekážka. Pokiaľ jedinou odvolacou námietkou žalobcov 1/
až 3/ v podanom odvolaní bolo, že uvedené uznesenie súdu prvej inštancie je predčasné, nakoľko
žalobcom žiadne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR doručované nebolo, odvolací súd k uvedenému

uvádza, že uznesenie najvyššieho súdu č. k. 3Cdo/185/2017 je súčasťou spisu vedeného v konaní
4C/70/2011, pričom bolo i obsahom spisového materiálu. S uvedeným mal možnosť oboznámiť sa
odvolací súd a rovnako je uvedené uznesenie možné vyhľadať a oboznámiť sa s ním ako so zverejnenou
rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR (ako i všetkých ostatných súdov SR). Pokiaľ žalobcovia
v podanom odvolaní namietali, že predmetné uznesenie im doručované nebolo, otázka oboznámenia

sa s predmetným doručením je len otázkou rýchlosti doručovania rozhodnutia najvyššieho súdu v
rámci konania 4C/70/2011. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolaciu námietku žalobcov 1/ až
3/ vyhodnotil ako nedôvodnú a neopodstatnenú a uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne
správne postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 396 CSP

a žalovanému ako v odvolacom konaní úspešnej strane sporu by podľa § 255 CSP prináležal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/ až 3/. Keďže však žalovanému žiadne trovy
v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli, ktorá skutočnosť vyplýva z predloženého spisu, odvolací
súd rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/ až 3/
nepriznal.

11. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).