Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 20, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/76/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718010051
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6718010051.1

Uznesenie

Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov
JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí dňa 20. júna 2018, prejednal
odvolanie obžalovaného Y. T., proti rozsudku Okresného súdu Zvolen z 20.03.2018 sp.zn. 0T/8/2018
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Y. T. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného Y. T. za vinného z prečinu ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa28.01.2018včaseo17.30hod.vJ.,pouliciNováVes,vsmerejazdyodNám.SPNdoobceDúbravy,
viedol osobné motorové vozidlo zn. Fiat Seicento, ev.č. J. XXX H. kde bol zastavený a kontrolovaný

hliadku OO PZ Detva, kde pri kontrole bol vyzvaný, aby vykonal dychovú skúšku do elektronického
merača typu AlcoQuant 6020 Plus na zistenie alkoholu v dychu a na vyzvanie policajta sa odmietol
podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným
testovacím prístrojom a tiež sa odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi
alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo
spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.

Za to bol odsúdený podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 2,3,8 Tr. zák.
na trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov a podľa § 49 ods. 1 Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. výkon
trestu mu bol podmienečne odložený s určením skúšobnej doby na 14 mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1,5 písm. a) Tr. zák. obžalovanému bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové

vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na doživotie.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal obžalovaný v zákonne lehote odvolanie, čo do výroku o treste,
a to už do zápisnice po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní. Dodatočne odvolanie odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu a domáhal sa preskúmania napadnutého rozsudku vo výroku o treste,
zvlášť vo výroku o treste zákazu činnosti, jeho zrušenia a uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové

vozidlá v rozsahu základnej trestnej sadzby, teda v rozmedzí jedného roka až desiatich rokov zákazu
činnosti.

V dôvodovej časti rozoberá dôkaznú situáciu, kde obžalovaný v podstate sa priznáva k spáchaniu
trestnej činnosti, trestná činnosť ho mrzí, prejavil ľútosť, hlavne, že spôsobil problémy nielen sebe, ale
aj svojmu okoliu a hlavne svojej rodine a takýto trest postihne hlavne jeho rodinu. V dôsledku zákazu

činnosti viesť motorové vozidlá bude obmedzený, v súčasnosti už je, v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, znížil sa mu príjem a takýto problém bude pretrvávať aj naďalej. Žiada zohľadniť skutočnosť,že má rodinu, vedie usporiadaný rodinný život, s manželkou vychovávajú dve maloleté deti, pričom
domácnosť je zaťažená úverom a uvedeným zákazom činnosti sa dlhodobo zhorší finančná a materiálna
stránka zabezpečenia rodiny. Vodičské oprávnenie má pre jeho rodinu existenčný význam nielen z

hľadiskapracovnejčinnostisťaženéhopohybuprivýkoneživnostenskéhooprávnenia,aleajpripreprave
rodinných príslušníkov, vrátane detí a vlastnej matky.

V ďalšom poukázal na ust. § 438d Tr. zák., kde v rámci novely zákona č. 313/2011 Zb. zákonov bol
prijatý trest zákazu činnosti na doživotie v zmysle ust. § 61 ods. 5, teda trest zákazu činnosti na doživotie,

pričom pri ustanovení § 289, ktoré sa vzťahuje na jeho trestnú činnosť, je určená v § 61 ods. 5 Tr. zák.
podmienka, že sa ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr. zák. dopustil vodič dopravného
prostriedku,hociužbolzatakýtrestnýčin,ktoréhosadopustilakovodičdopravnéhoprostriedku,dvakrát
odsúdený.

Je pravdou, že formálne podmienky by boli splnené pre takúto aplikáciu, nebyť toho, že súd nemusí

obligatórne vyhovieť takémuto postupu, pokiaľ bude brať v úvahu ust. § 348d Tr. zák., podľa ktorého
ustanovenie § 61 ods. 3 a 5 sa vzťahuje aj na osobu, ktorá bola odsúdená za niektorý z trestných činov
uvedených v § 61 ods. 3 alebo 5 pred 1. novembrom 2011, ak táto osoba spáchala ďalší trestný čin
uvedený v § 61 ods. 3 alebo 5 po 1. novembri 2011. Súd však nemusí vziať do úvahy odsúdenie uložené
pred 1. novembrom 2011, ak by vzhľadom na mimoriadne okolnosti predchádzajúcich prípadov bolo pre

páchateľa použitie trestnej sadzby trestu zákazu činnosti ustanovenej v § 61 ods. 3 alebo 5 neprimerane
prísne.

Ide o prechodné záverečné ustanovenie v rámci uvedenej novely Trestného zákona a je teda možné
neprihliadnuť u odsúdeného hlavne na jeho prvé odsúdenie pre takýto trestný čin, aký má na mysli ust.

§ 61 ods. 5 Tr. zák., v takom prípade by prichádzalo v úvahu uloženie trestu podľa ods. 3 § 61, teda tak,
ako to predpokladá Trestný zákon v zmysle tohto ustanovenia, podľa ktorého

ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289, ktorého
sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, ktorý už bol za taký trestný čin alebo za trestný čin

usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo 5, ktorých sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, odsúdený,
uloží mu trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v odseku 2.

Vychádzajúc z uvedených úvah a návrhov odvolací súd dospel k jednému zásadnému záveru, že pokiaľ
sa obžalovaný domáha dobrozdania zákona v zmysle citovaných ustanovení Trestného zákona, je

pravdou, že v hraničných prípadoch súd na uvedenú skutočnosť môže prihliadnuť, je tu však konkrétna
podmienka, a to okolnosti prípadu, ktoré by boli zreteľa hodné, pritom má isť o mimoriadne okolnosti
hodné zreteľa, vyznievajúce v jeho prospech, ktoré by odôvodňovali záver, že uloženie trestu zákazu
činnosti podľa § 61 ods. 3 alebo ods. 5 by bolo neprimerane prísne. V tomto prípade teda ide o odsúdenie
v poradí prvé vo veci Okresného súdu Zvolen sp.zn. 2T/55/2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

Banská Bystrica z 19.07.2017 sp.zn. 2To/175/2017, ktorými bol obžalovaný uznaný za vinného nielen z
prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d) Tr. zák. účinného do 01.01.2006,
v jednočinnom súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1,2 Tr. zák. účinného
do 01.01.2006 a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov, výkon ktorého mu bol
podmienečne odložený na skúšobnú dobu 24 mesiacov, kde v skúšobnej dobe sa osvedčil a zároveň

mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 36 mesiacov, od
výkonu zvyšku tohto trestu bolo podmienečne upustené 12.12.2007 s určením skúšobnej doby na 10
mesiacov, v ktorej sa osvedčil dňom 19.07.2010 a toto odsúdenie mu bolo zahladené podľa § 93 ods.
1 Tr. zák. a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. Nemožno však prehliadnuť, že odsúdený sa v
dôsledku riadenia motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky nepoučil z jeho následkov v zmysle

spôsobenia havárie a ťažkej ujmy na zdraví, a pokračoval v páchaní obdobnej trestnej činnosti, za ktorú
bolrozsudkomOkresnéhosúduZvolenz21.09.2012sp.zn.1T/102/2012odsúdenýpreprečinohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. na peňažný trest a trest zákazu činnosti a tiež
sa v tejto veci pozerá na odsúdeného akoby trestaný nebol.

Tedanejdeoprvézreteľahodnépodmienkyspáchaniatrestnejčinnosti,naopak,ideonajťažšienásledky
v súvislosti s vedením motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky a toto odsúdenie nie je možné
vyhodnotiť v prospech odsúdeného v zmysle citovaného ustanovenia § 438d Tr. zák.Vychádzajúc z uvedených skutočností odvolací súd dospel k zhodnému názoru s názorom okresného
súdu, vyjadreným tak vo výrokovej ako aj dôvodovej časti napadnutého rozsudku, týkajúce sa výroku
o treste, že boli zohľadnené všetky významné skutočnosti pre rozhodnutie o druhu a výmere trestu

v zmysle § 34 ods. 1,4 Tr. zák., boli dostatočne zohľadnené aj skutočnosti, ktoré žiadal zohľadniť
obžalovaný v zmysle dôvodov odvolania. Uložený trest zodpovedá všetkým hľadiskám individuálnej i
generálnej prevencie, pritom nejde o trest neprimerane prísny, ale vychádzajúci zo stavu veci a zákona.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil v napadnutom rozsudku v preskúmanej časti žiadne

pochybenie, odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.