Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 26, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/127/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117213664
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8117213664.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobkyne: U. O., K..

XX.XX.XXXX, O. Ž.U. XXX, XXX XX Ž., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na prerušenie konania zamieta.

II. Určuje, že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 820800007 zo dňa 18.07.2016 je bez úrokov
a bez poplatkov.

III. Žalobu v časti o určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 820800007 zo dňa 18.07.2016 je
neplatná, zamieta.

IV. Určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 820800007 zo dňa
18.07.2016 je neplatná.

V. Žalobu v časti o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia zamieta.

VI. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v konaní o určenie, že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. 820800007 zo dňa 18.07.2016 je bez úrokov a bez poplatkov, náhradu trov konania v rozsahu 100
%, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

VII. Žalovanému náhradu trov konania v konaní o určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č.
820800007 zo dňa 18.07.2016 je neplatná, nepriznáva.

VIII. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v konaní o určenie, že dohoda o zrážkach zo mzdy k zmluve
o spotrebiteľskom úvere č. 820800007 zo dňa 18.07.2016 je neplatná, náhradu trov konania v rozsahu
100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

IX. Žalovanému nárok na náhradu trov konania v konaní o zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia nepriznáva.

X. Neodkladné opatrenie ponecháva v platnosti.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 24.05.2017 sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol nasledujúco:
I. Určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. zmluvy 820800007 zo dňa 18.07.2016 uzavretá medzi
žalobcom a žalovaným je neplatná.II. Určuje, že zmluva č. 820800007 zo dňa 18.07.2016 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným pre
množstvo neprijateľných podmienok je neplatná.
III. Určuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov pre absenciu povinných náležitostí úverovej zmluve.

IV. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi finančné zadosťučinenie 300 € do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.
1.1. Žalobca v návrhu uviedol, že so žalovaným uzavrel úverový právny úkon dňa 18.07.2016, pričom ide
o formulárovú typovú predtlačenú spotrebiteľskú zmluvu č. 820800007. Súčasťou typovej formulárovej
zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa je aj dohoda o zrážkach zo mzdy.

Žalovaný napriek spornosti požiadal jeho zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy, a to listom
zo dňa 09.05.2017. Žalobca považuje inštitút dohody o zrážkach zo mzdy za rozporný s právom
Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou za neplatný. Súčasťou žaloby preto robí návrh
na prerušenie konania podľa článku 125 ods. 1 písm. a) Ústavy a predloženie veci Ústavnému súdu
SR, alebo Súdnemu dvoru EÚ podľa článku 267 zmluvy o fungovaní Európskej únie a článku 19 ods. 3
písm. b) zmluvy o Európskej únii. Podľa žalobcu ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú

postihovať majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť,
a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Žalobca ďalej
poukazuje na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Oceáno Grupo C 240/98 - C 244/98,
z ktorého následne aj rozsiahlo cituje. V žalobe ďalej poukazuje na ďalšie rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie, ktoré sa majú týkať tzv. spotrebiteľskej ochrany. Podstata týchto rozhodnutí spočíva v

tom, že pri súdnej ochrane spotrebiteľa sa vychádza z postulátu, že tento je v rámci zmluvného vzťahu
s dodávateľom slabšou zmluvnou stranou, a preto, aby sa dosiahol cieľ jeho ochrany, musí súd aj ex
offo skúmať, či prejednávaná spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a ak
áno, zabezpečiť, aby spotrebiteľ nimi nebol viazaný.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 13.07.2017 na č. l. 13-17. Žalovaný so
žalobou v celom rozsahu nesúhlasí a žiada ju zamietnuť. Žalovaný predovšetkým poukazuje na to, že
na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy nie je naliehavý právny záujem. Cituje § 137 písm. c)
C.s.p., podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Pokiaľ ide o dohodu zo zrážkach zo mzdy, poukazuje ďalej

na to, že dohoda predstavuje samostatný dokument, ktorý predstavuje iba jeden zo zabezpečovacích
inštitútov, ktorými si veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená. Možnosť veriteľa zabezpečiť
svoju pohľadávku, ktorá má spotrebiteľský alebo iný charakter, nie je vylúčená. Vyplnením dohody o
zrážkach zo mzdy mal klient možnosť dohodu individuálne dohodnúť, teda znemožňuje to, aby šlo o
formulárovú listinu, ktorú možno buď prijať, alebo odmietnuť. Podľa žalovaného dohoda o zrážkach zo

mzdy spĺňa všetky základné náležitosti, a to:
- písomnú formu,
- súhlas dlžníka s dohodou,
- uvedenie rozsahu vykonávaných zrážok.
2.1. Žalovaný ďalej uvádza, že nie je pravdou, že v prípade dohody o zrážkach zo mzdy môže dôjsť k

nekontrolovanému konaniu zo strany veriteľa, pretože:
a) právny predpis obsahuje zákonný limit výšky vykonávaných zrážok tým, že zrážky zo mzdy nesmú
byť väčšie ako by boli v prípade výkonu rozhodnutia,
b) predbežným opatrením súdu možno uložiť aj povinnosť platiteľa mzdy nevykonávať zrážky podľa
účastníkmi dohodnutej dohody o zrážkach zo mzdy (R 47/1974),

c) ak by sa stalo, že platiteľ mzdy by zrazil dlžníkovi zo mzdy viac než bol oprávnený a povinný zraziť a
tieto sumy by poukázal veriteľovi, veriteľ by sa na úkor dlžníka bezdôvodne obohatil, a preto by musel
tieto sumy vrátiť (Lazar, J. a kol. Občianske právo hmotné, II. diel. Tretie doplnené a prepracované
vydanie. Bratislava, IURA Edition 2006, str. 79).
2.2. Podľa žalovaného zákonodarca určuje výslovne, kde použitie určitého právneho inštitútu v

spotrebiteľských vzťahov nepripustí a napr. § 53 ods. 7 OZ neumožňuje zabezpečenie splnenia záväzku
zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva nehnuteľnosti. Zákon o
spotrebiteľských úveroch prípustnosť zabezpečenia úverového vzťahu výslovne pripúšťa v ustanovení
§ 4 ods. 1.
2.3. Podľa žalovaného v prípade, ak by sa pri každom predložení dohody o zrážkach zo mzdy

zamestnávateľovi vyžadovalo rozhodnutie súdu, inštitút by stratil opodstatnenosť a nebol by ani
zaradenýkmimosúdnymzabezpečovacímprostriedkom,ktorésimôževeriteľuplatniťvočineplatiacemu
dlžníkovi, ktorý nie je ochotný napriek upomienkam začať plniť svoj dlh.2.4. Pokiaľ ide o to, že žalobca sa domáha určenia neplatnosti úverovej zmluvy ako celku z
dôvodu množstva neprijateľných zmluvných podmienok, žalovaný upriamuje pozornosť na to, že
žalobca žiadnym spôsobom neprijateľné zmluvné podmienky neupresnil a neuviedol žiadne konkrétne

ustanovenie zmluvy, ktoré by malo byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

3. Výzvou zo dňa 15.08.2017 (č. l. 21) požiadal súd žalovaného, aby mu tento:
- zaslal všetky doklady, ktorými sa overovala bonita dlžníka, teda žalobcu,
- vysvetlil čo predstavuje poplatok za expresné spracovanie úveru 100 € a ako sa určila jeho výška,

- uviedol sumu zaplatenú na prejednávaný úver.

4. Na uvedenú výzvu odpovedal žalovaný podaním doručeným súdu dňa 25.08.2017 (č. l. 23-26), kde
pokiaľideoskúmaniebonityžalobcu,tedadlžníka,poukázalnažiadosťoposkytnutieúveru,kdežalobca
uviedol nasledovné údaje:
- čistý mesačný príjem 344 €,

- čistý mesačný príjem člena domácnosti 290 €,
- ďalšie príjmy 290 €,
- celkový príjem teda 924 € a výdavky spolu 80 €.
4.1. Žalobca mal ďalej uviesť, že voči nemu nebola ani v súčasnosti nie je vedená exekúcia a že mu nie
sú vykonávané zrážky zo mzdy. Žalobca k žiadosti o úver dodal kópiu pracovnej zmluvy.

4.2. Pokiaľ ide o poplatok za expresné spracovanie úveru, žalobca si ho účtoval za urýchlené
spracovanie žiadosti o poskytnutie úveru (do 24 hod.), ktoré zahŕňa aj osobnú návštevu klienta priamo
v mieste bydliska.
4.3. Pokiaľ ide o žalobcom zaplatenú sumu, žalovaný uviedol splátky, ktoré žalobca doteraz zaplatil,
pričom ide o 5 splátok vo výške 190 € a 5 splátok vo výške 14,50 €, pričom poukazuje na to, že žalobca

doposiaľ nevrátil ani len istinu poskytnutého úveru.
4.4. Žalovaný rovnako poukazuje na § 137 písm. c) C.s.p., podľa ktorého, C.s.p. v zásade nepripúšťa
určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb za podmienky, že to vyplýva z
osobitného právneho predpisu. Žalovaný má za to, že určením neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy
sa žalobca domáha určenia právnej skutočnosti a nie určenia, či tu právo je, alebo nie je, a preto by

takáto žaloba nemala byť prípustná a na požadovanom určení nie je naliehavý právny záujem. Žalovaný
ďalej dodáva, že dohoda o zrážkach zo mzdy je samostatným dokumentom svedčiacim o samostatnom
právnom úkone, ktorý bol urobený síce v súvislosti s uzavretou zmluvou z toho istého dňa, ale táto bola
uzavretá osobitne s vyhlásením o dobrovoľnosti jej uzavretia, preto tento úkon treba chápať zo strany
žalobcu ako úkon vážny.

5. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca podaním došlým súdu dňa 13.09.2017 na č. l. 31 - 34, v
ktorom uviedol, že na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy má naliehavý právny záujem, ktorý
vyplýva už zo samotného zákonného znenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
Naliehavý právny záujem je daný, pretože len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v

ktorom sa žalobca nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody
môže následne argumentovať vo vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky z
jeho mzdy. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že sa žalobca mal oboznámiť s listinami, ktoré podpisuje,
žalobca uviedol, že pri množstve listín pri podpise dohody sa ako spotrebiteľ nedokázal splne sústrediť
naobsahdohodyauvedomiťsijejnásledky,čopodľajejnázoruboloúmyslomžalovaného.Žalobcaďalej

odmietol tvrdenie žalovaného, že mohol odmietnuť podpísanie dohody o zrážkach zo mzdy. Žalovaný
túto možnosť síce deklaruje v znení dohody, avšak v bežnej praxi pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv
je to inak, pretože veriteľ poskytne úver iba v tom prípade, že spotrebiteľ zároveň podpíše aj dohodu o
zrážkach zo mzdy. Žalobca je toho názoru, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi
dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia

súdom, či iným nezávislým tribunálom.
5.1. Pokiaľ ide o celkovú neplatnosť zmluvy o úvere a vyjadrenie žalovaného, žalobca má za to, že
táto zmluva neobsahuje náležitosti, na základe ktorých by mala byť považovaná za úver s poplatkami a
úrokmi. Má teda za to, že poskytnutý úver má byť bezúročný a bez poplatkov.

6. Žalovaný sa k predmetu konania ďalej vyjadril podaním došlým súdu dňa 28.09.2017, v ktorom
uviedol, že zmluva má všetky náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z. a žalobcov názor o tom,
že by mala byť bezúročná a bez poplatkov nie je správny. Zároveň žalovaný má za to, že predmetnádohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa všetky zákonom ustanovené náležitosti a vyjadruje slobodnú určitú
a vážnu vôľu žalobcu, ktorú potvrdil svojím podpisom.

7. Súd vo veci rozhodoval na pojednávaní konanom dňa 26.10.2017 v neprítomnosti žalovaného, ktorý
svoju neprítomnosť ospravedlnil. Na tomto pojednávaní vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich
spis a s prihliadnutím na tvrdenia žalobcu zistil nasledujúce:

7.1. Žalobca na pojednávaní potvrdil, že zo strany obchodného zástupcu žalovaného mu bolo

predložené na podpis viacero listín s tým, že podmienkou poskytnutia úveru je podpis všetkých týchto
listín. Žalobca teda nemal možnosť vybrať si, či dohodu o zrážkach zo mzdy podpíše alebo nepodpíše,
pretože dohoda o zrážkach zo mzdy sa nachádzala medzi týmito listinami, kde ich podpis bol žalovaným
prezentovaný ako podmienka poskytnutia úveru.
7.2. Súd ďalej vykonal dokazovanie zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzavretou medzi žalobcom ako
dlžníkom a žalovaným ako veriteľom. Z tejto zmluvy vyplýva, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 1

700 € za úrok vo výške 436 € a poplatok za expresné spracovanie úveru vo výške 100 €. Tento úver spolu
s odplatou v celkovej výške 2 236 € mal byť žalovanému splatený v 12-tich pravidelných mesačných
splátkach tak, že prvé 4 splátky mali výšku 1 € a ďalšie splátky mali výšku 279 €. Prvá splátka bola
splatná dňa 18.08.2016. Úrok bol dojednaný vo výške 33 %, RPMN mala výšku 38,48 %, priemerná
RPMN 23,58 % a konečná splatnosť úveru bola dňa 18.07.2017.

7.3. Žalobca na pojednávaní uviedol, že úver mu bol poskytnutý v hotovosti. Tento záver vzhľadom na
neprítomnosť žalovaného na pojednávaní rozporovaný nebol a táto skutočnosť sama o sebe postačuje
na prijatie záveru o tom, že poskytnutý úver bol bez úrokov a bez poplatkov (výrok č. II.). Podľa § 11 ods.1
písm. e) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy -
Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak veriteľ spotrebiteľský úver

poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa,
poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno
spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského
úverubezhotovostnenasplatenieinéhoúverualeboúverovúhradouveriteľovioprávnenémuposkytovať

úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.
7.4. V rámci hospodárnosti konania vzhľadom na záver uvedený v bode 7.3. odôvodnenia súd
nepovažuje za potrebné zaoberať sa úžernou úrokovou sadzbou vo výške 33 %, prípadne nedostatkami
iných zmluvných náležitosti alebo nedostatočným skúmaním bonity žalovaným, ktorého skutočné
náklady žalobcu na živobytie nezaujímali.

8. Súčasne so zmluvou o poskytnutí úveru bola podpísaná na samostatnom liste dohoda o zrážkach
zo mzdy a z iných príjmov podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov. V časti
IV. tejto dohody sa uvádza, že dlžník svojím podpisom zároveň potvrdzuje, že bol pred uzatvorením
dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov osobitne poučený o dôsledkoch uzatvorenia dohody o

zrážkach a iných príjmov, túto neodmieta a v plnom rozsahu s ňou súhlasí. Názor žalobcu o tom, že
dohoda o zrážkach zo mzdy mu bola nekalým spôsobom vnútená, je podľa súdu preukázaný už len
tým, že možnosť odmietnutia alebo neodmietnutia dohody o zrážkach zo mzdy mala byť vyznačená v
rámčeku, pričom tento rámček je predvyplnený už prostredníctvom výpočtovej techniky, to znamená,
že odmietnutie tejto dohody o zrážkach zo mzdy bolo iba chimérou, čo vyplýva z toho, že vyplnenie

príslušného políčka sa nerobilo pri podpise zmluvy ale bolo už predpripravené pred jej podpisom.

9. Podľa § 137 písm.c) C.s.p. - Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Sudca prejednávajúci túto vec, svoj názor k otázke

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení prezentoval v rozhodnutí sp. zn. 9C/389/2015,
kde uviedol: „NS SR sp. zn. 4 M Cdo 8/2012 - Určovací návrh (§ 80 písm. c/ O.s.p.) má predovšetkým
preventívnycharakter-jehoúčelomjespravidlaposkytnúťochranuprávamnavrhovateľaskôr,neždôjde
k porušeniu právneho vzťahu alebo práva [určovací návrh preto vo všeobecnosti nie je opodstatnený
tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste návrh na splnenie povinnosti

(§ 80 písm. b/ O.s.p.)]. Súdna prax za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. považuje aj
návrh na určenie neplatnosti zmluvy, hoci sa ním priamo neurčuje existencia či neexistencia práva, resp.
právneho vzťahu. Zároveň rešpektuje názor, že ak vyslovením neplatnosti sa má riešiť len predbežná
otázka vo vzťahu k otázke, či tu právo je alebo nie je, nie je na takejto žalobe daný naliehavý právnyzáujem (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 98/2004). Ten je v takomto
prípade daný na samotnom určení práva. Určenie neplatnosti zmluvy nemusí znamenať, že
účastník je nositeľom práva, ktoré mu malo v dôsledku zmluvy zaniknúť alebo že nie je nositeľom práva,

ktoré mal zmluvou nadobudnúť, pretože právo mu mohlo zaniknúť na základe inej právnej skutočnosti,
prípadne ho mohol nadobudnúť iným spôsobom. Ak súd rozhodne o tom, že zmluva je neplatná, týmto
deklaratórnym súdnym rozhodnutím sa teda spravidla neriešia všetky otázky sporu, predovšetkým s
konečnou platnosťou otázka, komu právo patrí.
NS SR sp. zn. 7Cdo/146/2013 - Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takéhoto určovacieho

návrhu, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či
podaný návrh je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany navrhovateľovho práva,
či sa ním môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie,
po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie. Určovací návrh je spravidla
prípustný pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností,
ak rozsudok vyhovujúci návrhu môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Najvyšší súd

Slovenskej republiky už v rozsudku sp. zn. 3 Cdo 98/2004 (na ktorý poukázal aj rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 91/2006 , a ktorý opätovne pripomenul v uznesení sp. zn. 3 Cdo 36/2007) uviedol, že ak
právna otázka platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu
k existencii práva alebo povinnosti, nie je daný naliehavý právny záujem na vyriešení (určení) tejto

predbežnej otázky. Stav ohrozenia práva navrhovateľa alebo neistota v jeho právnom postavení sa
samotným vyriešením tejto (iba predbežnej) otázky definitívne neodstráni; želaný stav sa dosiahne až
určením, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo (povinnosť).
NS ČR sp. zn. 32 Cdo/3962/2010 - Žaloba o určení ve smyslu § 80 písm. c) o. s. ř. není opodstatněna
rovněž tehdy, má-li požadované určení jen povahu předběžné otázky ve vztahu k posouzení, zda tu je či

není právní vztah nebo právo, a to zejména tehdy, jestliže taková předběžná otázka neřeší nebo nemůže
řešit celý obsah nebo dosah sporného právního vztahu nebo práva. Stav ohrožení práva žalobce nebo
nejistota v jeho právním postavení se totiž v takovém případě neodstraní toliko tím, že bude vyřešena
předběžná otázka, z níž bez dalšího právní vztah (právo) významný pro právní poměr účastníků ještě
nevyplývá, ale až určením, zda tu právní vztah nebo právo je či není. Nejvyšší soud tak již v rozhodnutí

R 68/2001, správně zmíněném odvolacím soudem (a předtím například v rozsudku ze dne 20. března
1996, sp. zn. 2 Odon 50/96, publikovaném v časopise Soudní rozhledy číslo 5, ročník 1996, strana 113),
uzavřel, že pokud právní otázka (platnost smlouvy), o níž má být rozhodnuto, má povahu předběžné
otázky ve vztahu k existenci práva nebo právního vztahu (vlastnictví), není dán právní zájem na určení
této předběžné otázky, lze-li žalovat přímo na určení existence práva nebo právního vztahu.

Při respektování těchto závěrů, považuje dovolací soud závěr odvolacího soudu, že žalobce nemá
naléhavý právní zájem na určení neplatnosti ručitelského prohlášení, neboť jde o posouzení předběžné
otázky, zda tu je ručitelský závazek, za správný.
Argumentace dovolatele neobstojí právě v situaci, kdy je ručitelské prohlášení shledáno platným, aniž
by se soud zabýval i vznikem a existencí hlavního závazku zajištěného ručitelským prohlášením, to

znamená posouzením platnosti právního úkonu, jímž byl hlavní závazek založen a zjištěním, zda
tento hlavní závazek stále trvá. Ručitelský závazek jako závazek akcesorický vzniká a trvá pouze za
předpokladu, vznikl-li a trvá-li závazek hlavní. Proto právě v případě, kdy je žalováno o určení neplatnosti
ručitelského prohlášení a nikoliv o určení existence ručitelského závazku, a kdy soud posuzuje jen
platnost ručitelského prohlášení, aniž by se zabýval i otázkou, zda platně vznikl (soud prvního stupně

se zabýval jen zjištěním okamžiku vzniku smlouvy o úvěru) a existuje hlavní závazek, jako tomu
bylo v projednávané věci, nevypovídá rozhodnutí o zamítnutí žaloby o určení neplatnosti ručitelského
prohlášení nic o tom, zda ručitelský závazek existuje. Důvodem neexistence tohoto závazku totiž může
být i to, že hlavní závazek nevznikl nebo již - způsobem předvídaným zákonem - zanikl.
NS SR sp. zn. 4Cdo/89/2007 - V súvislosti s otázkou existencie naliehavého právneho záujmu pri žalobe

o určenie neplatnosti záložnej zmluvy dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že žaloba o určenie v
zmysle § 80 písm.c/ O.s.p. nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak má požadované určenie len povahu
predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie právny vzťah alebo právo, a to najmä vtedy,
ak takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho
vzťahu alebo práva. Stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistota v jeho právnom postavení sa totiž v

takomto prípade neodstráni iba tým, že bude vyriešená predbežná otázka, z ktorej bez ďalšieho vzťah
(právo) významný pre právny pomer účastníkov ešte nevyplýva, ale až určením, či tu právny vzťah alebo
právo je alebo nie je.Pokiaľ na základe záložnej zmluvy bolo záložné právo vložené do katastra nehnuteľností, právna
otázka, či záložná zmluva je alebo nie je platným právnym úkonom, za tejto situácie predstavuje
iba vyriešenie predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či na nehnuteľnostiach žalobcu (ako

záložcu) viazne v prospech záložného veriteľa záložné právo. Aj keby záložná zmluva bola neplatným
právnym úkonom, nemôže prípadné určenie jej neplatnosti viesť k odstráneniu právnej neistoty žalobcu
alebo k zamedzeniu ohrozenia jeho práva. Určením neplatnosti záložnej zmluvy nemusí byť bez
ďalšieho postavené na isto, že vôbec nevzniklo záložné právo, a na druhej strane na základe platnej
záložnej zmluvy nemusí vždy vzniknúť záložné právo k nehnuteľnostiam, aj keď bolo vložené do

katastra nehnuteľností. Záložná zmluva nie je neplatná len preto, že nevznikla pohľadávka, ktorú má
zabezpečovať záložné právo založené na tejto zmluve (napríklad preto, že nedošlo k uzavretiu zmluvy,
podľa ktorej by mala pohľadávka vzniknúť, alebo preto, že takáto zmluva je neplatná a pod.). A aj keď
je záložná zmluva platným právnym úkonom, záložné právo nevznikne, ak nevznikla pohľadávka, ktorú
má záložné právo zabezpečovať.
Vzhľadom na to, že určením platnosti alebo neplatnosti záložnej zmluvy sa nemôže vyriešiť celý obsah

a dosah sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi, nemôže byť na takomto určení naliehavý právny
záujem v zmysle § 80 písm.c/ O.s.p. Stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistotu v jeho právnom
postavení možno preto odstrániť len určením, či tu je alebo nie je záložné právo, prípadne, ak už došlo
k realizácii záložného práva, určením, či tu je alebo nie je iné právo (napr. vlastnícke).
Pre prejednávanú vec vychádzajúc z vyššie citovanej judikatúry týkajúcej sa určovacích žalôb

všeobecne ale aj určovacích žalôb vo vzťahu k zabezpečovacím inštitútom vyplýva, že na určení
neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy nie je daný naliehavý právny záujem. Požadované určenie je
totiž iba predbežnou otázkou k určeniu, či tu zabezpečenie záväzku z úveru je alebo nie je. Požadované
určenie tak neumožňuje posúdiť existenciu zabezpečovaného záväzku a jeho trvania, keďže sa má týkať
iba otázky (ne)platnosti Dohody o zrážkach zo mzdy. Ak by súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy

je platná (resp. žalobu o určenie jej neplatnosti zamietol) samo osebe by to nič nevypovedalo o tom,
či zrážky zo mzdy vykonávať možno alebo nie (a práve uvedené je podstatou žaloby). Aj keby totiž
Dohoda o zrážkach zo mzdy bola platná, zabezpečenie záväzku by platne vzniknúť nemuselo (ak platne
nevznikol samotný záväzok) alebo by už neexistovalo (napr. z dôvodu zániku záväzku splnením alebo
iným spôsobom. Súd analogicky poukazuje na závery judikatúry, že: „Ak neexistuje pohľadávka, ktorá

má byť zabezpečená záložným právom, nie je to dôvodom neplatnosti záložnej zmluvy; táto okolnosť má
za následok, že záložné právo napriek platnosti záložnej zmluvy nevznikne (NS ČR - 21 Cdo/957/2001)“.
9.1. Vyššie citovaný rozsudok okresného súdu však bol zrušený uznesením KS v Prešove sp. zn.
18Co/65/2016, v ktorom krajský súd uviedol: „7/ Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa dňa 14.3.2007
uzavrela s právnym predchodcom žalovaného zmluvu o flexi pôžičke na sumu 80.000,- Sk na dobu

60 mesiacov s mesačnou splátkou 1.899,- Sk. V časti II. bod 6 tejto zmluvy je uvedená dohoda o
zrážkach zo mzdy v prípade neplnenia záväzku dlžníkom, teda žalobkyňou. Žalovaný dňa 16.9.2015
vyzval zamestnávateľa žalobkyne na vykonanie zrážok zo mzdy na sumu 1.099,61 Eur.
8/ Odvolací súd dospel k záveru, že je dôvodné prihliadnuť na námietky žalobkyne uvádzané v odvolaní.
Podstatným argumentom súdu prvej inštancie pre zamietnutie žaloby bolo nepreukázanie naliehavého

právneho záujmu na vyslovení neplatnosti uzavretej Dohody o zrážkach zo mzdy medzi účastníkmi
konania (ďalej len „Dohody“). Zmluva o flexi pôžičke bola uzavretá dňa 14.3.2007 na dobu 5 rokov, t. j.
do 14.3.2012 (vyplýva to z čl. I zmluvy) a žalovaný vyzval zamestnávateľa žalobkyne dňa 16.09.2015,
po viac ako 3 rokoch. Žalovaný pristúpil k realizácii Dohody napriek tomu, že nárok žalovaného bol
premlčaný.

9/ Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou
neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tomto slova zmysle je
nerozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie, alebo či sa spotrebiteľ obráti priamo na súd
so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou
aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil.

10/ Žalobca nemá možnosť zrážky zo mzdy priamo zastaviť a jeho zamestnávateľ je podľa zákona
povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu jednostranne
diktuje, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Právo žalobcu je ohrozené, pretože zrážky zo mzdy
môže dodávateľ bez preventívnej súdnej kontroly súdom realizovať vrátane úrokov z úveru a ostatných
poplatkov.

11/ Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok
C-106/77 Simmenthal).

12/ Z uvedeného možno dospieť k záveru, že žalobkyňa osvedčila naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti Dohody.
13/ Preto odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie.
15/ Úlohou súdu prvej inštancie bude prejednať žalobu s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti,

podrobiť nárok žalovaného súdnej kontrole v súlade so závermi rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3MCdo/14/2014 a žalobe vyhovieť.“
9.2. Okresný súd teda vo svojej rozhodovacej praxi vychádza z toho, že naliehavý právny záujem na
určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy daný je, a keďže v prejednávanej veci je poskytnutý
úver bez úrokov a bez poplatkov, pričom zrážkami zo mzdy by sa mohli vymôcť aj tieto plnenia, súd
požadovanému určeniu vyhovel (výrok č. IV.).

10. Podľa § 162 C.s.p.
Súd konanie preruší, ak
a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,
b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych

predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh
na začatie konania,
c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie
prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

(3) O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
10.1. Súd návrh na prerušenie konania zamietol (výrok č. I.), keďže nemal pochybnosti o tom, že
ustanovenie § 551 OZ o zrážkach zo mzdy nie je v rozpore s Ústavou SR. Rovnako súd nemal túto
právnu úpravu za rozpornú s právom Európskej únie a pritom poukazuje na rozsudok vo veci Kušionová/
SMART Capital č. C - 34/13, kde Súdny dvor Európskej únie uviedol pri inom zabezpečovacom inštitúte,

a to pri záložnom práve, že jeho mimosúdny výkon je prípustný.

11. Pokiaľ ide o žalobu v časti o určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 18.07.2016
je neplatná, v tejto časti bola žaloba zamietnutá (výrok č. III.). Jednak súd nezistil žiadne dôvody
neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ale žaloba bola zamietnutá predovšetkým z dôvodu, že

na požadovanom určení nie je podľa súdu daný naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm.c)
C.s.p. Podľa dôvodovej správy k C.s.p. - Úplne nová koncepcia je zakotvená v písm. c) a d), kde
sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písmena d).
Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/
platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu

žaloby určovacej. Podľa rozhodnutia KSTN 6Co/41/2017 - Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia,
platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami v zmysle § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
V súdnej praxi sa žaloby na určenie právnej
skutočnosti, vrátane žaloby o neplatnosť právneho úkonu pripúšťali, ak žalobca preukázal na určení tejto
právnej skutočnosti naliehavý právny záujem. S účinnosťou od 01.07.2016 platí nový procesnoprávny

predpis - Civilný sporový poriadok, ktorý vychádza zo zásady, že súd má určiť aktuálny právny stav.
Určenie existencie právnej skutočnosti, napríklad, že právny úkon je neplatný, odporuje vo svojej
podstate tejto zásade. Z tohto dôvodu Civilný sporový poriadok pripúšťa žalobu na určenie právnej
skutočnosti (a teda i žalobu o neplatnosť právneho úkonu) výlučne za predpokladu, že tak vyplýva z
právneho predpisu.

11.1. Súd teda dospel k záveru, že na požadovanom určení nie je daný naliehavý právny záujem.
Naliehavý právny záujem by mohol byť na určení, že „listinou zo dňa 18.07.2016 označenou ako Zmluva
o spotrebiteľskom úvere nebol medzi žalobcom a žalovaným založený úverový vzťah“.

12. Podľa § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne

uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo
na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.12.1. Pokiaľ ide o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, v tejto časti súd žalobu zamietol,
pretože rozhodnutie, ktorým by žalobca úspešne uplatnil svoje nároky podľa zákona č. 250/2007 Z.z.,
prípadne iného predpisu, zatiaľ právoplatné nie je a teda o úspešnom uplatnení práva spotrebiteľa

hovoriť nemožno.

13. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13.1. Žalobcovi na pojednávaní prítomnom priznal súd nárok na náhradu trov konania v čiastkových
konaniach, v ktorých bol úspešný a žalovanému, ktorý na pojednávaní prítomný nebol súd túto náhradu
nepriznal, pretože mu žiadne trovy konania zo spisu nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.