Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/383/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713204342
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6713204342.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., so
sídlom Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou
Verita, s.r.o., so sídlom Karpatská 18, 811 05 Bratislava, IČO: 35 940 875 proti povinnému M. E.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, XXX XX F., štátny občan Slovenskej republiky, vedenej súdnym
exekútorom Mgr. Janou Sitášovou, so sídlom Exekútorského úradu Astrová 2/A, 821 01 Bratislava pod

sp. zn. EX 485/2013 o vymoženie pohľadávky v sume 459,74 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 8Er/189/2013-13 zo dňa 3. júla 2013 v senáte jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 8Er/189/2013-13 zo dňa 3. júla 2013 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jany Sitášovej o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod sp. zn. EX 485/2013.

Vodôvodnenírozhodnutiauviedol,žeexekučnékonaniejevedenénazákladeexekučnéhotitulu,ktorým
je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a
mediačnej, a.s., so sídlom v Bratislave pod sp. zn. IBB12100217 zo dňa 20.01.2012. Rozhodcovský
rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi právnym
predchodcom oprávneného, spoločnosťou W. A., a.s. so sídlom W. X/A., XXX XX A. a povinným dňa

17.10.2007, ktorej neoddeliteľnou súčasťou v článku 3 bod 6 bola dohoda zmluvných strán, podľa
ktorej všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad
budú rozhodované pred stálym rozhodcovským súdom pri Rozhodcovská, Arbitrážna a Mediačná, a.s.,
rozhodnutie bude pre obidve zmluvné strany konečné a záväzné.

Súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom

oprávneného ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej oprávnený uplatnil na
rozhodcovskom súde svoj nárok je spotrebiteľskou zmluvou, čo vyplýva z povahy zmluvných strán,
predmetupodnikateľskejčinnostioprávnenéhoavkonečnomdôsledkuajzobsahuzmluvy.Zuvedených
dôvodov na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení
účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere upravujúce spotrebiteľské zmluvy.
Poukázal tiež na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľskýchzmluvách,podľaktorejnekalépodmienkyupravenévčl.6bod1ačl.3bod1sútie,ktoré
neboli individuálne dohodnuté, ak napriek požiadavke dôvery spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa, medzi ktoré podľa Prílohy
k nej, bod 1 písm. q) patrí aj podmienka, zmyslom alebo účinkom ktorej je neposkytnúť spotrebiteľovi
právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok,
najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne v

rozhodcovskom konaní, ako aj na judikatúru Európskeho súdneho dvora, podľa ktorej vnútroštátny súd
je povinný posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky ex offo, a tým vyrovnávať nerovnováhu,ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom (rozsudok z 27. júna 2000, Océano
Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C 244/98).

Okresný súd konštatoval, že rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola so spotrebiteľom
osobitne (individuálne) dojednaná, nakoľko je súčasťou formulárovej zmluvy vyhotovenej na predtlači
právneho predchodcu oprávneného v spojení s ustanoveniami o rozhodcovskej doložke obsiahnutými
v Obchodných podmienkach k zmluve, v dôsledku čoho povinný ako spotrebiteľ nemal vôbec možnosť
podstatným spôsobom ovplyvniť obsah rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa

neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa tak práva na spravodlivý proces pred
nezávislým súdom. Obsah rozhodcovskej doložky bol právnym predchodcom oprávneného vopred
pripravený a inkorporovaný do zmluvy, ako aj obchodných podmienok k zmluve, pričom povinný
vzhľadomnajejsplynutiesostatnýmizmluvnýmipodmienkami,moholzmluvuakocelokodmietnuťalebo
sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam a teda aj rozhodcovskej doložke. Uvedeným spôsobom
sa povinný pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného dôvodu vzdal svojich

práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. V prípade, ak si veriteľ
vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej doložky, nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú
výhodu v tom, že sám môže určiť, kto s konečnou platnosťou ich spor rozhodne. Vzhľadom k tomu, že
rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou, nebola platne založená ani právomoc rozhodcu na
prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by mohlo požívať aj náležitú ochranu v procese

exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky, čiže stať sa spôsobilým exekučným titulom.

Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v prejednávanej veci je založená na absolútne
neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že
exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom, a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom, aby ho
odvolací súd zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vyhovie, alebo aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie

konanie. Ako dôvody podania odvolania uviedol ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d), f) v spojení s § 221
ods. 1 písm. f) O.s.p.. V odvolaní uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky
ako rozsudok všeobecného súdu. Účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný
súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom
prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup. To znamená,

že rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom
všeobecného súdu. Vyplýva to z § 159 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého výrok právoplatného rozsudku
je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány. To isté teda platí aj v prípade, ak ide o rozsudok
rozhodcovského orgánu.

Tvrdil, že v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá aj tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol
pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na
vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie je z hľadísk
zakotvenýchvpríslušnýchprávnychpredpisochvykonateľnéakopostránkeformálnej,takajmateriálnej.

Exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku
rozhodcovského súdu a nedisponuje ani právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným
titulom.

Ďalej tvrdil, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, pokiaľ

ide o úverové zmluvy, len ak je daný dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.
z.. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie, a nie iba na
to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, pretože nie každá skutočnosť hodnotená ako
neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi.

Poukázal na skutočnosť, že úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania, predstavuje
štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v
Slovenskej republike v súlade s ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a podlieha dohľadu
Národnej Banky Slovenska. Nejde teda o žiadny nebankový subjekt mimo dohľadu národnej banky.Oprávnený zdôraznil, že v zmysle ustanovenia II. Časti bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok,
W. A. postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi

návrh rozhodcovskej doložky s tým, že je v klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú
ponuku. To, že ju neodmietol je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Súd zamietol poverenie
z dôvodu, že exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní, avšak opomína tú skutočnosť,
že oprávnený je zo zákona povinný klientovi ponúknuť návrh rozhodcovskej doložky. Pokiaľ by tak
neurobil, došlo by k porušeniu zákona o bankách. Napriek splneniu si zákonom stanovenej povinnosti

oprávneným, súd nesprávne argumentuje týmto dôvodom pre zamietnutie poverenia.

Na záver oprávnený uviedol, že zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy o úvere v ustanovení § 93b ods. 1 zakotvoval povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory
z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným

podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Text rozhodcovskej doložky neobsahoval žiadnu alternatívu
k rozhodcovskému konaniu v súlade so zákonnou definíciou ,,rozhodcovskej zmluvy“ v § 3 ods. 1
zákon č. 244/2002 Z. z. i s ustálenou praxou v odbore. Rozhodcovská doložka bola naformulovaná a
dojednaná na základe splnenia zákonnej povinnosti banky a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú
podmienku.

Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.
Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu
oprávneného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu
súdu na rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovení § 212 ods. 1 a § 214
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k
záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Z predloženého súdneho spisu zistil, že dňa 07.03.2013 bol súdnemu exekútorovi Mgr. Jane Sitášovej
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor
požiadal dňa 22.03.2013 okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Exekučným titulom v prejednávanej veci je rozhodcovský rozsudok sp. zn. IBB12100217 vydaný dňa

20.01.2012 Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri Rozhodcovskej, Arbitrážnej a Mediačnej,
a.s., so sídlom v Bratislave, rozhodcami JUDr. Jánom Huňadym, JUDr. Marekom Baňasom a Mgr.
Branislavom Legátom, ktorým bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
(oprávnenému) dlžnú sumu 459,74 Eur, spolu s úrokom 23 % ročne zo sumy 459,74 Eur od 02.09.2010
do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 459,74 Eur od 02.09.2010 do

zaplatenia, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu predčasnej splatnosti celého
úveru vo výške 38,66 Eur, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú odo dňa nasledujúceho
po dni predčasnej splatnosti celého úveru do dňa 01.09.2010 vo výške 168,83 Eur, sumu dlžných
poplatkov vo výške 49,04 Eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 33,19 Eur, všetko do
troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe

zmluvyoúvereč.XXXXXXXXXX,ktorúprávnypredchodcaoprávnenéhoW.A.,a.s.akoveriteľapovinný
ako dlžník uzavreli dňa 17.10.2007.

V článku 3 bod 6 úverovej zmluvy je obsiahnutá dohoda zmluvných strán, podľa ktorej všetky spory,
ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad budú rozhodované pred

stálym rozhodcovským súdom pri Rozhodcovská, Arbitrážna a Mediačná, a.s., rozhodnutie bude pre
obidve zmluvné strany konečné a záväzné.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhualebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V zmysle citovaného § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ
je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného
titulu je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to
či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre

exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa okresný
súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať
a rozhodnúť, zo strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku
rozhodcovského súdu a jeho postup nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia.

Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého

exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného
konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ
teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti,
môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného,

podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval
súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19
zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj
povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a

nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie
dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti
na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí
sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R
58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po

stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek
tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu sa odvolací súd stotožnil s názorom
okresného súdu v tom, že zmluva o úvere uzavretá dňa 17.10.2007 medzi právnym predchodcom

oprávneného ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase podpísania zmluvy, keďže z predloženej zmluvy
nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by pri uzatváraní zmluvy o úvere bol konal v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom právny predchodca
oprávneného pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu možno

uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle
ustanovení Občianskeho zákonníka. Okresný súd preto postupoval správne, keď na právne vzťahy
vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy aplikoval ustanovenia spotrebiteľského práva a posudzoval
rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu v právach a
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 17.10.2007 (ďalej Občiansky zákonník)
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného

návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľaodseku2citovanéhoustanovenia,dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.Podľa § 53 ods.1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka platného a účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov banky

a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a

pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na
ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej
zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa
odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných
predpisov.

Odvolací súd súhlasí s právnym hodnotením okresného súdu, že rozhodcovská doložka tak, ako
je uvedená v zmluve o úvere, ako aj Obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy o
úvere uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 17.10.2007 spĺňa všetky
podmienky pre vyslovenie záveru o jej neprijateľnosti a absolútnej neplatnosti podľa § 53 ods. 4

Občianskeho zákonníka. Dohodnutá rozhodcovská doložka spôsobuje hrubý nepomer v právach a
povinnostiach zmluvných strán ku škode spotrebiteľa predovšetkým tým, že žaloby, ktorých cieľom je
uspokojenie nárokov z úverových zmlúv podáva v zásade len veriteľ z úverového vzťahu na ním zvolený
rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, čo vyplýva
zo štandardnej formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho a povinný ako dlžník jej

obsah nemohol ovplyvniť, mohol len záväzok z úverovej zmluvy ako celok prijať alebo odmietnuť vrátane
Obchodných podmienok pre úver. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred
rozhodcovským súdom viedli bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá
ochrana, ktorú mu zaručujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

K námietke oprávneného o splnení povinnosti banky vyplývajúcej s ust. § 93b ods. 1 zákona o bankách
odvolací súd uvádza, že zo zákona o bankách síce vyplýva povinnosť banky ponúknuť klientovi
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, avšak z neho nevyplýva povinnosť zakotviť rozhodcovskú
doložku priamo vo formulárovej zmluve, v obchodných podmienkach resp. všeobecných obchodných
podmienkach, ktorých obsah klient nemôže ovplyvniť. Návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky môže

banka predložiť aj ako samostatný návrh, ktorý by umožňoval v danom prípade spotrebiteľovi dojednať
rozhodcovskú doložku individuálne. Spotrebiteľ (klient) svojim podpisom na formulárovej zmluve, ktorej
súčasťou sú aj obchodné podmienky upravujúce rozhodcovskú doložku, vyjadruje súhlas tak so
samotnou zmluvou, ako aj s Obchodnými podmienkami, a tým aj s rozhodcovskou doložkou v nich
obsiahnutou a preto reálne nemá možnosť neprijať návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky bez toho,

aby tým nezmaril uzavretie zmluvy.

Dojednanie rozhodcovskej doložky s takým obsahom, aký je súčasťou zmluvy o úvere, ako aj
Obchodných podmienok tvoriacich nedeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, je v rozpore s právnymi normami,
ktoré upravujú režim spotrebiteľských zmlúv, v dôsledku čoho okresný súd dospel k správnemu

záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky a nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vydať
rozhodcovské rozhodnutie. Preto bolo správne aj jeho rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúduzneseniesúduprvéhostupňa,ktoréjevovýrokuozamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vecne správne podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.