Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 25, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/217/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200397
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:7016200397.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej

a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci navrhovateľky: F.
P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. N. XXX/XX, E., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom
Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Sd/24/2016-15 z 12. júla 2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Sd/24/2016-15 zo dňa
12. júla 2016 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 2Sd/24/2016-15 zo dňa 12.07.2016 potvrdil rozhodnutie
odporkyne č. 685 515 6605 0 zo dňa 21.11.2015, ktorým odporkyňa zvýšila navrhovateľke invalidný
dôchodok od 20.10.2015 na sumu 219,90 eur mesačne.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľke bol určený maximálny rozsah miery
poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť, keď pre rozhodujúce zdravotné postihnutie zákon
určuje maximálne 60 % a táto miera bola navýšená o 10 % pre psychiatrické ochorenie navrhovateľky.

Dodal, že zdravotné ťažkosti, ktoré uviedla navrhovateľka vo svojom opravnom prostriedku, a pre ktoré
žiadala navýšiť mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť, boli uvedené aj v posudkoch
posudkových lekárov, ktorí hodnotili zdravotný stav navrhovateľky, ale zákon vyššiu mieru poklesu
schopností vykonávať zárobkovú činnosť neumožňuje.

Rozsudok krajského súdu napadla navrhovateľka včas podaným odvolaním zo dňa 17.08.2016, v
ktorom uviedla, že krajský súd vychádzal zo skutkového stavu, ktorý určila odporkyňa posudkovým

lekárom, čo považovala za porušenie zásady rovnakého postavenia účastníkov konania. Vychádzal
z dôkazov predložených odporkyňou a nevykonal žiadne dôkazy v rámci objektívneho preskúmania
skutkového stavu. V konaní podľa nej bolo potrebné posúdiť dôležitú medicínsku otázku - určiť rozsah
poškodenia zdravia. Dodala, že je štandardným postupom, aby sa k objasneniu takejto otázky pribral
súdom ustanovený znalec, ktorý by nezávisle určil mieru poškodenia jej zdravia. Rozsudok krajského
súdu považovala za vydaný predčasne.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 03.10.2016 uviedla, že posúdenie dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu vyžaduje odborné lekárske znalosti. Dokazovanie v tomto smere je
vo veciach sociálneho poistenia zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to na účely
správneho aj súdneho konania. V súvislosti s námietkou navrhovateľky, že mal byť pribratý súdny znalecpoukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1So/109/2003, v zmysle ktorého
posudok posudkového lekára sociálneho poistenia je dôkazný prostriedok s rovnakou právnou silou ako
posudok súdneho znalca, v oboch prípadoch ide o dôkazný prostriedok, ktorým nie je súd viazaný a je

preto vecou úvahy súdu ako výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotí. Pochybnosti navrhovateľky
o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený považovala za nedôvodné, vyvolané
len subjektívnym presvedčením navrhovateľky. Dodala, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu
zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi, sú
hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou

dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú; nevidela
preto dôvod na ďalšie dokazovanie. Žiadala rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny.
Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S. s.
p."). Podľa § 492 ods. 1 S. s. p. konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku,
začaté predo dňom účinnosti tohto zákona (pred 1. júlom 2016), sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O. s. p.") preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v súlade s § 250ja ods. 2 O. s. p
bez pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. 685 515 6605 0 zo dňa
12.11.2015, ktorým odporkyňa zvýšila navrhovateľke invalidný dôchodok od 20.10.2015 v sume 219,90
eur mesačne.

Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v

znení neskorších predpisov podmienený predovšetkým invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40
% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení).

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,

duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (§ 71 ods. 3
zákona o sociálnom poistení).

Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa

posudzujenazáklade lekárskychsprávaúdajovzozdravotnejdokumentáciezdravotníckehozariadenia
a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja,
ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu
schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti
poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných
zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 až 8
zákona o sociálnom poistení).

Pri vydávaní rozhodnutia zo dňa 21.11.2015 odporkyňa vychádzala z posudku posudkového lekára

pobočky Trebišov zo dňa 20.10.2015, v ktorom posudková lekárka pobočky určila mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 20.10.2015 na 70 %. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie
v zmysle prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení určila stavy po zlomenine pätnej kosti v zmysle
kapitoly XV, oddielu G, položky 57, písm. b), za ktoré bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 60 % a za depresívne poruchy nálad v zmysle kapitoly V, položky 3 bola táto miera

navýšená o 10 %.

Po podaní opravného prostriedku navrhovateľkou odporkyňa opätovne preskúmala zdravotný stav
navrhovateľky. V posudku zo dňa 30.03.2016 posudková lekárka určila mieru poklesu schopnostivykonávať zárobkovú činnosť 70 %. V posudku uviedla, že posudzovaná bola uznaná invalidnou od roku
2013 pre stav po zlomenine pätovej kosti obojstranne s poruchou chôdze ťažkého stupňa. V priebehu
rokov 2014 a 2015 bola na 4 operáciách - tri krát pravej nohy a raz ľavej za účelom zlepšenia funkčnej

poruchy oboch nôh po zlomenine. Aktuálne kontrolné traumatologické vyšetrenia dokumentujú stav po
zlomenine pätnej kosti obojstranne s ťažkou poruchou chôdze. Pre recidivujúcu depresívnu poruchu
posudková lekárka navýšila mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %.

Navrhovateľka sa domáhala priznania vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posudkoví lekári, ktorí vyhotovili posudky,
tak pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia odporkyňou ako aj po podaní opravného
prostriedku, postupovali v súlade so zákonom. V posudkoch zohľadnili objektívnymi nálezmi preukázané
zdravotné ťažkosti navrhovateľky, pričom zhodne vyhodnotili, že zdravotné ťažkosti navrhovateľky

podmieňujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 %.

Počas súdneho konania posudková lekárka opätovne vyhodnotila zdravotný stav navrhovateľky s
rovnakým výsledkom - 70 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že jej stav sa nezlepšuje a lekári jej povedali, že už bude chodiť
len s pomocou barlí. Dodala tiež, že k ochoreniu jej pribúdajú rokmi ďalšie, nedávno jej zistili dve
cysty na pečeni, má urologické problémy a od úrazu má tiež necitlivé prsty na pravej ruke, čo si lekári
na začiatku nevšímali napriek jej upozorneniu, ale v súčasnosti niekedy už nemôže túto ruku vôbec
používať. Posudková lekárka vo svojom posudku vyhodnotila aj správu z kontrolného ortopedického

vyšetrenia zo dňa 14.03.2016, v ktorom odborný lekár uviedol, že na pravom zápästí navrhovateľky sa
vyskytuje palpačná bolesť procesus styloid radii s presiaknutím, bolestivá dorzálna a palmárna flexia
zápästia, tŕpnutie, tinel negat. RTG pravého zápästia bez traumatických a štrukturálnych zmien. Na
základe vyššie uvedeného, vyšetrenia pravej ruky zatiaľ nenapovedajú, že by postihnutie pravej ruky
bolo v takom štádiu, ktoré by odôvodňovalo jeho uznanie za rozhodujúce zdravotné postihnutie, pretože

by zodpovedalo vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako zlomenina pätovej
kosti.Zlekárskychsprávniejezatiaľpreukázanáanidlhodobosťtohtopostihnutiapravejruky.Vprípade,
že by v budúcnosti došlo k zhoršeniu tohto stavu, má navrhovateľka možnosť opätovne požiadať o
prehodnotenie a zvýšenie invalidného dôchodku.

Rovnako lekárske správy nenapovedajú, že by u navrhovateľky prichádzalo do úvahy iné zdravotné
postihnutie (cysty na pečeni alebo urologické problémy), za ktoré by bolo možné určiť vyššiu mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako 60 %. Ako už odvolací súd uviedol, miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určí podľa zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou
príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu; a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných

postihnutíjumožnonavýšiťnajviaco10%.Jednotlivépercentuálnemierypoklesuschopnostivykonávať
zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

Odvolací súd považuje za potrebné tiež uviesť, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporkyne podľa
tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.) súd v zásade preskúmava zákonnosť

tohto rozhodnutia vo vzťahu ku skutkovému stavu, ktorý existoval ku dňu rozhodnutia odporkyne (§ 250i
ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p.), hoci zákon nevylučuje možnosť, aby odporkyňa na základe
ďalších dôkazov prehodnotila svoje rozhodnutie; taká možnosť však nie je bez ďalšieho dôvodom na
opakované posúdenie zdravotného stavu v prípade predloženia nových dôkazov a dôvodom na zrušenie
jej rozhodnutia, ktoré v čase jeho vydania na základe riadneho zistenia skutočného stavu zodpovedalo

zákonu.

Posudkoví lekári pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne v posudkoch zohľadnili všetky zdravotné
postihnutia navrhovateľky a predložené odborné lekárske nálezy, ktoré v posudkoch riadne vyhodnotili.
Zhodne dospeli k záveru, že zdravotný stav navrhovateľky spôsobuje 70 % mieru poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa kapitoly XV, oddiel G, položka
57, písm. b) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení.Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd dospel k záveru, že posudkoví lekári zhodnotili zdravotný stav
v súlade so všeobecným posudkovým hľadiskom, úplne a objektívne, svoj záver o rozhodujúcom
zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť logicky

a presvedčivo odôvodnili, pričom ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných
lekárov. Tak ako krajský súd aj odvolací súd mal za preukázané, že zdravotný stav
navrhovateľky podmieňuje invaliditu podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 70 %.

Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a preto podľa §
219 O. s. p. rozsudok krajského súdu potvrdil.

Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd navrhovateľke v zmysle § 250k ods. 1 v spojení s § 250l
ods. 2 O. s. p. nepriznal, nakoľko nebola v odvolacom konaní úspešná.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.