Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 26, 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11C/158/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616205051
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616205051.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej žalobcu J. F., nar.

XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. J. XX, zastúpeného JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou so sídlom
Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, proti žalovanej BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská
100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD.,
s. r. o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368, v konaní o
neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 24. 10. 2007 obsiahnutá v Zmluve o úvere
č. 8197240907 zo dňa 24. 10. 2007 v bode 3 ods. 4 označenom ako Zmluva o úvere a záverečné

ustanovenia a obchodných podmienkach pre úver verzia 1/2007 v čl. 4 bod 4.8, ktoré tvoria prílohu
Zmluvy o úvere č. 8197240907 zo dňa 24. 10. 2007, uzatvorená medzi žalobcom a obchodnou
spoločnosťou Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, je n
e p l a t n á .

II. Súd žalobcovi p r i z n á v anáhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa14.07.2016sažalobcadomáhalurčenianeplatnostiDohody
o zrážkach zo mzdy zo dňa 24. 10. 2007 uzatvorenou s právnou predchodkyňou žalovanej, obchodnou

spoločnosťou Poštová banka, a. s., pri uzatváraní Zmluvy o úvere č. 8197240907, ktorou bol žalobcovi
poskytnutý úver vo výške 1 327,76 eura s mesačnou splátkou po 61,28 eura na 30 mesiacov. V časti
3 zmluvy o úvere označenej ako „Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia“ sa nachádzajú rôzne
vyhlásenia, kde je v bode 4 uvedené veľmi malými, ťažko čitateľnými písmenami to, že podpisom zmluvy
zmluvné strany uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka v súlade
s čl. 4, bod 4.8 Obchodných podmienok pre úver. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy nebola
individuálne dojednaná, a žalobca musel akceptovať uzavretie úverovej zmluvy aj s touto dohodou ako

celok, inak by mu úver nebol poskytnutý. Žalovaná predložila dohodu jeho zamestnávateľovi spolu so
žiadosťou zo dňa 16. 06. 2016 o realizáciu. Žalobca poukázal na to, že právny vzťah medzi ním a
právnou predchodkyňou žalovanej je založený zmluvou o úvere je vzťahom spotrebiteľským. V dohode
o zrážkach zo mzdy absentuje dojednanie o druhu pohľadávky a tiež o výške pohľadávky, ktorú má
zabezpečovať. Žalovanou nebol poučený o následkoch dohody o zrážkach zo mzdy, hoci taký postup
sa v prípade spotrebiteľského vzťahu vyžaduje. Poukázal na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je
samostatnou dohodou uzavretou podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, a preto sa na ňu okrem

špeciálnych ustanovení § 551 Občianskeho zákonníka vzťahujú aj všeobecné ustanovenia o právnych
úkonoch. K dohode nebola určito a zrozumiteľne vyčíslená pohľadávka, ktorá sa má zabezpečiť, čím
môže vzniknúť situácia, že veriteľ si bez akýchkoľvek možností dlžníka na obranu uplatní pohľadávku
vo výške, na ktorú by nemal pri náležitej súdnej kontrole nárok v plnom rozsahu. V danej veci bola sícedohoda o zrážkach zo mzdy obsiahnutá priamo v zmluve o úvere s odkazom na úverové podmienky,
avšak v záujme dodržania zásady poctivosti by nemalo byť tak zásadné dojednanie obsiahnuté v spleti
iných dojednaní, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Zároveň žalobca poukázal na to, že

žalovaná si uplatňovala nároky z predmetnej zmluvy o úvere aj v exekučných konaniach vedených pod
sp. zn. 1Er/1616/2015 a 5Er/712/2013, v ktorých bola neúspešná.

2. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Vzniesla námietku nedostatku právomoci súdu
tento spor prejednať, nakoľko právomoc prináleží rozhodcovskému súdu. Poukázala na ustanovenie §

35 zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno preskúmať
podľa § 37 tohto zákona, má pre účastníkov rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
Rozhodcovský rozsudok nebol zákonným spôsobom zrušený súdom a rovnako zamietnutie žiadosti o
udelenie poverenia nie je zákonný spôsob zániku pohľadávky ani zrušenia rozhodcovského rozsudku.
Žalovaná disponuje voči žalobcovi právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto dlh nemôže
byť premlčaný. Úvahy exekučných súdov o nulitnom právnom akte sú nielen prekročením svojej

právomoci, ale aj porušením ústavného práva vlastniť majetok. Predmetná rozhodcovská doložka je
dohodnutá platne v súlade s ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní, preto rozhodcovský
rozsudok nie je nulitným aktom. Žalovaná zároveň namietala nedostatok pasívnej vecnej legitimácie,
keď má za to, že spolu s pôvodným veriteľom tvoria nerozlučné spoločenstvo, lebo z ustanovenia §
53a ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že rozhodnutie súdu bude mať vplyv nielen na žalovanú,

ale predovšetkým na dodávateľa, ktorým je v predmetnej veci J. L., a. s. Zároveň namietla nedostatok
naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobca nemôže
preukázať naliehavý právny záujem z dôvodu existencie rozhodcovského rozsudku zo dna 03. 02.
2012. Zároveň žalovaná realizovala prvý krát inštitút dohody o zrážkach zo mzdy v roku 2008, kedy
žalobca prestal splácať svoju pohľadávku. Žalobca teda naliehavý právny záujem preukazuje po 8

rokoch odo dňa, keď bol prvýkrát uplatnený. Zároveň poukázala na to, že žalobca nijako nepreukázal
nedostatok slobodnej vôle, ktorej absencia by mohla mať za následok neplatnosť právneho úkonu,
ani, v čom má spočívať hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach na jeho strane. Dohoda o
zrážkach zo mzdy bola platne uzatvorená v písomnej forme a nie je nekalou zmluvnou podmienkou,
nakoľko ide o zabezpečovací inštitút uzatvorený v súlade s Občianskym zákonníkom. Žalovaná poprela

aj argumentáciu v oblasti údajnej neurčitosti vymedzenia pohľadávky, ako aj výšky zrážok v dohode o
zrážkach zo mzdy, pričom odkázala na rozhodovaciu prax iných súdov.

3. Žalobca v replike uviedol, že otázka právomoci rozhodcovského súdu bola vyriešená v exekučnom
konaní, v ktorom súd konštatoval, že rozhodcovský súd z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy,

nemal právomoc konať vo veci. Nesúhlasil ani s názorom o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie v
spore. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje všeobecné náležitosti právnych úkonov podľa § 34
Občianskeho zákonníka, neobsahuje označenie platiteľa mzdy, presne a nezameniteľne špecifikovanú
pohľadávku žalovanej, o ktorej uspokojenie ide a tiež v nej nie je uvedená výška dohodnutých zrážok
zo mzdy. Žalobca poukázal na to, že už samotný odvolací súd v uznesení zo dňa 28. 07. 2017, sp. zn.

7Co/167/2017 konštatoval, že možno mať dôvodné pochybnosti o platnosti dohody, konkrétne o splnení
všetkým zákonom predpísaných podmienok na jej platné založenie nielen vo vzťahu k ustanoveniu §
551 Občianskeho zákonníka ale aj vo vzťahu k ustanoveniu § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal aj v neprítomnosti žalovanej a jej právnej zástupkyne,
ktoré sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnili, a súhlasili s vykonaním pojednávania bez ich
prítomnosti.

5. Právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na podanej žalobe. Poukázala na to, že síce došlo k uzavretiu

dohodyozrážkachzomzdymedzižalobcomapôvodnýmveriteľom,avšaktátojezdôvodujejneurčitosti
podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná. Zároveň sa pri takejto forme dohody o zrážkach
zo mzdy vyžaduje osobitná zmluva, ktorá by bola predmetom individuálneho vyjednania a bola by
podpísaná obidvoma zmluvnými stranami. Žalobca nemá inú možnosť, ako sa domáhať ochrany svojich
práv ako určením neplatnosti dohody.

6. Žalobca vypovedal, že uzatvorenie zmluvy o úvere bol rýchly proces. Nebol informovaný o tom, že by
uzatváral ešte aj nejaký iný právny úkon, z ktorého by mu v budúcnosti mohli vyplynúť nejaké povinnosti.
Okrem tohto prípadu sa voči nemu nikdy nevykonávali zrážky zo mzdy.7. Z listinných dôkazov predložených žalobcom súd zistil, že žalobca uzatvoril s právnou predchodkyňou
žalovanej, obchodnou spoločnosťou Poštová banka, a. s. Zmluvu o úvere č. 8197240907 zo dňa 24. 10.

2007, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 40 000,- Sk. Pri ročnej úrokovej sadzbe
23 %, RPMN 25,58 % sa zaviazal úver splatiť 30 pravidelnými mesačnými splátkami po 1 846,- Sk s
dátumom prvej platby 24. 11. 2007. Celková výška nákladov na poskytnutý úver
bola vyčíslená v sume 12 990,65 Sk.

8. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosti sa domáha žalobca, je obsiahnutá v čl. 3 ods. 4
zmluvy tak, že podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je
zabezpečením pohľadávky banky v súlade s čl. 4 bod 4.8 obchodných podmienok pre úver.

9. Podľa čl. 4 bod 4.8 obchodných podmienok pre úver (verzia 1/207), „Klient a Banka podpisom ZoÚ
zároveň uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v

platnom znení a Klient udeľuje súhlas Banke na predloženie tejto dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi
mzdy Klienta za účelom zabezpečenia peňažných záväzkov Klienta vyplývajúcich zo ZoÚ. Táto dohoda
a súhlas sa vzťahujú aj na budúceho platiteľa mzdy Klienta, ako aj na iné príjmy Klienta. Ukončením
platnosti ZoÚ nezaniká zabezpečenie Klientových záväzkov voči Banke vyplývajúcich zo ZoÚ.“

10. Listom zo dňa 16. 06. 2016 žalovaná požiadala zamestnávateľa žalobcu, obchodnú spoločnosť
FreeTech services, spol. s r. o. o vykonanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov titulom uzatvorenej Zmluvy
o úvere č. 8197240907. Dlh žalobcu žalovaná vyčíslila v sume 2 926,77 eura.

11. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

12. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by

boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

13. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

14. Podľa § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Pokiaľ ide o žalobný petit, súd konštatuje, že žalobcovi nič nebránilo domáhať sa na súde určenia
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Ustanovenie § 137 Civilného sporového poriadku zakotvuje

členenie súkromnoprávnych žalôb, pričom tento výpočet je len demonštratívny. Iná súkromnoprávna
žaloba, ktorá nie je uvedená v spomínanom ustanovení, je prípustná za predpokladu, že osobitný
petit vyplýva priamo z hmotného práva. Zo všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka pritom
jednoznačne vyplýva, že je možné cestou súdu sa domáhať určenia neplatnosti právneho úkonu.
Predchádzajúca právna úprava obsiahnutá v Občianskom súdnom poriadku síce rozlišovala medzi

určením existencie, resp. neexistencie práva a právneho vzťahu, avšak toto rozlíšenie nemalo žiadny
vecný význam, pretože obidva použité pojmy majú rovnaký obsah. Účelom novej právnej úpravy bolo
vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov
a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu určovacej žaloby. V
prejednávanej veci však určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy nevyvolá žiadny ďalší spor

a takto formulovaný žalobný petit nemožno označiť za nepotrebný a nezmyselný. Účelom civilného
sporového konania je spravodlivá a účinná ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom
chránených záujmov, a preto súd nevidí priestor na taký formalistický prístup, v rámci ktorého by bola
zamietnutá žaloba o určenie neplatnosti zrážok zo mzdy s odôvodnením, že podľa § 137 písm. b)Civilného sporového poriadku sa mal žalobca domáhať určenia, že žalovaná nemá právo domáhať
sa zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy. Je zrejmé, že by išlo o ten istý výsledok
konania, rozdielna by bola len formulácia petitu. Určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy je

jasné, zrozumiteľné a vykonateľné a pre náležitú ochranu práv žalobcu má ten istý význam ako prípadné
určenie, že žalovaná nemá právo domáhať sa nárokov titulom dohody o zrážkach zo mzdy.

16. Súd na námietku žalovanej ohľadne nedostatku právomoci súdu konať vo veci neprihliadol,
nakoľko tento spor nemôže byť predmetom rozhodcovského konania. Otázka nedostatku právomoci

rozhodcovského súdu konať vo veci bola vyriešená v uznesení Okresného súdu Liptovský Mikuláš
zo dňa 16. 09. 2013, sp. zn. 5Er/712/2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo
dňa 31. 01. 2014, sp. zn. 8CoE/139/2013, ktorým súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku zo dňa 10. 02. 2012, sp. zn IBB12100238,
vydaného STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA
A MEDIAČNÁ, a. s. Súd na predmetné rozhodnutie prihliadol, pričom sa plne stotožnil z dôvodmi

exekučného súdu ohľadne absencie právomoci rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka, tak ako
je dojednaná v čl. 3 ods. 6 zmluvy o úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskom
právnom vzťahu, nakoľko od spotrebiteľa vyžaduje, aby všetky spory zo zmluvy riešil pred jediným
stálym rozhodcovským súdom, čo je v spotrebiteľských právnych vzťahoch vylúčené. Do slovenského
právneho poriadku sa inštitút spotrebiteľských zmlúv dostal zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým

bol novelizovaný s účinnosťou od 01. 04. 2004 Občiansky zákonník. Spomínaným zákonom došlo
k implementácii smernice, ktorá poskytuje spotrebiteľom v rámci Európskej únie pomerne širokú
ochranu. Okrem tzv. generálnej klauzuly obsiahnutej v ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
zákonodarca prevzal zo smernice niekoľko definícií neprijateľných podmienok, pričom išlo o indikatívny
výpočet týchto podmienok. V čase uzatvorenia úverovej zmluvy nebolo v Občianskom zákonníku

medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami ustanovenie, ktoré sa dotýka rozhodcovskej doložky. Až
zákonom č. 568/2007 Z. z. došlo s účinnosťou od 01. 01. 2008 k rozšíreniu neprijateľných zmluvných
podmienok o tie, ktoré od spotrebiteľa vyžadujú, aby všetky spory riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní. Charakter uvedenej neprijateľnej podmienky, ako aj skutočnosť, že zákonodarca považoval za
potrebné v demonštratívnom výpočte nekalých podmienok uviesť aj toto ustanovenie, znamená, že

uvedenú podmienku je potrebné považovať za neprijateľnú v každom prípade. Skutočnosť, že neúplnou
implementáciou smernice nebola do príkladného výpočtu neprijateľným podmienok v Občianskom
zákonníku zahrnutá aj neprípustnosť prejednávania a rozhodnutia sporov zo spotrebiteľských zmlúv
výlučne iba pred rozhodcom, neznamená, že súd nemôže podrobiť súdnej kontrole aj rozhodcovskú
doložku uzavretú pred 01. 01. 2008. Umožňuje to ustanovenie generálnej klauzuly. Iný výklad

je v neprospech spotrebiteľa a v rozpore so spotrebiteľským právom. Je nepochybné, že obsah
rozhodcovskej doložky vylučuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu riadnym súdom.
Povinný si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami uvedenými vo formulárovej zmluve. Mohol len zmluvu ako
celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým článkom spotrebiteľskej zmluvy a všeobecným obchodným

podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu. Je potrebné poukázať na neprijateľnosť už len rizika,
že spotrebiteľovi jeho dodávateľ prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu, pričom nie je
právne významné, či má spotrebiteľ aspoň teoretickú možnosť výberu medzi rozhodcom a riadnym
súdom. Je viac ako pravdepodobné, že v čisto teoretickom prípade, ak by bol iniciátorom sporového
konania spotrebiteľ, by uprednostnil skôr riadny súd v mieste svojho bydliska, ako rozhodcovský súd,

ktorýjednostranneurčildodávateľ.Nazákladeuvedenéhosúdkonštatuje,žeprávomocrozhodcovského
súdu daná nebola a akékoľvek jeho rozhodnutie v spore zo zmluvy o úvere, je nulitným aktom. Z tohto
dôvodu ani nemôže mať právomoc rozhodovať o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.

17. Súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku nedostatku vecnej pasívnej legitimácie, keď sa

nestotožnil s názorom žalovanej, že by mala tvoriť nútené procesné spoločenstvo spolu s jej právnou
predchodkyňou, obchodnou spoločnosťou Poštová banka, a. s. Predmetom tohto konania
nemôže byť výsledok, ktorý by mal vplyv aj na subjekt, od ktorého nadobudla žalovaná pohľadávku zo
zmluvy o úvere a zo žiadneho hmotnoprávneho ustanovenia nevyplýva, aby v danom prípade z hľadiska
vecnej legitimácie vystupovalo na strane žalovanej spoločenstvo postupcu a postupníka. Naviac, k

postúpeniu pohľadávky na žalovanú došlo v priebehu rozhodcovského konania, pričom rozhodcovský
súd uznesením zo dňa 02. 05. 2011, sp. zn. IBB12100238 pripustil, aby z konania vystúpila Poštová
banka, a. s. a na jej miesto vstúpila žalovaná. Následne bol v prospech žalovanej vydaný rozhodcovský
rozsudok, ktorý považuje žalovaná za platný a záväzný. V prípade, ak by skutočne existovalo medzi ňoua právnou predchodkyňou nútené spoločenstvo, nie je dôvod na podávanie návrhu zo strany žalovanej
o zmenu účastníka rozhodcovského konania, ale rozhodcovský súd by pri akceptovaní právneho názoru
žalovanej mal konať na strane žalobcov s ňou ako aj s J. L., a. s. a tak isto, žalovaná by bola nútená

podaťajobidvanávrhynavykonanieexekúciespolusjejprávnoupredchodkyňou.Kžiadnemutakémuto
postupu samozrejme nedošlo z dôvodov, ktoré nemôžu vyvolať žiadnu právnu polemiku, preto sa súd
len v krátkosti zaoberal týmto právnym názorom žalovanej.

18. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom peňažnej pohľadávky, ktorú

uzatvára veriteľ so svojím dlžníkom. Ako taká je samostatnou dohodou uzatvorenou podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka, a preto sa na ňu vzťahujú okrem špeciálnych ustanovení § 551 Občianskeho
zákonníka aj všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí
byť uzatvorená určitým a zrozumiteľným spôsobom, čo znamená, že musí obsahovať označenie
pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. V čase uzatvárania dohody o
zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by

dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto inštitútu. Aj
keď je predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy súčasťou formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, stále je
uzatvorená v občianskom právnom vzťahu, v ktorom majú podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka
zmluvné strany rovnaké postavenie. Veriteľ teda vo vzťahu k dlžníkovi nie je v pozícii nadradeného
orgánu a neprislúcha mu právo jednostranne určovať druh a výšku pohľadávky, ktorá v budúcnosti

vznikne a ktorá sa má realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. Inštitút dohody o
zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave
veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu priamo v
zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo
inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva,

že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. V čase uzatvárania zmluvy už preto musí
dlžník, o to viac v postavení spotrebiteľa, vedieť, pohľadávku akého druhu zabezpečuje a aká je jej
konečná výška. V opačnom prípade by bol nastolený nerovnovážny stav v prospech veriteľa, ktorý by
si mohol autoritatívne určiť výšku pohľadávky, pričom by mu nič nebránilo do sumy pohľadávky zahrnúť
aj čiastky, ktoré prípadne neboli riadne dojednané v zmluve, od ktorej sa odvodzuje uzatvorenie dohody

o zrážkach zo mzdy. Je tomu tak aj v tomto prípade, nakoľko zmluvné strany sa mali v dohode o
zrážkach zo mzdy dohodnúť na tom, že súčasťou pohľadávky sú aj zmluvné pokuty, ak boli uplatnené.
V predloženej zmluve o poskytnutí revolvingového úveru však nie sú dojednané žiadne zmluvné pokuty,
na základe ktorých by žalovaná mohla jednostranne navýšiť sumu pohľadávky uplatnenú v žiadosti o
vykonávaniezrážokzomzdy.Aktedaniejeurčitoazrozumiteľnevdohodeozrážkachzomzdyvyčíslená

pohľadávka, ktorá sa má zabezpečiť, môže vzniknúť situácia, že veriteľ si bez akýchkoľvek možností
dlžníka na obranu uplatní pohľadávku vo výške, na ktorú by nemal pri náležitej súdnej kontrole nárok v
plnom rozsahu. V spotrebiteľských právnych vzťahoch nie je vylúčené, aby si veriteľ zabezpečil svoju
pohľadávku dohodou o zrážkach zo mzdy. Tieto právne vzťahy sú charakteristické tým, že dodávateľ je
vo výhodnejšom postavení, lebo má nesporne odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému poskytuje

svoje služby, preto je dôvodné od dodávateľa očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľovi bude vystupovať
poctivo. Z predloženej dohody o zrážkach zo mzdy je nesporné, že ide o formulárovú dohodu, do
ktorej žalobca nemohol žiadnym spôsobom zasiahnuť, pričom v konaní nebolo ani preukázané, že
došlo k rokovaniu ohľadne dohody o zrážkach zo mzdy. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovanej, že
určenie zabezpečovanej pohľadávky nemusí byť v zmysle zákonnej úpravy len číselné, ale môže byť

uskutočnené takým spôsobom, na základe ktorého sa pohľadávka dá identifikovať, pričom pohľadávka
sa nezameniteľne identifikuje z hľadiska osoby oprávnenej a povinnej a z hľadiska určenia právneho
vzťahu zabezpečovanej pohľadávky, pretože bez konkrétneho vyčíslenia zabezpečovanej pohľadávky
sa od spotrebiteľa de facto vyžaduje uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzatvorením
dohody preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve, a zároveň plnení, s

ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzatvorením zmluvy, čo Občiansky zákonník v ustanovení
§ 53 ods. 4 písm. a) a v) považuje za neprijateľné podmienky v spotrebiteľských právnych vzťahoch.
V prejednávanej veci dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala výšku pohľadávky, ktorá má byť
zabezpečená. Hrubá nerovnováha je daná z tohto dôvodu tým, že veriteľovi umožňuje svojvoľné určenie
výšky dlhu a postihnutie majetku spotrebiteľa, k čomu došlo aj v tomto prípade. Naviac, žalovaná v

konaní netvrdila ani nepreukázala, že by vykonala šetrenie ohľadom dodržania zákonného ustanovenia
§ 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka spočívajúceho v tom, že zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než
by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Ako už súd uviedol, značná nerovnováha v zmluvnom postavení
strán v neprospech spotrebiteľa môže nastať aj vtedy, ak si veriteľ vymáha svoju pohľadávku vočispotrebiteľovi formou zrážok zo mzdy a takto vymožené prostriedky značne prekračujú sumu, ktorú by
spotrebiteľ bol povinný zaplatiť pri dodržiavaní v spotrebiteľských právnych vzťahoch.

19. Aj keď súd podľa § 186 ods. 2 Civilného sporového poriadku vychádza zo zhodného tvrdenia strán
ohľadne písomného uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy, toto tvrdenie súd nepovažuje za správne a
tedazapravdivé.Článok3ods.4zmluvyoúverenemožnopovažovaťzauzatvoreniedohodyozrážkach
zomzdy,zjehoformulácievyplýva,žejetolenodkaznatútodohodu,ktorejtextatedaajvzájomnépráva
a povinnosti, sú obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach. Odkaz na text právneho úkonu

obsiahnutý v listine všeobecného charakteru, naviac nepodpísanou ani jednou zo zmluvných strán, nie
je uzatvoreným právneho úkonu.

20. Zároveň je potrebné konštatovať, že žalovaná listom zo dňa 16. 06. 2016 požiadala o vykonanie
zrážok zo mzdy zamestnávateľa žalobcu, čím sa domáhala uhradenia už premlčanej pohľadávky. Z
výzvy na splatenie úveru zo dňa 30. 07. 2009, ktorá sa nachádza v pripojenom spise 5Er/712/2013

vyplýva, že právna predchodkyňa žalovanej vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 30. 07. 2009.
Z uvedeného je zrejmé, že celá pohľadávka bola v čase jej uplatnenia premlčaná.

21. Súd zároveň konštatuje, že žalobca preukázal aj naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy. Na základe tejto si žalovaná v pozícii veriteľa uplatnila svoje právo a

požiadala zamestnávateľa žalobcu o realizáciu zrážok zo mzdy, pričom bez určenia neplatnosti dohody
by bolo vzhľadom na vyššie uvedené dôvody právne postavenie žalobcu ako dlžníka neisté. Dohoda
o zrážkach zo mzdy nebola dojednaná určito a zrozumiteľne a nakoľko žalobca nemá inú zákonnú
možnosť, ako sa brániť realizácii zrážok zo mzdy, súd návrhu vyhovel v plnom rozsahu.

22. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, priznal
náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.