Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, June 12, 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/7/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614209808
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Michalíková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5614209808.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Ivanou Michalíkovou, v právnej veci žalobcu EOS KSI

Slovensko, s. r. o., sídlo: Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r.
o., sídlo: Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému 1./ Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom P. XXX/XX, K. X., žalovanej 2./ T. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX, P., a žalovanému
3./ R.. Ľ. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, P., o zaplatenie 7.248,15 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní 1./ a 3./ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 4.627,66 eur,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4.666 eur od 26.02.2013 do 25.10.2017,
úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4.566 eur od 26.10.2017 do 13.11.2017, úrokom z

omeškaniavovýške8,75%ročnezosumy4.506eurod14.11.2017do08.12.2017,úrokomzomeškania
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4.406 eur od 09.12.2017 do 10.01.2018, úrokom z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 4.306 eur od 11.01.2018 do 06.02.2018, úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 4.206 eur od 07.02.2018 do 09.03.2018, úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 4.106 eur od 10.03.2018 do 17.05.2018 a úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
4.056 eur od 18.05.2018 do zaplatenia, a to všetko v splátkach po 100 eur mesacˇne, splatných vždy
k 20. dnˇu toho - ktorého mesiaca, pričom prvá splátka je splatná právoplatnosťou tohto rozsudku a

omeškanie s plnením jednej splátky má za následnosť splatnosť celého dlhu a s tým, že plnením jedného
žalovaného zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnostˇ druhého žalovaného.

II. V časti o zaplatenie 2.010,49 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
2.582,15 eur od 26.02.2013 do zaplatenia, s a žaloba z a m i e t a.
III. Vo zvyšnej časti s a konanie z a s t a v u j e.

IV. Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 45,34 %, pričom o výške tejto náhrady
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 28.11.2014, sa žalobca domáhal proti žalovaným
1./ až 3./ zaplatenia sumy 7.248,15 eur, spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od
21.12.2010 do 25.02.2013 vo výške 298,79 eur a úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 7.248,15 eur od 26.02.2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil
tým, že dňa 17.03.2006 uzatvoril jeho právny predchodca - obch. spol. Slovenská sporiteľňa, a.s.,

sídlo: Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, so žalovaným 1./ a 2./ ako dlžníkmi
Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaným 1./ a 2./ úver vo
výške 8.298,48 eur (250.000 Sk). Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania
peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravenév Zmluve a Všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaný 3./ prevzal na seba ručiteľský záväzok
na základe Dohody o ručení uzavretej medzi ním ako ručiteľom a právnym predchodcom žalobcu ako
veriteľom. Žalovaní 1./ a 2./ sa predmetný úver zaviazali uhradiť formou 119 mesačných splátok po

115,05 eur (3.466 Sk), vždy k 20. dňu v mesiaci. Úrok bol dohodnutý vo výške 10,50 % ročne a ročná
percentuálna miera nákladov bola 5,26 %. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.02.2016.
Žalovaní 1./ a 2./ neuhrádzali splátky riadne a včas, čím porušili svoje zmluvné povinnosti. V čase
postúpenia pohľadávky predstavovala pohľadávka žalobcu sumu 10.259,30 eur, z toho istina je vo výške
8.460,14 eur, riadny úrok vo výške 1.221,07 eur, úrok z omeškania vo výške 530,25 eura a ostatného

príslušenstva vo výške 47,84 eur. Sumu vo výške 47,84 eur a sumu 530,25 eur predstavujúcu úroky
z omeškania si žalobca v tomto konaní neuplatnil. Žalobca si v konaní uplatnil splátky úveru splatné
od 20.12.2010 do 20.02.2016 v počte 63 a celkovej výške 7.248,15 eur. Splátky pôvodne splatné
od 20.03.2013 do 20.02.2016 sa stali splatnými dňa 25.02.2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru. Žalobca si v konaní uplatnil aj úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 21.12.2010
do 25.02.2013 vo výške 298,79 eur a úrok zo omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 7.248,15 eur

počnúc dňom 26.02.2013, t.j. dňom nasledujúcim po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.

2. Žalobca na základe výzvy súdu doplnil žalobu podaním, doručeným súdu dňa 19.06.2015. Žalobca
uviedol, že žalovaní 1./ a 2./ čerpali dňa 17.03.2006 peňažné prostriedky vo výške 8.298,48 eur (250.000
Sk). Celkom bola na úver zaplatená suma 5.143,52 eur. Žalobca špecifikoval zmluvný úrok v celkovej

výške 4.651,69 eur, ktorý jednotlivo špecifikoval podľa za všetky kalendárne mesiace od mesiaca marec
2006 do mesiaca august 2011. Rovnako špecifikoval aj úrok z omeškania celkovo vo výške 1.221,07 eur,
a to za obdobie od septembra 2011 do decembra 2012. Nakoľko žalovaní 1./ a 2./ úver neuhrádzali tak,
ako sa zmluvne zaviazali, dostali sa do omeškania a žalobca vyhlásil dňa 25.02.2013 úver za predčasne
splatný a súčasne vyzval žalovaných 1./ a 2./ na zaplatenie pohľadávky vo výške 10.520,85 eur.

3. Súd vykonal vo veci pojednávanie dňa 22.06.2015, pričom konal v neprítomnosti žalovaného 1./, ktorý
mal predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené. Žalovaná 2./ pri výsluchu uviedla, že s vecou
nemá nič spoločné. S manželom, ktorý je žalovaný 1./, sa rozviedla a od roku 2004 s ním nežije a v roku

2006 nijakú zmluvu nepodpísala, v tomto roku sa s manželom rozviedla. Od uvedeného času kontakt
so žalovaným 1./ neudržiava. Podpis na úverovej zmluve nie je jej vlastným podpisom. O existencii
úverovej zmluvy sa dozvedela až keď jej prišla výzva od právneho predchodcu žalobcu, aby uhradila
dlh. Poukázala na trestné stíhanie, bola vypovedať na polícii v Bratislave. Žalovaný 3./ pri výsluchu
uviedol, že úver čerpal žalovaný 1./ a to podvodom. Žalovaný 1./ ho požiadal o ručenie pre neho a jeho

manželku. Pri podpise úverovej zmluvy bol iba pracovník banky, žalovaný 1./ a on sám, žalovaná 2./
prítomná nebola. Keď bol upozornený zo strany právneho predchodcu žalobcu na neplatenie úveru,
dohovoril žalovanému 1./ a tento začal úver znova platiť až do roku 2011, kedy úver prestal uhrádzať.
Keď vyhľadal žalovanú 2./, tá poprela, že by podpísala úverovú zmluvu, preto podal dňa 31.10.2014
trestné oznámenie na Okresnú prokuratúru Bratislava II.

4. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 22.09.2017, č. k. 8C/7/2015-238 uložil žalovaným 1./ a 3./
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.453,75 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne
zo sumy 3.154,96 eur od 26.02.2013 do zaplatenia, a to v splátkach po 100 eur mesacˇne, splatných
vždy k 20. dnˇu toho - ktorého mesiaca, pričom prvá splátka je splatná právoplatnosťou tohto rozsudku a

omeškanie s plnením jednej splátky má za následnosť splatnosť celého dlhu a s tým, že plnením jedného
žalovaného zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnostˇ druhého žalovaného. Vo zvyšnej časti žalobu
zamietol. Voči žalovanej 2./ konanie zastavil a žalovaným 1./ až 3./ náhradu trov konania nepriznal.
Súd prvej inštancie zároveň priznal znalkyni PhDr. PaedDr. Erike Strakovej znalečné vo výške určenej
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, ktoré bude vyplatené z rozpočtových prostriedkov

štátu a štátu priznal náhradu trov konania voči žalovanej 2./ v plnom rozsahu.

5. Proti výroku rozsudku, ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol, podal žalobca odvolanie. Žalobca
v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď súd na spor aplikoval nesprávny právny
predpis. Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 30.01.2018, č. k. 8C/7/2015-275 rozsudok súdu prvej

inštancie vo výroku, ktorým vo vzťahu k žalovanej 2./ konanie zastavil a štátu priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalovanej 2./ v plnom rozsahu, ponechal nedotknutý a v ostatnej časti rozsudok zrušil a
vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Krajský súd v Žiline v uznesení vyslovil právny názor, že
zostranysúduprvejinštanciejepotrebnéustáliťmoment,odktoréhožalovaníprestaliúversplácať,resp.uhradili poslednú splátku na úver z hľadiska posúdenia, či žalobca žalobu na súde podal včas v priebehu
plynutia premlčacej lehoty. Pozornosť zameria na zistenie, v akej skutočnej výške bol úver žalovanému
poskytnutý a či finančná čiastka, ktorú žalovaný od žalobcu odbržal, nebola znížená o poplatok za

poskytnutie úveru. Z tohto pohľadu posúdi súd správnosť v zmluve uvedenej ročnej precentuálnej miery
nákladov, teda akú výšku úveru žalobca pre účely ročnej precentuálnej miery nákladov použil.

6. Žalobca podaním, doručeným súdu dňa 14.05.2018, vzal žalobu späť v rozsahu sumy 560 eur, ktorú
žalovaný 1./ uhradil v období od októbra 2017 do marca 2018. Úrok z omeškania žalobca vyčíslil na

sumu 3.472,58 eur (úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 7.248,15 eur od 26.02.2013 do
25.10.2017,zosumy7.148,15eurod26.10.2017do13.11.2017,zosumy7.048,15eurod14.11.2017do
08.12.2017,zosumy6.948,15eurod09.12.2017do10.01.2018,zosumy6.888,15eurod11.01.2018do
06.02.2018, zo sumy 6.788,15 eur od 07.02.2018 do 09.03.2018 a zo sumy 6.688,15 eur od 10.03.2018
do zaplatenia).

7. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s kópiou Zmluvy o splátkovom úvere č. XXX XXXXXXX zo dňa
17.03.2006, Dohodou o ručení zo dňa 17.03.2016, všeobecnými obchodnými podmienkami právneho
predchodcu žalobcu, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1514/2012/CE zo dňa 13.12.2012 spolu s
prílohou č. 1 k zmluve, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 18.12.2012, výzvou k úhrade a
oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 06.02.2013, pokusom o zmier zo dňa 29.10.2014,

odpoveďou žalobcu na výzvu súdu zo dňa 16.06.2015, potvrdeniami o hotovostnom vklade na účet
žalobcu a ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spise. Z uvedených listinných dôkazov súd zistil
nasledovný skutkový stav:

8. Právny predchodca žalobcu uzatvoril dňa 17.03.2006 so žalovanými 1./ a 2./ Zmluvu o splátkovom

úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaným 1./ a 2./ úver vo výške 8.298,48 eur
(250.000 Sk), ktorý sa žalovaní 1./ a 2./ zaviazali splácať v pravidelných 119-tich mesačných splátkach
počnúc prvou splátkou do 20.04.2006 a všetkých nasledujúcich splátok splatných vždy k 20. dňu v
mesiaci vo výške 115,05 eur (3.466 Sk). Úver bol úročený fixnou úrokovou sadzbou do splatnosti vo
výške 10,50 % ročne. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná na 20.02.2016, ročná percentuálna

miera nákladov bola 5,26 %. Poplatok za poskytnutie úveru vo výške 165,97 eur (5.000 Sk) bol uhradený
z prostriedkov úveru. Právny predchodca žalobcu uzatvoril dňa 17.03.2006 so žalovaným 3./ Dohodu
o ručení. Na základe tejto dohody žalovaný 3./ vyhlásil, že uspokojí pohľadávku právneho predchodcu
žalobcu voči žalovaným 1./ a 2./, vzniknutú na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 17.03.2006. Žalobca vyzval žalovaných 1./ a 2./ na úhradu dlhu a zároveň im oznámil vyhlásenie

mimoriadnej splatnosti úveru. Z výpisu z úverového účtu je zrejmé, že na predmetný úver bola celkovo
uhradená suma 5.143,52 eur. Posledná splátka bola na úver uhradená dňa 16.05.2011. Z amortizačnej
tabuľky vyplýva, že žalobca si žalobou uplatnil splátky úveru od 20.12.2010 do 20.02.2016. Zmluvou
o postúpení pohľadávok č. 1514/2012/CE zo dňa 13.12.2012 právny predchodca žalobcu, Slovenská
sporiteľňa, a.s., sídlo: Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, postúpil pohľadávku, ktorá

je predmetom konania, žalobcovi. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť predmetného úveru ku dňu
25.02.2013. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k týmto právnym záverom:

9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzujeposkytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

13. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský
úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci.

14. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

15. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom

spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

16. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a)
sumu,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov;akjetomožné,trebauviesťajsúčettýchto

platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť
využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu
tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri
ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených
v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie
podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov,

spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

17. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná,
ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

18. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené
v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

19. Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči
nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

20. Podľa § 100 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe

v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).

21.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

22. Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku
od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na
to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je
nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

23. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.24. Podlˇa § 10c Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanoveniaObčianskehozákonníka,akzáväzkovývztˇahvznikolpred1.februárom2013,výškaúrokov

z omeškania sa riadi podlˇa predpisov úcˇinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

25. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanoveniaObčianskehozákonníka,výškaúrokovzomeškaniajeoosempercentuálnychbodovvyššia

ako základná úroková sadzba F. A.K. P., platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd žalobe v časti uvedenej vo výrokovej časti
tohto rozsudku vyhovel, keď v tejto časti mal za preukázanú jej dôvodnosť. Súd vyhovel žalobe vo
vzťahu k žalovaným 1./ a 3./, ktorých zaviazal uhradiť žalobcovi súdom priznané nároky spoločne
a nerozdielne. Vo vzťahu k žalovanej 2./ súd konanie predchádzajúcim rozsudkom zastavil, keďže

žalobca zobral voči žalovanej 2./ žalobu späť. Súd právny vzťah medzi stranami sporu posudzoval
podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o
úvere, keďže túto zmluvu uzavrel právny predchodca žalobcu ako veriteľ, ktorý koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaní 1./ a 2./ ako fyzické osoby - spotrebitelia,
a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod v zmysle § 261 ods. 3 písm. d)

Obchodného zákonníka. S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis degorat
lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch, ako aj § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou
úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi stranami sporu
posudzovať podľa ust. Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských

úveroch. Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu a žalovaný 1./ uzavreli dnˇa 17.03.2006 Zmluvu
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie financˇných prostriedkov vo
výške 8.298,48 eur (250.000 Sk), ktoré sa žalovaní 1./ a 2./ zaviazali splácať v pravidelných mesačných
splátkach počnúc prvou splátkou dňa 20.04.2006 a všetkých nasledujúcich splátok splatných vždy k
20. dňu v mesiaci vo výške 115,05 eur (3.466 Sk). Úver bol úročený fixnou úrokovou sadzbou do

splatnosti vo výške 10,50 % ročne. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná na 20.02.2016, ročná
percentuálna miera nákladov bola 5,26 %. Poplatok za poskytnutie úveru vo výške 165,97 eur (5.000
Sk) bol uhradený z prostriedkov úveru, t. j. žalovanému 1./ bola reálne poskytnutá suma 8.132,51 eur
(245.000 Sk). Žalovaný 1./ ako dlžník podpisom zmluvy o úvere vyjadril súhlas s takýmto spôsobom
úhrady poplatku za poskytnutie úveru. Poplatok za poskytnutie úveru bol individuálne dojednaný.

Skutočnosť, že žalovanému 1./ boli poskytnuté úverové prostriedky vo výške 8.132,51 eur (245.000
Sk) tento nerozporoval ani v samotnom konaní a vyjadril vôľu dlh splácať. Podľa § 4 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere
má okrem iného obsahovať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Ak ročná percentuálna miera
nákladov nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, čo však nie je

tento prípad. Zmluva o úvere zo dňa 17.03.2006 obsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov,
preto súdený spotrebiteľský vzťah nie je možné sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou
úveru. Uzavretie zmluvy o úvere, práva a povinnosti z nej vyplývajúce, porušenie povinnosti žalovanými
splácať úver riadne a včas medzi stranami sporu neboli sporné. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu
obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

27. Žalovaný 1./ uhradil právnemu predchodcovi žalobcovi sumu 5.143,52 eur. Žalobca si žalobou
uplatnil nárok na úhradu 63 splátok, splatných od 20.12.2010 do 20.02.2016 v celkovej výške 7.248,15
eur. V intenciách uznesenia súdu druhej inštancie zo dňa 30.01.2018, č. k. 8C/7/2015-275, bol súd
povinný skúmať, či žalobca žalobu na súde podal včas v priebehu plynutia premlčacej lehoty. Pokiaľ

žalobca namietal, že v konaní nebola zo strany žalovaných vznesená námietka premlčania a poukázal
na protiústavnosť ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., súd uvádza, že podľa § 391 ods. 2
Civilného sporovného poriadku (ďalej len „CSP“), ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
V uznesení zo dňa 30.01.2018, č. k. 8C/7/2015-275, súd druhej inštancie uložil súdu prvej inštancie

skúmať, kedy dlžníci uhradili na úver poslednú splátku a či bola žaloba podaná včas z hľadiska plynutia
premlčacej lehoty. Vzhľadom na vyslovený názor súdu druhej inštancie v zrušujúcom rozhodnutí súd
obligatórne skúmal včasnosť podania žaloby na súde z hľadiska premlčania. Zo žalobcom predložených
listín vyplýva, že posledná splátka úveru bola uhradená dňa 16.05.2011. Táto skutočnosť nebola zostrany žalovaných spochybnená. Právny predchodca žalobcu viedol úverový účet žalovaného 1./ do
12.12.2012. Žalobca si žalobou na súde uplatnil splátky úveru od 20.12.2010 do 20.02.2016. Žaloba
bola na súde podaná dňa 28.11.2014. Z uvedeného vyplýva, že pri uplatnení trojročnej premlčacej lehoty

podľa § 101 Občianskeho zákonníka, boli splátky úveru splatné pred 28.11.2011 premlčané ešte pred
podaním žaloby. Premlčané sú teda splátky splatné od 20.12.2010 do 20.11.2014, t. j. 12 splátok po
115,05 eur. Premlčaný je nárok žalobcu celkovo vo výške 1.380,60 eur. Preto súd v tejto časti žalobu
zamietal.

28. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2012 nadobudol pohľadávku voči žalovaným žalobca
ako nový veriteľ. Súd konštatuje, že k postúpeniu pohľadávky došlo zákonným spôsobom, a teda v
súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, podľa ktorého ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku

postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj
bez súhlasu klienta. Podľa čl. IV bod 4.2 písm. d) Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2012,
zmluvné strany urobili vyhlásenie, že pohľadávky spĺňajú predpoklady na postúpenie podľa § 92 ods.
8 zákona o bankách. Podľa všeobecných obchodných podmienok (bod 19.16.) je banka oprávnená
kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky voči klientovi na tretiu osobu. Podľa zákona o bankách

aj bez súhlasu klienta je banka oprávnená postúpiť pohľadávku na tretiu osobu. Súd konštatuje, že
postúpenie pohľadávky na žalobcu bolo uskutočnené v súlade s právnymi predpismi účinnými v čase
postúpeniapohľadávkyatedavyhláseniezmluvnýchstránvzmluveopostúpenípohľadávokreflektovalo
vtedy účinnú právnu úpravu a zároveň skutočnosť, že bol naplnený zákonný predpoklad omeškania
dlžníkov s platením dlhu nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Zo strany žalobcu došlo následne

k zosplatneniu celého dlhu ku dnˇu 25.02.2013.

29. Pôvodne podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia peňažnej pohľadávky vo výške 7.248,15
eur, spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.12.2010 do 25.02.2013 vo výške 298,79
eur a úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 7.248,15 eur od 26.02.2013 do zaplatenia.

Po vyhlásení rozsudku súdom prvej inštancie dňa 22.09.2017 žalovaný 1./ uhradil celkovo sumu 610
eur. Preto žalobca vzal v tejto časti žalobu čiastočne späť a žiadal, aby mu súd priznal istinu vo
výške 6.638,15 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 3.487,96 eur a úrokom z omeškania vo
výške 8,75 % ročne zo sumy 6.638,15 eur od 18.05.2018 do zaplatenia. Podľa názoru súdu zmluvné
úroky sú splatné spolu s istinou a doba ich splatnosti sa zhoduje s dobou splatnosti úveru podľa §

503 Obchodného zákonníka. Úrok z úveru je cenou za úver. Po vyhlásení celého úveru za splatný (v
súdenom prípade dňa 25.02.2013) sa istina ďalej zmluvne neúročí. Vyplýva to z podstaty zmluvného
úroku, ktorý je odplatou za užívanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú dlžníkovi do doby
splatnosti. Po lehote splatnosti už veriteľ finančné prostriedky dlžníkovi neposkytuje (napr. rozsudok
Krajského súdu v Žiline zo dňa 09.09.2015, sp. zn. 7Co 475/2015). Keďže k vyhláseniu mimoriadnej

splatnosti úveru došlo ku dňu 25.02.2013, uvedeným dňom boli splatné aj úroky istiny úveru, preto po
tomto dátume už žalobcovi zmluvné úroky neprislúchajú. V tejto súvislosti súd poukazuje na konštantnú
rozhodovaciu prax slovenských súdov a na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Obo/143/98. Dlžník v omeškaní musí platiť úroky z omeškania v zmysle § 369 Obchodného zákonníka.
Takýto záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu

spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov
z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi konania. Súd preto
dospel k záveru, že žalobca má nárok na zaplatenie úrokov z úveru len do jeho zosplatnenia. Z tzv.
amortizačnej tabuľky (č.l. 71 spisu) bolo zistené, že do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti mal žalovaný
zaplatiť 27 splátok úveru po 115,05 eur, teda 3.106,35 eur. Ako však už súd konštatoval, 12 splátok úveru

splatných od 20.12.2010 do 20.11.2011 je premlčaných (1.380,60 eur), preto do vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti má žalobca nárok na nepremlčané splátky, t.j. 15 splátok po 115,05 eur, teda 1.725,75 eur a
po zosplatnení mal žalovaný 1./ na istinu zaplatiť 3.511,91 eur (č.l. 85 spisu), t. j. spolu 5.237,66 eur. Od
tejto sumy súd odpočítal sumu vykonaných úhrad žalovaným 1./ po vyhlásení rozsudku dňa 22.09.2017
celkovo vo výške 610 eur. Súdom priznaná suma tak predstavuje 4.627,66 eur (5.237,66 eur - 610 eur).

Súd zároveň priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne, ktorých výška je v súlade s
vyššie citovanými predpismi, a to zo sumy čistej istiny 4.666 eur (1.154,09 + 3.511,91) v rozsahu tak, ako
to vyplýva z výrokovej časti rozsudku pri zohľadnení čiastkových úhrad uskutočnených žalovaným 1./
po vyhlásení rozsudku súdom prvej inštancie dňa 22.09.2017. Súd konanie zastavil v časti, v ktorej vzalžalobca žalobu čiastočne späť v dôsledku úhrad dlhu zo strany žalovaného 1./ celkovo vo výške 610
eur a v ostatnej časti premlčaného nároku a nedôvodne uplatnených úrokov z omeškania súd žalobu
zamietol.

30. Záväzok zo zmluvného vzťahu bol zabezpečený ručiteľským záväzkom žalovaného 3./. Vzhlˇadom
nauzavretiezmluvyoúverezostranyžalovaného1./apodpísaniadohodyoručenízostranyžalovaného
3./, žalovanému 1./ ako dlžníkovi a žalovanému ako 3./ ako rucˇitelˇovi, vyplýva z titulu uzatvorenej
zmluvy o úvere a dohody o ručení zo dnˇa 17.03.2006, spolocˇný záväzok pre žalovaného 1./ a

žalovaného 3./. Z dohody o ručení uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 3./
dňa 17.03.2006 vyplýva prevzatie rucˇitelˇského záväzku, ktorý sa podlˇa § 261 ods. 4 Obchodného
zákonníka v znení účinnom k tomuto dnˇu spravuje - rovnako ako hlavná zmluva - Obchodným
zákonníkom. Vyhlásenie žalovaného 3./ je podpísané, teda spl´nˇa požiadavku písomnej formy podlˇa
§ 40 ods. 2 Obcˇianskeho zákonníka a obsahovo spl´nˇa náležitosti predpokladané § 303 Obchodného
zákonníka. V dôsledku toho sa žalovaný 3./ stal rucˇitelˇom. Z vykonaného dokazovania je zrejmé,

že právny predchodca žalobcu, ako následne aj žalobca, neúspešne vyzývali žalovaných 1./ a 2./,
aby zaplatili svoj záväzok. Na základe toho je žalobca oprávnený domáhatˇ sa jeho splnenia vocˇi
rucˇitelˇovi podlˇa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka a toto právo postúpením pohlˇadávky prešlo
na žalobcu podľa § 524 ods. 2 Obcˇianskeho zákonníka. Z vyššie uvedených dôvodov bola obrana
žalovaného 3./, spočívajúca v tvrdení, že ručiteľský záväzok podpisoval v domnení, že dlžníci sú dvaja

a že bol v tomto smere uvedený do omylu, bez právneho významu. Súd v intenciách vyššie uvedených
skutočnostízaviazalžalovaných1./a3./zaplatiťžalobcovisúdompriznanénárokyuvedenévovýrokovej
časti rozsudku spoločne a nerozdielne. Žalovanému 3./ z titulu ručenia bola uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi spolu so žalovaným 1./ sumu uvedenú v enunciáte tohto rozsudku s tým, že plnením jedného
zo žalovaných zaniká povinnosť plnenia druhého. V súlade s ust. § 232 ods. 4 CSP, súd využil svoje

oprávnenie a umožnil splácanie dlhu pod stratou výhody splátok, čo znamená, že pre nezaplatenie čo
aj len jednej splátky sa stane splatný celý dlh. Súd povolil dlh splácať v splátkach vo výške 100 eur
mesačne, s ktorou výškou splátky žalobca súhlasil.

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1

CSP. Žalobca bol úspešný čo do priznania istiny vo výške 4.627,66 eur, úrokov z omeškania vyčíslených
podľa ich priznania tak, ako to vyplýva z výroku rozsudku, ku dňu vyhlásenia rozsudku celkovo v sume
2.139,86 eur. Žalobca bol úspešný aj v rozsahu, v ktorom súd konanie zastavil pre čiastočné úhrady
dlhu žalovaným 1./ vo výške 610 eur. Žalobca bol teda úspešný čo do uplatnenej sumy vo výške
7.377,52 eur (4.627,66 eur + 2.139,86 eur + 610 eur), pri celkovom žalobou uplatnenom nároku vo výške

10.126,11 eur (6.638,15 eur + 3.487,96 eur) ku ktorému nároku súd pripočítal úrok z omeškania ku dňu
vyhlásenia rozsudku vo výške 25,28 eur. Súd konštatuje, že úspech žalobcu je 72,67 % a jeho neúspech
je 27,33 %, ktorý je úspechom žalovaných 1./ a 3./, pričom ich vzájomný pomer je 45,34 %, preto súd
priznal žalobcovi trovy konania v rozsahu 45,34 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.