Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 28, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/271/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614205208
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:1614205208.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: SWAN
a.s., so sídlom Bratislava, ul. Borská č. 6, IČO: 47 258 314 (právny nástupca pôvodného žalobcu SWAN,
a.s., so sídlom Bratislava, ul. Borská č. 6, IČO: 35 680 202), zastúpený splnomocneným zástupcom
TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: G.

Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. L. č. XXX, o zaplatenie sumy 463,44 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5C/142/2015-62 zo dňa 13. októbra 2015
v spojení s opravným uznesením č. k. 5C/142/2015-124 zo dňa 05. apríla 2017 a v spojení s dopĺňacím
rozsudkom č. k. 5C/142/2015-132 zo dňa 25. apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením a dopĺňacím rozsudkom vo výroku, ktorým
súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol sčasti, a to do sumy 135,90 eur s príslušenstvom a vo výroku o

trovách konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Vo výroku, ktorým je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi sumu 129,54 eur, všetko do troch dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku, vo výroku, ktorým je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi 8,75 % úroky z
omeškania ročne zo sumy 18,84 eur od 23.10.2012 do zaplatenia, 8,75 % úroky z omeškania ročne

zo sumy 9,90 eur od 24.11.2012 do zaplatenia, 8,75 % úroky z omeškania ročne zo sumy 90,90 eur
od 26.12.2012 do zaplatenia, 8,75 % úroky z omeškania ročne zo sumy 9,90 eur od 23.01.2013 do
zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a vo výroku, ktorým súd vo zvyšnej
časti žalobu zamietol sčasti a to do sumy 198 eur s príslušenstvom, zostáva rozsudok okresného súdu
v spojení s opravným uznesením a dopĺňacím rozsudkom nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 5C/142/22015-62 zo dňa 13.10. 2015 v spojení

s opravným uznesením č. k. 5C/142/2015-124 zo dňa 05.04.2017 rozhodol, že žalovaná je povinná
zaplatiť žalobcovi sumu 129,54 eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej
časti žalobu zamietol. Zároveň rozhodol, že žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.
Súd mal vykonaným dokazovaním zistené, že žalobca ako Podnik a žalovaný ako účastník uzatvorili
zmluvu o elektronických komunikáciách (§ 44 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách
v platnom znení (ďalej len „zákona o elektronických komunikáciách“), na základe ktorej sa žalobca

zaviazal poskytovať účastníkovi verejnú elektronickú komunikačnú službu za cenu a za podmienok ďalej
uvedených v zmluve a vo všeobecných podmienkach na poskytovanie verejných služieb spoločnosti
SWAN. Žalovaná ako účastník sa zaviazala službu riadne užívať a platiť za jej užívanie Podniku
dohodnutú cenu. Cena služieb je uvedená v Objednávke. V prípade, že ak účastník využije akciovú
cenu v zmysle bodu 4.3 zmluvy počas celej doby viazanosti bude účastník uhrádzať akciovú cenu. Ceny
jednotlivých služieb sú zároveň uvedené v cenníku, ktorý je zverejnený na webovej stránke Podniku.

Účastníci ďalej dohodli poplatok za znovuaktiváciu služby pri prerušení poskytovania služby z dôvodov
uvedených v čl. 3 ods. 3.2 písm. d/ všeobecných podmienok je vo výške dvojnásobku mesačnéhopoplatku. Poplatok za upomienku je 1,98 eur s DPH (1,66 eur bez DPH). V Objednávke služieb MAX
Multimedia zo dňa 30.08.2012 účastníci dohodli službu TV Flexi+Internet 100/1 Mbps (digitálna TV,
vyše 40 kanálov + Internet 100/1 Mbps) za cenu 9,90 eur s DPH. Ďalej strany dohodli predaj, inštaláciu

a zapožičanie zriadenia služby (akcia Posledná rozlúčka) za sumu 1 eur s DPH. VObjednávke služieb
MAX Multimedia zo dňa 12.11.2012 účastníci dohodli predaj, inštaláciu a zapožičanie zariadení Switch
4-portový za cenu 12 eur s DPH, prekládku za cenu 69 eur s DPH. Preberacími protokolmi zo dňa
04.09.2012 a 15.11.2012 žalovaná potvrdila prevzatie zariadení STB-STC- Zi3040, switch L2-Tenda 8-
port Fast Ethernet Swith S 108. Účastníci dohodli dobu viazanosti 24 mesiacov. Žalobca vyfakturoval

žalovanej ceny za poskytnuté služby nasledovne: faktúra č. 1121035897 vystavená na sumu 18,84 eur
splatná dňa 22.10.2012, faktúra č. 1121134509 vystavená na sumu 9,90 eur splatná dňa 23.11.2012,
faktúra č. 1121234639 vystavená na sumu 90,90 eur splatná dňa 25.12.2012, faktúra č. 1130136993
vystavená na sumu 9,90 eur splatná dňa 22.01.2013, faktúra č. 1130335845 vystavená na sumu 198 eur
splatná dňa 27.03.2013, faktúra č. 1130437870 vystavená na sumu 135,90 eur splatná dňa 07.05.2013).
Výzvou zo dňa 07.03.2013 vyzval žalobca žalovanú na vrátenie zariadení v lehote od 21.03.2013.

Súčasne uvedenou výzvou žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 135,90 eur
za neodovzdanie zariadenia s príslušenstvom do vyššie uvedeného termínu. Listom zo dňa 07.03.2013
žalobca žalovanej oznámil odstúpenie od zmluvy ku dňu 31.01.2013 z dôvodu, že účastník nezaplatil
cenu za službu ani do 45 dní po splatnosti lehoty na úhradu faktúry. Súčasne žalovanú vyzval na
zaplatenie peňažnej náhrady v sume 198 eur. Náhrada bola vyfakturovaná z dôvodu nedodržania doby

viazanosti služieb v zmysle všeobecných podmienok a bola určená nasledovným spôsobom: celkový
mesačný poplatok za poskytnuté služby vynásobený počtom mesiacov, ktoré zostali do konca doby
viazanosti.
Následne okresný súd citoval ust. § 489, § 51, § 52 ods. 1,2, § 588 Občianskeho zákonníka, § 43
ods. 1 písm. a/, ods. 12 písm. b/, § 44 ods. 1, § 78 ods. 9 zákona o elektronických komunikáciách,

§ 420 ods. 1, § 559 ods. 1, ods. 2, § 544 ods. 1, ods. 2, § 545a, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka a § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995
Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení do 31.01.2013. Z
vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca so žalovanou uzatvorili zmluvu o pripojení,

v ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanej telekomunikačné služby. Žalovaná sa zaviazala za
uvedené využívanie služieb platiť dohodnutú cenu. Neuhradila žalobcovi cenu za poskytnuté služby
ním vyfakturované, preto jej súd uložil povinnosť zaplatiť sumu 129,54 eur z titulu neuhradených faktúr
za poskytnuté telekomunikačné služby. Faktúrou č. 113033584 vystavenou na sumu 198 eur splatnou
27.03.2013 a faktúrou č. 1130437870 vystavenou na sumu 135,90 eur splatnou 07.05.2013 vyfakturoval

žalobca žalovanej peňažnú náhradu, poplatok za nevrátenie zariadenia. V tejto časti súd žalobu zamietol
zdôvodu,žepredmetnýzmluvnývzťahjespotrebiteľskýmvzťahommedzidodávateľomaspotrebiteľom,
a preto žalobcovi by vzniklo právo na zaplatenie upomienok len v tom prípade, keby boli riadne
individuálne zmluvne dojednané v zmluve o pripojení, čo v tomto prípade splnené nebolo. Pokiaľ sa
žalobca v tejto časti odvolával a opieral svoj nárok na ujednanie v čl. 10 bod 2 všeobecných podmienok,

uvedené nie je možné považovať za riadne individuálne dojednané zmluvné dojednanie. Všeobecné
obchodné podmienky majú len podpornú a vysvetľujúcu funkciu k ustanoveniam zmluvy. Dojednanie
uvedené vo všeobecných podmienkach nespĺňa zákonom predpísanú písomnú formu, nakoľko tieto nie
sú podpísané obidvoma zmluvnými stranami, čo má za následok neplatnosť uvedeného dojednania.
Žalovaná sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, preto mu

vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Súd tieto priznal, nakoľko boli uplatnené vo výške v
súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia Vlády č. 87/1995 Z. z. od dní
nasledujúcich po splatnosti jednotlivých faktúr. Úroky z omeškania súd priznal zo sumy súdom priznanej
istiny z titulu neuhradených cien za poskytnuté služby. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, ďalej len „O. s. p.“. Žalobca mal vo veci

úspech v sume 129,54 eur, čo je 27,95 %, neúspech v sume 333,90 eur, čo je 72,05 %. Vo veci bola
úspešnejšia žalovaná, preto jej vzniklo právo na náhradu trov konania. Žalovaná si ich neuplatnila, z
obsahu spisu jej nevyplývajú, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal dňa 09.12.2015 odvolanie žalobca prostredníctvom svojho

splnomocneného zástupcu, a to v časti, v ktorej súd zamietol žalobcom uplatnené úroky z omeškania
a v časti, v ktorej súd zamietol jeho nárok vo výške 135,90 eur (nárok na náhradu škody za nevrátenie
Set-Top-Boxu).V prvom rade žalobca bol názoru, že výrok rozsudku, tak ako súd uviedol, nie je v časti úrokov z
omeškania správny. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyplýva, že mu tento nárok bol priznaný vo
výške ním uplatnenej, avšak vo výroku súdneho rozhodnutia súd nezaviazal žalovanú na zaplatenie

žiadneho úroku z omeškania. Podľa neho preto výrok rozhodnutia, ktorý nemá oporu v obsahu
odôvodnenia, vedie k nepreskúmateľnosti rozhodnutia, čo treba považovať za inú vadu konania, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a ku ktorej musí odvolací súd prihliadať v zmysle
podmienok uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.
V súvislosti s nepriznaním nároku na zaplatenie sumy 135,90 eur s príslušenstvom titulom nevrátenia

zariadenia preukázateľne odovzdaného žalovanej, ktorý si voči nej uplatnil faktúrou č. 1130437870,
poukázal žalobca na to, že nebol súdom riadne poučený v zmysle § 120 ods. 4 O. s. p. Podľa neho
bolo povinnosťou súdu pre rozhodnutie vo veci samej postupom podľa § 115a ods. 2 O. s. p. v spojení
s možnosťou realizácie procesných práv účastníkov konania podľa § 123 O. s. p. jemu a žalovanej dať
priestor, aby sa zoznámili s dôkazmi spolu so skutkovými zisteniami, ktoré vykonal súd a ktoré z nich súd
prvého stupňa vyvodzuje, aby sa k dôkazom a k skutkovým zisteniam vyjadrili a prípadne, aby navrhli iné

dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Uvedeným porušením procesných práv a povinností
postupom súdu došlo k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom, najmä za situácie, kedy súd vo
veci rozhodol v súlade s § 115a ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania.
V ďalšej časti odvolania žalobca poukázal na skutočnosť, že súd vec nesprávne právne posúdil, nakoľko
jeho nárok na vrátenie zariadenia posudzoval nesprávne ako nárok, ktorý vznikol titulom upomienky.

V tejto súvislosti poukázal na ust. § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 Občianskeho zákonníka, čl. 17
bod 17.3, bod 17.1, čl. 1 bod 1.18, bod 11.1 prvá veta a čl. 12 bod 12.16 Všeobecných podmienok
na poskytovanie verejných služieb spoločnosti SWAN a.s., resp. bod 12.15. Žalobca zastával názor,
že z preberacieho protokolu je zrejmé, že žalovanej dodal a žalovaná prevzala zariadenie SET-TOP-
BOX, a to dňa 04.09.2012, ktoré zariadenie bolo potrebné k využívaniu a poskytovaniu jeho služieb.

Zariadenie však naďalej zostalo v jeho vlastníctve. Žalovaná tým, že porušila svoje povinnosti, ktoré jej
vyplývali zo zmluvy a všeobecných obchodných podmienok, nakoľko nezaplatila za služby ním dodané,
bol nútený odstúpiť od zmluvy, v dôsledku toho jej vznikla povinnosť vrátiť zariadenie, ktoré od neho na
využívanie služieb prevzala. Listom zo dňa 07.03.2013 ju aj na vrátenie zariadenia vyzval. Na základe
toho mu vznikla škoda. Pri určení výšky takto spôsobenej škody vychádzal z ceny zariadenia. Výška

taktospôsobenejškodynebolavkonanípreukázaná,avšaksohľadomnaskutočnosť,žesúdsidoposiaľ
nesplnil povinnosť § 120 ods. 4 O. s. p. mal za to, že výšku takto spôsobenej škody preukáže v priebehu
konania-čiužnaprípadnomsúdnompojednávaníalebopodoručenízákonnéhopoučeniaoskutočnosti,
že všetky dôkazy a skutočnosti musia účastníci konania predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a)

najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a
označené neskôr súd neprihliada v zmysle § 120 ods. 4 O. s. p. Súdu by tak predložil dôkaz - faktúru
č. 2012010 preukazujúcu cenu zariadenia. Dôkaz predložil k odvolaniu. V tejto súvislosti tiež uviedol,
že si škodu uplatnil faktúrou č. 1130437870, pričom ju právne kvalifikoval ako poplatok za nevrátenie
zariadenia. Poukazujúc na ust. § 79 O. s. p. mal za to, že účastník konania nie je povinný vec právne

kvalifikovať a zároveň ani súd nie je viazaný uvedenou právnou kvalifikáciou. Z toho dôvodu v konaní
celkom jednoznačne preukázal vznik škody, zavinené porušenie zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej
a príčinnú súvislosť medzi nimi. Rovnako tak v odvolacom konaní preukázal aj výšku takto spôsobenej
škody, a preto nárok považoval za dôvodný a nestotožnil sa s právnym posúdením veci súdom prvého
stupňa.

Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec mu vrátil v napadnutej
časti na ďalšie konanie.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti nového procesného kódexu, zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) účinného od 01.07.2016, bol povinný pri
svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov
uskutočnených do 30.06.2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.). Zároveň súd v odôvodnení
prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 ods. 1 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno podať týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrarioC. s. p.), preskúmal rozsudok súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380,
379 C. s. p.) a rozsudok súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na na ďalšie konanie (§ 389 ods.
1 písm. b/, § 391 ods. 1 C. s. p.) z nasledovných dôvodov:

6. V preskúmavanej veci sa žalobca na žalovanej domáhal zaplatenia sumy 436,44 eur s úrokom z
omeškania 8,75 % ročne zo sumy 18,84 eur od 23.10.2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 9,90
eur od 24.11.2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 90,90 eur od 26.12.2012 do zaplatenia, 8,75 %
ročne zo sumy 9,90 eur od 23.01.2013 do zaplatenia, 5,75 % ročne zo sumy 198 eur od 28.03.2013 do

zaplatenia a 5,50 % ročne zo sumy 135,90 eur od 08.05.2013 do zaplatenia.

7. Okresný súd rozsudkom č. k. 5C/142/2015-62 zo dňa 13.10.2015 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi
sumu 129,54 eur všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

8. Žalobca v odvolaní v prvom rade namietal nesprávnosť rozsudku ohľadom úrokov z omeškania, ktoré

mu ako vyplýva z odôvodnenia súd priznal ale vo výroku rozsudku nezaviazal žalovanú na zaplatenie
žiadneho úroku z omeškania.

9. Odvolací súd prípisom zo dňa 26.04.2016 č. k. 8Co/47/2016-88 adresovaného okresnému
súdu poukázal na to, že súd opomenul v rozsudku (výroku) rozhodnúť o časti predmetu konania

predstavujúcej úroky z omeškania a nerozhodol teda o celom predmete konania (§ 152 ods. 2 O. s.
p.). Uložil mu preto povinnosť urobiť doplnenie vyhlásením dopĺňacieho rozsudku v zmysle ust. § 166
ods. 2 O. s. p. jeho písomným vyhotovením a doručením účastníkom konania. Okresný súd následne
dopĺňacím rozsudkom č. k. 5C/142/2015-132 zo dňa 25.04.2017 rozhodol, že žalovaná je povinná
zaplatiť žalobcovi 8,75 % úroky z omeškania ročne zo sumy 18,84 eur od 23.10. 2012 do zaplatenia, 8,75

% úroky z omeškania ročne zo sumy 9,90 eur od 24.11.2012 do zaplatenia, 8,75 % úroky z omeškania
ročnezosumy90,90eurod26.12.2012dozaplatenia,8,75%úrokyzomeškaniaročnezosumy9,90eur
od 23.01.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Okresný súd
tak uvedené pochybenie napravil vydaním dopĺňacieho rozsudku, ktorý žalobca odvolaním nenapadol.
V tejto časti preto zostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

10. Žalobca si peňažný nárok v sume 436,44 eur uplatňoval zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb a
mal pozostávať zo sumy 129,54 eur za elektronické komunikačné služby, zo sumy 198 eur ako peňažnej
náhrady za predčasné ukončenie zmluvy a zo sumy 135,90 eur ako poplatku za nevrátenie zariadenia.

11. Žalobca odvolaním napadol len výrok rozsudku pokiaľ ide o sumu 135,90 eur s prísl.

12. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že faktúrou č. 113033584 vystavenou na
sumu 198 eur splatnou 27.03.2013 a faktúrou č. 1130437870 vystavenou na sumu 135,90 eur splatnou
07.05.2013 vyfakturoval žalobca žalovanej peňažnú náhradu, poplatok za nevrátenie zariadenia. V tejto

časti súd žalobu zamietol z dôvodu, že predmetný zmluvný vzťah je spotrebiteľským vzťahom medzi
dodávateľom a spotrebiteľom, a preto žalobcovi by vzniklo právo na zaplatenie upomienok len v tom
prípade, keby boli riadne individuálne zmluvne dojednané v zmluve o pripojení, čo v tomto prípade
splnené nebolo. Pokiaľ sa žalobca v tejto časti odvolával a opieral svoj nárok na ujednanie v čl. 10 bod 2
všeobecných podmienok, uvedené nie je možné považovať za riadne individuálne dojednané zmluvné

dojednanie. Všeobecné obchodné podmienky majú len podpornú a vysvetľujúcu funkciu k ustanoveniam
zmluvy. Dojednanie uvedené vo všeobecných podmienkach nespĺňa zákonom predpísanú písomnú
formu, nakoľko tieto nie sú podpísané obidvoma zmluvnými stranami, čo má za následok neplatnosť
uvedeného dojednania.
13.Podľaodvolaciehosúduzáverysúdusúnezrozumiteľnévkonštatovaní,žepretožalobcovibyvzniklo

právo „na zaplatenie upomienok“ len v tom prípade, keby boli riadne individuálne zmluvne dojednané
v zmluve o pripojení, čo v tomto prípade splnené nebolo. Okresný súd tiež uviedol, že „pokiaľ sa
žalobca v tejto časti odvolával a opieral svoj nárok na ujednanie v čl. 10 bod 2 všeobecných podmienok,
uvedené nie je možné považovať za riadne individuálne dojednané zmluvné ujednanie“. Odvolávanie sa
na uvedený článok („V prípade, ak Účastník bez zavinenia spoločnosti SWAN nedodrží dobu viazanosti

Služieb uvedenú v zmluve a/alebo v Objednávke alebo v prípade, ak spoločnosť SWAN odstúpi od
Zmluvy z dôvodov uvedených v bode 12.4 Všeobecných podmienok má spoločnosť SWAN nárok na
zaplatenie poplatku v výške sumy, ktorá sa určuje nasledujúcim spôsobom: celkový mesačný poplatok
za Služby vynásobený počtom mesiacov, ktoré zostávajú do konca dohodnutej doby viazanosti. Akmajú Služby poskytované na základe jednej Zmluvy rôzne viazanosti, výška peňažnej náhrady sa určí
postupom podľa predchádzajúcej vety pre každú Službu osobitne. V poplatku sú zahrnuté aj náklady
súvisiace s koncovým zariadením“) s ohľadom na jeho obsah súvisí podľa odvolacieho súdu s nárokom

ohľadom sumy 198 eur týkajúcom sa peňažnej náhrady za ukončenie zmluvy. Okrem toho odvolací
súd poukazuje na to, že zo žaloby vyplýva, že suma 135,90 eur mala byť za poskytnutú službu na
základe ktorej bola žalovanej vystavená faktúra č. 1130437870 splatná dňa 07.05.2013, ktorú táto
neuhradila. Podľa pripojene faktúry (č.l. 17 spisu) má ísť o poplatok za nevrátenie zariadenia STB-STC-
Zi3040. Z výzvy na vrátenie koncových zariadení a príslušenstva k službe MAX z 07.03.2013 vyplýva,

že žalobca v prípade neodovzdania do označeného termínu pristúpi k účtovaniu zmluvnej pokuty vo
výške 135,90 eur za STB s DPH, ktorá bude naúčtovaná v samostatnej faktúre. Zo žaloby nevyplýva
kedy bolo zariadenie žalovanej odovzdané, z čoho vyplýva jej povinnosť vrátenia ako i povinnosť zaplatiť
poplatok za nevrátenie a taktiež v akej výške. Skutkové okolnosti v žalobe ohľadom uvedeného nároku
nie sú uvedené a ani okresný súd nepožadoval na žalobcovi, aby ich doplnil. Podľa odvolacieho súdu
opísanie rozhodujúcich skutočností slúži k vymedzeniu predmetu konania po skutkovej stránke a k jeho

identifikácii, ktorá umožňuje odlíšenie od predmetu iných konaní. Opísanie rozhodujúcich skutočností
je jednou z podstatných náležitostí riadneho návrhu na začatie konania. Ak žaloba neobsahuje všetky
podstatné náležitosti, sudca alebo poverený zamestnanec súdu podľa § 43 ods. 1 O. s. p. vyzve
účastníka, aby neúplné podanie doplnil v lehote, ktorú určí a ktorá nemôže byť kratšia ako 10 dní.
V uznesení zároveň uvedie, ako treba doplnenie vykonať. Odvolací súd po preskúmaní spisového

materiálu dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci podľa vyššie uvedených procesných
pravidiel nepostupoval.

14. Ďalším odvolacím dôvodom žalobcu bolo, že sa mu postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom v tom, že nebol súdom riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., a preto nemal možnosť

realizovať procesné práva podľa ust. § 123 O. s. p. spočívajúce v práve vyjadriť sa k návrhom na dôkazy
a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali.

15. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že v súlade s ust. § 115a ods. 2, § 200ea ods.
1 a § 156 ods. 3 O. s. p., súd vo veci ústne pojednávanie nenariaďoval, keďže sa jednalo o drobný spor

(nakoľko výška žalovanej sumy nepresiahla 1.000 eur). Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené uznesením zo dňa 17.08.2015 č. k. 5C/142/2015-53 vyveseným na úradnej tabuli súdu
dňa 06.10.2015. Podľa obsahu zápisnice o pojednávaní súd žiadne dokazovanie nevykonával. Z obsahu
spisu vyplýva, že k poučeniu podľa ust. § 120 ods. 4 O. s. p. nedošlo.

16. Podľa ust. § 115a ods. 1 O. s p., pojednávanie netreba nariaďovať, ak to nie je v rozpore s
požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov
predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo
sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Označené ustanovenie otázku vykonávania dôkazov, resp. prameňov pre ustálenie skutkového stavu

veci nerieši vôbec. Nakoľko Občiansky súdny poriadok v zmysle ust. § 153 ods. 1 vykonané dôkazy
definuje ako jediný zdroj ustálenia skutkového stavu veci, mohlo by to v prípade rozhodnutia bez
nariadenia ústneho pojednávania v zmysle ust. § 115a ods. 1 znamenať, že súd aj tu môže skutkový stav
veci ustáliť len na základe vykonaných dôkazov, t. j. dôkazov vykonaných v súlade s pravidlami podľa
ust. § 122 a nasl. O. s. p. Ak však súd rozhoduje vo veci bez ústneho pojednávania, nemožno hovoriť

o vykonávaní dokazovania podľa výslovne stanovených pravidiel dokazovania. V tomto prípade sa totiž
iba súd mimo pojednávania a naviac bez prítomnosti účastníkov konania a ich zástupcov oboznamuje
s obsahom predložených dôkazov, a preto vykonávanie listinných dôkazov v zmysle ust. § 129 O. s.
p. neprichádza do úvahy. Prijateľným východiskom z nedôslednej právnej úpravy sa javí prijať záver,
že skutkový stav veci možno v prípade rozhodnutia vo veci samej rozsudkom bez pojednávania v

zmysle § 115a ods. 1 ustáliť aj inak, než na základe vykonaných dôkazov a to konkrétne na základe
obsahu listín, ktoré boli súdu predložené najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Základom
pre rozhodnutie súdu potom budú zhodné (nespochybnené) listinné dôkazy. Ak by súd mal akékoľvek
pochybnosti o týchto dôkazoch, rozsudok bez pojednávania nie je možné v zásade vydať.
Ďalším a celkom samostatným prípadom, kedy nie je potrebné nariadiť ústne pojednávanie, je ust. §

115a ods. 2 O. s. p., ktoré umožňuje rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, ak ide o drobný spor. Ani
toto ustanovenie neobsahuje žiadnu právnu úpravu, z ktorej by vyplývalo, na základe splnenia akých
predpokladov tak môže súd urobiť. Zákon sa iba obmedzuje na konštatovanie, že v drobných sporoch
nie je potrebné nariadiť pojednávanie. Zámer zákonodarcu v tomto smere nie je zrejmý ani z dôvodovejsprávykuvedenémuustanoveniu.Prijateľnýmvýkladovýmriešenímjezáver,žezákonodarcamalzámer
formuláciou ust. § 115a ods. 2 vyjadriť práve to, že v drobných sporoch (a iba v nich) nemusia byť
naplnené predpoklady pre rozhodnutie bez pojednávania uvedené v ust. § 115a ods. 1 O. s. p. Takýto

výklad sa javí prijateľnejší práve z dôvodu, že ust. § 115a ods. 1 vyjadruje možnosť rozhodnúť bez
ústneho pojednávania vo všetkých veciach, vrátane drobných sporov (bez zreteľa na charakter sporu),
samozrejme za predpokladu naplnenia tam uvedených podmienok.
Podľa ust. § 122 ods. 1 O. s. p., súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené
podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania. Zákon pritom v prípade drobných sporov

nestanovuje okrem hodnoty predmetu sporu žiadne ďalšie podmienky pre rozhodnutie vo veci samej
bez pojednávania. To by potom mohlo zvádzať k takému výkladu ust. § 122 ods. 1 O. s. p., že súd
môže rozhodnúť bez nariadenia pojednávania a bez vykonania dokazovania. To však so zreteľom na
zásadu vyplývajúcu z ust. § 153 ods. 1 O. s. p. predpokladá, že zákon súčasne stanoví, z čoho má súd
po skutkovej stránke pri takomto rozhodovaní vychádzať a čo je pre neho záväzné. Bez takejto úpravy,
ale záver, že súd nemusí vykonať žiadne dokazovanie, treba považovať za neprijateľný a odporujúci

viacerým ustanoveniam O. s. p. Rozhodnutie bez vykonania akéhokoľvek dokazovania, bez výslovnej
opory v zákone pre takýto postup súdu, môže mať totiž v konečnom dôsledku za následok porušenie
základných práv účastníkov konania. Je nesporné, že hodnotenie dôkazov bez toho, aby bol dôkaz
vykonaný, je porušením čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, resp. čl. 36
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Vzhľadom na absenciu legislatívnej úpravy riešenie ponúka

ust. § 122 ods. 1 O. s. p. Zo znenia tohto ustanovenia totiž nevyplýva, že súd, ktorý nenariadil vo
veci ústne pojednávanie, neuskutoční pojednávanie vôbec. Pokiaľ aj súd nenariadil ústne pojednávanie
z dôvodu, že podľa zákona môže rozhodnúť bez ústneho pojednávania, žiadne ustanovenie zákona
mu nezakazuje nariadiť pojednávanie, na ktoré však nepredvolá účastníkov konania, ich zástupcov,
prípadne iné osoby, ktoré by inak predvolal. O takomto pojednávaní následne iba vyhotoví zápisnicu a v

tejto skonštatuje, s ktorými písomnosťami sa oboznámil. Súd tak pritom môže urobiť aj v deň vyhlásenia
rozhodnutia. Nedoriešenou však zostáva otázka súvisiaca s tým, že zákon pre tento prípad nepamätá,
akým spôsobom má súd dôkaz listinou vykonať (iné dokazovanie tu zrejme neprichádza do úvahy).
Vzhľadom na absenciu právnej úpravy prichádza do úvahy to, že súd analogicky a primerane bude
aplikovať ustanovenia o vykonávaní dôkazov. V prípade listinných dôkazov sa súd oboznámi s ich

obsahom a táto skutočnosť sa uvedie v zápisnici pojednávaní.

17. Odvolací súd si osvojil vyššie uvedené právne úvahy vo vzťahu k ust. § 115a ods. 2 O. s. p.
(publikované v Komentári Občianskeho súdneho poriadku autorov Jaroslav Krajčo a spol.) a preto
odvolanie žalobcu v tejto časti považoval za dôvodné.

18. Aj keď prvostupňovému súdu síce platná právna úprava týkajúca sa drobných sporov nebránila
postupovať podľa ust. § 115a ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p., ale podľa ust. § 120 ods. 4 O. s.
p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia
predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach,

v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej,
pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a. Ak by účastník o
povinnosti v zmysle § 120 ods. 4 O. s. p. poučený nebol, tak ako v danej veci, žalobca znamenalo to,
že mohol predložiť dôkaz v odvolacom konaní (§ 205a ods. 1 písm. c/ O. s. p.).

19. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením a
dopĺňacímrozsudkomvovýroku,ktorýmsúdvozvyšnejčastižalobuzamietolsčasti,atodosumy135,90
eur s príslušenstvom a súvisiacim výrokom o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

20. V ďalšom konaní okresný súd bude na žalobcovi požadovať, aby v zmysle ust. § 128 ods. 1 C. s. p.
doplnil žalobu o opísanie rozhodujúcich skutočností ohľadom nároku v sume 135,90 eur a svoje tvrdenia
preukázal príp. poukázal na už ním predložené dôkazy. Bude sa tiež zaoberať dôkazom predloženým
žalobcom v odvolaní. Povinnosťou okresného súdu bude vec prejednať a rozhodnúť, rešpektujúc už
ustanovenia Civilného sporového poriadku tak, aby ochrana porušených práv bola spravodlivá a účinná

a aby bol naplnený princíp právnej istoty (čl. 2 C. s. p.). Zistené skutočnosti opätovne vyhodnotí a vec
právne posúdi. Svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s ust. § 220 C. s. p. V novom rozhodnutí zároveň
rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).21. Vo výroku ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol a to sumy 198 eur s príslušenstvom zostáva
rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením a dopĺňacím rozsudkom nedotknutý lebo
nebol napadnutý odvolaním.

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§

419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).