Uznesenie – Život a zdravie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, March 28, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 2T/122/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417010367
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Grendárová
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1417010367.5

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV, samosudkyňou JUDr. Janou Grendárvou, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 28.marca 2018 v Bratislave

r o z h o d o l :

Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku súd p o s t u p u j e trestnú vec sp.zn.
2T/122/2017 vedenú proti obžalovanému A. N., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom Bratislava, S. XX, adresa
na doručovanie: Bratislava, N. X, na meno Y.,

pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods.
1, 2 písm. a/, b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona a s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že
obžalovaný dňa 17.októbra 2017 v čase okolo 22:00 hod. v byte č. 40 nachádzajúcom sa na šiestom
poschodí bytového domu na Z. X, Bratislava, po tom, čo družka obžalovaného - poškodená I. N., trvale

bytom S. N. Č.. XXX, počas hádky s obvineným požiadala obžalovaného, aby z bytu odišiel, obžalovaný
začal byť agresívny a vulgárne poškodenej nadával, vzal do ruky kuchynský nôž a mával ním pred
poškodenou a viackrát povedal že sa zabije, po chvíli sa obžalovaný ukľudnil a nôž odložil, no
keď poškodená trvala na tom, aby obžalovaný opustil byt, tak obžalovaný sa opäť rozčúlil a
povedal poškodenej, že keď sa ho tak veľmi bojí, tak sa bude mať skutočne čoho báť, začal kričať na

poškodenú aby roztrhala svoje veci, a že potom poškodenej s nožom odreže prsty jeden po druhom a
zviaže ju, pôjde po kamarátku Z. a donesie ju do bytu a pred očami poškodenej jej vytrhne hrtan a
obžalovaný šiel do kuchyne po nôž, čo poškodená využila a z obavy pred vyhrážkami
obžalovaného z bytu utiekla k susedom a zavolala políciu.

Okresnému úradu Bratislava V, pretože nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by sa

mal prejednať ako priestupok.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 14. decembra 2017 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava IV podľa ustanovenia § 234
ods. 1 Trestného poriadku (ďalej Tr.por.) obžalobu na obžalovaného, pretože tento dňa dňa 17.októbra
2017 v čase okolo 22:00 hod. v byte č. XX nachádzajúcom sa našiestom poschodí bytového domu na
Z. X, Bratislava, po tom, čo družka obžalovaného - poškodená I. N., trvale bytom S. N. Č.. XXX, počas
hádky s obžalovaným požiadala obžalovaného, aby z bytu odišiel, obžalovaný začal byť agresívny a

vulgárne poškodenej nadával, vzal do ruky kuchynský nôž a mával ním pred poškodenou a viackrát
povedal že sa zabije, po chvíli sa obžalovaný ukľudnil a nôž odložil,

no keď poškodená trvala na tom, aby obžalovaný opustil byt, tak obžalovaný sa opäť rozčúlil a povedal
poškodenej, že keď sa ho tak veľmi bojí, tak sa bude mať skutočne čoho báť, začal kričať na poškodenú
aby roztrhala svoje veci, a že potom poškodenej s nožom odreže prsty jeden po druhom a zviaže ju,

pôjde po kamarátku Z. a donesie ju do bytu a pred očami poškodenej jej vytrhne hrtan a obžalovanýšiel do kuchyne po nôž, čo poškodená využila a z obavy pred vyhrážkami obžalovaného
z bytu utiekla k susedom a zavolala políciu.
Týmto protiprávnym konaním mal sa obžalovaný mal dopustiť prečinu nebezpečného vyhrážania podľa

§ 360 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Trestného zákona (ďalej Tr.zák.)

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne a zároveň
poškodenej I. N.Ü.F.Ö.U., svedkov O. C., Z. G.j, znalca RNDr. Mgr. Dušana Kešického, PhD.
Prečítal a oboznámil ostatné listinné dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo

aj v ich vzájomnom súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Po tom, čo na hlavnom pojednávaní bola prednesená obžaloba, obžalovaný bol poučený o svojich
právach a umožnené mu bolo urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného
poriadku (ďalej Tr. por.). Tento urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por., že je nevinný zo

skutku uvedeného v obžalobe.

Súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie počas jednotlivých nariadených hlavných pojednávaní a to:

-výsluchom obžalovaného v prípravnom konaní dňa 19.októbra 2017 - č. l. 27-32, na hlavnom

pojednávaní dňa 24.januára 2018, dňa 28.februára 2018,

-výsluch svedkyne a zároveň poškodenej I. N.Ü.F.Ö.U. - v prípravnom konaní dňa 19.októbra 2017 - č.
l. 33-36, na hlavnom pojednávaní dňa 24.januára 2018, dňa 28.februára 2018

-výsluch svedkov
-O. C. - v prípravnom konaní dňa 16.októbra 2017 - č. l. 37-38, na hlavnom pojednávaní dňa
-Z. G. - v prípravnom konaní dňa 19.októbra 2017, č. l. 39-40, dňa 28.februára 2018

-vo veci boli vypracované znalecké posudky

-v súlade s ustanovením § 268 ods. 2 Tr.por. - bol oboznámený znalecký posudok vo vzťahu k
obžalovanému znalkyňou z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria MUDr.
Natáliou Dimovou
-znalecký posudok vo vzťahu k obžalovanému znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická
psychológia dospelých a psychológia sexuality - RNDr. Mgr. Dušanom Kešickým, PhD., - predmetný

znalec bol osobne vypočutý na hlavnom pojednávaní dňa 28.februára 2018
-znalecký posudok vo vzťahu k poškodenej znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia
dospelých a psychológia sexuality - RNDr. Mgr. Dušanom Kešickým,
PhD., - predmetný znalec bol osobne vypočutý na hlavnom pojednávaní dňa 28.februára 2018

-listinné dôkazy:
-zápisnica o vydaní veci - kuchynský nôž s fotodokumentáciou č. l. 69-71
-SMS komunikácia medzi obžalovaným a poškodenou - č. l. 72-80
-korešpondencia obžalovaného poškodenej po jeho vzatí do väzby - č. l. 143-182

Vo vzťahu k obžalovanému bol zabezpečený
-výpis z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky od 23.októbra 2012 do
18.októbra 2017 - z ktorého boli preukázané priestupky počte trinásť - z toho na úseku cestnej premávky
a dva majetkové priestupky.
-odpis registra trestov - z ktorého bolo preukázané celkove 15 odsúdení. Posledný výkon trestu odňatia

slobody obžalovaný vykonal dňa 7.januára 2017 (Okresný súd Bratislava II, sp.zn. 0T/228/2015).

V predmetnej veci bolo vykonané kontradiktórne dokazovanie všetkými vykonateľnými dôkazmi a
zákonne získanými dôkazmi.
Súd vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj v ich vzájomnom súhrne a dospel k záveru, že žalované

konanie obžalovaného nie je trestným činom.Protiprávne konanie obžalovaného bolo kvalifikované - ako prečin nebezpečné vyhrážanie podľa
ustanovenia § 360 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr.zák. s poukazom na ustanovenia § 138 písm. a/, § 139 ods.
1 písm. c/ Tr.zák.

Obžalovaný sa mal poškodenej vyhrážať inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť
dôvodnú obavu a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania (so zbraňou) a na chránenej osobe
(blízkej osobe).

Vyššie citované ustanovenie poskytuje ochranu jednotlivcom pred niektorými závažnými vyhrážkami.

Objektívna stránka tohto trestného činu - prečinu spočíva vo vyhrážkach páchateľa inej osobe smrťou,
ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, a to takým spôsobom, že to u takejto osoby môže
vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia.
Obsah vyhrážky je teda zákonom konkretizovaný a uvádzaný alternatívne. Posúdenie vyhrážky alebo
inejťažkejujmynazdravísamusívyhodnotiťvždyjednaksprihliadnutímaporovnávanímsinýmiujmami
uvedenými v tomto ustanovení (smrť, ťažká ujma na zdraví) a jednak s prihliadnutím na konkrétne

okolnosti prípadu, ako i na to, ako subjektívne pociťuje ujmu ten, komu sa vyhráža. Podstatné je, aby
išlo o vyhrážku, ktoré prípadné uskutočnenie by ten, komu sa vyhrážalo pociťoval ako vlastnú ťažkú
ujmu. Vyhrážanie musí byť totiž objektívne spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu u toho, voči komu hrozba
smeruje. Dôvodnou obavou sa rozumie vyšší stupeň tiesnivého pocitu zo zla, ktorým sa vyhráža.
Pri posudzovaní otázky, či je vyhrážanie spôsobilé v inom vzbudiť dôvodnú obavu treba prihliadať na

všetky konkrétne okolnosti prípadu, najmä na povahu vyhrážky, na fyzické a charakterové vlastnosti
páchateľa v porovnaní s fyzickými a povahovými vlastnosťami poškodeného, na ich vzájomný vzťah,
ako sa páchateľ po vyhrážaní správal, či mal v rukách nejaký predmet.

Veľmi dôležité je starostlivo zhodnotiť závažnosť vyhrážky a teda odlišovať nebezpečné vyhrážanie od

iných hrubých, arogantných agresívnych či vulgárnych verbálnych prejavov, ktoré nie sú prečinom, ale
iba priestupkom. Je tu dôležité, že nie je možné sa obmedziť len na vlastný obsah slovného vyhlásenia
páchateľa, ale výroky je potrebné hodnotiť v spojení s ďalším konaním páchateľa.

V danom prípade pokiaľ išlo o dôkaznú situáciu v predmetnej veci - obžalovaný na nariadenom hlavnom

pojednávaní dňa 24.januára 2018 - vo veci nevypovedal podľa § 34 Tr.por.
Z následne prečítanej výpovede obžalovaného z prípravného konania (č. l. 27-31, zo dňa 19.októbra
2017) bolo preukázané, že spáchanie predmetného skutku poprel s tým, že došlo medzi ním a
poškodenou len k hádke, ktorá je maďarskej národnosti. Tejto sa on nevyhrážal - a ona (keďže je
maďarskej národnosti) zle pochopila, čo jej hovoril. Keďže oni sa cez deň pohádali - on na byt prišiel

okolo 20:00 hod. Medzi nimi bola i písomná komunikácia prostredníctvom mobilného telefónu. Preto
keď prišiel vo večerných hodinách sa chcel s ňou podľa výpovede obžalovaného v pokojnom duchu
porozprávať. Keďže medzi nimi bola opätovne hádka - sám obžalovaný vypovedal, že poškodená mu
povedala, že má z neho strach pretože na ňu kričal. Viackrát mu poškodená opakovala, že sa ho bojí
pretože na ňu kričal. Potvrdil, že z obývačky zobral do ruky kuchynský nôž a s predmetným nožom v ruke

jej povedal, že všetky jeho veci môže začať strihať a že keď to neurobí tak sebe odreže prst. Vypovedal,
že on určite nepovedal, že jej doreže prst - podľa neho to ona zle pochopila.
Potvrdil, že v hneve jej povedal, že ešte raz potom, čo sa stretne so Z. sa bude rovnako správať, tak ju
zviaže, za ten čas pôjde po Z. do Šamorína a dovezie ju do Bratislavy a pred ňou zbije Z.. Nevylúčil, že
v tom čase držal v rukách nôž, avšak on určite nechcel jej nejako ublížiť. Následne poškodená utiekla

z bytu - išla podľa výpovede asi ku susedom a on odišiel z bytu. Nevedel uviesť dôvod prečo počas
predmetnej hádky zobral do ruky nôž.
Poškodená I. N.Ü.F.Ö.U. na hlavnom pojednávaní dňa 24.januára 2018 vypovedala, pričom na základe
toho,akovovecivypovedala,resp.nerozumelavšetkýmotázkam-zdôvodu,žejemaďarskejnárodnosti
bol predmetný výsluch ukončený a vo veci bol do konania pribratý tlmočník.

Tu súd poukazuje na vyjadrenie znalca RNDr. Mgr. Dušana Kešického, PhD. - ktorý tiež potvrdil, že
vyšetrenie, ktoré vykonával s poškodenou bolo komunikované medzi nimi predovšetkým v maďarskom
jazyku. Následne už na hlavnom pojednávaní nariadenom na deň 28.február 2018 za prítomnosti
tlmočníčky - poškodená po zákonnom poučení využila svoje právo a vo veci nevypovedala z dôvodu,
že obžalovaný je jej druh.

Súd v danom prípade neprečítal výpoveď poškodenej z prípravného konania zo dňa 19.októbra 2017
- z dôvodu, že o predmetnom úkone nebol upovedomený ani obžalovaný a preto mal súd za to, že
predmetná výpoveď nebola vykonaná kontradiktórnym spôsobom - tým bola obžalovanému odňatá
reálna možnosť sa obhajovať, t.j. možnosť sa na výsluchu zúčastniť a klásť predmetnej osobe otázky.Na hlavnom pojednávaní bola vo veci vypočutá svedkyňa Z. G. a O. C..
Predmetná svedkyňa vypovedala, že poškodená jej zatelefonovala v noci - že má problém, aby pre
ňu prišla do Bratislavy. Povedala jej, že sa pohádala s obžalovaným. Keď prišla do bytu poškodenej

mohlo byť okolo 02:00 hod. obžalovaný v byte v tomto čase už nebol. Poškodená jej povedala, že s
obžalovaným sa pohádala, preto zbehla ku susedom (O. C.) - povedala jej, že obžalovaný jej chcel
odrezať prsty a jej mal vytrhnúť
krk. O tom, že by mali medzi nimi byť (obžalovaným a poškodenou) aj nejaké vyhrážky - či z jednej alebo
druhej strany sa vyjadriť svedkyňa nevedela. Ohľadom noža sa predmetná svedkyňa nevedela vyjadriť.

Vypovedala však, že poškodená keď v neskorých nočných hodinách prišla svedkyňa bola nervózna,
žiadala ju, aby u nej svedkyňa prespala, pretože nemala kam ísť. Svedkyňa nemala vedomosť o tom,
že by obžalovaný bol v minulosti vo vzťahu ku poškodenej agresívny. Taktiež svedkyňa nebola nikdy
účastná hádok alebo rozporov medzi obžalovaným a poškodenou.
Svedok O. C. na hlavnom pojednávaní dňa 28.marca 2018 potvrdil, že v predmetný večer počul na
chodbe veľký krik. Počul ženský hlas, ktorý kričal: „chce ma zabiť, chce ma zabiť“ a vzápätí mu niekto

klopal na dvere. Pred dverami videl roztrasenú ženu - ktorá mu povedala, že ju napadol priateľ preto
ju pozval do vnútra bytu a povedal jej, aby privolala políciu. Následne prišla polícia. O predmetnom
incidente predmetná poškodená nič nehovorila - on ju videl prvýkrát, bola zrejme maďarskej národnosti
- lebo policajtom povedala niečo v zmysle „,má zbroj“. Podľa názoru predmetného svedka bola v šoku,
celá sa triasla.

Znalec z odboru psychológia RNDr. Mgr. Dušan Kešický, PhD. - mal za za to, že obžalovaný má
sklony k agresívnemu a násilnému správaniu, resp., má tendenciu reagovať agresívne v konfliktných a
záťažových situáciách - keď je ohrozený jeho seba obraz, resp. má pocity straty bezpečia v situáciách,
kde si nárokuje oporu v sociálnom prostredí. Tak tomu bolo i vo vzťahu s poškodenou. Zároveň
však konštatoval, že nemusí ísť o agresiu smerovanú navonok, ale úľavu prináša obžalovanému i

agresia smerujúca voči nemu samému, rovnako ako vyhrážky spojené s (auto) agresiou voči nemu
samému. Impulzivita je v kontexte emočnej nestability zvýrazneným rysom u obvineného. Agresivita nie
je prevažným spôsobom určujúca pri modulácii správania - ide obyčajne o reakciu na podnet. Agresivita
nie je u neho proaktívna, je reaktívneho charakteru, nenesie predátorské rysy. Agresívne prejavy
tlmí predovšetkým potláčaním emočného prežívania, čo prispieva k ďalšiemu hromadeniu napätia a

následnému zlyhaniu v kontrole.
Pokiaľ však išlo o príčinu konania a motiváciu pri žalovanom incidente - znalec mal za to, že v
danom prípade išlo o neplánované konanie a slúžilo k neadaptívnemu uvoľneniu nahromadeného
intrapsychického napätia v obave zo straty zázemia a emočnej opory zo strany poškodenej pri
zohľadnení údajov o závažnom ochorení obžalovaného.

Pokiaľ išlo o predmetný vzťah medzi poškodenou a obžalovaným táto predmetný vzťah vnímala
spočiatku nezáväzne ako prevažne milenecký (sexuálny partner) so snahami o rozšírenie tohto vzťahu,
ktoré však zlyhalo s očakávaniami poškodenej.

Ako bolo dokazovaním preukázané - práve na skutočnosť, že súd mohol vychádzať pri hodnotení

dôkaznej situácie len z výpovede obžalovaného z prípravného konania, výsluch svedkyne a zároveň
poškodenej bol zmarený - spôsobom, že výpoveď z prípravného konania nebola procesne spôsobilá a
na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a vo veci nevypovedala - súd mohol vychádzať len z ďalších
nepriamych dôkazov - výpovede svedkov - Z. G. a O. C. - ktorí sa vedeli vyjadriť už len ku skutočnostiam
po skutku (vo vzťahu len ku poškodenej - lebo len s touto boli v osobnom kontakte) - iné osoby - pri

predmetnom incidente - okrem obžalovaného a poškodenej neboli - na základe takejto dôkaznej situácie
súd mohol len konštatovať - že ku konfliktu medzi obžalovaným a poškodenou došlo. Predmetný konflikt
medzi nimi bol vo verbálnej rovine. Zo strany obžalovaného vychádzajúc z jeho výpovede z prípravného
konania (pri absencii výpovede poškodenej) bolo preukázané, že v ruke obžalovaný predmetný nôž mal
a povedal poškodenej, že všetky jeho veci môže začať strihať a keď tak neurobí, že sebe odreže prst.

Potvrdené bolo - že poškodenej povedal, že ju zviaže a za ten čas pôjde pre jej kamarátku Z. a pred
ňou ju zbije. Poškodená z predmetného bytu pred obžalovaným utiekla k susedom a obžalovaný odišiel
z predmetného bytu.
Pokiaľ ide o poškodenú táto i na hlavnom pojednávaní vypovedala, že vo veci nebude vypovedať z

dôvodu, že obžalovaný bol jej druh a ona je s ním v družskom pomere, čo viackrát zdôraznila.

Podľa § 8 Tr.zák. trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento
zákon neustanovuje inak.K vyššie uvedenému ustanoveniu je potrebné poznamenať, že rekodifikáciou Trestného zákona č.
300/2005Z.z.vzneníneskoršíchprávnychpredpisovdošlokzásadnejzmenenovéhoTrestnéhozákona
oproti doterajšiemu platnému zneniu, ktoré vychádza z materiálneho ponímania trestného činu. V novom

zákone sa totiž trestný čin definuje ako primárne formálna kategória, pričom došlo k vypusteniu pojmu
spoločenskánebezpečnosť.Zobsahudefinícietrestnéhočinusavšakspoločenskánebezpečnosťúplne
nevytratila, pretože je daná tým, že zákonodarca určité protiprávne konanie označil za najvyššiu formu
protiprávneho konania a tou je trestný čin.
Pri prečinoch však zákon pripúšťa možnosť, že aj pri naplnení znakov skutkovej podstaty trestného činu,

ak bude závažnosť nepatrná, tak nepôjde o trestný čin.
Podľa § 10 ods. 2 Tr.zák. nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť
nepatrná.
V tomto ustanovení je zakotvená výnimka z formálneho chápania kategórie trestných činov len vo vzťahu
ku prečinu. Uvedené kritériá pritom nemožno hodnotiť izolovane, ale v ich súhrne, bez toho, aby niektoré

boli preceňované na úkor iných.
Súd uznáva, že zo strany obžalovaného vo vzťahu k poškodenej išlo o neuvážené konanie s impulzivitou
a explozivitou, ktoré nie je správne - na strane druhej bolo potrebné si uvedomiť (súd to vyššie rozviedol)
- aký bol ich vzájomný vzťah. Žili v spoločnej domácnosti istý čas - asi tri mesiace. Do predmetného
času neboli medzi hádky a nedorozumenia a to ani vo verbálnej a ani vo fyzickej podobe - toto potvrdil

i svedok O. C..
Mierazavineniaatedapohnútkaobžalovanéhovzhľadomnajehozávažnosťbolanepatrná.Nestačítotiž
preukázaťlen,žeboliporušenéaleboohrozenéchránenézáujmy,alejepotrebnéprihliadaťinaokolnosti
prípadu,ktorétiežmajúvplyvnanebezpečnosťčinu.Závažnosťčinuobžalovanéhopodľasúdunepatrná
a súd preto mal za to, že voči obžalovanému nemožno vyvodzovať trestnoprávnu zodpovednosť za

prečin, ale konanie obžalovaného posudzovať ako priestupok podľa zákona č. 372/1990 Zb. v znení
neskorších právnych predpisov.
Formálne chápanie kategórie trestných činov má v ustanovení § 10 ods. 2 Tr.zák. zakotvenú výnimku.
Táto výnimka sa dá chápať dvoma spôsobmi. Podľa prvého je vyjadrená v § 8 Tr.zák. v poslednej alinei
slovami „ak tento zákon neustanovuje inak“. Práve § 10 ods. 2 Tr.zák. je v priamej nadväznosti na túto

alineu a zavádza do formálneho chápania trestného
činu možnosť uplatnenia tzv. materiálneho korektívu. Pri tomto poňatí materiálny korektív znamená, že
prečin má len formálne znaky, teda znaky skutkovej podstaty trestného činu, avšak na korekciu prílišnej
tvrdosti tohto postupu môžu byť v konkrétnom prípade použité určité materiálne kritériá, ktoré, keď sú
závažné, a zistí sa nízka závažnosť prečinu, spôsobujú, že konkrétny čin nie je prečinom. Druhý spôsob

považuje § 10 ods. 2 Tr.zák. za materiálny znak prečinu, za jeden zo zákonných znakov trestného činu
(avšak výlučne pre-

činu) uvedeného v § 8 Tr.zák. Nech už zvolíme ktorýkoľvek z týchto teoretických prístupov, praktické
dôsledky tohto ustanovenia sú rovnaké. Ak je závažnosť činu vykazujúceho formálne znaky (znaky

skutkovej podstaty) prečinu nepatrná nejde o prečin. Obligatórne, teda závažnosť prečinu musí byť
zvažovaná pri rozhodovaní o každom čine vykazujúcom formálne znaky prečinu.
Pri určení závažnosť prečinu ako merateľného kritéria materiálneho znaku (materiálneho korektívu) je
potrebné si uvedomiť, že materiálny znak (materiálny korektív) je daný súborom viacerých skutočností,
ktoré treba v každom jednotlivom prípade zvážiť ako jeden celok, aj keď v každom jednotlivom prípade

môže byť pomer, s ktorým sa prihliada na tieto jednotlivé skutočnosti a na vzájomný vzťah medzi
nimi, rôzny. Materiálny znak (materiálny korektív) je určený spôsob vykonania činu a jeho následkom,
okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, mierou jeho zavinenia páchateľa a pohnútkou páchateľa.
Z uvedeného teda vyplýva, že tento stupeň závažnosti nemožno konkrétne vyjadriť a je len za
zvážení príslušného orgánu činného v trestnom konaní a súdu, ako všetky tieto taxatívne vymedzené

okolnosti vymedzujúce závažnosť prečinu bude posudzovať a či teda na základe materiálneho znaku
(materiálneho korektívu) uzná, či ide o prečin, alebo nie. V prípade pozitívneho vyhodnotenia uvedených
kritérií a konštatovania, že vzhľadom na spôsob vykonania činu, následky okolnosti, za ktorých bol čin
spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku je jeho závažnosť nepatrná, nejde o prečin, čin súdne trestný a
môže byť vyhodnotený ako priestupok, resp. iný administratívno-právny delikt a takto aj kvalifikovaný

a naďalej riešený.
Práve vzhľadom na vyššie rozvedené skutočnosti, čo sa týka predmetného skutku ako i na základe
zhodnotenia všetkých hľadísk uvedených v § 10 ods. 2 Tr.zák. dospel súd k záveru, že závažnosť tohto
skutku (činu) vykazujúcich formálne znaky prečinov bola iba nepatrná.Ako súd vyššie už rozviedol, súd uznáva, že zo strany obžalovaného išlo vo vzťahu ku poškodenej o
neuvážené konanie so značnou impulzivitou, ktoré bolo v takejto rovine prvýkrát od ich vzťahu a takéto

konanie nie je správne - na druhej strane je potrebné si uvedomiť - že predmetom predmetného sporu
bol zrejme ich rozchod - teda vážne nedorozumenie. Toto vyplynulo i SMS komunikácie v priebehu
predmetného dňa a večera. Miera zavinenia a teda pohnútka obžalovaného vzhľadom na predmetnú
situáciu bola nepatrná. Nestačí totiž preukázať len, že boli porušené alebo ohrozené chránené záujmy,
ale je potrebné prihliadnuť i ku okolnostiam prípadu, ktoré tiež majú vplyv na nebezpečnosť činu.

Vzhľadom na predmetné skutočnosti mal súd za to, že voči obžalovanému nemožno vyvodzovať
trestnoprávnu zodpovednosť za prečin keďže išlo o neprimerané správanie, ale konanie obžalovaného
posudzoval ako priestupok podľa zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších právnych predpisov.

Podľa § 280 ods. 2 Tr.por. súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný
skutok by mal iný orgán prejednať ako priestutpok, služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie,

o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.

V tejto súvislosti súd pripomína, že trestné právo je prostriedkom ultima ratio (poslednou a najkrajnejšou

možnosťou) a vychádza zo zásady pomocnej úlohy trestnej represie (zásada subsidiarity). Podľa tejto
zásady má byť trestné právo použité len ako najkrajnejší prostriedok, a to len pri typovo najzávažnejších
porušeniach spoločenských vzťahov, záujmov a hodnôt, teda len tam, kde iné možnosti, hlavne
prostriedky ostatných právnych odvetví, nie sú dostatočné, teda už boli vyčerpané, sú neúčinné alebo
zjavne nie sú vhodné. Nie každé porušenie práva musí nutne znamenať, že došlo aj k spáchaniu

trestného činu, keďže v opačnom prípade by každé porušenie práva muselo byť riešené v trestnom
konaní, čo je samozrejme vylúčené.
Keďže sa v danom prípade jedná o prečin, je potrebné sa tiež vždy dôsledne zaoberať tým, či
posudzované „ konanie“ je s poukazom na ustanovenie § 10 ods. 2 Tr.zák. trestným činom alebo so
zreteľom na jeho intenzitu a ďalšie okolnosti prípadne len priestupkom.

Ak by aj teda súd v predmetnej veci dospel k záveru o formálnom naplnení všetkých znakov skutkovej
podstaty predmetného trestného činu zvažoval by následne aplikáciu tzv. materiálneho
korektívu podľa § 10 ods. 2 Tr. zák.(„nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a
jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho
závažnosť nepatrná“).

Napriek tomu, že konanie obžalovaného podľa názoru súdu nedosiahlo takú intenzitu, aby mohlo byť
kvalifikované ako žalovaný trestný čin - ide o spoločensky závadné konanie, ktoré by mohlo byť
kvalifikované ako priestupok (proti občianskemu spolunažívaniu).

Podľa § 20 ods. 1, ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len zákon o priestupkoch) priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky;
nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok
vzťahuje amnestia. Do plynutia lehoty podľa odseku 1 sa nezapočítava doba, počas ktorej sa pre ten
istý skutok viedlo trestné stíhanie.

Podľa § 52 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupky prejednávajú okresné úrady, ak zákon neustanovuje
inak.

Podľa § 55 ods. 1 zákona o priestupkoch na prejednanie priestupku je miestne príslušný správny orgán,
v ktorého územnom obvode bol priestupok spáchaný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať sťažnosť zo strany prokurátora
do troch dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostred-
níctvom tunajšieho súdu.