Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, June 7, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/50/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516202538
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8516202538.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov

senátu JUDr. Antónii Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská
republika s.r.o., Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, IČO: 247 85 199, zast. JUDr.
Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so
sídlomUl.Svornosti43,Bratislava,IČO:47255773,protižalovanému:S.S.,T..XX.X.XXXX,N.Č..XXX,
B. G., právne zastúpený: Podhorský & Partners, s. r. o., advokátska kancelária, Zámocká 36, 811 01
Bratislava, v konaní o zaplatenie 12.847,35 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 15.12.2017, č. k. 7Csp/3/2016-127, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku I. tak, že žalobu o zaplatenie sumy 8 559,13
Eur s prísl. zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vyslovil, cit.:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 8.559,13 eur, úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne
zo sumy 8.559,13 eur od 4.10.2014 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“.

2. Spor právne posúdil podľa ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a) a b), § 2 písm. g) a h), § 9 ods. 2, § 11 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z. z., § 39, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 9, § 54 ods. 1 a 2, § 517 ods. 1
a 2, § 524 ods. 1 a 2, § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 261 ods. 3 písm. d), § 497 Obchodného
zákonníka, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z., nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z.

3. V odôvodnení uviedol, že právny predchodca žalobcu, t. j. Slovenská sporiteľňa a.s. dňa 22.06.2012
uzatvorila so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere predmetom, ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške
9.000,- eur. Dňa 08.09.2014 právny predchodca žalobcu vyzvala žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo
výške 3.897,15 eur, s ktorou bol v omeškaní ku dňu 07.09.2014. Zároveň bol žalovaný oboznámený s
tým, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy v lehote do 15 dní od doručenia tejto výzvy pristúpi Slovenská
sporiteľňa a.s. k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky. Slovenská sporiteľňa a.s. dňa 6.10.2014

oznámila žalovanému, že ku dňu 03.10.2014 vyhlásila mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru a k
danému dňu predstavuje pohľadávka sumu 12.857,35 eur. Zároveň bol žalovaný vyzvaný na úhradu
predmetnej pohľadávky s príslušenstvom do 15 dní odo dňa prevzatia daného oznámenia. Predmetné
oznámenie o mimoriadnej splatnosti bolo doručené žalovanému dňa 10.10.2014. Dňa 11.11.2014Slovenská sporiteľňa a.s. oznámila žalovanému, že došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu, a to
na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 29.10.2014. Je nepochybné, že medzi
žalobcom - právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k vzniku spotrebiteľského úveru vzťahu,

pričom je nesporné, že žalovaný z tohto úverového vzťahu neplnil, tak ako to bolo zmluvne dohodnuté
medzi stranami. Súd prvej inštancie konštatoval, že k vyhláseniu úveru za predčasne splatný došlo v
súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ako aj v súlade s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o
bankách, pretože právny predchodca žalobcu dodržal postup v zmysle zákonných ustanovení.

4. Súd prvej inštancie však zistil, že v zmluve absentuje správne uvedenie jej podstatnej náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť. V zmluve je pri celkovej čiastke spojenej s úverom uvedená suma 19.804,60 eur. Táto suma
je však nesprávna a zrejme zavadzajúca. Podľa § 2 písm. h) Zákona o spotrebiteľských úveroch
je celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom, pričom v zmysle zmluvy spotrebiteľský úver

bol poskytnutý vo výške 9.000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť vo 120 splátkach vo výške 170,87
eur, čo spolu predstavuje sumu 20.504,40 eur. Už táto suma prekračuje v zmluve uvedenú celkovú
čiastku spojenú s úverom o 699,80 eur. K tejto sume (celkovej čiastke spojenej s úverom je však v
zmysle § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch potrebné pripočítať aj spracovateľský poplatok
vo výške 169,- eur, poplatok za správu úveru vo výške 2,99 eur mesačne). Vzhľadom na túto skutočnosť

súd prvej inštancie uvedenie sumy - celková čiastka spojená s úverom vo výške 19.804,60 eur v zmluve
považoval za zavádzajúce vo vzťahu k spotrebiteľovi a v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o
spotrebiteľských úveroch. V zmluve o úvere absentuje aj údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských
úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. k), a to údaj o termínoch splátok istiny, úroku a iných poplatkov. V
zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky. Takéto znenie zmluvy je pre bežného

spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením, keď v zmluve je
uvedený iba počet splátok a výška celkovej mesačnej splátky bez rozdelenia istiny a úrokov. Vzhľadom
nauvedenésúdprvejinštanciedospelkzáveru,žeposkytnutýspotrebiteľskýúverjepotrebnépodľa§11
ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný
tak na istine úveru je povinný zaplatiť sumu 8.559,13 eur (9.000,- eur - 440,87 eur) teda sumu, ktorá

mu bola zo strany právneho predchodcu žalobcu reálne poskytnutá, a ktorú nesplatil. Žalobcovi priznal
zákonného úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil v zmysle ust. § 255 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 a 2 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok („CSP“).

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, a to proti výroku,
ktorým súd žalobe v časti vyhovel a vo výroku o trovách konania. Namietal nesprávny procesný
postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu. Súd prvej inštancie neprihliadol na právne
argumenty žalovaného a podanie právneho zástupcu žalovaného a to napriek tomu, že právny zástupca

žalovaného vykázaným doručením elektronického podania so zaručeným elektronickým podpisom,
doručil dňa 05.12.2017 do podateľne Okresného súdu Stará Ľubovňa, Oznámenie o prevzatí právneho
zastúpenia a vyjadrenie k žalobe zo dňa 05.12.2017 a Plnomocenstvo advokátskej kancelárie zo dňa
05.12.2017. Neprihliadnutie na právne argumenty žalovaného uvedených v podaní právneho zástupcu
považuje žalovaný za hrubé pochybenie súdu prvej inštancie, ktorým bolo porušené právo žalovaného

na spravodlivý proces. Konaním súdu bol zároveň porušený princíp rovnosti zbraní, konkrétne žalovaný
ako strana spor nemal v konaní rovnaké postavenie spočívajúce v rovnakej možnosti uplatňovať v
tomto prípade prostriedky procesnej obrany. Súd sa nevysporiadal vôbec s argumentmi žalovaného
napriek tomu, že tento ich predložil pred rozhodnutím súdu vo veci samej. Do tejto doby môže žalovaný
predkladať právne argumenty vo svoj prospech. Ide čisto o právne argumenty. Žalovaný súčasne

poukázal na vykonané dokazovanie, čoho výsledkom bolo, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
napr. o určitosti nároku, o svojej aktívnej vecnej legitimácie, atď. Žalovaný je toho názoru, že žalobca
v konaní nie je aktívne legitimovaný, a to z dôvodu neplatného postúpenia pohľadávky z právneho
predchodcu žalobcu. Na platné postúpenie pohľadávky je v zmysle § 92 ods. 8 zákona 483/2001
potrebné kumulatívne splnenie dvoch podmienok, ktorými sú (1) doručenie písomnej výzvy a (2)

omeškanie klienta so splatením nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Postupník teda žalobca,
ktorému bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávky postúpená pohľadávka bankou, je povinný
preukázať, že banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v
omeškaní so splnením svojho záväzku minimálne 90 dní. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že žalobcav konaní nepreukázal, že Výzva zo dňa 08.09.2014 bola žalovanému riadne doručovaná. Z dôvodu,
že súd musí vždy vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a v prípade, ak strana,
ktorú zaťažuje dôkazné bremeno, nepreukáže svoje tvrdenia, je akýkoľvek iný záver ako zamietnutie

žaloby,nesprávny.Vnadväznostinaskutočnosť,žedoručenieVýzvazodňa08.09.2014nebolovkonaní
preukázané, poukázal na skutočnosť, že absentuje aj splnenie druhej podmienky platného postúpenia
pohľadávkyvzmysle§92ods.8Zákonaobankách,ktoroujeomeškanieklientasosplatenímnepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Ak by aj žalobca preukázal doručenie Výzva zo dňa 08.09.2014, čo
v zásade odmietame, podľa citovaného ustanovenia by nebola dodržaná druhá podmienka, ktorou

je omeškanie klienta o viac ako 90 kalendárnych dní. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov
vyplýva, že k postúpeniu pohľadávky došlo dňa 29.10.2014, predmetná výzva je zo dňa 08.09.2014. Z
daného vyplýva, že nebola dodržaná podmienka od výzvy do postúpenia - omeškania klienta 90 dní. Vo
všeobecnosti platí, že súd hodnotí vykonané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Voľné hodnotenie vykonaných dôkazov súdom však neznamená
ľubovôľu hodnotenia. Na základe vykonaného dokazovania možno konštatovať, že prvoinštančný súd

nesprávne vyhodnotil nárok žalobcu s dôrazom na jeho určitosť. Žalovaný je toho názoru, že žalobca
v konaní nepreukázal preskúmateľným resp. hodnoverným spôsobom výšku dlžnej sumy žalovaného
12.847,35 EUR, nakoľko nepredložil jednak prehľad o úhradách, ktoré žalovaný splácal na úhradu
ich úveru a jednak nepredložil kartu klienta ani históriu úveru, z ktorých by bolo možné zistiť, ktoré
dohodnuté splátky žalovaný uhradil, a ktoré naopak v dohodnutých termínoch právnemu predchodcovi

žalobcu a žalobcovi neuhradil. Žalobca v žalobe uviedol, že si uplatňuje iba nárok na neuhradené splátky
za určité obdobie, avšak ničím nepreukázal, aký bol zostatok nesplatenej časti úveru k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti, a teda či dovtedy alebo neskôr žalovaný už neuhradil aj časť úveru, ktorá bola
splatná po vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Žalobca síce môže tvrdiť, že splátky sa stali splatnými
vyhlásením mimoriadnej splatnosti, kedy mimoriadnu splatnosť vyhlásil právny predchodca žalobcu,

no povinnosťou žalobcu je predložiť kartu klienta alebo históriu úveru, z ktorej by bolo nepochybné
zistiteľné, akú konkrétnu výšku na zaplatenie úveru žalovaný uhradil a akým spôsobom dospel žalobca
k zisteniu, že ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhoval žalovaný predmetnú sumu na splatenie
úveru. Zo strany žalobcu teda ide o hypotetické ničím nepredložené tvrdenia, pretože ako strana,
ktorá má dôkazné bremeno na preukázanie uplatneného nároku nepreukázala, či a akú výšku úveru

splatil žalovaný do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, tiež po vyhlásení mimoriadnej splatnosti a akým
spôsobom dospel k záveru, že ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti nebol uhradený úver vo
určenej výške. Žalobca k žalobe predložil VOP, ktoré boli účinné od 01.01.2015, avšak k uzavretiu
Zmluvy o úvere došlo 22.06.2012, teda nie je možné, aby popri zmluve z roku 2012 platili Všeobecné
obchodné podmienky, ktorých účinnosť nastala až v roku 2015. Poukázal na rozdielnu úpravu medzi

ustanovením bodu 7.6.1. písm. a) Všeobecných zmluvných podmienok v jeho aktuálnom znení a znením
v čase ich priloženia pri uzavretí predmetnej Zmluvy o úvere. Žalovaný ďalej namietal, že banka -
právny predchodca žalobcu nevyhlásila mimoriadnu splatnosť. To má zásadný význam pri postupovaní
pohľadávky. Navrhol rozsudok v jeho napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil si trovy konania.

7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že žalovaný na dlžný úver uhradil od poskytnutí
peňažných prostriedkov celkovo len 400,- EUR. Keďže úver nebol riadne splácaný tak, ako sa žalovaný
zmluvne zaviazal, pôvodný veriteľ, Slovenská sporiteľňa a.s. vyhlásila dňa 06.10.2014 mimoriadnu
splatnosť úveru. Na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je veriteľ pri plnení v splátkach oprávnený

v prípade, že klient je viacej ako tri mesiace v omeškaní. V zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníku
č. 40/1964 Zb. (ďalej len ,,OZ“) je podstatné, či bol zákazník v omeškaní so splátkou viacej ako 3
mesiace a zároveň či bol vyzvaný na úhradu v lehote nie kratší, ako 15 dní. Výzva dlhší ako 15
dní pred zosplatnený úveru bola súdu doložená spolu so žalobou (výzva zo dňa 08.09.2014). Podľa
žalobcu nie je možné spájať ustanovenie § 92 ods. 8 Zákon o bankách s aktívnou legitimáciou žalobcu

ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia nie je úprava postúpení pohľadávok
ako taká, avšak toto ustanovenie má za cieľ upravenie výnimiek z bankového tajomstva. Ustanovenie
nehovorí o platnosti alebo neplatnosti postúpení pohľadávok, ale iba o podmienkach za splnenia ktorých
nedochádza pri k porušeniu bankového tajomstva. Podľa názoru žalobcu je oznámenie o postúpenie
pohľadávky,ktoréboloodoslanézostranypostupcu,spoluspodacímhárkomdostatočnýmpreukázaním

postúpenia pohľadávky a práve toto oznámenie o postúpení pohľadávky zakladá bez ďalšieho aktívnu
vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie predmetnej pohľadávky. Podľa názoru žalobcu by mal súd
vychádzaťztohtooznámeniabeztoho,abyakoprejudiciálnuotázkuskúmalexistenciuaplatnosťzmluvy
o postúpení. Žalovaný sa dostal do omeškania v poradí s 1. splátkou, ktorá bola splatná 25.9.2012.Žalovaný tak bol v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní viacej ako 24 mesiacov v omeškaní.
Žalovaný výslovne súhlasil s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť pohľadávku na tretiu
osobu (čl. 10 Zmluvy o úvere). Žalobca uvádza, že kópia výzvy zo dňa 06.10.2014 bola napriek tvrdeniu

právneho zástupcu žalovaného predložená vrátane podpísanej doručenky. Je teda zrejmé, že sa táto
výzva a rovnako tak zosplatnenie úveru dostalo do dispozičnej sféry žalovaného. So zreteľom na vyššie
uvedené žiadal zamietnuť odvolanie žalovaného a potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie

8. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Poukázal na skutočnosť, že neprihliadnutie na právne

zastúpenie žalovaného na základe plnomocenstva a zároveň na podanie právneho zástupcu je potrebné
považovať za hrubé pochybenie súdu, ktorým bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý proces.
Konaním súdu bol zároveň porušený princíp rovnosti zbraní, konkrétne žalovaný ako strana spor nemal
v konaní rovnaké postavenie spočívajúce v rovnakej možnosti uplatňovať v tomto prípade prostriedky
procesnej obrany. Aj naďalej trvá na tom, že žalobca v konaní nie je aktívne legitimovaný, a to z dôvodu
neplatného postúpenia pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu. V nadväznosti na skutočnosť, že

doručenie Výzvy zo dňa 08.09.2014 nebolo v konaní preukázané, poukázal opätovne na skutočnosť, že
absentuje aj splnenie druhej podmienky platného postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 Zákona
o bankách, ktorou je omeškanie klienta so splatením nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Ak by
aj žalobca preukázal jej doručenie, nebola dodržaná druhá podmienka, ktorou je omeškanie klienta o
viac ako 90 kalendárnych dní. Navrhol rozsudok v jeho napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil si trovy konania.

9. K vyjadreniu žalovaného zaslal stanovisko žalobca. Uviedol, že žalovaný v svojom vyjadreniu
neuvádza žiadne nové skutočnosti, o ktoré by svoje odvolanie opieral, len viacej špecifikuje skutočnosti,
ku ktorým sa už žalobca vyjadril v svojom vyjadreniu zo dňa 17.01.2018. S ohľadom na uvedené sa

žalobca v plnom rozsahu odkazuje na toto vyjadrenie a uvádza, že na ňom trvá v plnom rozsahu. Žiadal
zamietnuť odvolanie žalovaného a potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

12. Odvolací súd v prvom rade posúdil správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý uzavrel, že
pohľadávka žalobcovi bola platne postúpená, a preto nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu
nebol nezistený. S týmto záverom sa však odvolací súd nemôže stotožniť a považuje ho za vecne

nesprávny.

13.Zvykonanéhodokazovaniavyplýva,žemedziprávnympredchodcomžalobcu(Slovenskásporiteľňa,
a. s.) a žalovaným bola dňa 22.06.2012 uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej bol
žalovanému poskytnutý úver vo výške 9.000,- Eur. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň

20.07.2022. Predmetná zmluva je v zmysle § 52 a nasl. OZ a v zmysle § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.
z.ospotrebiteľskýchúverochsúčinnosťouvčaseuzatvoreniazmluvy,zmluvouospotrebiteľskomúvere.

14. Dňa 29.10.2014 bola podpísaná Zmluva o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE medzi
Slovenskou sporiteľňou, a. s. a KRUK Česká a Slovenská republika, s. r. o. (žalobca v tomto konaní). Z

obsahu spisu nesporne vyplýva, že žalobca v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nepreukázal,
že by Výzva zo dňa 08.09.2014 (č. l .15), ktorou právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného, aby
dlžnúsumuvovýške3.897,15euruhradilnajneskôrdo15dníoddoručeniatejtovýzvyavprípade,žetak
žalovaný neurobí, právny predchodca žalobcu pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávkyako aj Oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 526 zákona č. 40/1964 Zb. zo dňa 11.11.2014 (č.
l. 21) bola žalovanému aj reálne doručené. Žalobca preukázal len doručenie Oznámenia o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti zo dňa 06.10.2014.

15. V kontexte uvedeného je tak zrejmé, že žalobca si nesplnil dôkaznú povinnosť, ktorej cieľom je
unesenie dôkazného bremena na skutočnosti, ktoré tvrdí.

16. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli

preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť
preukázaná.

17. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia §

132 CSP je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a
zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa.

18. V ustanovení § 185 CSP je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu

pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia
strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán
sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na
strany sporu.

19. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné
na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré
bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky
postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných
dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany.

Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je
určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané
(v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých a vykonaných dôkazov,
je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

20. Zo spisu vyplýva, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania vznikol z bankového úveru,
regulovaného špeciálnou právnou úpravou Zákona o bankách (ďalej len „ZoB“).

21. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 ZoB podlieha
bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Bez

bankového povolenia nemôže nikto vykonávať bankovú činnosť.

22. Z ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB je možné vyvodiť, že spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky
zo strany banky môže byť len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatné. Teda banka má
oprávnenie postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek

písomnej výzve banky v omeškaní. Teda pohľadávka zodpovedajúca takémuto peňažnému záväzku je
nesplácaný určitú dobu dlh.

23. Z uvedeného vyplýva, že by bolo v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by k neúnosnému
právnemu stavu, ak by banky postupovali „živý úver“ na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá

v zmysle zákona o bankách pod dohľad NBS. V takomto prípade by sa spotrebitelia vstupujúci do
zmluvného vzťahu s bankou ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Uvedené by bolo
v rozpore s požiadavkou náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade
so smernicou o nekalých obchodných praktikách.

24. Podľa § 92 odsek 8 ZoB, (pôvodne išlo o § 92 ods. 7 ZoB), ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzkupostúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v

celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných

záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

25. Banka má nepochybne právo postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu. Pre takýto postup
banky je nevyhnutné, aby pristúpila v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu
predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru, čo je jej výlučným oprávnením, ktoré môže banka

realizovaťpredpostúpenímpohľadávky.Žalobcavšaktakétooprávneniepodľanázoruodvolaciehosúdu
nemá.

26. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia §
92 ods. 8 ZoB môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), a to

za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpeniu
pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky, a to kumulatívne.

27. Odvolací súd má za preukázané, že v danom prípade neboli splnené zákonom stanovené náležitosti

na platné postúpenie pohľadávky. Žalobca súdu hodnoverne nepreukázal, že by žalovanému boli
skutočne zaslané nasledujúce listiny, ktorými, ako sám uviedol, mali preukázať, že došlo k platnému
postúpeniu pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, a to: Výzvu zo dňa 08.09.2014
(č. l .15), ktorou právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného, aby dlžnú sumu vo výške 3.897,15
eur uhradil najneskôr do 15 dní od doručenia tejto výzvy a v prípade, že tak žalovaný neurobí, právny

predchodca žalobcu pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky a Oznámenie o postúpení
pohľadávky podľa § 526 zákona č. 40/1964 Zb. zo dňa 11.11.2014 (č. l. 21) bola žalovanému aj reálne
doručené. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že podmienky zakotvené v ust. § 92 ods. 8 Zákona o
bankách musia byť splnené kumulatívne.

28. Na základe vyššie uvedeného má odvolací súd za to, že v danej veci nemožno dospieť k inému
právnemu záveru než k tomu, že pohľadávka nebola na žalobcu platne postúpená.

29. Špecifické pôsobenie bánk, na ktoré dohliada centrálna banka, opodstatňuje záver, že s bankovým
úverom, ktorý nie je splatný, nemôže nakladať nebankový subjekt. Nesplatný úver od banky je

produktombanky,naktorýdopadádohľadcentrálnejbankysprísnestanovenýmipravidlamiprebankový
sektor. Nebankový subjekt nie je oprávnený používať (akokoľvek) bankové oprávnenia a ani používať
bankové úvery. Termín používať prirodzene zahŕňa aj zosplatnenie úveru alebo určité zavŕšenie vzťahu
vyplývajúceho zo zmluvných podmienok banky.

30. Postúpenie pohľadávky je pomerne bežným právnym úkonom. Pokiaľ sa však cesia týka bankovej
pohľadávky z bankového produktu, osobitný predpis dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie.
Postúpiť tak možno bankovú pohľadávku v tej časti, ktorá je po splatnosti, iba po výzve na splnenie
pričom výzva musí byť písomná a musí byť zo strany banky a omeškanie trvá viac ako 90 dní.

31. Čo sa týka podmienky písomnej výzvy pre jej splnenie bolo nevyhnutné, aby sa písomná výzva
dostala do dispozičnej sféry dlžníkov, teda žalovaného. Nestačilo teda len písomnú výzvu vyhotoviť,
ale ju aj odoslať a doručiť dlžníkovi. V súvislosti s písomnou výzvou je potrebné dodať, že vo vzťahu
k tejto listine nebolo preukázané, že by bola žalovanému aj reálne doručená. So zreteľom na uvedené
má odvolací súd za to, že táto podmienka pre platné postúpenie bankovej pohľadávky v zmysle ust. §

92 ods. 8 Zákona o bankách splnená nebola.

32.Zobsahuspisujezrejmé,žeprávnypredchodcažalobcumalžalovanémuzaslaťVýzvunauhradenie
dlžnej sumy najskôr dňa 08.09.2014 (dátum uvedený na Výzve) a že vyhlásil mimoriadnu splatnosťúveru poskytnutého žalovanému dňa 03.10.2014. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, v
ktorom právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného, aby do 15 dní od prevzatia tohto oznámenia
splatil celú výšku pohľadávky, bolo žalovanému doručené dňa 10.10.2014. K postúpeniu pohľadávky

z právneho predchodcu žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a. s. na žalobcu došlo dňa 29.10.2014. Z
uvedeného je tak zrejmé, že právny predchodca žalobcu nesplnil zákonom vyžadované podmienky
pre postúpenie pohľadávky v zmysle Zákona o bankách, v dôsledku čoho je potrebné postúpenie
predmetnej pohľadávky posúdiť ako neplatné. Nakoľko pohľadávka právneho predchodcu žalobcu
nebola na žalobcu platne postúpená, žalobca nie je v konaní, v ktorom si uplatňuje pohľadávku z

neplatného postúpenia, aktívne vecne legitimovaný.

33. Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že žiadnym spôsobom nespochybňuje právo banky postúpiť
aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak pre takéto postúpenie je nevyhnutné pristúpiť v súlade
so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru.
Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie

by mala banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky.

34. V zmysle uvedeného žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom daného
konania, keď bez platného postúpenia záväzku niet na strane žalobcu dostatok aktívnej legitimácie
uplatňovať bankovú pohľadávku.

35.Záveromodvolacísúdzdôrazňuje,ževoblastiochranyspotrebiteľajepotrebnémaťnazretelizásadu
poctivosti, a to vo forme tzv. princípu dôvery v oblasti ochrany spotrebiteľa.

36. Ústavný súd Českej republiky v nálezoch II.ÚS 3/06 zo 06.11.2007 a I.ÚS 3512/11 z 11.11.2013

uviedol, že uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb v sociálnom styku je základným
predpokladom pre fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu
kategóriu sociálneho života.

37. S ohľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t. j. vo

výroku, ktorým súd žalobe v časti sumy 8.559,13 eur s prísl. vyhovel a vo výroku o trovách konania
postupom podľa § 388 CSP zmenil tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, prihliadajúc
aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v
opravnomprostriedku,aleibanatie,ktorémajúrozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaní(Ústavný
súd Slovenskej republiky sp.zn. II.ÚS 78/05).

38. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný
bol v odvolacom konaní úspešný, a tak mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalobcovi v plnom rozsahu.

39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).