Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 26, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/298/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617201693
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5617201693.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobcov: 1/ I. Y. nar.
X.X.XXXX, 2/ V. Y., nar. XX.X.XXXX, žalobcovia obaja trvale bytom C. XXX, v zastúpení právne - JUDr.
Jiří Martaus, advokát so sídlom Ul. X. I. XXX/XX, W. I., proti žalovaným: 1/ Ing. I. C., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom Ul. X. I. XXXX/XXX, W. I., 2/ Ing. Z. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. R. XXXX/XX,
M., žalované v zastúpení právne - JANČI & Partners, s. r. o., so sídlom Belopotockého 720/2, Liptovský
Mikuláš, IČO: 47 258 748, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností, na základe
odvolania žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 11C/6/2017-53 zo dňa

20.6.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e v celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovanej v 1/ a 2/ rade p r i z n á v a voči žalobcom v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie (ďalej len okresný súd) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa
žalobcovia v rade 1/, 2/ domáhali neplatnosti kúpnej zmluvy zavkladovanej pod sp. zn. V 270/2017
rozhodnutím Okresného úradu odboru katastrálneho Liptovský Mikuláš, ktorú uzatvorili spolu so

žalovanou v rade 2/ ako predávajúcou dňa 17.1.2017 o prevode spoluvlastníckych podielov na žalovanú
1/ ako kupujúcu, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v kat. území W. I. ako zastavané plochy a
nádvoria o výmere 508 m2, parcela registra KN-C č. 513/3 a to spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 v BSM
žalobcov 1/ a 2/ a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 vo výlučnom vlastníctve žalovanej 2/. Neplatnosť
kúpnej zmluvy podľa žalobcov spočíva v tom, že z dojednania o kúpnej cene vo výške 100.000 eur (v
článku IV. ods. 1) nie je zrejmé, aká jej časť pripadá na každého z predávajúcich spoluvlastníkov, t.j., či
z dohodnutej kúpnej ceny 100.000 eur pripadá na každého z troch predávajúcich rovnaký podiel, alebo

či kúpna cena bola dohodnutá pomerne podľa dvoch rovnakých spoluvlastníckych podielov. Navyše
táto vada zmluvy je podľa žalobcov znásobená ustanoveniami v článku IV ods. 3 a 4, podľa ktorých
má byť predávajúcim v 1/ a 2/ rade za prevádzaný spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1-ice v pomere k
celku vyplatená suma vyššia, ako je polovica celkovej kúpnej ceny. Dojednania o výške kúpnej ceny za
jednotlivéspoluvlastníckepodielysúpodľažalobcovvyjadrenéneurčitoanezrozumiteľne,ideoneplatné
dojednanie o podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy, tak je absolútne neplatná celá kúpna zmluva.

2. Z vykonaného dokazovania (jednak z výsluchu účastníkov, svedkov I. D., S. D., z listinných dôkazov,
najmä kúpnou zmluvou zo dňa 17.1.2017 uzavretou žalobcami v 1/ a 2/ rade a žalovanou v 2/ rade
ako predávajúcimi a žalovanou v 1/ rade ako kupujúcou ) mal súd za preukázané, že strany sporu
uzatvorili zmluvu, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom LiptovskýMikuláš, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie W. I., ako zastavané
plochy a nádvoria o výmere 508 m2, parcela registra KN-C č. 513/3. Z čl. II ods. 2 zmluvy vyplýva, že
žalobcovia v 1/ a 2/ rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov

v podiele 1-ice na predmetnej nehnuteľnosti a žalovaná v 2/ rade je výlučným vlastníkom podielu 1-ice
na predmetnej nehnuteľnosti. Zmluvné strany sa v článku IV dohodli na kúpnej cene vo výške 100.000
eur, ktorú sa žalovaná v 1/ rade zaviazala uhradiť tým spôsobom, že prvú splátku kúpnej ceny vo výške
30.000 eur, ktorá zároveň tvorí zábezpeku, uhradí pred podpisom tejto zmluvy a druhú splátku vo výške
70.000 eur uhradí v prospech účtu u notárky JUDr. Viery Kupcovej najneskôr do 31.1.2017. Z článku IV

ods. 4 predmetnej zmluvy vyplýva, že druhá splátka kúpnej ceny bude zložená do notárskej úschovy a
bude predávajúcim uhradená prevodom tak, že prvá časť druhej splátky kúpnej ceny vo výške 60.000
eur bude poukázaná v prospech žalobcov v 1/ a 2/ rade a druhá časť druhej splátky kúpnej ceny vo
výške 10.000 eur žalovanej v 2/ rade najneskôr do siedmich dní po zápise vkladu vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností a predložení listu vlastníctva, z ktorého bude vyplývať výlučné vlastníctvo
žalovanej v 1/ rade. V čl. IV ods. 6 sa strany dohodli, že v prípade, ak kupujúci z akéhokoľvek dôvodu

nesplní povinnosť zaplatiť predávajúcim kúpnu cenu v dohodnutej lehote a v dohodnutej výške, vznikne
predávajúcim právo od zmluvy odstúpiť, čím sa táto zmluva zruší od začiatku.

3. Pri právnom posúdení veci súd postupoval podľa § 37 ods. 1, § 40 ods. 1, § 41, § 588, § 589
Občianskeho zákonníka.

4. Žalobu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Medzi stranami bolo sporné to, či
dojednanie o kúpnej cene je určité a či právny úkon obsahuje podstatnú náležitosť kúpnej zmluvy,
absencia ktorej by robila tento právny úkon neplatným. Výsluchom žalovaných, ako aj svedkov súd
za preukázané vyhodnotil, že kúpnou zmluvou došlo k zhode vôle strán sporu a jej prejavu. To, čo

zmluvnéstranychcúdocieliťuzatvorenímprávnehoúkonu,samusízhodovaťstým,čonavonokprejavili.
Súd nepochyboval o tom, že všetci účastníci zmluvy vedeli, čo sa uzatvorením zmluvy sleduje a svoj
prejav vôle mali za dostatočne určitý a zrozumiteľný. Kúpna cena musí byť vymedzená uvedením
peňažnej sumy alebo iným spôsobom, ktorým ju je možné nepochybne určiť, pričom musí byť skutočná,
spravodlivá a určitá. Kúpna zmluva je dvojstranný právny úkon medzi kupujúcimi a predávajúcimi, čo

však nevylučuje, aby bolo na jednej strane alebo na obidvoch stranách viac účastníkov. Pre určitosť
kúpnej ceny v prípade predaja nehnuteľností viacerými spoluvlastníkmi nie je potrebné uviesť kúpnu
cenu v nadväznosti na každý jednotlivý podiel spoluvlastníka, pretože sa nepredáva spoluvlastnícky
podiel, ale nehnuteľnosť ako celok. Ak by vznikol spor medzi predávajúcimi spoluvlastníkmi ohľadne
časti kúpnej ceny pripadajúcej na ich spoluvlastnícky podiel, majú možnosť si ho vyriešiť medzi sebou,

pričom takýto prípadný spor medzi nimi nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy. Kúpna cena bola v
prejednávanej veci vyjadrená určito a zrozumiteľne, medzi stranami nebolo sporné to, že žalovaná v 1/
rade ako kupujúca ju uhradila v plnej výške tak, ako to bolo dojednané v kúpnej zmluve. Naviac, bolo
dostatočne preukázané, že vôľou žalobcov v 1/ a 2/ rade bolo uzatvoriť taký právny úkon, z ktorého by
im plynulo plnenie v rozsahu 60 % dojednanej kúpnej ceny, k čomu aj nesporne došlo. Kúpna zmluva

obsahuje všetky podstatné náležitosti, kúpna cena je uvedená určito a zrozumiteľne, z tohto dôvodu súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. Podľa § 255 ods. 1 CSP žalovanej v 1/ a 2/ rade, ktoré mali v konaní plný úspech, priznal súd náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

6. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia. Domáhali sa zmeny rozsudku, v rámci
nejžiadali,abyodvolacísúdrozhodolvzhodespodanoužalobou,t.j.,abybolaurčenáneplatnosťkúpnej
zmluvy uzavretej dňa 17.1.2017.

7. V odvolaní, tak ako v konaní pred okresným súdom prezentovali svoje presvedčenie o absolútnej
neplatnosti kúpnej zmluvy. Po právnej stránke argumentovali zákonnou požiadavkou ustanovenia §
588 Občianskeho zákonníka. Predmetom prevodu sú spoluvlastnícke podiely rovnakej veľkosti, ale
predávajúci sú traja. Potom nie je jasné, či z dohodnutej kúpnej ceny 100.000 eur pripadá na každého
z troch predávajúcich rovnaký diel, t.j. jedna tretina, alebo či kúpna cena bola dohodnutá pomerne

podľa dvoch rovnakých spoluvlastníckych podielov. Táto vada je ešte znásobená ustanoveniami článku
IV. „Cena a platobné podmienky“ ods. 3 a ods. 4, podľa ktorého má byť predávajúcim 1/ a 2/ za
prevádzaný spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 v pomere k celku vyplatená suma vyššia ako je polovica
celkovej kúpnej ceny. Vzhľadom k tomu, že predmetom prevodu boli dva spoluvlastnícke podiely nanehnuteľnostiach od rôznych spoluvlastníkov, je neurčité za akú cenu jednotliví spoluvlastníci predali
svoj spoluvlastnícky podiel. Neurčitosť dohody o kúpnej cene vyvoláva aj stav značnej právnej neistoty
pre prípad, že kúpna zmluva k pozemku by bola z akéhokoľvek dôvodu zrušená alebo neplatná, pretože

potom by nebolo zrejmé, od ktorého spoluvlastníka a v akej výške sa môže oprávnený subjekt domáhať
vrátenia zaplatenej kúpnej ceny. Dojednanie o podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy hodnotia naďalej za
neplatné, tak je absolútne neplatná aj celá kúpna zmluva o kúpe pozemku.

8. Vytýkali súdu, že súd svojou argumentáciou odobral právnu subjektivitu jednotlivým účastníkom

právneho úkonu na strane predávajúceho, konkrétne, jednotlivým podielovým spoluvlastníkom a priznal
ju akémusi umelo vytvorenému abstraktnému subjektu „strane zmluvy“, ktorý označil za prevodcu a tým
ad absurdum aj výlučného vlastníka celej nehnuteľnosti. Strana zmluvy však právnou subjektivitou, ani
vlastníctvom k celej nehnuteľnosti nedisponuje. Právnou subjektivitou a aj spoluvlastníckymi právami k
nehnuteľnosti disponujú výlučne žalobcovia 1/ a 2/ a žalovaná v rade 2/. Iba títo sú oprávnení nakladať a
prevádzať výlučne svoje spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnosti a nie nehnuteľnosť celú. Predmetom

kúpnej zmluvy tak nebol prevod nehnuteľnosti vlastnenej spoločenstvom subjektov s vlastnou právnou
subjektivitou spoločenstva, ale prevod spoluvlastníckych podielov jednotlivých vlastníkov, v dôsledku
čoho je nevyhnutné, aby bola kúpna cena pripadajúca na každý spoluvlastnícky podiel vyjadrená v
predmetnej kúpnej zmluve dostatočne určito a jasne.

9. Žalované v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadali potvrdenie rozsudku okresného súdu pre vecnú
správnosť. Mali za to, že súd správne zistil a vyhodnotil predmetnú vec tak po skutkovej ako po
právnej stránke, riadne sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci
samej. Jasne a presne poukázal na úvahy, ktorými sa pri svojom rozhodovaní spravoval a presne
označil rozhodné zákonné ustanovenia, ktoré boli podkladom pre zákonné a spravodlivé rozhodnutie vo

veci. Tvrdenia žalobcov 1/, 2/ negujúce právny názor súdu považujú za neopodstatnené a dostatočne
neodôvodnené. Je totiž vecou účastníkov zmluvy na strane predávajúceho ako sa dohodnú na rozdelení
kúpnej ceny. Rozdelenie kúpnej ceny medzi predávajúcich - spoluvlastníkov je predmetom osobitnej
dohody medzi nimi s primeranou aplikáciou § 136 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce rozsah
práv a povinností spoluvlastníkov, ako aj spôsobom nakladania so spoločnou vecou, preto uvedené

správne nepovažuje súd za podstatnú náležitosť kúpnej zmluvy, ale za samostatný právny nárok medzi
spoluvlastníkmi navzájom. Uvedenie celkovej kúpnej ceny za predmet kúpy je dostatočne určité a tým
je splnená aj podstatná náležitosť kúpnej zmluvy - dohoda o cene. Práve výraz „dohoda o kúpnej cene“
podporuje ich tvrdenia o tom, že predávajúci s kúpnou cenou za predmet kúpy svojimi podpismi na
kúpnej zmluve vyslovili súhlas, tým ju akceptovali a súhlasili s ňou, tento právny úkon urobili z vlastnej

slobodnej a vážnej vôle. Práve predávajúci z kúpnej zmluvy predložili kupujúcej návrh kúpnej zmluvy,
čo potvrdzuje skutočnú vôľu predávajúcich (žalobcov 1/ a 2/) byť viazaný touto kúpnou zmluvou, o čom
kupujúca (žalovaná 1) nemala žiadne pochybnosti. Stav právnej neistoty je vytváraný práve žalobcami
1/ a 2/ voči nim (žalovaným 1/, 2/). Žalobcovia sa snažia o navrátenie predaja predmetnej nehnuteľnosti
do pôvodného stavu, čo vo vzťahu k nim vytvára vyššie spomínaný stav právnej neistoty.

10. Žalovaná 1/ osobitne zdôraznila v písomnom vyjadrení, že podmienky predaja, celková cena a aj
rozdelenie kúpnej ceny medzi predávajúcimi bolo jej ako kupujúcej predložené na základe ich vzájomnej
dohodyatútobezvýhradprijala.Samotnézneniekúpnejzmluvyvytvorilaprepredávajúcichrenomovaná
realitná kancelária, ako kupujúca s obsahom kúpnej zmluvy súhlasila a spoločne s predávajúcimi

kúpnu zmluvu na Notárskom úrade JUDr. Jany Bečár Kupcovej, notárky so sídlom v W. I. podpísali.
Napriek tomu, že ako kupujúca splnila všetky podmienky a predávajúci obdŕžali v dohodnutom termíne
dohodnuté finančné prostriedky a príslušný Okresný úrad, katastrálny odbor povolil vklad vlastníckeho
práva z titulu kúpnej zmluvy v januári 2017, ona ako výlučná vlastníčka sa dodnes na svoj pozemok
dostať nemôže, pokiaľ nezaplatí parkovné. Dokonca nemôže realizovať svoj zámer, pre ktorý pozemok

kupovala - výstavba malého polyfunkčného objektu v zmysle územného plánu mesta W. I.. Dôvodom
je to, že jeden z predávajúcich - žalobca 1/ I. Y. si po obdŕžaní finančných prostriedkov a zavkladovaní
predmetného pozemku nielenže spomenul, že nerozumie zneniu kúpnej zmluvy, ale spomenul si aj,
že v roku 2015 ako konateľ firmy KOVAL-trade, s.r.o., IČO: 36 422 410 uzavrel na tento lukratívny
stavebný pozemok (jeden z posledných v centre mesta W. I.) tvoriaci predmet kúpnej zmluvy, s hotelom

Európa nevypovedateľnú nájomnú zmluvu za 1 eur mesačne. Žalované zotrvávali na svojich tvrdeniach,
postojoch, aj na písomných stanoviskách, ktoré prezentovali v konaní pred okresným súdom. Uplatnili
si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.11. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“), po zistení
že odvolanie podali na to oprávnené procesné strany, v zákonom stanovenej lehote, proti rozhodnutiu,

ktorému je odvolanie prípustné, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 ods. 1 CSP v
spojení§211ods.2CSP,potvrdilrozsudoksúduprvejinštancievcelomrozsahupodľa§387ods.1CSP.

12. Krajský súd musel vyhodnotiť odvolanie žalobcov za nedôvodné.

13. Konštatuje v celom rozsahu vecnú správnosť rozhodnutia. Okresný súd v dôvodoch rozhodnutia
vyargumentoval rozsiahlo, zrozumiteľne a podrobne tie úvahy, ktoré ho viedli k zamietnutiu žaloby.
Na súdenú vec aplikoval správne aj súvisiace hmotnoprávne ustanovenia Občianskeho zákonníka
a v súlade s nimi postupoval. Ktoré konkrétne hmotnoprávne ustanovenia sa stali základom pre
rozhodovanie pri právnom posúdení veci okresný súd aj zacitoval. Písomné odôvodnenie rozhodnutia
je vyargumentované ako po obsahovej aj po vecnej stránke presvedčivo, je vyčerpávajúce a garantuje

stranám sporu spravodlivé súdne konanie. Všetky odvolacie námietky vznesené odvolateľmi v odvolaní
sú v rozhodnutí okresného súdu zodpovedané a odvolací súd nevidel dôvod odchýliť sa od tých záverov
na ktorých okresný súd svoje rozhodnutie založil. Práve naopak, podľa § 387 ods.2 CSP odvolací súd sa
vcelomrozsahustotožnilsodôvodnenímnapadnutéhorozhodnutiaanatomtozákladesaužobmedzuje
len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.

14.Vsúvisiacomvýrokuonáhradetrovprvoinštančnéhokonaniajedorozhodovaniapremietnutýprincíp
úspechu/ neúspechu procesných strán v spore, ktorý bol základom rozhodovania o náhrade trov ( o
nároku ) konania podľa § 255 ods.1 CSP.

15. V súhrne všetkých horeuvedených dôvodov odvolací súd odvolaniu žalobcov vyhovieť nemohol.

16. V odvolacom konaní žalované boli úspešné v celom rozsahu, preto im odvolací súd priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešným žalobcom v celom rozsahu. Postupoval tak podľa §
396 ods.1 v aplikácii s § 255 ods.1 CSP, dodáva, že o výške trov odvolacieho konania rozhodne okresný

súd po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods.2
CSP ).

17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde

(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.