Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 12, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/133/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618200519
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6618200519.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľa Hlavná Invest s. r. o.,
IČO: 44 852 410, so sídlom Masarykova 7, Lučenec, právne zastúpeného JUDr. Ondrejom Szilágyim,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Haličská cesta 3200, Lučenec, proti žalovanému SET-
INVEST, s. r. o., IČO: 47 397 578, so sídlom Bazovského 3236, Lučenec, právne zastúpenému JUDr.

Jánom Marčokom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Gorkého 21, Lučenec, v konaní o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
Lučenec č. k. 17C/2/2018-28 zo dňa 20. 02. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým žalovanému uložil povinnosť odstrániť betónové
zátarasy, nachádzajúce sa na parcele registra „C“ č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
540 m2, zapísanej na LV č. XXXXX pre okres, obec a katastrálne územie A. vo výlučnom vlastníctve

žalovaného (výrok I.) potvrdzuje.

II. Výrok, ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť umožniť navrhovateľovi prechod a prejazd
cez prístupovú komunikáciu, nachádzajúcu sa na parcelách registra „C“ č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/
XX ( výrok II. ) mení tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto rozsahu zamieta.

III. Výrok o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie ( výrok III. ) mení tak, že žiadna zo strán
nemá nárok na ich náhradu.

IV. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania o nariadenie neodkladného
opatrenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd žalovanému uložil povinnosť odstrániť betónové zátarasy,
nachádzajúce sa na parcele registra „C“ č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 540 m2,
zapísanej na LV č. XXXXX pre okres, obec a k. ú. A. vo výlučnom vlastníctve žalovaného, zabraňujúce
prejazdu motorových vozidiel navrhovateľa na parcelu registra „C“ č. XXXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 1 350 m2, zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. A. vo výlučnom vlastníctve Mesta
A. slúžiacej ako parkovisko pre motorové vozidlá a za ňou sa nachádzajúcu sa parcelu registra „C“ č.

XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 574 m2 a č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 1 108 m2, zapísané na LV č. XXXX, pre k. ú. A., vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa (výrok I.).
V poradí druhým výrokom okresný súd uložil žalovanému povinnosť umožniť navrhovateľovi prechod a
prejazd cez prístupovú komunikáciu, nachádzajúcu sa na parcelách registra „C“ č. XXXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 376 m2 č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2 a č.
XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 540 m2, zapísaných na LV č. XXXXX pre okres, obec

a k. ú. A. vo výlučnom vlastníctve žalovaného, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.2. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia v bodoch 16 až 18 odôvodnil, na základe akých
skutkových a právnych záverov dospel k tomu, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je
v celom rozsahu dôvodný. Poukázal na to, že z pripojeného listu LV č. XXXXX pre k. ú. A. (č. l.

4 spisu) vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom parciel registra „C“ č. XXXX/X, č. XXXX/XX,
č. XXXX/XX, č. XXXX/X, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX a č. XXXX/XX. Z informatívnej kópie mapy a
pripojenejfotodokumentáciebolozistené,žežalovanýpostavenímbetónovýchzábranznemožnilprístup
navrhovateľovi k nehnuteľnostiam v jeho výlučnom vlastníctve (LV č. XXXXX), a to na parcely registra
„C“ č. XXXX/X a č. XXXX/X, na ktorej stojí administratívna budova súpisné č. XXXX, ktoré nehnuteľnosti

sa nachádzajú za nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX (č. l. 6 spisu), parcela registra „C“
č. XXXX/X pre k. ú. A. vo vlastníctve Mesta A. slúžiaca ako parkovisko. Okresný súd vychádzal z
toho, že navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil potrebu úpravy pomerov strán z dôvodu, že
žalovaný ohradil svoj pozemok, čím znemožnil prístup po príjazdovej komunikácii k nehnuteľnostiam v
jeho vlastníctve, v ktorých nehnuteľnostiach má navrhovateľ svoje prevádzky, kancelárie, či nebytové
priestory, v ktorých denne vykonáva prácu. Týmto konaním žalovaný mal ochromiť aj iné prevádzky,

ktoré tam sídlia. K predmetnej nehnuteľnosti má viesť aj iná cesta vo výlučnom vlastníctve tretích
osôb, avšak nie je vybudovaná ako príjazdová komunikácia a nie je sprejazdnená nepretržite. Na
základe uvedeného dospel okresný súd k záveru, že v danej veci zákonné podmienky pre vyhovenie
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú dané, mal za to, že navrhovateľ dôvodnosť nároku
na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil, keď v danom štádiu konania je dôvod na zásah súdu,

nakoľko navrhovateľ preukázal, že mu žalovaný znemožnil prístup k jeho nehnuteľnosti, obmedzil jeho
vlastnícke právo, pričom navrhovateľ prejavil aj ochotu platiť poplatok za prejazd motorovými vozidlami
po prístupovej komunikácii. Doplnil, že nariadením neodkladného opatrenia sa zároveň dočasne a v
nevyhnutnej miere upravia pomery sporných strán, pričom neodkladné opatrenie nijakým spôsobom
neobmedzí žalovaného v užívaní jeho nehnuteľností.

3. Na záver okresný súd uviedol, že pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania neuložil
navrhovateľovi neodkladného opatrenia povinnosť podať proti žalovanému žalobu vo veci samej, čo
však neznamená, že sa nemôže samostatnou žalobou domáhať súdnej ochrany v konaní vo veci samej
a rovnako aj žalovaný.

4. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a keďže navrhovateľovi v celom rozsahu
vyhovel, priznal mu náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

5. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Prioritne namietal,
že betónové zábrany nie sú umiestnené na pozemkoch v jeho vlastníctve a tieto zátarasy tam ani
neumiestnil. Aj z fotodokumentácie podľa neho vyplýva, že zábrany sa nenachádzajú na jeho pozemku,
preto považuje rozhodnutie za nevykonateľné, a to aj v rozsahu jeho druhého výroku. Dôvodom je, že

pozemná komunikácia, ktorej prechodu a prejazdu sa navrhovateľ domáha, nie je v prírode totožná s
pozemkami parcely registra „C“ č. XXXX/X a č. XXXX/XX, pretože táto komunikácia nie je vytýčená,
alebo zameraná ako stavba, ani inak v prírode vymedzená, v dôsledku čoho nie je možné bez ďalšieho
určiť, ktorou časťou pozemku je navrhovateľ oprávnený prechádzať a ktorou nie, čo spôsobilo neurčitosť
napádaného výroku a tak aj jeho nevykonateľnosť.

6. Žalovaný ďalej namietal nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa, pretože pokiaľ sa navrhovateľ
mieni domáhať žalobou vo veci samej zriadenia vecného bremena v zmysle § 151o ods. 1 Občianskeho
zákonníka, bráni mu v tom predmetná právna úprava, podľa ktorej je možné zriadiť vecné bremeno iba
v prospech vlastníka stavby, a nie v prospech vlastníka pozemku. Rovnako tak namietal aj nedostatok

pasívnej legitimácie vo vzťahu k nemu, nakoľko predmetné zábrany on neumiestnil.

7. Ako ďalšiu odvolaciu námietku uviedol to, že navrhovateľ má alternatívny prístup na svoj pozemok,
a to cez pozemky parcela č. XXXX/X a XXXX/X, ako aj cez pozemky XXXX a XXXX, ktoré sú oba, tak
ako v minulosti, tak aj v súčasnosti používané, o čom predložil fotodokumentáciu a mapový nákres.

Rovnako tak žalovaný považoval za nesprávny záver súdu o tom, že je potrebné zabezpečiť prechod
na pozemok navrhovateľa, pretože prechod na pozemok navrhovateľa je možný a nie je mu ničím
bránené. Nestotožnil sa ani so záverom o tom, že na pozemku navrhovateľa je parkovisko, podľa neho
ide len o akúsi spevnenú plochu, ktorú chce navrhovateľ využívať. Z procesného hľadiska namietal, žeokresný súd dôsledne nerešpektoval ust. § 337 Civilného sporového poriadku, nakoľko nepoučil strany
o možnosti podať žalobu vo veci samej. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že
návrh navrhovateľa zamieta.

8. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolaním napadnuté
uznesenie považuje v celom rozsahu za správne. Má za to, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné
dokazovanie, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a dospel k správnym skutkovým zisteniam, správne
posúdil vec po právnej stránke a rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia v súlade so zákonom.

Tvrdenie žalovaného o tom, že betónové zábrany nie sú umiestnené na pozemkoch v jeho vlastníctve
a že tieto ani neumiestnil sa nezakladajú na pravde, nakoľko Mesto A. na podnet dotknutých vlastníkov
a užívateľov priľahlých nehnuteľností zvolalo na 11. 10. 2017 stretnutie týkajúce sa riešenia prístupu
do priestorov objektu, ul. T. G. E. č. XXXX/X v smere od ulice Dr. T.. Žalovaný sa predmetného
stretnutia nezúčastnil, no svoju neúčasť ospravedlnil. Už v tom čase sa mohol žalovaný vyjadriť, že
nie je vlastníkom betónových zábran a že on nikomu v prístupe k nehnuteľnostiam nebráni, čo však

neurobil. Zdôraznil, že predmetné zábrany boli umiestnené po tom, ako žalovaný prestal s vyberaním
vstupného pri vstupe na prístupovú komunikáciu vedúcu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve tretích osôb,
vrátane neho. Pri betónových zábranách sa zároveň nachádza nápis „Súkromný pozemok, zákaz
vjazdu! Vlastník: SET-INVEST, s. r. o., Bazovského 3236, Lučenec“. Z uvedeného teda vyplýva, že
práve žalovaný bráni prístupu k predmetným nehnuteľnostiam, umiestnením zákazových nápisov a

betónových zábran. Z fotodokumentácie vyplýva, že zábrany sú umiestnené na pozemku žalovaného pri
hranici s pozemkom vo vlastníctve Mesta A. tak, aby bránili prístupu na parkovisku. Žiadne iné subjekty
nemajú záujem o bránenie prístupu k predmetným nehnuteľnostiam.

9. Ak žalovaný namieta nedostatok jeho aktívnej legitimácie z dôvodu, že nie je vlastníkom stavby

ležiacej vedľa pozemku, navrhovateľ uviedol, že je vlastníkom administratívnej budovy so súpisným
č. XXXX, ležiacej na parcele registra „C“ č. XXXX/X a napriek tomu, že pozemky vo vlastníctve
žalovaného nie sú priľahlými pozemkami v zmysle konštantnej judikatúry je „priľahlým pozemkom
aj pozemok, cez ktorý sa vlastník stavby môže dostať ku komunikácii“. Z uvedeného vyplýva, že
priľahlými pozemkami sú všetky pozemky, cez ktoré vedie prístupová cesta, t. j. pozemky vo vlastníctve

žalovaného.Žalovanýjezároveňpasívnelegitimovanývtomtokonaní,nakoľkoonumiestnilnapozemku
vo svojom výlučnom vlastníctve betónové zábrany, čím mu znemožnil dostať sa k nehnuteľnostiam v
jeho výlučnom vlastníctve.

10. Ak žalovaný namieta vykonateľnosť prechodu a prejazdu cez „prístupové komunikácie“ k bytovým

domom, v tejto súvislosti poukázal navrhovateľ na znalecký posudok č. 14/2012, ktorý bol vypracovaný
v čase vykonávania dražby, na základe ktorej žalovaný získal predmetné nehnuteľnosti príklepom na
dražbe. V zmysle tohto znaleckého posudku sú parcely registra „C“ č. XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX
využívanéakoprístupovékomunikáciekbytovýmdomom,kobchodnýmprevádzkamaakokomunikácie
pre danú lokalitu a s rovnakým využitím pozemku sa uvažuje aj v budúcnosti, iné využitie nie je

možné. Z uvedeného teda vyplýva, že predmetné parcely slúžia ako prístupové komunikácie a z tohto
dôvodu považuje tvrdenia žalovaného o nevykonateľnosti výroku, týkajúceho sa prechodu a prejazdu
cez prístupovú komunikáciu za účelové, bez predloženia akýchkoľvek relevantných dôkazov. Rovnako
sa nezakladajú na pravde ani tvrdenia žalovaného o alternatívnom prístupe k nehnuteľnostiam v jeho
vlastníctve, pretože podchody, na ktoré žalovaný v odvolaní poukazuje, sú vo výlučnom vlastníctve

tretíchosôb,avšakniesúvybudovanéaprispôsobenétak,abyslúžiliakopríjazdovékomunikácie.Jedná
sa o podchody s obmedzenou šírkou a výškou vo vlastníctve tretích osôb, ktoré sú uzamykateľné, a teda
nie sú sprístupnené nepretržite. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne
potvrdil.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle §
34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „CSP“) vzhľadom na včas podané
odvolanie žalovaného preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (á contrario) CSP uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým uložil
žalovanému povinnosť odstrániť betónové zátarasy, nachádzajúce sa na parcele registra „C“ č. XXXX/

XX, zabraňujúce prejazdu motorových vozidiel navrhovateľa na parcele registra „C“ č. XXXX/X, XXXX/
X a XXXX/X vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa (výrok I.), potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.12. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou
funkciou je dočasne upraviť pomery strán, pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne
preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo

zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky
skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej, obmedzí sa len na
osvedčenia najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov,
pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k dočasnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k
nezvrátiteľnému dôsledku, alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi,

resp. s veľkými obtiažami. Je však vždy nutné posúdiť i to, či uložením navrhovaných obmedzení
nedochádza k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ.

13. V prejednávanej veci odvolací súd v prvom rade skúmal dôvodnosť (skutkový a právny základ)
predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z obsahu spisu je nesporné, že účelom
návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia bolo odstránenie betónových zátarás, ktoré

sa nachádzajú na parcele registra „C“ č. XXXX/XX vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ktoré zátarasy
zabraňujú prejazdu motorových vozidiel navrhovateľa na parcely v jeho vlastníctve. Skutočnosť,
že žalovaný postavením betónových zábran znemožnil prístup navrhovateľa k nehnuteľnostiam v
jeho výlučnom vlastníctve, vyplýva tak z informatívnej kópie mapy (č. l. 7 spisu), ako aj pripojenej
fotodokumentácie (č. l. 8 spisu), teda žalovaný takýmto spôsobom bráni nielen v prístupe navrhovateľa

k nehnuteľnostiam v jeho výlučnom vlastníctve, ale aj vo výkone vlastníckeho práva, ak na
nehnuteľnostiach, ktoré sú vo vlastníctve navrhovateľa, a ku ktorým mu žalovaný znemožňuje prístup, sa
nachádza administratívna budova súpisné č. XXXX, kde má navrhovateľ svoje prevádzky, kancelárie,
či nebytové priestory, v ktorých denne vykonáva prácu. Týmto konaním žalovaný naviac ochromil aj iné
prevádzky, ktoré tam sídlia. Uvedené potvrdzuje i to, že Mesto A. na podnet dotknutých vlastníkov a

užívateľov nehnuteľností zvolalo na 11. 10. 2017 stretnutie, týkajúce sa riešenia prístupu do priestorov
objektu ul. T. G. E. XXXX/X v smere od ulice Dr. T..

14. Odvolací súd považuje námietku žalovaného, že predmetné betónové zátarasy nie sú umiestnené
na pozemku v jeho výlučnom vlastníctve, ako aj to, že ich tam neumiestnil, za účelové, ak z

obsahu spisu vyplýva, že pred umiestnením uvedených betónových zátarás umožňoval žalovaný,
či už navrhovateľovi, alebo aj tretím osobám, prístup cez pozemok v jeho výlučnom vlastníctve po
vyberaní vstupného pri vstupe na prístupovú komunikáciu vedúcu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve
tretích osôb, vrátane navrhovateľa. Naviac, podľa fotodokumentácie pri betónových zábranách, sa
nachádza nápis „Súkromný pozemok, zákaz vjazdu! Vlastník: SET-INVEST s. r. o., Bazovského

3236, Lučenec“, z ktorého nápisu možno vyvodiť, že práve žalovaný bráni prístupu k predmetným
nehnuteľnostiam umiestnením zákazových nápisov a betónových zábran. I keby boli betónové zátarasy
umiestnené na hranici, resp. pri hranici s pozemkom vo vlastníctve Mesta A., bránia prístupu na
nehnuteľnosti, nachádzajúce sa za jeho pozemkom. Neopodstatnenou bola i námietka žalovaného
ohľadne alternatívneho prístupu na nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa, ak z fotodokumentácie

jednoznačne vyplýva, že po odstránení betónových zátarás je prístup navrhovateľa k nehnuteľnostiam
v jeho výlučnom vlastníctve zabezpečená tak, ako i doposiaľ, a k tomu, že uvedenú prístupovú
komunikáciu nemôže navrhovateľ v súčasnej dobe užívať, došlo len tým, že žalovaný umiestnil betónové
zátarasy na pozemku v jeho výlučnom vlastníctve. V prípade, ak by išlo o nehnuteľnosť vo vlastníctve
Mesta A. tak, ako to tvrdí žalovaný, dosiaľ nebolo osvedčené, že by práve Mesto A. betónové zátarasy

umiestnilo, a tým bránilo žalobcovi v prístupe na jeho nehnuteľnosti. Medzi prístupovou komunikáciou,
nachádzajúcou sa na parcelách registra „C“ č. XXXX/X, č. XXXX/XX a č. XXXX/XX vo výlučnom
vlastníctve žalovaného a parcelou registra „C“ č. XXXX/X vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa sa
nachádza parcela registra „C“ č. XXXX/X vo výlučnom vlastníctve Mesta A., ktorá však slúži ako
parkovisko pre motorové vozidlá s tým, že navrhovateľ má s Mestom A. uzatvorenú dohodu o práve

prechodu a bezplatné dočasné užívanie tohto pozemku. Je preto pochybné, aby Mesto A., ktoré má
so žalobcom uzavretú vyššie uvedenú dohodu, bránilo navrhovateľovi v prechode a prejazde uvedenou
prístupovou komunikáciou.

15. Žalovaný taktiež neosvedčil, že by mal navrhovateľ možnosť alternatívneho prístupu k

nehnuteľnostiam v jeho výlučnom vlastníctve a z jeho odvolania nevyplýva ani to, z akého dôvodu
betónové zátarasy boli z jeho strany na prístupovú komunikáciu umiestnené, ak tento sám popiera, že
ide o jeho pozemok, resp. i to, že by uvedené zátarasy vôbec umiestnil.16. Z obsahu rozhodnutia okresného súdu, resp. nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v
tom, že žalovaný má povinnosť odstrániť betónové zátarasy na nehnuteľnosti, ktorá je špecifikovaná
vo výroku napadnutého rozhodnutia (výrok I.), nie je možné konštatovať, že by išlo o rozhodnutie

nevykonateľné, ak je z neho zrejmé, komu a aká povinnosť sa ukladá. Je zrejmé aj to, že odstránením
betónových zátarás sa obnoví pôvodný stav, na základe ktorého bude navrhovateľ využívať parcelu
registra „C“ č. XXXX/XX, zapísanú na LV č. XXXXX pre okres, obec a k. ú. A. vo výlučnom vlastníctve
žalovaného, ako prístupovú komunikáciu, cez ktorú je možný prístup k jeho nehnuteľnostiam v
jeho výlučnom vlastníctve. Aj z tohto dôvodu okresný súd neuložil povinnosť žalobcovi podať proti

žalovanému žalobu vo veci samej, nakoľko navrhovateľ sa v tomto rozsahu mohol domáhať súdnej
ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia aj bez toho, aby v čase podania návrhu prebiehalo
na súde súvisiace konanie vo veci samej. Ak totiž súd dospeje k záveru, že neodkladným opatrením
možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, alebo sú tu iné reálne dôvody, pri nariadení
neodkladného opatrenia pred začatím konania neuloží navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote
žalobu vo veci samej. Odvolací súd uznáva, že v takom prípade je nevyhnutné poučenie strán, ktorým

sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a aké
právne následky sú s tým spojené. Odvolací súd preto v tomto smere dopĺňa, že žalovaný, ktorému
sa neodkladným opatrením uložila povinnosť odstrániť betónové zátarasy, nachádzajúce sa na parcele
registra „C“ č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 540 m2, zapísanej na LV č. XXXXX
pre okres, obec a k. ú. A. v jeho výlučnom vlastníctve, môže podať žalobu vo veci samej, ktorou sa

bude domáhať toho, aby sa navrhovateľ ako žalovaný zdržal prejazdu motorovými vozidlami cez parcelu
registra „C“ č. XXXX/XX, ktorá je v jeho výlučnom vlastníctve a cez ktorú až do umiestnenia betónových
zátarás bol navrhovateľovi umožnený prejazd motorových vozidiel na parcely registra „C“ č. XXXX/X,
XXXX/X a XXXX/X. Právnym následkom predmetnej žaloby by bolo zamedzenie ( zdržať sa ) prejazdu
motorovými vozidlami navrhovateľovi ako žalovanému cez parcelu registra „C“ č. XXXX/XX, zapísanej

na LV č. XXXXX pre okres, obec, k. ú. A. o výmere 540 m2, avšak len v prípade, ak by v konaní súd
dospel k právnemu záveru, na základe ktorého bude považovať žalobu za dôvodnú a v ktorom konaní
žalobca preukáže, že prejazd motorovými vozidlami cez parcelu registra „C“ č. XXXX/XX je zásahom
do jeho vlastníckeho práva bez právneho dôvodu, na ktorý zásah nemá navrhovateľ žiadny nárok. Ak
aj okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia neposkytol dôsledné poučenie v zmysle § 337

ods. 2 CSP, nejde o vadu konania, ktorá by spochybnila vecnú správnosť napadnutého uznesenia v
jeho prvom výroku, ktorý odvolací súd v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil. I odvolací súd
má za to, že v tomto rozsahu navrhovateľ dôvodnosť nároku na nariadenie neodkladného opatrenia
osvedčil, je daný dôvod na zásah súdu, nakoľko navrhovateľ osvedčil, že mu žalovaný znemožnil prístup
k jeho nehnuteľnosti, obmedzil jeho vlastnícke právo a nariadením neodkladného opatrenia sa zároveň

dočasne a v nevyhnutnej miere upravia pomery sporných strán, ktoré neodkladné opatrenie nijakým
spôsobom neobmedzuje žalovaného v užívaní jeho nehnuteľností.

17. Okresným súdom nariadený rozsah neodkladného opatrenia v jeho prvom výroku, pozostávajúcom
v tom, aby žalovaný odstránil betónové zátarasy, nachádzajúce sa na parcele registra „C“ č. XXXX/

XX, je primeraný vyššie uvedenému sledovanému legitímnemu účelu, ak až do umiestnenia betónových
zátarás žalovaným, mal navrhovateľ možnosť prístupu k nehnuteľnostiam v jeho výlučnom vlastníctve
cez prístupovú komunikáciu vo vlastníctve žalovaného.

18. Odvolací súd sa však nestotožnil s právnym záverom okresného súdu o nevyhnutnosti dočasnej

úpravypomerovspornýchstrántým,žežalovanémubudeuloženápovinnosťumožniťžalobcoviprechod
a prejazd cez prístupovú komunikáciu, nachádzajúcu sa na parcelách registra „C“ č. XXXX/X, XXXX/XX
a XXXX/XX. Z obsahu spisu nie je osvedčené, že by žalovaný akýmkoľvek spôsobom navrhovateľovi
v prechode a v prejazde cez prístupovú komunikáciu nachádzajúcu sa na vyššie uvedených parcelách
znemožňoval, s výnimkou umiestnenia betónových zátarás, ktorých odstránenie uložil žalovanému súd

neodkladným opatrením v jeho prvom výroku. Pokiaľ ide o parcelu registra „C“ č. XXXX/XX, okresný
súd vecne správne rozhodol, že žalovaný je povinný z uvedenej parcely, ktorá je v jeho výlučnom
vlastníctve odstrániť betónové zátarasy, po odstránení ktorých je uvedená prístupová komunikácia
dostupná navrhovateľovi a prechodom, resp. prejazdom ktorej má prístup k svojim nehnuteľnostiam.
Žiadne iné obmedzenia v prechode a prejazde cez prístupovú komunikáciu, nachádzajúcu sa na

parcelách registra „C“ č. XXXX/X, XXXX/XX neboli osvedčené. Naviac, výrok okresného súdu v
poradí druhý je neurčitý i v tom, že ukladá povinnosť žalovanému umožniť navrhovateľovi prechod a
prejazd cez nehnuteľnosti špecifikované v rozhodnutí a to bez toho, aby konkretizoval, vo vzťahu ku
ktorým nehnuteľnostiam, prípadne kam, má byť zabezpečený tento prechod a prejazd cez prístupovúkomunikáciu. Nemožno opomenúť ani to, že v závere tohto výroku súd konštatoval, že uvedenú
povinnosťukladáaždoprávoplatnostirozhodnutiavovecisamejbeztoho,abyžalobcoviuložilpovinnosť
podať žalobu vo veci samej a súčasne nedostatočným spôsobom poučil strany i v zmysle § 337 CSP.

Odvolací súd len dopĺňa, že pokiaľ okresný súd žalovanému uložil povinnosť umožniť žalobcovi prechod
a prejazd cez prístupovú komunikáciu, nachádzajúcu sa na parcelách registra „C“ č. XXXX/X, XXXX/
XX a XXXX/XX uvedené odôvodnil spolu so závermi, na základe ktorých uložil žalovanému povinnosť
odstrániť betónové zátarasy, výlučne na parcele registra „C“ č. XXXX/XX. Odvolací súd preto považuje
rozhodnutieouloženípovinnostiumožniťnavrhovateľovi prechodaprejazdcezprístupovúkomunikáciu,

nachádzajúcu sa na parcelách registra „C“ č. XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX za všeobecný, neurčitý a
najmä za opatrenie, ktoré nespĺňa zákonnú podmienku nevyhnutného zásahu súdu. Aj z listu vlastníctva
vyplýva spôsob využívania predmetných pozemkov, teda, že ide o pozemok, na ktorom je postavená
inžinierska stavba - cestná, miesta a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté
parkovisko a ich súčasti, teda predmetné parcely registra „C“ č. XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX sú
dosiaľvyužívanéakoprístupovékomunikáciekbytovýmdomom,obchodnýmprevádzkam,keďajvčase

procesu nadobúdania nehnuteľnosti mal žalovaný vedomosť o tom, že cez predmetné parcely vedie
prístupová cesta k nehnuteľnostiam vo vlastníctve tretích osôb, vrátane navrhovateľa, ktorú skutočnosť
preukazuje i znalecký posudok č. 14/2012 znaleckej organizácie GUROPEA TRADING spol. s r. o., v
zmysle ktorého parcely registra „C“ č. XXXX/X, č. XXXX/XX a č. XXXX/XX sú využívané ako prístupové
komunikácie k bytovým domom, obchodným prevádzkam a ako komunikácie pre danú lokalitu a takto

boli predmetné parcely ako prístupové komunikácie i dosiaľ využívané.

19.Zuvedenýchdôvodovpretoodvolacísúdvýrokokresnéhosúdu,ktorýmžalovanémuuložilpovinnosť
umožniť žalobcovi prechod a prejazd cez prístupovú komunikáciu, nachádzajúcu sa na parcelách
registra „C“ č. XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX (výrok II.) podľa § 388 CSP zmenil tak, že v tomto rozsahu

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

20. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak odvolací
súdzmenírozhodnutie,rozhodneajonárokunanáhradutrovkonanianasúdeprvejinštancie.Vzhľadom
na tú skutočnosť, že odvolací súd výrok v poradí I. napadnutého uznesenia okresného súdu potvrdil,

teda v tomto rozsahu bol úspešným navrhovateľ a naopak výrok okresného súdu v poradí II. zmenil
tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, teda v tomto rozsahu bol
úspešný žalovaný, rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania o neodkladnom
opatrení pred súdom prvej inštancie ( § 255 ods.2 CSP ).

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomernerozdelí,prípadnevysloví,žežiadnazostránnemánanáhradutrovkonaniaprávo.Vodvolacom
konaní bol žalovaný, ktorý podal odvolanie voči rozhodnutiu okresného súdu úspešný len čiastočne,
nakoľko výrok napadnutého uznesenia okresného súdu v poradí I. odvolací súd potvrdil, teda žalovaný

úspešný v tomto rozsahu nebol a naopak vyhovel čiastočne jeho odvolaniu, pokiaľ ide o v poradí druhý
výrok napadnutého uznesenia, v ktorom rozsahu odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto rozsahu zamietol, teda v tejto časti bol žalovaný
v odvolacom konaní úspešný. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá
nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).