Decision was made at the court Okresný súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Renáta Topolčanská
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 31P/154/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117217949
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Topolčanská
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3117217949.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou v právnej veci navrhovateľa B. S., štátneho
občana Slovenskej republiky, H., bytom D., Y. XXXX/X, právne zastúpeného Mgr. Sylviou Kohútovou,
advokátkou so sídlom Trenčín, Palárikova 7 a manželky navrhovateľa Y. B., štátnej občianky Slovenskej
republiky, B., trvale bytom D.Č., M. XXXX/XX, adresa na doručovanie E. X, XXXX V., O. o rozvod
manželstva takto
r o z h o d o l :
Manželstvo účastníkov B. S., rodeného S. a Y. B., rodenej B., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v
knihe manželstiev Matričného úradu mesta D. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č.
XXX s a r o z v á d z a.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu žiadal o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom O. a Q. S. pochádzajúcich z manželstva. V návrhu
uviedol, že manželstvo uzatvorili XX.XX.XXXX. U navrhovateľa ide o Q. manželstvo, u manželky
navrhovateľa o M. manželstvo. Trvale bydlisko majú v Slovenskej republike, avšak obaja žijú a pracujú
A. Š.. Manželstvo uzavreli asi po 1,5-ročnej známosti z lásky. K prvým vážnym nedorozumeniam došlo
po narodení prvého dieťaťa - dcéry O., na ktorú sa manželka veľmi citovo upla a navrhovateľ mal pocit,
že je odstavený na druhú koľaj. Manželka sa s dcérou odsťahovala zo spoločnej spálne, čo ovplyvnilo ich
citový život. Nadobudol pocit, že ho manželka nemiluje. Boli však obdobia, keď sa obaja snažili zachrániť
manželstvo, a v jednom z týchto období počali druhé dieťa, syna Q.. Navrhovateľ veril, že sa manželstvo
znovu obnoví, čo sa nestalo. Problémy sa stupňovali, veľmi obmedzene medzi sebou komunikovali,
dochádzalo k hádkam. V tom čase si uvedomili, že majú každý rozdielnu predstavu o svojom živote, že
sa nevedia zhodnúť na základných veciach. Zašlo to až tak ďaleko, že v súčasnosti žijú už viac ako rok
oddelene. Deti žijú s matkou a otec prispieva na ich výživu.
2. Manželka navrhovateľa sa k návrhu vyjadrila písomne (č.l. 7 spisu). Uviedla, že netrvá na osobnej
prítomnosti na pojednávaní, žiada, aby súd vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti, s prihliadnutím
na jej vyjadrenie.
3. Uznesením č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX bolo tunajším súdom vyhlásené, že
Okresný súdu Trenčín nemá právomoc konať v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom O. a Q. S. na čas po rozvode manželstva a konanie bolo v časti úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom O. a Q. S. na čas po rozvode manželstva zastavené.4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením listinných dôkazov a zistil, že títo
uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Z tohto manželstva pochádzajú dve deti O. a Q. S..
5. Z výsluchu navrhovateľa mal súd za preukázané, že manželstvo uzatvorili asi po 1,5-ročnej známosti,
usporiadané bolo asi do roku 2012. K prvým nezhodám došlo po narodení prvého dieťaťa - dcéry O.. V
tom čase sa manželka odsťahovala zo spálne a žila s dcérou v detskej izbe. Situácia sa nezmenila ani
po dvoch rokoch, čo ovplyvnilo citový život navrhovateľa k manželke, ktorá o neho vôbec neprejavovala
záujem. XX.XX.XXXX sa z manželstva narodil syn Q.. Ani táto okolnosť nedokázala prispieť k vyriešeniu
problémov v manželstve a k obnoveniu fungovania rodiny. Manželia s deťmi žili a žijú vo Š.. Navrhovateľ
ďalej uviedol, že s manželkou hospodárili do roku 2016 a intímne spolu žili do roku XXXX. Spoločnú
domácnosť viedli do roku 2016, potom si našiel každý samostatné bývanie. Poukázal na to, že ich
manželstvo je rozvrátené a za príčinu tohto rozvratu považuje okolnosť, že manželka sa oňho prestala
zaujímať ako o manžela.
6. Manželka navrhovateľka v písomnom vyjadrení uviedla, že s rozvodom súhlasí, ako aj s dôvodmi
rozpadu manželstva, všetky skutočnosti, ktoré uvádza navrhovateľ sú pravdivé. Ich manželstvo je čisto
formálne a nemá záujem na jeho ďalšom trvaní. Má vlastné predstavy o svojom budúcom živote a chce
sa rozviesť.
7. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že podľa tvrdenia navrhovateľa bolo manželstvo usporiadané
do roku 2012. Príčinu rozvratu manželstva videl navrhovateľ v tom, že po narodení dcéry O. manželka
prestala o neho javiť záujem, čím došlo medzi nimi k citovému odcudzeniu. S príčinou rozvratu
manželstva súhlasila aj manželka navrhovateľa vo svojom písomnom vyjadrení.
8. V danej veci mal súd na základe výsluchu navrhovateľa a písomného vyjadrenia manželky
navrhovateľa za to, že trvalé a pevné spoločenstvo založené dobrovoľným rozhodnutím muža a ženy
- navzájom poznajúcich svoje charakterové vlastnosti, vzájomné návyky a predstavy o spolužití, bolo
účastníkmi narušené.
9. Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery
rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 zákona
o rodine.
10. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.
11. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
12. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu
detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si
vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav,
ktorýmábyťibavýnimočnýmriešenímbezvýchodiskovejsituácie,vprípadoch,keďvážnystavnarušenia
vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva.
K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§
22 Zákona o rodine).
13. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci, predovšetkým z výsluchu navrhovateľa a písomného
vyjadrenia manželky navrhovateľa mal súd za preukázané, že boli splnené hmotnoprávne podmienky
stanovené pre rozvod manželstva citovanými zákonnými ustanoveniami. Na kvalitu manželstva pôsobia
predovšetkým sami jedinci, ktorí ho uzatvárali. V manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno
charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi nimi sú vážne narušené tak, že ich manželstvosi už neplní žiadnu zo svojich funkcií, na ktoré bolo určené. Účastníci majú zjavne rozdielne povahy
a tiež názory na manželský život - plnenie úloh manželstva, spoločné záujmy. Od roku 2016 títo
už ani nežijú v spoločnej domácnosti. Intímne spolu nežijú od roku XXXX. Manželstvo účastníkov
konania je teda iba formálne pretrvávajúcim zväzkom muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti,
vzájomnej komunikácie a najmä porozumenia. Vzhľadom na postoje účastníkov konania nie je ani
predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Keďže ani jeden z účastníkov nemá záujem na zotrvaní
v manželskom zväzku a súd mal za preukázaný rozvrat manželstva, súd na základe týchto skutočností
manželstvo účastníkov rozviedol.
14. Medzi správaním účastníkov v manželskom spolužití a rozvratom ich manželstva súd videl príčinnú
súvislosť, a preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov, neplniace si svoje spoločenské poslanie,
rozviedol.
15. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje (v troch vyhotoveniach).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa
manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je.
Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.