Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 4, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/57/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517010804
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Králiková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1517010804.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľudmily Králikovej a členov
senátu Mgr. Marcely Kosovej a JUDr. Michala Valenta v trestnej veci obžalovaného ml. B. I., pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3T/104/2017 zo dňa 13.02.2018, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 04.07.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolanie obžalovaného ml. B. I., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3T/104/2017 zo dňa 13.02.2018 bol obžalovaný ml.
B. I. uznaní za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu
s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom
základe, že

dňa18.06.2016včasemedzi15.00hod.a17.00hod.priparčíkunachádzajúcomsavB.medziL.dráhou
a Z.. O. udrel ľavou rukou do oblasti pravej sánky poškodeného L. X., následkom čoho mu spôsobil
zlomeninu tela sánky vpravo medzi koreňmi zubov č. 45 a 46 s posunom úlomkov, ktoré si vyžiadalo
hospitalizáciu a dobu liečenia v trvaní 28 dní. X. L. ZP, a.s., D.: XX XXX XXX bola spôsobená škoda za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť o poškodeného L. X. v nepreukázateľnej výške.

Za to bol odsúdený podľa § 364 ods. 1 s použitím § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 1, § 117
ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil
a podľa § 119 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní osemnásť mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného L. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení zahlásil odvolanie obžalovaný ml. B. I..

V písomných dôvodoch odvolania, ktoré smerovalo proti celému rozsudku uviedol, že súd prvého stupňa

nesprávne rozhodol o jeho vine. Poukázal na hmotnoprávne znaky prečinu podľa § 156 ods. 1 Tr.
zák. s tým, že vyšetrovanie ani dôkazy nenasvedčujú ani jednoznačne nepreukazujú, že by skutok
spáchal úmyselne. Jeho úmyslom nikdy nebolo ublížiť na zdraví poškodeného a ani nevedel, že môže
také porušenie spôsobiť úderom nízkej intenzity (ako vyplýva zo znaleckého posudku). Navyše, nebol
ani uzrozumený s následkom v prípade ublíženia na zdraví. Neúmysel ublížiť poškodenému na zdraví
vyplýva aj z jeho svedeckých výpovedí, či už počas výsluchu v postavení svedka alebo v postavení

obvineného, ako aj na súde prvého stupňa.Absenciu úmyslu možno vidieť aj v spôsobe údajného útoku. Útok nebol vykonaný žiadnou zbraňou
a po jednom údere nepokračoval v útoku. Ďalej mal za to, že pri bežnom chode udalostí úder päsťou
relatívne nízkej intenzity (ako vyplýva zo znaleckého posudku) nemá, resp. nie je s ním spojený takýto

následok. Ako uviedol, ku konaniu bol vyprovokovaný konaním poškodeného, ktorého verbálne útoky
na jeo osoby a vyhrážky ho emočne rozladili.

Opätovne preto poukázal na to, že priamy úmysel spáchať trestný čin ublíženia na zdraví nikdy nemal.
Vzhľadom na jeho vekovú a rozumovú vyspelosť ani nevedel, že jeho konaním môže dôjsť k takým

následkom, aké sa mu kladú za vinu a nebol s nimi uzrozumený. Poškodeného neudrel z celej sily a
po údere ďalej nepokračoval v konaní. Prípadná nevedomosť, resp. ľahostajnosť sama o sebe v zmysle
ustálenej judikatúry sama o sebe nezakladá úmysel.

Vzhľadom na vyhrážky poškodeného sa mohol objektívne domnievať, že hrozí útok na jeho osobu a
jeho fyzickej integrite a jeho konanie sa dá kvalifikovať ako krajnú núdza (prípadne nutná obrana), teda

okolnosť vylučujúca protiprávnosť činu. Ak sa niekto vzhľadom na okolnosti prípadu mylne domnieva,
že útok hrozí, nevylučuje to trestnú zodpovednosť za čin spáchaný z nedbanlivosti, ak omyl spočíva v
nedbanlivosti. V jeho prípade však omyl nespočíval v nedbanlivosti.

Ďalej poukázal na ustanovenie § 10 ods. 2 a § 95 ods. 2 Tr. zák., vzhľadom na okolnosti prípadu,

vyhrážanie sa jeho osobe útokom na jeho fyzickú integritu, spáchanie skutku, jeho minulosť, považoval
závažnosť za malú nezakladajúc jeho trestnoprávnu zodpovednosť.

Mal za to, že bol nesprávne zistený skutkový stav veci. Poškodený uviedol vo svojej výpovedi, že k
útoku prišlo večer okolo 20-tej hodine, pričom všetci ostatní svedkovia uviedli odlišný časový úsek , a to

v skorších popoludňajších hodinách. Podľa prijímacej správy z ambulancie bol poškodený L. X. prijatý
dňa 18.06.2016 o 21.46 hod. Ak k útoku prišlo v čase okolo 16-tej hodiny, pýtam sa prečo poškodený
čakal skoro päť hodín, kým sa odhodlal ísť navštíviť zdravotnícke zariadenie.

Taktiež v časovom úseku od údajného útoku až po prijatie na ambulancií žiaden zo svedkov nebol v

prítomnosti iných svedkov. Podľa svedeckých výpovedí sa poškodený chvíľu ešte zdržiaval na mieste
a išiel potom sám domov. Vzhľadom na nedôveryhodnosť poškodeného nemožno vylúčiť, že mu úraz
kladený za vinu jeho osobe spôsobila tretia osoba, prípadne k nemu došlo iným zavinením (aj s ohľadom
na provokatívnu povahu poškodeného). Zo znaleckého posudku, ako aj zo svedeckým výpovedi jasne
vyplýva, že poškodený nebol dezorientovaný, mohol komunikovať a ani nebol v bezvedomí.

Tvrdenia poškodeného sa preukázali ako nedôveryhodná aj počas výsluchov, kedy tvrdil, že pri útoku
použil zbraň. Toto je evidentne v rozpore so skutkovým stavom, nakoľko nikto iný to nevidel a vylučuje to
aj znalecký posudok, že by k útoku došlo s použitím zbrane. Taktiež v konaní pred súdom prvého stupňa
poškodený zavádzal a tvrdil, že ho udrel z boku počas rozhovoru s inou osobou. Je však evidentné aj
z odpovedí ostatných svedkov, že sa to takto nestalo. Preto považuje celú výpoveď poškodeného za

účelovú a nedostatočný dôkazný prostriedok, na základe ktorého by mal byť uznaný vinným.
Ďalej uvádza, že z vykonaných dôkazov vyplýva, že poškodeného udrel pravou rukou na ľavú časť tváre,
pričom poškodený, obžaloba a aj znalecký posudok uvádzajú, že k úrazu malo dôjsť v dôsledku úderu
ľavou rukou pravú časť tváre. Toto tvrdenie je teda jednoznačne v rozpore so svedeckými výpoveďami
ako aj s mojou výpoveďou. Znalec počas výpovede opätovne potvrdil, že ku zraneniu došlo úderom na

pravú časť tváre. Toto je v príkrom rozpore s mojou výpoveďou a výpoveďou ostatných svedkov.
Záverom uviedol, že ak by aj pripustil skutočnosť, že zranenie spôsobil on, potom uložený trest s
poukazom na jeho osobu mladistvého považuje za neprimeraný.

Navrhol krajskému súdu zrušiť napadnutý rozsudok a oslobodiť ho spod obžaloby, resp. trestné stíhanie

zastaviť.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa obžalovaný v plnom rozsahu pridržiaval písomných
dôvodov odvolania.

Zástupca krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné, pričom
poukázal na dôvody rozsudku.Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (§ 315 ods. 1 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť
odvolania (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a tým absenciu dôvodov u nich na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo
ods.3Tr.por. Vintenciách§317ods.1Tr.poriadkupreskúmalzákonnosťaodôvodnenosťnapadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len za predpokladu, že
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, pričom zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu
determinovaným uvedeným ustanovením je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie a preskúmanie správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom
rozsudku. Výnimku z uvedenej zásady a to, že odvolací súd musí prihliadnuť aj na chyby, ktoré síce
odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku)
podanie mimoriadneho opravného prostriedku a to dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti zistil, že prvostupňový rozsudok ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo a všetky jeho výroky spolu s odôvodnením, sú v súlade s § 163 ods. 1 Tr. por. Krajský
súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov konštatoval, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa je správne a zákonné.

Jednou zo základných zásad rekodifikovaného trestného konania je zásada náležitého zistenia
skutkového stavu veci upravená v § 2 ods. 10 Tr. por.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní potupujú tak, aby bol zistený skutkový

stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstarával súd, orgány činné v
trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 2 ods. 19 Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní smie súd prihliadnuť len na dôkazy,
ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd zamietne odvolanie, ak zistí, že toto nie je dôvodné.

Vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam odvolací súd poukazuje na výpoveď predovšetkým poškodeného
L. X., ktorú bez akýchkoľvek pochybností doplňujú výpovede svedkov X. M., J. V., Q. V., X. F., ktorí
potvrdili útok obžalovaného na tvár poškodeného.

Q. P. V., X. F. a Q. V. potvrdili, že mal poškodený L. X. písať obžalovanému správy s rasistickými
narážkami.

K mechanizmu zranenia sa vyjadril znalec X.. F.. P. E., C.., ktorý konštatoval aj v znaleckom posudku,
že sa jednalo o zranenie spôsobené inou osobou a toto si vyžadovalo hospitalizáciu a operačný zákrok.

Takéto zranenie vzniká väčšinou úderom päsťou priamo na uhol sánky.

Okresný súd správne zhodnotil vykonané dôkazy a konanie obžalovaného ml. B. I., správne kvalifikoval
ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

Pri posúdení konania akceptoval motív konania v tom čase osoby mladistvej, jeho samotné konanie
spočívajúce vo fyzickom útoku na tvár iného určitou intenzitou (nie malou ), ak došlo až z zlomeniu
sánky a zhodnotil aj ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zák.Vo vzťahu k výroku o treste odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou súdu prvého
stupňa, ktorý správne použil ustanovenie § 117 ods. 1 Tr. zák. a uložil obžalovanému výchovný
podmienečný trest na samej dolnej hranici trestnej sadzby, bez použitia poľahčujúcej okolnosti, ktorú

nezistil. Z tohto dôvodu preto nebolo na mieste použitie ustanovenia § 40 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

K námietkam odvolateľa treba len uviesť, že na tieto poukázal aj pred súdom prvého stupňa, s tými
sa následne okresný súd vysporiadal. Správne konštatoval, že konanie obžalovaného, i keď osoby
mladistvej, sa jednalo o tak vyspelú osobu, ktorá svojím konaním bola uzrozumená aj následkami ,

vzhľadom k tomu, že útočil na tvár poškodeného, a to pred viacerými osobami a tento útok nebol
primeraný vzhľadom k verbálnym prejavom poškodeného.

Nakoľko aj výrok o náhrade škody je v súlade so stavom veci, riadne uplatnený, odvolací súd nezistil
dôvod, pochybenie, ktoré by viedlo k zmene napadnutého rozsudku, a preto odvolanie podľa § 319 Tr.
por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.