Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 17, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/43/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617206397
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5617206397.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobcu - Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanej - U. J., nar. XX.X.XXXX,
bytom M. XXX, o zaplatenie 491,67 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Csp/149/2017-123 zo dňa 23.11.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie vo zvyšnej časti žalobu zamietol a
vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania.

N e d o t k n u t ý m z o s t á v a výrok o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 16,88 eur do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiadnej zo strán sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie (ďalej len okresný súd) napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe iba čiastočne a uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 16,88 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti
žalobu zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Žalobca sa voči žalovanej domáhal podanou žalobou zaplatenia istiny vo výške 491,67 eur
predstavujúcu istinu tzv. „nepovoleného prečerpania“ na osobnom účte zriadenom zmluvou uzatvorenou
medzi stranami sporu dňa 10.6.2014. Dlh - sumu nepovoleného prečerpania vo výške 491,67 eur
žalovaná podľa tvrdenia žalobcu nevyrovnala. Tým, že sa dostala na účte do nepovoleného prečerpania,
v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti uvedenej v bode 3.8 Všeobecných obchodných podmienok
v spojení s výveskou úrokových sadzieb je povinná spolu s istinou zaplatiť aj úrok vo výške 28% ročne
až do vyplatenia celej pohľadávky.

3. Súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané vyhodnotil uzavretie zmluvy medzi stranami
sporu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 10.6.2014, ktorou žalobca pre
žalovanú zriadil a viedol účet č. SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX. Ku dňu 28.4.2017 bol zostatok na
účte žalovanej mínus 447,29 eur.

4. Zmluvu, ktorou medzi stranami sporu bol založený právny vzťah, súd vyhodnotil za zmluvu

spotrebiteľskú, pretože žalovaná v zmluvnom vzťahu bola v pozícii spotrebiteľa, nekonala v rámci
predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.5. Žalobca nepreukázal zmluvné dojednanie účastníkov o povinnosti žalovanej platiť poplatky, ktoré jej
boli účtované na ťarchu osobného účtu, nepreukázal ani ich výšku, absentuje totiž zmluvné dojednanie
ohľadne týchto nárokov, nestačí pritom „iba odkaz“ na Sadzobník poplatkov veriteľa. Žalobca neuniesol

dôkazné bremeno a nepreukázal zmluvné dojednanie účastníkov sporu o povinnosti žalovanej platiť
poplatok za: výzvu - prečerpanie účtu, poplatok za výzvu - debet. Nesplnil tak povinnosť tvrdenia vo
vzťahu k úrokom, ktoré boli účtované na ťarchu účtu žalovanej, keďže neuviedol z akej sumy, za aké
obdobie a v akej sadzbe boli účtované.

6. Podľa § 132 ods. 2 CSP opis rozhodujúcich skutočností nemožno „nahradiť“ odkazom na označené
dôkazy. Zmluvné dojednanie o povinnosti žalovaného platiť úroky absentuje, navyše, úrok predstavuje
odplatu (cenu) veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky, pričom žalobca žalovanej peňažné
prostriedky neposkytol, len zúčtoval na ťarchu jej účtu poplatky, pritom poplatky a úroky neboli
individuálne v zmluve dojednané.

7. Z výpisu z účtu žalovanej, ktorý predložil žalobca na výzvu súdu mal okresný súd preukázané, že
žalobca na ťarchu účtu žalovanej zaúčtoval úroky a poplatky za obdobie od mesiaca január 2015 až júl
2017, jednotlivé sumy účtovaných poplatkov a úrokov okresný súd špecifikoval v písomnom odôvodnení
rozhodnutia v bode 14. s tým, že celková suma zaúčtovaných úrokov a poplatkov na ťarchu účtu
žalovanej za uvádzané rozhodné obdobie predstavuje sumu 474,79 eur, v tejto sume súd konštatoval

nedôvodnosť žaloby a ju zamietol.
Za dôvodný peňažný nárok vyhodnotil sumu presahujúcu 474,79 eur, t.j. sumu 16,88 eur a uvedenú
istinu žalobcovi aj priznal.

8. O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žalovanej, ktorá mala

prevažný úspech vo veci, ich náhradu nepriznal, keďže si náhradu trov neuplatnila a z obsahu spisu
nevyplynulo, žeby jej boli vznikli nejaké trovy v konaní.

9. Odvolanie proti rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca, domáhal sa zmeny rozsudku v odvolaním
napadnutom výroku, v rámci nej žiadal vyhovieť žalobe a priznať náhradu trov prvoinštančného

a odvolacieho konania. Nesúhlasil s prijatým záverom súdu, že nepreukázal zmluvné dojednanie
účastníkov o povinnosti žalovanej platiť poplatky a úroky účtované na ťarchu jej účtu v žiadanej
výške. Odvolateľ cituje znenie § 31 ods. 2, § 31 ods. 4 zák. o platobných službách tvrdiac, že
tieto ustanovenia výslovne nestanovujú, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť
individuálne dojednané.

10. Uvádza znenie ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
argumentuje, že ani uvedená právna norma nestanovuje, že všetky náležitosti zmluvy musia byť v
samotnom texte zmluvy. Aj zo záverov rozsudku Súdneho dvora vo veci C-42/15 zo dňa 9.11.2016
(Home Credit v.s. Bírrová) vyplýva, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný

dokument, ale všetky náležitostí uvedené v článku 10 ods. 2 Smernice musia byť vyhotovené písomne,
alebo na inom trvalom nosiči. Závery tohto rozhodnutia sa analogicky týkajú aj zmlúv o poskytovaní
bankových produktov a služieb. Uvedené znamená, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v
zmysle § 9 ods. 2 zák. o spotrebiteľských úveroch sú povinnou náležitosťou úverovej zmluvy, avšak
nemusia byť nevyhnutne v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj

v Obchodných podmienkach (VOP alebo OP), alebo v Sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť
zmluvy. VOP/OP, Sadzobník sú súčasťou úverovej zmluvy a sú pre klienta záväzné.

11.Vzmysle§2písm.e/zák.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkáchprespotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa prekročením rozumie automaticky prijaté prečerpanie,

pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho
zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. Ak
nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu
nepovolenéhoprečerpaniajemajiteľúčtupovinnýplatiťzprekročenejčiastkyúrokvypočítanýnazáklade
úrokovejsadzby„úrokpripovolenomprečerpaníúčtu“.Nepovolenéprečerpaniejeprekročenímvzmysle

zákona o spotrebiteľských úveroch. Úrok z prekročenej čiastky po dobu nepovoleného prečerpania je
odplatou, ktorú klient platí banke za čerpanie prostriedkov poskytnutých bankou nad rámec zostatku na
účte klienta. S oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta ako Obchodný zákonník,
tak aj zákon o spotrebiteľských úveroch v § 18 ods. 1, znenie uvedeného ustanovenia odvolateľ vodvolaní aj zacitoval. Zverejnením vývesiek úrokových sadzieb na webovom sídle a v pobočkách
žalobca splnil povinnosť v zmysle § 18 ods. 1 zák. o spotrebiteľských úveroch. Zákon nevyžaduje
uvedenie úrokovej sadzby v zmluve o účte, preto je zamietnutie nároku na úrok podľa odvolateľa

nedôvodné.

12. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu iba stručne uviedla, že súhlasí s rozsudkom okresného
súdu.

13. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“), po zistení
že odvolanie podal na to oprávnený subjekt, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) proti
rozhodnutiu, ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP, rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku
o zamietnutí žaloby vo zvyšku a v súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania potvrdil
pre vecnú správnosť podľa § 387 ods. 1 CSP. Nedotýkal sa výroku v ktorom súd žalobe žalobcu vyhovel

čiastočne (priznal od žalovanej žalobcovi sumu 16,88 eur).

14. Odvolateľ nenamietal spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, ktorý založili žalobca a žalovaná
uzavretím zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb a o zriadení a vedení
osobného účtu pre žalovanú. Ide o zmluvu spotrebiteľskú, ktorá podľa právnej úpravy v zákone č.

129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu jej uzavretia musela mať zákonné náležitosti. Medzi obligatórne
obsahové náležitosti takejto zmluvy patrí aj dojednanie o výške poplatkov a dojednanie o výške úrokov.
Absenciutýchtonáležitostívnútroštátnanormasankcionujetak,žedojednanýfinančnýproduktpovažuje
za bezúročný a bez poplatkov.

15. Vykonané dokazovanie aj podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne preukázalo, že v
posudzovanej zmluve absentuje dojednanie zmluvných strán o výške poplatkov, úrokov. Záver
okresného súdu, keď žalobcovi nepriznal poplatok/poplatky a úrok z istiny (z poplatkov), v časti istiny
- ktorá tvorila tzv. nepovolený debet, resp. prekročené prečerpanie na osobnom účte žalovanej, má
zákonný rámec.

16. Správne konštatoval okresný súd, že dodávateľ služby (žalobca) nepreukázal, že v žalobe
uplatňovaný nárok je výsledkom individuálneho dojednania zmluvných strán.

17.Pokiaľodvolateľpoukazujenaoprávneniebankyzúčtovaťsipoplatky,aniobsahsamotnejzmluvy,ani

obsah Všeobecných obchodných podmienok nezakotvuje v akej konkrétnej výške je banka oprávnená
zúčtovať si poplatky na ťarchu osobného účtu majiteľa. Teda, ani v neoddeliteľnej súčasti zmluvy
o poskytovaní bankových produktov a služieb o zriadení osobného účtu, t.j. Všeobecné obchodné
podmienky neobsahujú dojednanie o konkrétnej výške poplatkov a pre prípad ktorých konkrétnych
úkonov účastníci zmluvy poplatky dojednali. Iba odkaz vo Všeobecných obchodných podmienkach

na Sadzobník poplatkov banky aj za situácie, že majiteľ účtu vyhlásil, že pred podpisom zmluvy
oboznámil s poplatkami súvisiacimi s príslušnou zmluvou - zákonnú požiadavku individuálneho
dojednania nespĺňa. O to viac, že oprávnenie banky zúčtovať si poplatky na ťarchu osobného
účtu majiteľa bolo zakomponované do formulárovej zmluvy pripravenej vopred dodávateľom služieb,
obsah ktorej spotrebiteľ ovplyvniť nemohol, musel ju prijať ako celok. Zmluvná podmienka je svojim

obsahom všeobecná, je neadresná, splynula s ostatnými zmluvnými podmienkami. Argumentáciu
odvolateľa, že Všeobecné obchodné podmienky vo svojich konkrétnych ustanoveniach vymedzujú
povinnosť žalovanej, oprávnenie banky na poplatky a na úrok z nepovoleného prečerpania s
odkazomnaSadzobníkpoplatkov,-nemožnoakceptovať.Sadzobníkpoplatkovjeinternýmdokumentom
žalobcu (banky), svojou povahou nenapĺňa charakteristiku vzájomnej dohody, vzájomného dojednania

zmluvných strán, dodávateľ služieb/banka tento dokument môže v priebehu trvania zmluvného vzťahu
meniť (a aj mení) kedykoľvek, vrátane aj výšky poplatkov v ňom uvedených.

18. Pokiaľ odvolateľ tvrdí, že zákon o platobných službách výslovne neustanovuje požiadavku
individuálneho dojednania poplatkov, podľa názoru odvolacieho súdu v súdenej veci je podstatné,

že požiadavku individuálneho dojednania o poplatkoch, úrokoch v spotrebiteľskej zmluve vyžaduje
vnútroštátna norma - zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, ktorá norma
uvedenieúdajaovýškepoplatkov,úrokovvspotrebiteľskejzmluvezaraďujemedziobligatórneobsahové
náležitosti takejto zmluvy a ich neuvedenie sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou.19. Krajskému súdu je známe rozhodnutie Súdneho dvora EÚ č. C-42/15 o výklade Smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ

odvolateľ argumentuje závermi uvedeného rozhodnutia, že ide o analogickú aplikovateľnosť, t.j. v
tom smere, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument a že
náležitosti zmluvy môžu byť obsiahnuté aj v Obchodných podmienkach alebo v Sadzobníku, ktoré tvoria
neoddeliteľnú súčasť zmluvy, bolo by možné s týmto odvolacím argumentom súhlasiť, avšak za situácie,
ak by Všeobecné obchodné podmienky obsahovali nie iba všeobecný odkaz na Sadzobník, ale vo

Všeobecných obchodných podmienkach by bolo konkrétne s rešpektovaním individuálneho charakteru
zmluvného vzťahu vymedzené a dojednané pre aké prípady a v akej výške zmluvné strany dojednali
poplatky, za ktoré konkrétne úkony, v akej výške. Obdobný záver platí aj vo vzťahu k úrokom z úveru.
V riešenom zmluvnom vzťahu takýto individuálny charakter dojednaní o nároku na poplatky a nároku
na úrok neobsahuje ani samotná zmluva a nie sú vyšpecifikované uvedené ukazovatele (údaje, nároky)
ani vo Všeobecných obchodných podmienkach tvoriacich neoddeliteľnú súčasť spotrebiteľskej zmluvy.

20. Odvolací súd dodáva, že aj podľa bodu 8.8 VOP je povinnosťou dlžníka zaplatiť úroky iba z ( a za )
poskytnutýchpeňažnýchprostriedkov.Nevyplývazlistinnýchdôkazov,žebyvsúdenejvecipredstavoval
nepovolený debet sumu poskytnutých, ale nevrátených finančných prostriedkov, ani to, že by časť istiny
(uplatnená žalobcom a nepriznaná súdom) mala zodpovedať nevrátenej sume poskytnutých peňažných

prostriedkov. Práve naopak - nepriznaná suma istiny - suma nepovoleného prečerpania bola tvorená
výlučne účtovanými poplatkami a úrokmi zo súm poplatkov, na čo v zmysle horeuvedených záverov
odvolacieho súdu (totožných ako závery súdu prvej inštancie) žalobcovi nárok nevznikol.

21. Vzhľadom na súhrn uvedených dôvodov, krajský súd vyhodnotil odvolanie žalobcu za nedôvodné

a rozsudok okresného súdu vo výroku, v ktorom vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol, potvrdil pre
vecnú správnosť.

22. Vecne správne je rozhodovanie súdu aj v súvisiacom výroku o náhrade trov (nároku na ich náhradu)
prvoinštančného konania, vychádza z hodnotenia úspechu/neúspechu strán ( účastníkov ) v spore.

23. Žalobca nebol úspešný ohľadne svojho odvolania, z tohto dôvodu žalovanej - úspešnej strane by
vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná si náhradu trov odvolacieho konania
neuplatnila a ani z obsahu spisu nevyplynulo, žeby tejto procesne úspešnej strane mali vzniknúť v
odvolacom konaní nejaké trovy. Vzhľadom na uvedené krajský súd ani jednej zo strán sporu nepriznal

nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

24. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
(§ 427 ods. 2 CSP).Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.