Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 14, 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 16Pc/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817200025
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Schromová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3817200025.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, sudkyňou JUDr. Jarmilou Schromovou, v právnej veci navrhovateľa: K. F., nar.

XX.X.XXXX, bytom A. C., Z. XXX/XX, zast. N. T., advokátom so sídlom D. nad D., R. XXXX/XX, proti
matke: J. I., rod. K., nar. XX.X.XXXX, bytom A. C., J. XXX/XX, prechodne bytom P. XXX/X, a maloletému
dieťaťu J. K., nar. X.X.XXXX, bytom A. C., J. XXX/XX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Prievidza, o zapretie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa podaným návrhom dourčeným súdu 3.1.2017 domáhal zapretia otcovstva voči

maloletej J. K., nar. X.X.XXXX a matke J. I., rodenej K. na tom základe, že hoci otcovstvo k maloletej
bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov pred Matričným úradom v Prievidzi, od matky dieťaťa sa
niekedy začiatkom roka 2016 dozvedel, že nie je biologickým otcom maloletej J., ale týmto je R. C. z A.
C.. V tej súvislosti poukázal na čestné prehlásenie matky z 7.6.2016, v ktorom prehlásila, že nie je otcom
maloletej J. K., nar. X.X.XXXX. V súvislosti s trojročnou lehotou na zapretie otcovstva, ktorá je stanovená
v § 93 ods. 1 Zákona o rodine v zmysle ktorej možno otcovstvo pred súdom zaprieť do 3 rokov odo dňa
jeho určenia súhlasným vyhlásením, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa s tým, že táto

lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa uviedol, že i v zmysle ustanovenia
§ 86 ods. 1 Zák. o rodine v znení účinnom do 31.12.2015 aj manžel matky smel otcovstvo k dieťaťu
zaprieť iba do troch rokov od narodenia dieťaťa, pričom nové ustanovenie, v zmysle ktorého takto môže
učiniť manžel do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich,
že je otcom dieťaťa, reagovalo až na rozhodnutie Ústavného súdu SR spis. zn. PL US 1/2010-57 z
20.4.2011, ktorým sa vyslovilo, že predmetné ustanovenie nie je v súlade s článkom 6 ods. 1 a článkom
8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a vyslovil, že je spravodlivé, aby táto

lehota začala plynúť odo dňa vedomosti manžela o skutočnostiach spochybňujúcich jeho otcovstvo k
dieťaťu. Uviedol, že je nepochybné, že v úplne rovnakej situácii ako manžel matky je aj muž, ktorého
otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, a preto je aj u neho na mieste počítať začiatok
plynutia trojročnej lehoty na zapretie otcovstva až odo dňa vedomosti o skutočnostiach spochybňujúcich
jeho otcovstvo. Poukázal na to, že terajšie znenie ustanovenia § 93 ods. 1 Zák. o rodine nie je v súlade
s článkom 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a s článkom 6 ods. 1, preto
navrhol podanému návrhu vyhovieť a určiť, že navrhovateľ nie je otcom maloletej J. K., nar. X.X.XXXX

z matky J. I., nar. XX.X.XXXX. Náhradu trov konania nežiadal priznať.
2. Matka dieťaťa vo svojom vyjadrení pred súdom uviedla, že nie je si na 100% istá, či navrhovateľ je
alebo nie je otcom maloletej J., pretože v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa, v septembri 2011, sa
intímne stýkala s navrhovateľom a 1 x mala intímny pomer i s pánom C., ktorého nikdy neinformovala,že by mohol byť otcom maloletej. Uviedla, že maloletá má krvnú skupinu ako ona a nie je teda vylúčené,
že by navrhovateľ nemohol byť otcom maloletej. Uviedla, že k súhlasnému vyhláseniu rodičovstva s
navrhovateľom došlo až v novembri 2012, pretože v čase narodenia maloletej bol navrhovateľ ženatý.

V nasledujúcom období v rokoch 2012 až 2015 navrhovateľ nemal pochybnosti o otcovstve. Uvedenú
skutočnosť, že nemusí byť otcom, mu povedala až začiatkom roka 2016, kedy sa jej pýtal, či v čase
rozhodnomprepočatiedieťaťamalaeštesniekýminýmpomer.Matkadieťaťaponechalarozhodnutievo
veci na úvahu súdu. Potvrdila, že navrhovateľ ju nikdy nežiadal a nenavrhol, aby si dali určiť genetické
testy, ona nemá problém dať ich urobiť. Náhradu trov konania nežiadala priznať.

3.Kolíznaopatrovníčkamaloletejnechalanazváženísúdunariadenieznaleckéhodokazovaniazodboru
genetiky za účelom zistenia, kto je biologickým otcom maloletého dieťaťa.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie: výsluchom navrhovateľa, matky dieťaťa, svedka R. C., listinnými
dôkazmi pripojenými v spise 16Pc 1/2017 a zistil tento skutkový a právny stav:
5. Z pripojeného spisu tun. súdu sp. zn. 10P 17/2016 mal súd preukázané, že maloletá J. K., nar.
X.X.XXXX bola zverená rozsudkom tun. súdu spis. zn. 10P 17/2016-87 z 18.8.2016 do náhradnej

osobnej starostlivosti starej matky Q. K., nar. X.X.XXXX, ktorej bol vymedzený rozsah oprávnení i
povinností a obom rodičom, t.j. matke J. K., nar. XX.X.XXXX bola určená vyž. povinnosť na maloletú J.
vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa a otcovi dieťaťa K. F., nar.
XX.X.XXXX bola určená vyž. povinnosť v sume 120,- eur mesačne. Uvedené rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 9.9.2016.

6. Z rodného listu maloletej z 15.11.2012 (č.l. 41 spisu) mal súd preukázané, že ako otec maloletej je
zapísaný K. F., nar. XX.X.XXXX, t.j. navrhovateľ.
7. Z výsluchu navrhovateľa v tom to konaní súd zistil, že s matkou dieťaťa sa zoznámili v roku 2010,
intímne začali spolu žiť od septembra 2010, pričom dňa 3.7.2012 sa matke narodila maloletá J.. Uviedol,
že v tom čase nemal žiadnu vedomosť ani podozrenie, že by sa v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa

stýkala aj s niekým iným ako s ním. Uviedol, že až začiatkom roka 2016 sa mu matka priznala, že
nie je biologickým otcom dieťaťa, o čom podpísala i čestné prehlásenie z 7.6.2016. Nikdy predtým sa
nezmienila o tom, že nie je otcom dieťaťa. Začiatkom roka 2016 mu povedala, že biologickým otcom
dieťaťa je R. C. B., že genetické skúšky otcovstva si nikdy nedal robiť, ani matka dieťaťa. Výživné na
maloletú riadne platí vo výške 120,- eur, v súčasnosti je maloletá J. v náhradnej osobnej starostlivosti

starej matky.
8. Z výsluchu matky dieťaťa J. I., nar. XX.X.XXXX, v tomto konaní súd zistil, že v čase rozhodnom pre
počatie dieťaťa, a to v septembri 2011 mala 1x intímny pomer s pánom C., v tom čase mala intímny
pomer aj s navrhovateľom. Uviedla, že maloletá J. sa narodila 12 dní po predpokladanom termíne
pôrodu cisárskym rezom. Uviedla, že otcovstvo nebolo k maloletej určené súhlasným vyhlásením hneď

po narodení maloletej z dôvodu, že navrhovateľ bol v tom čase ženatý. Uviedla, že v rokoch 2012 až
2015 navrhovateľ nemal pochybnosti o otcovstve. Začiatkom roka 2016 sa jej začal navrhovateľ pýtať,
či v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa mala s niekým iným pomer, ona mu vtedy povedala, že mala
pomer 1x s R. C. z A. C.. Matka potvrdila, že si nedávali robiť žiadne genetické testy otcovstva, podľa
nej nie je vylúčené, že by navrhovateľ nemohol byť otcom maloletej.

9. Z výsluchu svedka R. C., nar. XX.X.XXXX súd zistil, že tvrdenia matky o tom, že mala v septembri
2011 jedenkrát nechránený intímny pomer so svedkom, sú pravdivé. Svedok sa nevedel vyjadriť, či
môže alebo nemôže byť otcom maloletej J.. To, že by mohol byť jej otcom, sa dozvedel až po začatí
tohto súdneho konania, kedy ho kontaktovala matka dieťaťa. Svedok uviedol, že keďže ho matka po
narodení maloletého dieťaťa nekontaktovala, nenapadlo ho, že by mohol byť otcom dieťaťa, nevedel

presný dátum narodenia dieťaťa.
10. Zástupca navrhovateľa navrhol v ďalšom konaní vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru
genetikyzaúčelompotvrdeniaalebovylúčeniaotcovstvanavrhovateľakmaloletémudieťaťu,kuktorému
návrhu sa pripojila i matka dieťaťa i kolízny opatrovník maloletého dieťaťa.
11. Z čestného prehlásenia matky dieťaťa na č.l. 5 spisu súd zistil, že v uvedenom čestnom prehlásení

matka dieťaťa písomne potvrdila, že navrhovateľ K. F. nie je otcom maloletej J. K..
12. Podľa § 93 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení, muž, ktorého otcovstvo bolo
určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho
určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí po uplynutím troch
rokov od narodenia dieťaťa.

13. V súvislosti s cit. ustanovením § 93 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého môže muž, ktorého
otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov pred súdom zaprieť iba do troch rokov odo dňa
jeho určenia, je potrebné uviesť, že tvrdenia zástupcu navrhovateľa o tom, že ustanovenie § 86 ods. 1
Zákonaorodine,vzmyslektoréhomoholmanželzaprieťotcovstvokdieťaťudotrochrokovodnarodeniadieťaťa, bolo s účinnosťou od 1.1.2016 nahradené novým znením, podľa ktorého môže manžel zaprieť
otcovstvo k dieťaťu do troch rokov odkedy sa dozvedel skutočnosti odôvodňujúce, že nie je otcom
dieťaťa, sú pravdivé. K uvedenej zmene došlo po tom, čo Ústavný súd SR vydal nález PL.US 1/2010-57,

ktorým vyslovil nesúlad § 86 ods. 1 Zákona o rodine v súlade s článkom 6 ods. 1 a článkom 8 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
14.Vtejsúvislostijeďalejpotrebnéuviesť,žemuž,ktorémusvedčídruházákonnádomnienkaotcovstva,
tedaotcovstvourčenésúhlasnýmvyhlásenímrodičovvzmysle§91ods.1Zákonaorodine,nenadobúda
otcovstvo ex lege, ako je to v prípade manžela, ale v prípade súhlasného vyhlásenia rodičovstva a

otcovstva sa uskutočňuje v prevažných prípadoch dobromyseľne s vedomím, že muž je biologickým
otcom dieťaťa. V tej súvislosti je taktiež potrebné uviesť, že Ústavný súd SR vo vyššie citovanom náleze
konštatoval,žeEurópskysúdpreľudsképrávapriaplikáciičlánku8Dohovoruposudzujeodlišneprípady
vedomého založenia vzťahu otca a dieťaťa alebo nepopretia otcovstva právnym otcom v zákonom
ustanovenej zapieracej lehote napriek vedomosti právneho otca, že nie je biologickým otcom dieťaťa,
resp. existencie pochybnosti týkajúcej sa jeho otcovstva k dieťaťu, a prípady, keď právny otec svoje

otcovstvo popiera po uplynutí zapieracej lehoty, počas plynutia ktorej však nemal vedomosť o tom, že
nie je biologickým otcom dieťaťa. Podstatnou resp. relevantnou aplikáciou uvedeného článku dohovoru
je v takýchto prípadoch skutočnosť, kedy sa právny otec dozvie o nesúlade biologického a právneho
otcovstva, resp. o skutočnostiach spochybňujúcich jeho otcovstvo. Až týmto momentom totiž právny
otec, ktorého otcovstvo bolo založené zákonnou domnienkou otcovstva, získava možnosť vedome

svojím rozhodnutím ďalej pokračovať v už založenom právnom vzťahu s dieťaťom a niesť z neho
vyplývajúcu zodpovednosť za jeho výchovu a výživu alebo využiť právne prostriedky na odstránenie
nesúladumedziprávnymabiologickýmotcovstvom.Vtejsúvislostijetaktiežpotrebnéuviesť,žeÚstavný
súd SR už vo svojom rozhodnutí - uznesení PL-ÚS 22/2014-38 posudzoval súlad § 93 ods. 1 Zákona
o rodine s článkom 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom týmto

rozhodnutím návrh Okresného súdu Košice 1 zamietol. Návrh bol zamietnutý z dôvodu, že pri hlasovaní
pléna nebola dosiahnutá nadpolovičná väčšina hlasov všetkých sudcov.
15. Podľa názoru súdu v danej veci z výsledkov vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že k
súhlasnému určeniu otcovstva k maloletej J. K. na základe súhlasného vyhlásenia oboch rodičov, teda i
navrhovateľa, došlo 15.11.2012, pričom zákonná trojročná lehota v zmysle § 93 ods. 1 Zákona o rodine

potom uplynula dňom 15.11.2015. Z vyjadrenia matky dieťaťa síce nesporne vyplýva, že o skutočnosti,
že navrhovateľ nemusí byť biologickým otcom dieťaťa, informovala otca dieťaťa až niekedy začiatkom
roka 2016, o čom podpísala i čestné prehlásenie, ktoré sa nachádza na č.l. 5 spisu, v ktorom čestne
prehlásila, že navrhovateľ nie je otcom maloletej J. K.. Na pojednávaní však uviedla, že maloletá má
takú istú krvnú skupinu ako ona a nie je teda vylúčené, že by navrhovateľ mohol byť otcom dieťaťa,

keďže sa v čase rozhodnom pre počatie maloletej intímne stýkala s navrhovateľom a jeden krát i s R.
C.. Keďže v danej veci obaja rodičia maloletej zhodne pred súdom vyhlásili, že doposiaľ ani jeden z
nich nedal urobiť genetický test otcovstva a teda nemôžu predložiť súdu dôkaz o tom, že je vylúčené,
že by navrhovateľ mohol byť otcom dieťaťa, a keďže v danej veci nesporne nebola dodržaná ani lehota
stanovená v § 93 ods. 1 Zákona o rodine, súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a z hľadiska

hospodárnosti konania nevykonal znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetika za účelom zistenia,
či je vylúčené, že navrhovateľ je biologickým otcom maloletého dieťaťa s prihliadnutím na nedodržanie
zákonom stanovenej lehoty na zapretie otcovstva.
16. O náhrade trov účastníkov v predmetnej veci rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p. v platnom znení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie
musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, spisovú značku, čo sa ním sleduje a podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne

( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené skutočnosťami
uvedenými v § 365 ods. 1,2 C.s.p. a v § 62 ods. 1 a v § 63 C.m.p. .