Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 20, 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11C/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617201693
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5617201693.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobcov v 1.

rade I. Y.?.?K., nar. XX. XX. XXXX, v 2. rade V. Y.?.?K., nar. XX. XX. XXXX, obidvaja trvale bytom C.
XXX, žalobcovia zastúpení JUDr. Jiřím Martausom, advokátom so sídlom Ul. 1. mája 113/19, Liptovský
Mikuláš, proti žalovaným v 1. rade V.. I. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O.. X. I. XXXX/XXX, W.
I., v 2. rade V.. Z. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V.. R. XXXX/XX, M., žalované zastúpené JANČI
& Partners, s. r. o., so sídlom Belopotockého 720/2, Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748, v konaní o
určenie neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej v 1. a 2. rade súd p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28. 02. 2017 sa žalobcovia domáhali určenia, že Kúpna
zmluva uzavretá dňa 17. 01. 2017 medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovanou v 2. rade ako
predávajúcimi a žalovanou v 1. rade ako kupujúcou, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho
práva rozhodnutím Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálneho odboru, pod sp. zn. V 270/2017
a ktorej predmetom je prevod spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva
č. XXXX, katastrálne územie W. I., ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 508 m2, parcela registra

KN-C č. 513/3 a to spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1-ice v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov
v 1. a 2. rade a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1-ice vo výlučnom vlastníctve žalovanej v 2. rade, je
neplatná. Žalobu odôvodnili tým, že zmluvné strany sa v čl. IV ods. 1 dohodli na kúpnej cene vo výške
100 000,- eur. Z takéhoto dojednania kúpnej zmluvy nie je zrejmé, aká jej časť pripadá na každého
z predávajúcich spoluvlastníkov. Predmetom prevodu sú totiž dva spoluvlastnícke podiely rovnakej
veľkosti, ale predávajúci sú traja. Potom nie je jasné, či z dohodnutej kúpnej ceny 100 000,- eur pripadá
na každého z troch predávajúcich rovnaký podiel alebo či kúpna cena bola dohodnutá pomerne podľa

dvoch rovnakých spoluvlastníckych podielov. Táto vada zmluvy je ešte znásobená ustanoveniami čl. IV
ods. 3 a 4, podľa ktorých má byť predávajúcim v 1. a 2. rade za prevádzaný spoluvlastnícky podiel o
veľkosti 1-ice v pomere k celku vyplatená suma vyššia, ako je polovica celkovej kúpnej ceny. Na základe
uvedeného je tak neurčité, za akú cenu jednotliví spoluvlastníci predali svoj spoluvlastnícky podiel, čím
táto neurčitosť dohody vyvoláva aj stav značnej právnej neistoty pre prípad, že kúpna zmluva o predaji
pozemku by bola z akéhokoľvek dôvodu zrušená alebo neplatná. Vzhľadom k tomu, že dojednania
o výške kúpnej ceny za jednotlivé spoluvlastnícke podiely sú vyjadrené neurčito a nezrozumiteľne, je

dojednanie o kúpnej cene tvoriacej súčasť kúpnej zmluvy k pozemku neplatné. Nakoľko ide o neplatné
dojednanie o podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy, je absolútne neplatnou celá kúpna zmluva pozemku.
Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, žalobcovia uviedli, že v prípade úspechu v konaní dôjde knavráteniu ich vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, na základe čoho disponujú žalobcovia
naliehavým právnym záujmom na určení takejto neplatnosti právneho úkonu.

2. Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení k žalobe uviedla, že si splnila riadne a včas všetky povinnosti
vyplývajúce z kúpnej zmluvy, keď podľa dohody zmluvných strán zaplatila kúpnu cenu v celom rozsahu,
a to spôsobom, ktorý bol obidvoma zmluvnými stranami dohodnutý. V návrhu kúpnej zmluvy, ktorý
práve predávajúci predložili žalovanej v 1. rade pred uzavretím kúpnej zmluvy, už bol jasne definovaný
spôsob úhrady kúpnej ceny za predmet kúpy, pričom tento predávajúci nenamietali a ani túto podstatnú

náležitosť kúpnej zmluvy nerozporovali, čo poukazuje na vôľu predávajúcich uzatvoriť kúpnu zmluvu
za uvedených podmienok a vôľu byť takýmito podmienkami viazaní. Žalovaná v 1. rade na základe
uvedeného nevidí dôvod na určenie, že predmetná kúpna zmluva by bola neplatná.

3. Žalovaná v 2. rade v písomnom vyjadrení navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Ako predávajúca
v 3. rade si splnila riadne a včas všetky povinnosti vyplývajúce z tohto právneho úkonu. Žalovaná je toho

názoru, že kúpna zmluva bola platne uzatvorená, pričom už pri rokovaní o uzavretí kúpnej zmluvy medzi
zmluvnými stranami bol návrh spôsobu úhrady kúpnej ceny za predmet kúpy podľa čl. IV kúpnej zmluvy
odsúhlasený všetkými jej účastníkmi. Žalobcovia v 1. a 2. rade nijakým spôsobom v procese uzatvárania
kúpnej zmluvy, ako pri uzatváraní kúpnej zmluvy až doteraz, nespochybňovali úhrady kúpnej ceny, ako
aj výšku kúpnej ceny za predmet kúpy.

4. Žalobcovia v replike zo dňa 18. 04. 2017 uviedli, že podmienkou platnosti kúpnej zmluvy je v
zmysle právneho poriadku naplnenie legálnej požiadavky, že tento právny úkon musí byť uskutočnený
v zákonnej predpísanej písomnej forme, pričom je potrebné, aby bol zaznamenaný objektívne
dostatočne zrozumiteľne a určito. Žalovanými uvádzané skutočnosti o správaní sa strán sporu pred

podpísaním predmetnej kúpnej zmluvy sú preto pre predmetné konanie zjavne irelevantnými tvrdeniami.
Vyjadrenie žalovanej v 2. rade k žalobe navyše verifikuje žalobcami uvádzané skutočnosti o tom, že
dojednania o výške kúpnej ceny za jednotlivé spoluvlastnícke podiely boli stranami dojednané neurčito
a nezrozumiteľne, keď uvádza, že vôľou zmluvných strán malo by dojednať kúpnu cenu za predmet
kúpy pre žalovanú v 2. rade v pomere 40 % kúpnej ceny a pre žalobcov v 1. a 2. rade v pomere 60 %

kúpnej ceny, nakoľko je zrejmé, že takéto určenie kúpnych cien nielenže nemá oporu v čl. IV predmetnej
Kúpnej zmluvy, ale sa textu tohto článku priamo prieči. Na základe uvedeného žalobcovia zotrvali na
podanej žalobe.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal aj v neprítomnosti žalobcov v 1. a 2. rade, ktorých

neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil ich právny zástupca.

6. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní zotrval na podanej žalobe. Poukázal na to, že z kúpnej
zmluvy nevyplývajú tvrdenia žalovaných, že kúpna cena mala byť rozdelená v pomere 60 % ku 40 %.
V prípade, ak kúpnu zmluvu uzatvárajú viacerí spoluvlastníci, je možné vyjadriť kúpnu cenu jednou

cenou, avšak z dôvodu právnej istoty len v tom prípade, ak každému zo spoluvlastníkov pripadol
rovnaký diel z kúpnej ceny, pričom výpoveďou svedkov, ako aj výpoveďou žalovaných bolo dokázané,
že tomu tak v prejednávanej veci nebolo. Kúpna zmluva má také nedostatky, ktoré robia v otázke
ceny právny úkon nejasným, neurčitým, čiže vôľa zmluvných strán je vyjadrená tak nezrozumiteľne,
neurčito a nekonkrétne, že takýmto spôsobom vyjadrená vôľa je právne bezvýznamná rovnako, ako

keby vôbec nebola prejavená. Vzhľadom k tomu, že bol predávaný síce celý pozemok, ale zároveň dva
spoluvlastnícke podiely, na základe kúpnej zmluvy potom vznikli delené záväzky a delené záväzky sú
navzájom samostatné a pre každého veriteľa vznikla samostatná pohľadávka a pre kupujúcu dlžníčku
vznikli samostatné dlhy a práve v tejto okolnosti je zmluva nejasná, pretože nie je zrejmé, komu, koľko
a aký dlh a v akej výške vznikol. Právny zástupca poukázal na to, že v dojednaní v čl. IV ods. 1 a 2 sa

uvádzajú len platobné miesta, kde sa má dlh zaplatiť, pričom platobné miesto nijako nerieši otázku, kto
má na úhradu dlhu nárok. Nestotožnil sa s tvrdením, že je možné oddeliť časť kúpnej zmluvy, pokiaľ
ide o spôsob vyplatenia kúpnej zmluvy od hlavnej zmluvy, a túto považovať za platnú, pokiaľ ide o
prevod vlastníckeho práva a povinnosť zaplatiť kúpnu cenu z toho dôvodu, že ak podielový spoluvlastník
predáva nehnuteľnosť, tak je nevyhnutné, aby bola výška podielu, ako aj kúpna cena v nadväznosti na

tento podiel vyjadrená v zmluve.

7. Právny zástupca žalovaných navrhol žalobu zamietnuť. Má za to, že kúpna cena bola dojednaná
jasne, určite, zrozumiteľne a jazykovým a gramatickým výkladom aj bolo z nej zrejmé, akým spôsobomjednotliví predávajúci budú mať uhrádzanú kúpnu cenu na ich účet. S poukazom na ustanovenie § 588
Občianskeho zákonníka je zrejmé, že zmluva obsahuje podstatné náležitosti kúpnej zmluvy spočívajúce
v určení predmetu kúpy a v určení kúpnej ceny. Medzi stranami nie je sporné to, že celková výška kúpnej

ceny je vo výške 100 000,- eur, a pokiaľ ide o tvrdenia žalobcov v 1. a 2. rade ohľadne výpočtu podielu
pripadajúceho na žalobcov v 1. a 2. rade, právny zástupca poukázal na interpretačné ustanovenie § 35
ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen
podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa
nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Podľa ustanovenia § 142 a nasl. Občianskeho zákonníka príjem

z predaja vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve manželom je opätovne príjmom do bezpodielového
spoluvlastníctvamanželov,pretoúvahyotom,žečasťkúpnejcenyalebosumakúpnejcenysabudúdeliť
na tri diely, sú v tomto prípade právne irelevantné. Právny zástupca zároveň poukázal na ustanovenie
§ 41 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je možné oddeliť časť kúpnej zmluvy týkajúcej sa spôsobu
úhradykúpnejcenyodhlavnejzmluvy.Zároveňzdôraznilto,ževdanomprípadeOkresnýúradLiptovský
Mikuláš, katastrálny odbor, v konaní vedenom pod sp. zn. V 270/2017 vykonal prieskum listín, ktoré

mu boli predložené spolu s návrhom na vklad vlastníckeho práva, pričom nesporne nezistil v súvislosti
s požiadavkou § 588 Občianskeho zákonníka, že by predmetná zmluva trpela vadami týkajúcimi sa
predmetu kúpy a dojednaní o kúpnej cene. Vzhľadom k tomu, že neexistuje žiadny dôvod, pre ktorý by
mala byť predmetná zmluva neplatná, navrhol, aby súd žalobný návrh zamietol v celom rozsahu.

8. Žalovaná v 1. rade vypovedala, že pri nadobúdaní nehnuteľnosti postupovala v súlade so zákonom
a splnila všetky podmienky, ktoré jej vyplývali zo zákona, ako aj ktoré boli stanovené realitnou
kanceláriou, sprostredkujúcou predaj predmetných nehnuteľností. Pri podpise zmluvy sa nevyskytli
žiadne pochybnosti, pričom žalobca v 1. rade bol s uzavretím kúpnej zmluvy spokojný. Žalovaná v 1.
rade vedela, že časť kúpnej ceny vo výške 60 000,- eur bude poukázaných žalobcom v 1. a 2. rade

a zostávajúca časť žalovanej v 2. rade. Uviedla, že nerozumie tomu, o čom je celý tento spor.

9. Žalovaná v 2. rade vypovedala, že potom, ako sa objavila záujemkyňa o predmetný pozemok a mala
záujem kúpiť túto nehnuteľnosť ako celok, súhlasili s požiadavkou žalobcu v 1. rade o tom, že z kúpnej
ceny 100 000,- eur bude žalobcom v 1. a 2. rade vyplatených 60 000,- eur, pričom zostatok kúpnej

ceny po úhrade poplatku realitnej kancelárie, ktorý znášala žalovaná v 2. rade, bude poukázaný na jej
účet. S takýmto spôsobom rozdelenia kúpnej ceny pri rovnosti spoluvlastníckych podielov žalovaná v 2.
rade spolu s manželom súhlasili, nakoľko predmetný pozemok chceli dlhodobo predať. Poukázala na
ustanovenie čl. IV ods. 4 písm. a) predmetnej zmluvy, z ktorého podľa nej vyplýva spôsob rozdelenia
kúpnej ceny medzi žalobcov v 1. a 2. rade a medzi ňu. Tak ako žalovaná v 1. rade ani ona nevedela

uviesť dôvod, pre ktorý vznikol tento spor.

10. Z výsluchu svedka I. D., manžela žalovanej v 2. rade, vyplynulo, že bol prítomný pri uzatváraní kúpnej
zmluvy na Notárskom úrade JUDr. Kupcovej. Predtým návrh na uzatvorenie zmluvy doručil žalobcom v
1. a 2. rade mailom, pričom títo k tomuto nemali žiadne výhrady. Pokiaľ ide o spôsob úhrady kúpnej ceny,

tak sa so žalobcom v 1. rade dohodli na pomere 60/40. So žalobcami v 1. a 2. rade boli blízki priatelia,
navštevovali sa, chodili spolu na lyžovačky, organizovali spoločné rodinné oslavy a prakticky za celé to
obdobie medzi nimi nevznikli žiadne nezhody, preto pokiaľ by žalobcovia v 1. a 2. rade nesúhlasili so
znením kúpnej zmluvy, určite by to podľa svedka prezentovali skôr. S takým rozdelením, ako navrhol
žalobca v 1. rade, súhlasili, lebo dlhodobo mali záujem predať predmetnú nehnuteľnosť a mali vedomosť

o tom, že žalobca v 1. rade potrebuje získať 60 000,- eur, v dôsledku čoho oni aj zaplatili poplatok
realitnej kancelárie.

11. Svedok S. Š., konateľ realitnej kancelárie sprostredkúvajúcej predaj predmetnej nehnuteľnosti,
vypovedal, že z ich strany išlo o štandardné sprostredkovanie predaja nehnuteľností. Predmetný

pozemok ponúkali od roku 2015, pričom v roku 2016 ich kontaktovala žalovaná v 1. rade a predaj sa
podaril zrealizovať na jar v roku 2017. V prejednávanej veci bol návrh zmluvy doručený tak žalovanej
v 1. rade, ako aj žalovanej v 2. rade. Svedok uviedol, že predmetný predaj si bude pamätať nadlho
z toho dôvodu, že jeden z predávajúcich, žalobca v 1. rade, mal podmienku, aby z kúpnej ceny mu
bolo vyplatených 60 %, čo predstavovalo v danej veci 60 000,- eur. Žalovaná v 2. rade ako druhá

spoluvlastníčka s takýmto postupom súhlasila. Po podpise zmluvy neboli vznesené žiadne výhrady,
pričom všetci boli podľa svedka s uzatvorením právneho úkonu spokojní. Pokiaľ ide o províziu sa
sprostredkovanie predaja, táto bola hradená zo zálohy, ktorú zložila žalovaná v 1. rade, zaplatila celkovo
30 066,- eur, pričom 66,- eur predstavuje správny poplatok za podanie návrhu na vklad vlastníckehopráva do katastra nehnuteľností. Po zrealizovaní predaja bola započítaná provízia realitnej kancelárie
zo sumy 30 000,- eur a zvyšná suma bola poukázaná žalovanej v 2. rade na bankový účet.

12. Kúpnou zmluvou zo dňa 17. 01. 2017 uzavretou medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovanou v 2.
rade ako predávajúcimi a žalovanou v 1. rade ako kupujúcou mal súd za preukázané, že strany sporu
uzatvorili zmluvu, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Liptovský
Mikuláš, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie W. I., ako zastavané
plochyanádvoriaovýmere508m2,parcelaregistraKN-Cč.513/3.Zčl.IIods.2vyplýva,žežalobcoviav

1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v podiele 1-
icenapredmetnejnehnuteľnostiažalovanáv2.radejevýlučnýmvlastníkompodielu1-icenapredmetnej
nehnuteľnosti. Zmluvné strany sa v čl. IV dohodli na kúpnej cene vo výške 100 000,- eur, ktorú sa
žalovaná v 1. rade zaviazala uhradiť tým spôsobom, že prvú splátku kúpnej ceny vo výške 30 000,-
eur, ktorá zároveň tvorí zábezpeku, uhradí pred podpisom tejto zmluvy a druhú splátku vo výške 70
000,- eur uhradí v prospech účtu u notárky JUDr. Viery Kupcovej najneskôr do 31. 01. 2017. Z čl. IV

ods. 4 predmetnej zmluvy vyplýva, že druhá splátka kúpnej ceny bude zložená do notárskej úschovy a
bude predávajúcim uhradená prevodom tak, že prvá časť druhej splátky kúpnej ceny vo výške 60 000,-
eur bude poukázaná v prospech žalobcov v 1. a 2. rade a druhá časť druhej splátky kúpnej ceny vo
výške 10 000,- eur žalovanej v 2. rade najneskôr do siedmich dní po zápise vkladu vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností a predložení listu vlastníctva, z ktorého bude vyplývať výlučné vlastníctvo

žalovanej v 1. rade. V čl. IV ods. 6 sa strany dohodli, že v prípade, ak kupujúci z akéhokoľvek dôvodu
nesplní povinnosť zaplatiť predávajúcim kúpnu cenu v dohodnutej lehote a v dohodnutej výške, vznikne
predávajúcim právo od zmluvy odstúpiť, čím sa táto zmluva zruší od začiatku.

13. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

14. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

15. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

16. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť

predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

17. Podľa § 589 Občianskeho zákonníka, cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.

18.Nazákladevykonanéhodokazovaniasúdžalobuzamietol,nakoľkonemalpreukázanújejdôvodnosť.
Medzi stranami bolo sporné to, či dojednanie o kúpnej cene je určité a teda či právny úkon obsahuje
podstatnú náležitosť kúpnej zmluvy, absencia ktorej by robila tento právny úkon neplatným. Výsluchom
žalovaných, ako aj svedkov mal súd za dostatočne preukázané, že kúpnou zmluvou došlo k zhode vôle

strán sporu a jej prejavu. To, čo zmluvné strany chcú docieliť uzatvorením právneho úkonu, sa musí
zhodovať s tým, čo navonok prejavili. Súd nemal pochybnosti o tom, že všetci účastníci zmluvy vedeli, čo
sa uzatvorením zmluvy sleduje a svoj prejav vôle mali za dostatočne určitý a zrozumiteľný. Kúpna cena
musí byť vymedzená uvedením peňažnej sumy alebo iným spôsobom, ktorým ju je možné nepochybne
určiť, pričom musí byť skutočná, spravodlivá a určitá. Kúpna zmluva je dvojstranný právny úkon medzi

kupujúcimi a predávajúcimi, čo však nevylučuje, aby bolo na jednej strane alebo na obidvoch stranách
viac účastníkov. Pre určitosť kúpnej ceny v prípade predaja nehnuteľností viacerými spoluvlastníkmi
nie je potrebné uviesť kúpnu cenu v nadväznosti na každý jednotlivý podiel spoluvlastníka, pretože sa
nepredáva spoluvlastnícky podiel, ale nehnuteľnosť ako celok. V takom prípade, ak by vznikol spor
medzi predávajúcimi spoluvlastníkmi ohľadne časti kúpnej ceny pripadajúcej na ich spoluvlastnícky

podiel, majú možnosť si ho vyriešiť medzi sebou, pričom takýto prípadný spor medzi nimi nespôsobuje
neplatnosťkúpnejzmluvy.Kúpnacenabolavprejednávanejvecivyjadrenáurčitoazrozumiteľne,pričom
medzi stranami sporu nebolo sporné to, že žalovaná v 1. rade ako kupujúca ju uhradila v plnej výške tak,
ako to bolo dojednané v kúpnej zmluve. Naviac, bolo dostatočne preukázané, že vôľou žalobcov v 1. a 2.rade bolo uzatvoriť taký právny úkon, z ktorého by im plynulo plnenie v rozsahu 60 % dojednanej kúpnej
ceny, k čomu aj nesporne došlo. Vzhľadom k tomu, že predmetná zmluva obsahuje všetky podstatné
náležitosti, predovšetkým kúpna cena je uvedená určito a zrozumiteľne, súd žalobu ako nedôvodnú

zamietol.

19. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 a žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí mali
v konaní plný úspech, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.