Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 22, 2016

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 8C/248/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615210079
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Balážová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2016:6615210079.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v spore žalobkyne Z. M., G.

XX.XX.XXXX, K. J. XXX/XX, L., štátnej občianky SR, podnikajúcej pod obchodným menom: Vlasta
Malčeková - TERMÁL, Záhradná 189/22, Lučenec, IČO: 32 600 470, zastúpenej JUDr. Jozefom
Brázdilom, advokátom, AK Brázdil & Brázdilová, Trhová 1, Zvolen proti žalovanej WHITEWINE, s.r.o. so
sídlom Púchovská 6, Bratislava, IČO: 46 868 810, zastúpenému splnomocneným zástupcom T.. B. P.,
R.., K. O.A. XX, K. o zriadenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. návrh navrhovateľky z a m i e t a .

II. O náhrade trov konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnémusúduLučenecboladňa07.07.2015doručenážalobažalobkyneprotižalovanejozriadenie
vecného bremena podľa § 151 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej "OZ") z dôvodu, že od roku 1992
podniká pod obchodným menom Vlasta Malčeková - TERMÁL, s miestom podnikania Záhradná 189/22,
Lučenec, IČO: 32 600 470. Počas svojho podnikania nadobudla žalobkyňa nehnuteľnosti: oceľový sklad
č. 1 bez súpisného čísla postavený na pozemku parc. č. CKN 6055/6 spoločne s pozemkom par. č. CKN
6055/6 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 518 m2 v k.ú. L. zapísané v LV č. XXXXX Okresného
úradu L., odbor katastrálny a oceľový sklad č. 2 bez súpisného čísla na parcele č. CKN 6055/5 v k.ú.

L. zapísaný v LV č. XXXX Okresného úradu L., odbor katastrálny. Žalobkyňa tvrdila, že nehnuteľnosti
využíva ako obchodné sklady, potrebuje mať k budovám zabezpečený prístup cez pozemok žalovanej,
peši, ale najmä dopravnými prostriedkami, vrátane nákladných motorových vozidiel, ktoré tovar do
skladu dovážajú alebo vyvážajú. Žalobkyňa zdôraznila, že pozemky na ktorých budovy stoja sú v jej
vlastníctve, ale zmluvou ani iným titulom práva k cudzej veci nemá zabezpečený vstup k obom stavbám,
pričom neexistuje žiadny iný prístupový vchod do areálu, len cez cestu vo vlastníctve žalovanej a preto
žiadala, aby súd zriadil vecné bremeno za jednorazovú odplatu vo výške 741,52 Eur, ktorú určila potom,

ako realizovala prieskum obdobných odplát na vecné bremená zriaďované v podobnej lokalite. Dňa
07.01.2015 uzatvorilo Mesto Lučenec zmluvu o zriadení vecného bremena v ktorej vystupovalo ak
povinný z vecného bremena a oprávnenou z vecného bremena bola súkromná obchodná spoločnosť.
Vecné bremeno bolo zriadené v celkovej výmere 363 m2 v kat.úz. L., dohodnutá odplata po schválení
MsZ predstavovala sumu 170 Eur, čo je cca 0,46 Eur/m2. Túto sumu považovala vo svojom prípade
za primeranú, keďže cesta k dotknutým pozemkom žalovanej existuje a aj lokalita je podobná, ide o
katastrálne územie L.. Pri výmere cesty 1612 m2 a sadzbe 0,46 Eur/m2 tak suma odplaty činí 741,52

Eur.

2. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyni ako aj jej rodinným príslušníkom je zabraňované vo vstupe do
areálu, teda k vlastným pozemkom a budovám, ktoré sa využívajú na podnikanie a prístup k nim jenevyhnutný. Žalobkyňa má záujem vstupovať do areálu len v nevyhnutnej miere a rozsahu, teda nie
spôsobom neprimerane zaťažujúcim žalovanú, či iných užívateľov prístupovej cesty cez areál.

3. V priebehu konania žalobkyňa tvrdila, že hoci bola súdom vyzvaná na uzatvorenie mimosúdnej
dohody, pre pretrvávajúci nezáujem žalovanej, čo i len diskutovať o zriadení vecného bremena cez jej
pozemok(keďnadruhejstraneonanemôžeakceptovaťužívaniepozemkuformounájmu),kuzatvoreniu
mimosúdnej dohody nedošlo.

4. Nájom pozemku neakceptovala preto, lebo ide len o obligačný vzťah medzi zmluvnými stranami
s možnosťou prenajímateľa ho vypovedať, zrušiť, obmedziť, meniť podmienky nájmu a nájomného.
Táto skutočnosť je podľa nej zdôraznená tým, že žalovaná prevádza vlastnícke právo areálu na rôzne
subjekty, čím je vo vlastníckych pomeroch zjavná nestabilita.

5. Na druhej strane pri vecnom bremene ide o vecnoprávny účinok, aj zápis do katastra s právom istoty

pre užívateľa trvania, aj do budúcna. Zdôraznila tiež, že - budova bez primeraného prístupu nemôže
byť postačujúcim zálohom pre banku pre uvažované zriadenie záložného práva pri poskytnutí úveru.
Predložila o tom listinný dôkaz, v ktorom Sberbank Slovensko a.s. výslovne uviedla, že bez zriadenia
vecného bremena in rem k prístupovej ceste nemôže nehnuteľnosti akceptovať ako záloh.

6. Žalobkyňa tvrdila, že pôvodne, kým žalovaná a jej právny predchodca spoločnosť REDWINE
s.r.o. nenadobudli prístupový pozemok ako zostatkové pozemky, v areáli užívala prístupovú cestu
bezodplatne, nerušene, na základe súhlasu správcu konkurznej podstaty, ktorý postupne predával
majetok úpadcu. Písomný súhlas zo dňa 10.10.2005 doručila ako listinný dôkaz. V konaní navrhla
vypočuť svedkov - svojich synov p. Q. M., p. T.. B.. Ľ. M. a žiadala priznať náhradu trov konania.

7. Žalovaná žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, lebo uprednostňovala uzavretie nájomnej zmluvy
so žalobkyňou (tak, ako ich majú uzavreté aj ďalšie subjekty v jej areáli) nie preto, že tento by sa stal
nepredajný, ale preto, lebo by výrazne klesla jeho cena. S každým nájomníkom má bezproblémový
vzťah a uzavreté nájomné zmluvy podľa ktorých jej bez problémov platia nájomné. Zdôraznila, že

žalobkyňa v inom súdnom spore (vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. 14Cb/155/2011
tvrdila,že dosvojichobjektovnechodí,nevyužívaichateraz,napriektomu,žiadazriadiťvecnébremeno.

8. Súd vykonal dokazovanie prečítaním žaloby, písomných vyjadrení účastníkov konania, výsluchom
účastníkov konania, prečítaním pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp.zn. 14Cb/155/2011 a

spisu sp.zn. 13Cb/228/2015, oboznámením sa so zápisnicou z pojednávania na ktorom boli vypočutí
žalobkyňou navrhnutí svedkovia, listov vlastníctva č. XXXXX, XXXX, XXXX v kat.úz. L., kópiou z mapy,
Zmluvy o zriadení vecného bremena preloženej žalobkyňou, geometrickým plánom č. 36626040-48/205
úradne overeným dňa 09.06.2015 pod č. 268/2015 a listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou a
zistil tento skutkový stav:

9. Z výpisu živnostenského registra (č.l. 7 spisu) žalobkyne je zrejmé, že predmetom podnikania je
maloobchodná činnosť v rozsahu voľných živností, veľkoobchodná činnosť v rozsahu voľných živností a
sprostredkovanie obchodu, všetko dňom vzniku oprávnenia 05.05.2000. Dňa 25.02.1992 bolo žalobkyni
udelené oprávnenie na obchodnú činnosť s potravin. tovarom, ovocím a zeleninou, obchodnú činnosť

s nealkoholickými nápojmi, služby rekreačné - kúpanie.

10. Žalobkyňa 1/ je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX Okresného úradu Lučenec -
odbor katastrálny: oceľový sklad č. 2 bez súp. č. na pozemku parc. č. CKN 6055/5 spoločne s pozemkom
parc. č. CKN 6055/5 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 518 m2 v katastrálnom území L., ktoré

nadobudla na základe uznesenia Okresného súdu Lučenec sp.zn. Er/2434/98 z 30.01.2003.
Kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Lučenec dňa 09.02.2011 pod č. V 100/2011
nadobudla počas svojho podnikania do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti: oceľový sklad č. 1 bez súp.
č. postavený na pozemku parc. č. CKN 6055/6 spoločne s pozemkom parc. č. CKN 6055/6 zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 518 m2 v katastrálnom území L. zapísané na LV č. XXXXX Okresného

úradu Lučenec - odbor katastrálny.11. Žalovaná je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX Okresného úradu Lučenec - odbor
katastrálny na základe kúpnej zmluvy z 10.07.2014 a to parcely registra „C“ evidované na katastrálnej
mape ako parc. č. 6055/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 26464 m2.

12. Právna predchodkyňa žalovanej, obchodná spoločnosť REDWINE, s.r.o. Bratislava, bola vlastníčkou
parc. č. CKN 6055/1 pred uzatvorením kúpnej zmluvy č. V 1756/2014 z 10.07.2014 so žalovanou na
základe kúpnej zmluvy č. V 2338/08 z 19.09.2008 (t.j. v období od 19.09.2008 do 09.07.2014).

13. Právna predchodkyňa žalovanej, obchodná spoločnosť REDWINE, s.r.o. Bratislava, viedla
v minulosti so žalobkyňou spor na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. 14Cb/155/2011 o
vydanie bezdôvodného obohatenia, v ktorom neuspela, žaloba bola zamietnutá a rozsudok č.k.
14Cb/155/2011-103 zo dňa 21.05.2012 bol potvrdený Krajským súdom Banská Bystrica rozsudkom
sp.zn.41Cob/138/2012.MimoriadnedovolaniepodanéprostredníctvomGenerálnejprokuratúrySRbolo
uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3MObdo/4/2013 zo dňa 30.03.2015 odmietnuté.

14. Žalobkyňa v konaní sp.zn. 14Cb/155/2011 tvrdila, „že vlastní nehnuteľnosti v areáli, ktorý patrí
právnej predchodkyni žalovanej - REDWINE, s.r.o., ale túto nehnuteľnosť od roku 2005 vôbec
nevyužíva.“ Vo vyjadrení k odvolaniu, ktoré podala proti rozsudku žalovaná zdôraznila, že „nehnuteľnosť
nevyužíva ani ju neprenajíma synovi“. V žalobe v tomto konaní tvrdila, že podniká od roku 1992,

nehnuteľnosti využíva ako obchodné sklady na skladovanie tovaru a preto potrebuje mať zabezpečený
do nich prístup a to „jednak peši a najmä dopravnými prostriedkami vrátane nákladných motorových
vozidiel, ktoré dovážajú tovar alebo vyvážajú tovar do skladov. Pozemky na ktorých budovy stoja sú v jej
vlastníctve bez toho, aby mala zmluvou aj iným spôsobom zabezpečený vstup. Sklady sa nachádzajú
v oplotenom areáli, ktorý z jednej strany chráni vodný tok. Neexistuje žiadny iný vchod do areálu, ako

cez cestu na rozsiahlom pozemku vo vlastníctve žalovanej. Ide o sčasti spevnenú a sčasti nespevnenú
cestu, ktorú využívajú aj iní vlastníci budov v areáli.“

15. Vo veci sp.zn. 13Cb/228/2015 (ktorú si súd pripojil na pojednávanie dňa 22.06.2016) bolo zistené,
že súd po vykonaných obhliadkach konštatoval, že v prírode ide o parc. č. 6055/1, ktorá je vo vlastníctve

žalovanej a je užívaná „za účelom prístupu k nehnuteľnosti žalobkyne“, a to parc. č. 6055/5, pričom
účastníci konania sp.zn. 13Cb/228/2015 ustálili, že prístup ku skladom žalobkyne by bol po tejto
komunikácii o dĺžke 280 m a šírke 2 m, t.j. 560 m2.

16. Predmetom konania bolo zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 OZ, podľa ktorého, ak

nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno
zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby
spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
Na zriadenie práva nevyhnutnej cesty musia byť splnené tieto tri podmienky:
a)vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku,

b)prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak a
c)neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú.

17. a)právo nevyhnutnej cesty možno zriadiť len na návrh vlastníka stavby, ktorý súčasne nie je
vlastníkom priľahlého pozemku. Súdna prax pri aplikácii § 151o ods. 3 OZ používa širší výklad v

prospech vlastníkov stavieb a tak priľahlým pozemkom sa preto nerozumie len pozemok bezprostredne
priľahlý k pozemku vlastníka, ale aj všetky pozemky, ktoré sú na zriadenie cesty potrebné, to znamená aj
pozemky vzdialenejšie. Keďže účelom prístupu spočívajúceho v práve cesty v zmysle § 151o ods. 3 OZ
je zabezpečenie prístup k verejnej komunikácii, priľahlými pozemkami sú všetky pozemky, cez ktoré sa
vlastník stavby môže k verejnej komunikácii dostať. Právo cesty v prospech vlastníka môže súd v zmysle

citovaného zákonného ustanovenia zriadiť aj vtedy, keď je táto stavba obklopená pozemkami vlastníka
stavby, avšak za podmienky, že sa vlastník stavby cez svoje pozemky nedostane k verejnej komunikácii.

18. b)druhou podmienkou na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty je, že prístup
vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Všeobecne možno konštatovať, že právo cesty nemožno

zriadiť, ak by vzhľadom na okolnosti konkrétnej veci nebolo možné od vlastníka veci spravodlivo
požadovať, aby cestu trpel (NS ČR sp.zn. 22Cdo/3903/2008, 22Cdo/2854/2010).19. Zriadenie nevyhnutnej cesty predstavuje vážny zásah do práv vlastníka pozemku. Preto vždy treba
porovnávaťvýhodu,ktorúcestaposkytuje,sujmou,ktorábyvzniklajejzriadenímvlastníkovizaťaženého
pozemku. Ak je prístup k určitej stavbe možný len cez cudzí pozemok, nie vždy je to postačujúci dôvod

na zriadenie práva cesty. Súd je povinný porovnávať ujmy, ktoré by zriadenie vecného bremena prinieslo
vlastníkovi pozemku, s výhodami vyplývajúcimi z vecného bremena pre vlastníka.

20. Nie je sporné, že v prejednávanej veci, žalobkyňa - vlastníčka stavby, nie je súčasne vlastníčkou
priľahlého pozemku.

21. Súd skúmal, či žalobkyňa v konaní preukázala tri zákonné podmienky pre úspešné priznanie nároku.

22. Dokazovaním zistil, že žalobkyňa preukázala len podmienku a) podľa § 151o ods. 3 OZ a podľa
názoru súdu nepreukázala už ani podmienku b), keďže je zjavné, že v totožnom faktickom postavení
vo vzťahu k žalovanej sú aj ďalšie asi 4 spoločnosti, ktoré rovnako musia za účelom prístupu k svojim

nehnuteľnostiam prechádzať cez pozemky žalovanej. Tieto dlhodobo a bezproblémovo majú prístup
zabezpečený a to na základe nájomných zmlúv uzavretých so žalovanou.

23. Žalobkyňa nepreukázala, že by žalovaná s ňou obdobnú nájomnú zmluvu nechcela alebo odmietla
uzavrieť.

24. Účelom zriadenia vecného bremena je riešenie situácie, kedy vlastník skutočne nemôže zabezpečiť
prístup inak. Nie je a nemá byť účelom získanie ekonomicky výhodnejšieho a pohodlnejšieho prístupu
k nehnuteľnostiam pre oprávneného z vecného bremena, než ako ho preukázateľne môže dosiahnuť
dohodou s vlastníkom priľahlého pozemku (rozsudok sp.zn. 22Cdo 3903/2008 a Cdo 2854/2010).

25. Z týchto dôvodov preto súd žalobu zamietol a ešte si dovoľuje uviesť, že v danej veci existuje
aj nesplnenie podmienky podľa písm. c) v tom, že bolo preukázané, že žalobkyňa prístup reálne
nepotrebuje, tento nevyužíva (využíva ho len jej syn), skresľuje skutočné využívanie stavby, potrebu
prístupu k nej v konaniach sp.zn. 13Cb/228/2015, 14Cb/155/2011 podľa toho, ako jej to vyhovuje, čo

súd považuje za účelové a preto v súvislosti si potrebou zriadenia vecného bremena za irelevantné.
Je zrejmé, že v prípade, kedy potenciálny oprávnený z vecného bremena prístup reálne nepotrebuje a
nevyužíva, by zriadením vecného bremena došlo k zjavnému nepomeru medzi výhodou oprávneného
z vecného bremena a nevýhodou povinného z vecného bremena, čo je v rozpore s účelom
zriadenia vecného bremena, ale aj § 3 OZ podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

26.Uvedenéustanovenieumožňujesúduposúdiťvecvtomsmere,čivýkondanéhosubjektívnehopráva
je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť právnu ochranu uplatňovaného

práva. Pri aplikácii citovaného zákonného ustanovenia súd nemohol opomenúť aj tvrdenie žalobkyne,
že zriadením vecného bremena chce pre seba získať výhodnejšie postavenie - čo bol skutočný cieľ
zriadenia vecného bremena, lebo v konaní už preukazovala potvrdením banky Sberbank a.s. pobočka
Lučenec, že v prípade ponúknutia skladu ako zálohu banke pri čerpaní úveru v budúcnosti by banka
mohla akceptovať (zobrať ako záloh) len za podmienky zriadenia vecného bremena „in rem“ na

prístupovej ceste, ktorá leží na parc. CKN č. 6055/1 tak, že musí byť zriadené na dobu neurčitú
(potvrdenie z 25.01.2016 č.l. 62 spisu).

27.Podľa§151ods.3zák.99/1963Zb.(Občianskysúdnyporiadok,ďalej„O.s.p.“)vzložitýchprípadoch,
najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v

konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej; ust. § 166 sa nepoužije. Ustanovenie ods. 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch
pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v
Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet

rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.