Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 30, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Csp/67/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316208799
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8316208799.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: Platiť sa oplatí

s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 684 618, zastúpeného Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: X. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX B. Č.. X, o zaplatenie sumy 100,98 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 71,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 23,99 eur od 26.09.2013 do zaplatenia, zo sumy 23,99 eur od 26.10.2013 do zaplatenia,
zo sumy 23,22 eur od 26.11.2013 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 41 % s tým,
že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 22.09.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 100,98 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 28,98 eur od 26.09.2013
do zaplatenia, zo sumy 28,98 eur od 26.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 43,02 eur od 26.11.2013 a
náhrady trov konania.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že spoločnosť Q. K., T..Q.., D.: XX XXX XXX, ako postupca na strane
jednej(ďalejlen„právnypredchodcažalobcu“)ažalobcaakopostupníknastranedruhej,uzavrelizmluvu
o postúpení pohľadávok dňa 27.08.2015, na základe ktorej bola pohľadávka voči žalovanému, ktorá je
predmetom tohto konania, postúpená na žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené
listom zo dňa 04.09.2015. Postupca uzatvoril so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb,
resp. o pripojení, vrátane dodatkov, na základe ktorej sa účastníci zmluvy dohodli, že spoločnosť Q.

K., T..Q.. bude žalovanému poskytovať v nich vymedzené služby a žalovaný bude uhrádzať odplatu za
poskytované služby.

Postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby. Postupca vystavil
žalovanému vyúčtovacie faktúry, ktoré žalovaný riadne a včas neuhradil. K úhrade zostáva z faktúry č.
7309157624 suma 28,98 eur, z faktúry č. 7310343467 suma
28,98 eur, z faktúry č. 7311541675 suma 43,02 eur. V ďalšom uviedol, že si v konaní uplatňuje iba nárok

na zaplatenie odplaty za poskytnuté služby.

3. Žalovaný sa vo veci nevyjadril.4. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 100,98 eur s prísl. S poukazom k
uvedenému súd dňa 30.05.2018 v súlade s § 297 a § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku vyhlásil
v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo

uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 11.04.2018.

Podľa § 297 Civilného sporového poriadku, pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a

hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur.

Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a
na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana
požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

5. Keďže boli splnené zákonné podmienky, súd v danej právnej veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania.

6. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to Zmluvou o pripojení a dodatkom k zmluve, faktúrami

a ďalšími listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav veci :

7. Právny predchodca žalobcu Q. K., T..Q.. a žalovaný uzavreli dňa 23.12.2011 Zmluvu o pripojení, na
základe ktorej pôvodný veriteľ poskytoval žalovanému ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi,
v zmluve vymedzené služby. Žalovanému bola poskytnutá SIM karta a bolo mu pridelené účastnícke

číslo.

Dňa 23.12.2011 bol k zmluve uzatvorený Dodatok a predmetom dodatku je záväzok účastníka
riadne a včas platiť cenu služieb podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje
povinnosti v súlade so Zmluvou o pripojení, všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejnej

služieb prostredníctvom mobilnej siete podniku, cenníkom služieb a týmto dodatkom.

8. Poskytovateľ služieb vystavil žalovanému za poskytnuté služby faktúru č. 7309157624 na sumu
suma 28,98 eur splatnú dňa 25.09.2013 v rámci ktorej pôvodný veriteľ vyúčtoval aj nárok na zaplatenie
poplatku za upomienku vo výške 4,99 eur, faktúru č. 7310343467 na suma 28,98 eur splatnú dňa

25.10.2013 v rámci ktorej pôvodný veriteľ vyúčtoval aj nárok na zaplatenie poplatku za upomienku vo
výške 4,99 eur, faktúru č. 7311541675 na sumu 43,02 eur splatnú dňa 25.11.2013 v rámci ktorej pôvodný
veriteľ vyúčtoval aj nárok na zaplatenie poplatku za prerušenie služby vo výške 19,80 eur.

9. Žalobca písomne dňa 29.09.2014 odstúpil od zmluvy o poskytovaní verejných služieb.

10. Žalobca bol výzvami zo strany súdu zo dňa 20.10.2016, 11.05.2017, 06.09.2017, vyzvaný na
preukázanie uplatnených nárokov na zaplatenie poplatkov za upomienky vo výške 4,99 eur, poplatku
za prerušenie služby pre neplatenie vo výške 16,50 eur bez DPH. Žalobca na výzvy súdu nereagoval.

11. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“),
záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného
obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonník, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne

upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

12. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej
len ,,Zákon“), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné

pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky
a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí
pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných
verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inouako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 44 ods. 8 písm. b) Zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 44 ods. 12 Zákona, odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v
súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak

nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať
alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

Podľa § 43 ods. 12 Zákona, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom
a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o
poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c)

používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Podľa § 44 ods. 8 písm. b) Zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 44 ods. 12 Zákona, odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v
súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak
nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať
alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

13.Podľa§52ods.1Občianskehozákonníkaplatnéhoaúčinnéhovrozhodnomobdobí,spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

14. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

15. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013, ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

16. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným bola dňa 25.12.2011 uzatvorená Zmluva o poskytovaní verejných služieb a na jej základe
žalovanému pôvodný veriteľ poskytoval dohodnuté služby, cenu poskytnutých služieb a poplatkov
vyúčtoval žalovanému vyššie uvedenými faktúrami v celkovej výške 100,98 eur.

17. Predmetnú zmluvu je potrebné považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral pôvodný veriteľ ako
dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný veriteľom bez možnosti žalovaného
privodiť akúkoľvek zmenu.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a

oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

18. Na základe vykonaného dokazovania mal tak súd za preukázané, že žalovaný neuhradil faktúry za

služby, ktoré mu právny predchodca žalobcu poskytol v celkovej výške 71,20 eur. Preto súd v tejto
časti považoval žalobu za dôvodnú a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 71,20 eur.

Nakoľkosažalovanýdostalsosplatenímpeňažnéhozáväzkudoomeškania,súdžalovaného zaviazalaj
k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z jednotlivých dlžných súm odo dňa nasledujúceho

po uplynutí lehoty splatnosti faktúr, ktorými bola cena poskytnutých služieb vyúčtovaná, pretože takto
určený úrok z omeškania nie je v rozpore so zákonnou úpravou.

19. Súd však žalobcovi nepriznal nárok na poplatky vyúčtované v jednotlivých faktúrach - poplatok za
upomienku 4,99 eur, poplatok za prerušenie poskytovania služieb pre neplatenie 19,80 eur s DPH.

Vyššie uvedené poplatky boli uplatnené voči žalovanému zrejme v zmysle cenníka služieb, ktorý podľa
zmluvybolneoddeliteľnousúčasťouzmluvy.Súdjetohonázoru,žetakétodojednanieohľadnepoplatkov
z dôvodu neplatenia zo strany účastníka - žalovaného, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako to predpokladá

§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, najmä ak vezmeme do úvahy, že Cenník ako súčasť zmluvy
ako aj samotná zmluva boli vyhotovené pôvodným veriteľom - dodávateľom, poskytovateľom služieb,
bez možnosti žalovaného privodiť ich zmenu, ktorý tým, že podpísal zmluvu, keďže mal záujem
o poskytovanú službu, musel prijať aj ostatné podmienky zmluvného vzťahu určené dodávateľomvrátane určenia poplatkov za jednotlivé služby, ale aj poplatky sankčného charakteru. Takéto dojednanie
poplatkov zároveň nie je možné považovať ani za individuálne dohodnuté a preto by súd žalobu v časti
vyššie uplatnených poplatkov s prísl. považoval vzhľadom na tieto skutočnosti aj tak za nedôvodnú a

v tejto časti by ju zamietol.

Okrem toho súd uvádza, že zo strany žalobcu ani príslušný cenník služieb súdu nebol predložený.

Súd poukazuje, že v tejto časti zo strany žalobcu nedošlo k uneseniu dôkazného bremena ohľadom

preukázania dôvodnosti uplatneného nároku, pričom žalobca bol nečinný a nereagoval ani na písomné
výzvy súdu.

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania neboli
preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech.
Zmyslomdôkaznéhobremenajeumožniťsúdurozhodnúťvovecisamejivtakýchprípadoch,kedyurčitá

skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť strany
sporu, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú
súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto

skutočností tvrdí.

20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy vo výške 100,98 eur s prísl. Súd žalobe
v časti o zaplatenie sumy 71,20 eur s príl. vyhovel a žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Žalobca mal v
konaní úspech v rozsahu 70,50 % a žalovaný v rozsahu 29,50 %.

Vzhľadom na pomer úspechu v konaní preto súd žalobcovi priznal nárok na pomernú náhradu trov

konania v rozsahu 41 % (70,50 % - 29,50 %). O výške trov konania súd rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.