Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 6, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13Csp/60/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116224099
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5116224099.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou, v právnej veci žalobcu: KRUK

Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové,
Česká republika, IČO: 247 85 199, zastúpený zvoleným zástupcom Advokátskou kanceláriou Gallo
s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: X. W., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX, XXX XX S., o zaplatenie 2.800,92 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.897,21 eur, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,05 %
ročne z tejto sumy od 07.07.2015 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku žalobu zamieta.

III. Žalobcovi voči žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 34 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 23.09.2016, sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým
by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 2.800,92 eur, spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,05 % ročne zo sumy 2.696,40 eur od 07.07.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že dňa 18.05.2011 spol. Slovenská sporiteľňa, a.s., so

sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej len „SLSP“) uzavrela so žalovaným
zmluvu o splátkovom úvere č. 425517435 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej sa zaviazala poskytnúť
žalovanému úver vo výške 2.200,- eur. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v pravidelných mesačných
splátkach po dobu 83 mesiacov od 20.06.2011 v sume 47,28 eur. Úver bol poskytnutý žalovanému
jednorazovo bezhotovostne. Neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvoria Všeobecné obchodné podmienky
SLSP. Žalovaný sa touto zmluvou okrem iného zaviazal splácať poskytnutý úver vo vyššie uvedených
mesačných splátkach, zaviazal sa vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s úrokmi z úveru, ako aj

uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru. Zmluvou o postúpení pohľadávok, uzavretou dňa
29.09.2015 medzi SLSP, ako postupcom, a žalobcom, ako postupníkom, postúpila SLSP pohľadávku
voči žalovanému, vrátane príslušenstva, na žalobcu, o čom bol žalovaný upovedomený oznámením o
postúpení pohľadávky. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutý úver,
resp.jednotlivépovinnésplátkyúveruriadneavčas,t.j.vsúladesozmluvouavšeobecnýmiobchodnými
podmienkami, právny predchodca žalobcu po predchádzajúcej výzve žalovanému dňa 04.06.2015
písomneoznámil,ževsúladesustanoveniamizmluvyavšeobecnýchobchodnýchpodmienokvyhlasuje

predčasnú splatnosť úveru a žiada okamžité splatenie úveru. Žalobca listom zo dňa 18.07.2016 vyzval
žalovaného k úhrade celej dlžnej sumy, pričom žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Celkový dlh žalovaného
ku dňu podania žaloby bol vo výške 2.800,92 eur a pozostával z istiny vo výške 1.897,21 eur, úroku vo
výške 702,78 eur, úroku z omeškania vo výške 104,52 eur a z poplatkov vo výške 96,41 eur.3.Žalovanýsakžalobevpriebehukonaniavsúdomurčenejlehotepísomnenevyjadrilazostalabsolútne
procesne nečinný.

4. Na prejednanie veci samej nariadil súd pojednávanie na deň 06.02.2018, ktoré sa konalo v
neprítomnosti žalobcu a žalovaného.

5. Súd tak, na základe žalobcom predložených listinných dôkazov, zistil nasledovný skutkový stav,

pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným
záverom.

6. Zmluvou o splátkovom úvere č. 425517435 zo dňa 18.05.2011, uzavretou medzi právnym
predchodcom žalobcu, ako veriteľom, a žalovaným, ako dlžníkom, poskytol právny predchodca žalobcu
žalovanému splátkový spotrebiteľský úver vo výške 2.200,- eur. Celková suma spotrebiteľského úveru

bola určená na sumu 3.885,20 eur, ktorú mal žalovaný splatiť v splátkach od prvého čerpania úveru do
31.05.2011 vo výške 15,74 eur mesačne, k poslednému dňu kalendárneho mesiaca (splátka vo výške
úrokov a poplatkov) a ďalej od 20.06.2011 v 83 mesačných splátkach po 47,28 eur, splatných k 20.
dňu v kalendárnom mesiaci (splátka vo výške istiny, úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a nákladov
banky, spojených s úverom). RPMN bola v zmluve určená na 20,58 %, priemerná hodnota RPMN bola

17,62 % a ročná úroková sadzba činila 14,90 %. Termín konečnej splatnosti úveru bol stanovený na deň
20.04.2018. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj štandardné európske informácie o spotrebiteľskom
úvere a všeobecné obchodné podmienky.

7. Listom zo dňa 14.05.2015 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že je v omeškaní so

splácaním spotrebiteľského úveru, vyzval ho na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní od doručenia
výzvy a zároveň ho upozornil, že ak dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradí, právny predchodca
žalobcu je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky.

8. Listom zo dňa 04.06.2015, označeným ako oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, právny

predchodca žalobcu oznámil žalovanému že ku dňu 03.06.2015, z dôvodu porušenia zmluvných
podmienok žalovaným, vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy o úvere a vyzval
žalovaného na jej úhradu do 15 dní.

9. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 08.10.2015 oznámil žalovanému postúpenie predmetnej

pohľadávky na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1128/2015/CE, uzatvorenej dňa 29.09.2015.

10. Z priloženého prehľadu splátok a úhrad, ako aj zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že žalovaný
doposiaľ na daný úverový prípad uhradil sumu 878,90 eur, toho sumu 302,79 eur v podobe istiny.

11. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

12. Podľa ust. 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
- výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

13. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa §
9 ods. 2 písm. a) až k) ,

r) a y) a § 10 ods. 1 .14. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa ust. § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

16. Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa ust. § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je
pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

20. Podľa ust. § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu

omeškania po 31. januári 2013.

21. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Právny predchodca žalobcu, ako veriteľ, v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva,
že predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov. Žalovaný zmluvu uzatváral ako
spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci

svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd
preto vychádzal z príslušných ustanovení ZoSÚ a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol
medzi stranami na základe zmluvy, uzavretej dňa 18.05.2011, je vzťahom občianskoprávnym a je
potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto zákona.

23. Keďže súd ustálil, že zmluva, uzavretá so žalovaným, je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzťahuje
sa na ňu ZoSÚ, súd najskôr zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky obligatórne
náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ.

24. Po jej preskúmaní súd zistil, že zmluva neobsahuje obligatórnu náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm.

k) ZoSÚ, teda výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

25. V súvislosti s náležitosťou, uvedenou pod písm. k) súd uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere, okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov. Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o tom, že povinnými náležitosťami zmluvy o

spotrebiteľskom úvere podľa úpravy, platnej v čase uzatvorenia zmluvy v prejednávanej veci bolo tiež
uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Primárnemu účelu právnej
úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana)
potom zodpovedá len taký výklad ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona, ktorý každý z atribútov vyjadrených
v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z

tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako
k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže
učiniť zadosť zmluva, neobsahujúca aj vyčíslenie toho, aká časť každej splátky pripadá na istinu, aká na
úroky a na prípadné poplatky (u každej takejto čiastkovej položky osobitne). Nemôže preto stačiť, ak je vzmluveuvedenálencelkovávýškasplátky,pozostávajúcazistiny,úrokov,úrokovzomeškaniapoplatkov
a nákladov. V splátke by mala byť oddelene uvedená výška splátky istiny, výška splátky úroku a výška
splátky poplatkov. Podľa zistenia súdu to však v danom prípade tak nebolo a požiadavka na presnosť,

vyžadovanáuvedenýmustanovením,splnenápretonieje. Uvedeniečasti,ktorázkaždejsplátkypripadá
na splatenie vyčerpanej istiny, na splatenie úrokov a splatenie prípadných poplatkov, je podľa súdu
potrebné i preto, aby veriteľ nemal možnosť celú zaplatenú splátku (teda 100% z nej) použiť na úhradu
úrokov (prípadne poplatkov). Neuvedenie tejto náležitosti by mohlo spôsobiť, že hoci žalovaný spláca
spotrebiteľský úver, istina prakticky jeho splátkami splácaná nie je, nakoľko ním uhrádzané splátky sa

používajú v celom rozsahu na úhradu príslušenstva, z ktorého dôvodu nedochádza k poníženiu dlžnej
istiny. Len vtedy, pokiaľ je presne vymedzené, aká časť splátky sa použije na úhradu istiny a aká časť
na úhradu príslušenstva, je vylúčené, aby vznikli pochybnosti o tom, ako mali byť splátky započítavané
na úhradu dlžného spotrebiteľského úveru s príslušenstvom.

26. V zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ sa preto poskytnutý úver považuje z dôvodu absencie

náležitosti, uvedenej v ust. § 9 ods. 2 písm. k), za bezúročný a bez poplatkov.

27. Vzhľadom na to, že sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, je možné priznať
žalobcovi iba sumu nesplatenej istiny, bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov, po odpočítaní žalovaným
realizovaných platieb.

28. Súdu je známe rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15,
predmetom ktorého bolo prejudiciálne konanie podľa čl. 267 ZFEÚ vo veci Home Credit Slovakia, a.s.,
proti S. O.. V danom rozhodnutí bol poskytnutý výlučne výklad smernice Európskeho parlamentu a
Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/

EHS (Ú.v. EÚ L 133, 2008, s. 66) (ďalej len „smernica“) čl. 1, čl. 3 písm. m), čl. 10 ods. 1 a 2, čl. 22
ods. 1 a čl. 23 smernice. V tejto súvislosti súd poukazuje na doterajšiu konštantnú rozhodovaciu činnosť
všeobecných súdov pri posudzovaní obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle
príslušnej účinnej zákonnej právnej úpravy, najmä náležitosti zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. f) a k) ZoSÚ.
V konaniach medzi jednotlivcami, čo je aj tento spor, podľa judikatúry ESD platí zásadný zákaz priamej

aplikácie smernice ako prameňa páva EÚ. Vzhľadom na rozdiel úpravy pri požiadavkách smernice a
zákona, ktoré súd zvýraznil a vyššie pri cit. znení zákona, sa nejedná o problém výkladu smernice a
rozdielnosť týchto úprav. Podľa názoru súdu nie je možné pripustiť ani nepriamy účinok smernice, keďže
s použitím ustálených všeobecne uznávaných výkladových metód, by výklad ustanovení smernice bol
contra legem, čo je neprípustné a súčasne by boli narušené všeobecné právne zásady, najmä zásada

právnej istoty - v čl. 2 Civilného sporového poriadku - definovanej „ako stav, v ktorom každý môže
legitímneočakávať,žejehosporbuderozhodnutývsúladesustálenourozhodovacoupraxounajvyšších
súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne
očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.“

29. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške istiny 2.200,- eur,
ako to vyplýva z predloženej zmluvy.

30. Súd v ďalšom považoval za nesporné tvrdenie žalobcu, že žalovaný doposiaľ na daný záväzkovo-
právny vzťah medzi stranami uhradil sumu 302,79 eur v podobe istiny úveru.

31. Vzhľadom na to, že sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, je možné priznať
žalobcovi iba sumu nesplatenej istiny, bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov, po odpočítaní žalovaným
realizovaných platieb. Z titulu nesplatenej dlžnej istiny tak súd priznal žalobcovi sumu 1.897,21 eur
(čistá istina poskytnutého úveru). Keďže súd nemal preukázané, že by žalovaný sumu 1.897,21 eur,

t. j. uvedenú sumu nesplatenej istiny uhradil, súd žalobe žalobcu v tejto časti vyhovel. A vo zvyšku
požadovanej sumy žalobu zamietol.

32. Súd zároveň priznal žalobcovi zo sumy priznanej istiny 1.897,21 eur aj úroky z omeškania vo výške
8,05 % ročne od 07.07.2015 do zaplatenia. Žalovaný sa dostal do omeškania už dňom 04.06.2015, ako

dňom, nasledujúcim po vyhlásení mimoriadnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Súd však žalobcovi
priznal úroky z omeškania z priznanej istiny až odo dňa 07.07.2015 do zaplatenia tak, ako boli uplatnené,
a to v sadzbe 8,05 % ročne, nakoľko k prvému dňu omeškania výška základnej úrokovej sadzby ECB
činila 0,05 %, po pričítaní 8 percentuálnych bodov potom predstavuje úroky z omeškania vo výške 8,05% ročne. S poukazom na uvedené súd priznal úroky z omeškania z priznanej istiny 1.897,21 eur a žalobu
v časti úrokov z omeškania, viažucich sa na zamietnutú sumu, zamietol.

33. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 1.897,21 eur, čo v pomere k uplatnenej istine po
zaokrúhlení percentuálne predstavuje 67 %. Úspech žalovaného je potom nepriznanie sumy 903,71 eur,
čo v pomere k uplatnenej istine po zaokrúhlení percentuálne predstavuje 33 %. Čistý úspech žalobcu tak
predstavuje 34 %. Súd preto priznal, v zmysle ust. § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., žalobcovi proti žalovanému

nárok na náhradu 34 % vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle ust. § 262 ods. 2 C.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.