Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 23, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/379/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216209762
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2216209762.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr.

Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/
X, Z., o zaplatenie 2.917,56 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda, č. k. 11C/167/2016-50 zo dňa 25. januára 2017 v časti, v ktorej súd žalobu zamietol, vo
výroku II. a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, vo výroku III. v spojení s opravným uznesením
č. k. 11C/167/2016-56 z 25.januára 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom, výrokom I. súd prvej inštancie žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu
1.829,58 eura s 5% úrokom z omeškania ročne od 27.2.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. súd priznal žalobcovi právo na náhradu
trov konania v rozsahu 28 %.

2.Rozsudoksúdprvejinštanciepocitácii §9ods.1písm.j)ak) zák.č.129/2010Z.z.ospotrebiteľských

úveroch (ďalej len ZoSÚ) vecne odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že
medzi žalobcom ako bankou a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 10.08.2015 uzavretá úverovej zmluvy
č. 235325, podľa ktorej poskytol žalobca žalovanému bezúčelový úver vo výške 3.000 eur, ktorý sa
žalovaný zaviazal splatiť v 96 mesačných anuitných splátkach vo výške 58,70 eura splatných k 13. dňu
kalendárneho mesiaca, so splatnosťou 1. splátky 13.08.2015 a poslednej splátky 13.07.2023. Celková
čiastka, ktorú mal podľa zmluvy žalovaný splatiť (súčet úveru a celkových nákladov spojených s úverom)
bola vyčíslená sumou 5.725,20 eura, pri RPMN 20,57 % a úrokovej sadzbe 17,90 % p.a. - fixnej do

splatnosti. Žalovaný podľa dokladov predložených žalobcom poskytnutý úver riadne nesplácal a žalobca
listom z 17.02.2016 vo väzbe na článok 8.1.2b všeobecných obchodných podmienok vyzval žalovaného
na predčasné splatenie celého úveru, na základe čoho vznikla žalovanému povinnosť jednorazovo
uhradiť žalobcovi celý dlh 3.166,25 eura do 27.02.2016.

3. Úverová zmluva uzavretá medzi stranami s prihliadnutím na charakter subjektov je spotrebiteľskou
zmluvou. Na takýto vzťah je preto potrebné aplikovať okrem ustanovení ZoSÚ aj ustanovenia

Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) upravujúce režim spotrebiteľských zmlúv (§ 52 a nasl. OZ).
Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovuje ZoSÚ v § 9, ktorý v odseku 1 vyžaduje písomnú
formu pri takejto zmluve a v odseku 2 sú stanovené zákonom požadované náležitosti takejto zmluvy
(okrem všeobecných náležitostí podľa OZ). Nedostatok týchto náležitostí, konkrétne pokiaľ ide onedostatok písomnej formy zmluvy a ktorejkoľvek z náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 písm. a) až k), r)
a y) spôsobuje ten dôsledok, že s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) a b) ZoSÚ sa úver poskytnutý na
podklade takejto úverovej zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov.

4. V predmetnej zmluve z náležitostí požadovaných daným ustanovením absentuje výslovné uvedenie
všetkých predpokladov použitých na výpočet ročnej priemernej miery nákladov (RPMN), vypočítanej
žalobcom v úverovej zmluve vo výške 20,97 %. Podľa všetkého pri výpočte RPMN žalobca podľa tabuľky
1.2. úverovej zmluvy vychádzal z údajov pod bodom 1.2. úverovej zmluvy, čo však nepostačuje, keďže

zákon vyžaduje, aby z bolo v zmluve výslovne uvedené, z akých konkrétnych údajov žalobca vychádzal
pri výpočte RPMN. Ak zákon uvažuje o predpokladoch (množné číslo) a žalobca udáva 1 predpoklad
(jednotné číslo), je tento údaj alibistický, ibaže by korešpondoval priemernej RPMN, tá je však 16,33
% (nie 20,97 %).

5. Z § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere má

byť okrem iného zrejmá ako výška splátky istiny poskytnutého úveru, tak aj výška každej splátky
úrokov poskytnutého úveru a napokon aj výška splátky prípadných poplatkov poskytnutého úveru, ak
sú nejaké poplatky dojednané. Túto náležitosť úverová zmluva neobsahuje. Pokiaľ ide o vyslovený
právny záver k náležitosti vyplývajúcej z § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, súd poukazuje napr. aj na
rozsudok Krajského súdu v Žiline z 25.09.2014 sp. zn. 9Co/755/2014 a Krajského súdu v Trenčíne

z 25.06.2014 sp. zn. 6Co/523/2014, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia k danej otázke poukázal
aj na to, že „účelu úpravy spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho
ochrana ako slabšieho účastníka právneho vzťahu) zodpovedá len taký výklad daného ustanovenia,
ktorý každý z údajov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok“ viaže ku každej
z tam uvedených položiek teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k poplatkom“. Predložená zmluva o

úvere takýto konkrétny splátkový kalendár neobsahovala. Takáto informácia je pritom významná pre
spotrebiteľa,najmäpokiaľideojehomožnosťzhodnotiťnazákladepredloženéhosplátkovéhokalendára
ekonomickosťposkytnutéhoúveru,posúdenie,čipožadovanýúrokzaúverjepreňhovýhodný,prijateľný,
resp. aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej žalobcom za poskytnutý
úver. Nakoľko z predložených listinných dokladov (č.l. 4 a nasl. spisu) vyplýva, že zmluva o úvere

presnú výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov neobsahovala (v tomto smere
nie je tvrdenie žalobcu zo dňa 25.08.2016 č.l. 33 a nasl. spisu pravdivé), je potrebné úver považovať
za bezúročný a bez poplatkov, teda len v hodnote poskytnutej sumy. Na uvedenom konštatovaní už
nemôže nič zmeniť ani prípadná výzva súdu na špecifikáciu žalovanej pohľadávky, ktorej sa žalobca v
obdobných veciach zvykol domáhať.

6. Ak je úver (aj) bez poplatkov, je na mieste záver, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške
2.910 eur a nie vo výške 3.000 eur, keďže sumu 90 eur ako poplatok za poskytnutie úveru ihneď
na sumu 3.000 eur započítal a fakticky žalovaný čerpal (a mohol čerpať) iba 2.910 eur (pohyby na
účtoch).Podľažalobcomdoloženéhoprehľadunaúverovomúčte(tabuľkanačl.14),žalovanýnaúhradu

záväzku od uzavretia úverovej zmluvy do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru listom z 17.02.2016
celkovo sumu 180,42 eura, konkrétne podľa žalobcu sumu 82,44 eur na istine a sumu 93,66 eur +
4,32 eur na úrokoch a poistnom. Po mimoriadnej splatnosti žalovaný už neuhradil žiadnu sumu. Ak
vyššie uvedené nedostatky úverovej zmluvy ZoSÚ sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou
poskytnutého úveru na jej podklade poskytnutého, zohľadniac súčet doterajších platieb žalovaného na

splnenie jeho záväzku celkový dlh žalovaného predstavuje sumu 2.729,58 eura (2.910 - 180,42), ktorú
žalobcovi súd zo žalovanej istiny priznal. Zároveň súd prvej inštancie priznal žalobcovi voči žalovanému
aj zákonný úrok z omeškania v uplatnenej výške. Vo zvyšnej časti žalobu z dôvodov uvedených vyššie
ako nedôvodnú zamietol.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).
Žalobca mal úspech 93 %, žalovaný 7 %, čistý úspech žalobcu je 86 %.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej súd žalobu zamietol podal odvolanie žalobca.
Odvolanie odôvodnil tým, že s uvedenými argumentmi súdu, na základe ktorých žalobu v časti zamietol

sažalobcanestotožňujeapovažujerozsudok zanesprávnyaodôvodňujeodvolanietým,žerozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Je nepochybné,
že obchodné podmienky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, obsahujú v bode 2.5.3. spôsob
anuitného splácania, ktorý je v tomto ustanovení vysvetlený. V bode 2.5.5. obchodných podmienok jeuvedené poradie uspokojovania pohľadávky. Podľa názoru žalobcu účelom a cieľom zákona č. 129/2010
Z.z. v časti týkajúcej sa dotknutej náležitosti nebola tá skutočnosť, aby bol spotrebiteľ informovaný v
číselnom vyjadrení o tom, čo sa zo splátky započítava na istinu, úrok, úrok z omeškania a poplatky.

V dôvodovej správe k § 9 ods. 2 písm. k) dotknutého zákona zákonodarca uviedol, že spotrebiteľ'
musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch. V akej výške a ako dlho je povinný plniť si
povinnosti zo zmluvy. Zo zmluvy je zrozumiteľne jasné, že splátka vo výške 58,70 eura pozostáva z
poplatku za poistenie vo výške 1,44 eura, z úroku 17,90 % ročne, je pochopiteľné, že zvyšok tvorí istina.
Uvedené mohol žalobca poskytnúť žalovanému aj v takom vyjadrení, aby niektoré z týchto údajov neboli

uvedené v percentuálnom vyjadrení, avšak kedykoľvek bol ochotný poskytnúť ich v písomnej forme na
základe žiadosti žalovaného a bezplatne. Žalovaný takú žiadosť žalobcovi neadresoval, ale namiesto
toho si svoj záväzok nesplnil, vedomý si toho, že žalobca mu poskytol úver vo výške 3.000 eur. Výška
každej splátky úveru (anuita) je rovnaká (s výnimkou poslednej splátky) a skladá sa z časti splátky istiny
úveru (amortizácia úveru) a časti pripadajúcej na platbu riadnych úrokov z úveru. Pomer výšky istiny
a riadnych úrokov sa v priebehu splácania úveru mení. Poslednou splátkou úveru sa splatí zostatok

úveru aj so zvyšným príslušenstvom. Ak by splatnosť ktorejkoľvek splátky pripadla na deň, ktorý nie je
pracovným dňom, posúva sa splatnosť tejto splátky na najbližší nasledujúci pracovný deň. Z uvedeného
teda vyplýva, že počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti
anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky. Informáciu, že splácanie spotrebiteľského
úveru prebieha formou mesačných anuitných splátok a že rozdelenie splátok na istinu a úroky úveru

obsahuje amortizačná tabuľka, ktorú banka klientovi poskytuje už v rámci poskytovania informácií pred
uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o
spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ' by mal samotný text zmluvy obsahovať podrobný rozpis splátok istiny
a úrokov za celé obdobie splatnosti úveru, znamenalo by to neúmerné rozšírenie rozsahu zmluvy čo
by neprispelo k jednoduchosti, zrozumiteľnosti a prehľadnosti zmluvnej dokumentácie. Napríklad pri

spotrebiteľskom úvere s lehotou splatnosti 9 rokov, by splnenie tejto požiadavky znamenalo rozpísanie
každej zo 108 mesačných splátok v členení na časť pripadajúcu na istinu a časť pripadajúcu na úroky.
Výška, počet a termíny splátok poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a povinnosť ich úhrady zrejmá už
v čase uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich výška sú
uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou všeobecných obchodných podmienok, a tým aj

súčasťou zmluvy. Z povahy jednotlivých poplatkov vyplýva, že nie je možné vopred stanoviť počet,
koľkokrát bude klient daný poplatok povinný zaplatiť, pretože uvedené bude závisieť od toho, koľkokrát
danú službu banky využije. Zároveň, termín splatnosti poplatku vyplýva zo zásad spoplatňovania,
ktoré sú súčasťou Sadzobníka, a ktoré stanovujú, kedy je ktorý poplatok splatný. Prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia zmluva neuvádza, nakoľko na základe zmluvy o pôžičke
nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami.

9. Žalobca poukázal aj na návrh generálnej advokátky Eleanor Sharoston prednesený dňa 09.06.2016
vo veci VEC C-42/15, návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdnom dvore EÚ, ktorý podal

Okresný súd Dunajská Streda, Home Credit Slovakia, a.s. cla Klára Bíróová, zverejnený na stránke
súdneho dvora, podľa ktorého amortizačná tabuľka nemusí byť súčasťou zmluvy o úvere (body 58 a 59
návrhu). Podľa jej názoru, zo znenia článku 10 ods. 2 písm. i) smernice 2008/48 vyplýva, že spotrebiteľ
má právo vyžiadať si amortizačnú tabuľku kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere. Ak by
veritelia boli povinní poskytnúť tabuľku len v okamihu podpísania zmluvy o úvere, slovné spojenie právo

spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky a to bezplatne a kedykoľvek počas
celej dĺžky trvania zmluvy o úvere, by bolo zbavené účinku a právo, ktoré z neho vyplýva spotrebiteľovi,
by malo oveľa menší praktický význam. Amortizačná tabuľka poskytnutá pri uzavretí zmluvy o úvere je
v podstate len vyhlásením o zámere, ktoré sa týka budúcnosti. Nepomôže spotrebiteľovi zistiť, ako sa
mu darí splácať úver. Na tento účel si musí vyžiadať aktualizovanú tabuľku.

10. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhuje, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP rozhodnutie súdu
prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného
uhradiťdlžnúsumudo3dníodprávoplatnostirozsudkuazároveňžalobcovipriznalnáhradutrovkonania
aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

11. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané

náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nebolo.

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospelkzáveru,žesúdprvejinštanciezistilskutkovýstavvrozsahupotrebnomprevyhlásenierozsudku,
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne
posúdil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav,
ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania

správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné
pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na
správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by
sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Pre úplnosť

je potrebné uviesť nasledovné:

14. Predmetom nároku žalobcu bolo zaplatenie istiny 2.917, 56 eura, úroku 184,24 eura, úrokov z
omeškania 1,57 eura, a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 2.917,56 eura
a úrokov 184,24 eura od 18.02.2016 do zaplatenia a náhrada trov konania. Žalobca sa nároku na

zaplatenie dlhu domáhal zo záväzkového vzťahu, z úverovej zmluvy č. 235325 uzavretej medzi stranami
sporu 10.08.2015, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému peňažné prostriedky vo výške 3.000
eur. Žalovaný vykonal úhrady v celkovej výške 180,42 eura, ktoré boli započítané na istinu 82,44 eur,
na úroky 93,66 eura, na poistné 4,32 eura.

15. Súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 1.829,58
eura s 5% ročným úrokom z omeškania od 27.02.2016 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
S prihliadnutím k rozsahu odvolaniu žalobcu bola predmetom prieskumu odvolacieho súdu časť výroku
prvoinštančného súdu v zamietajúcej časti, v ktorej súd žalobcovi nepriznal žalobou uplatnený nárok v
časti príslušenstva pohľadávky (úrokov a poplatkov) a trov konania z dôvodu, že zmluva neobsahovala

zákonom predpísané náležitosti a preto súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov.

16. Podľa § 9 ods. 2 písm. l) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v

ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

17. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje

náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z), aa).

18. V danej veci bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená úverová zmluva dňa 10.08.2015, na
základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 2.910 eur, pretože žalobca si ponechal 90 eur
ako poplatok za spracovanie úveru, ktorý bol dohodnutý vo výške 3.000 eur. Úver sa žalovaný zaviazal

zaplatiť v mesačných anuitných splátkach v počte 96 po 58,70 eura pri dojednanej úrokovej miere
17,9 %, p.a. ZoSÚ vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti.
Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany záväzkovo-právneho vzťahu
zo spotrebiteľského úveru. Ustanovenie § 9 ods. 2 ZoSÚ stanovuje podstatné náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, pričom podľa § 9 ods. 2 písm. l) ZoSÚ (účinnom v čase uzatvorenia

úverovej zmluvy medzi stranami sporu, nie písm. k) ako to uviedol súd prvej inštancie), zmluva musí
obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, teda s rozčlenením jednotlivých čiastok, nestačí uviesťlen celkovú výšku splátok. Zo základného gramatického výkladu § 9 ods. 2 písm. l) ZoSÚ je zrejmé,
že požiadavka na to, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola ako náležitosť uvedená výška, počet
a termíny splátok sa vzťahuje osobitne ako k istine, tak k úrokom, ako aj k iným poplatkom. Zmluva o

spotrebiteľskom úvere v zmysle citovaného ustanovenia musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
ako istiny, tak aj úrokov, ako aj iných poplatkov, aby bolo zrejmé, koľko z každej splátky sa započítava
na istinu, koľko na úroky a koľko na poplatky. Podľa názoru súdu zákonodarca pristúpil k prijatej právnej
úprave po predchádzajúcich skúsenostiach, kedy bolo bežné, že veriteľ si započítaval splátky najprv
na úroky, poplatky a rôzne sankcie a až naposledy na istinu (nebolo to v rozpore s ustanoveniami

Obchodného zákonníka), čo ale spôsobovalo neprimerané zadlžovanie spotrebiteľov a narastanie ich
dlhu. Pre spotrebiteľa (dlžníka) je dôležité, aby sa splátka započítava proporcionálne na všetky zložky,
t.j. istinu a aj úroky a nie v prevažnej miere najprv na úroky a poplatky a až neskôr na istinu, pretože
takýto spôsob započítavania splátky zvyšuje celkovú cenu plnenia. Predložená úverová zmluva zo
dňa 20.05.2013 takýto konkrétny splátkový kalendár neobsahovala. Takáto informácia je významná pre
spotrebiteľa,najmäpokiaľideojehomožnosťzhodnotiťnazákladepredloženéhosplátkovéhokalendára

výhodnosť poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho prijateľný, resp.
aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej žalobcu za poskytnutý úver.
Podstatným v danom prípade je to, že pokiaľ zákon kladie dôraz na to, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa OZ musí obsahovať aj ďalšie náležitosti - výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k

jednotlivýmnesplatenýmzostatkomsrôznymiúrokovýmisadzbamispotrebiteľskéhoúverunaúčelyjeho
splatenia, musí to obsahovať samotná zmluva. Ak žalobca tvrdí, že predloží spotrebiteľovi na požiadanie
amortizačnútabuľku,nietdôvodu,abyspotrebiteľovinepredložiltabuľku,ktorábyzrozumiteľneuvádzala
prehľad splátok (v zmysle zákona) pri uzatváraní samotnej zmluvy. Rovnaký právny názor vyslovil aj NS
SR v svojom rozsudku zo dňa 29.11.2017 sp. zn. 7Cdo 128/2016 a 7Sžo 61/2015 z 28.06.2016.

19. Je pravdou, ako na to poukazuje žalobca v odvolaní, že v rozhodnutí Súdneho dvora z 09.11.2016 vo
veci C-42/15 o návrhu na začatie prejudiciálne v konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktorý podal Okresný
súd Dunajská Streda rozhodnutím z 19.12.2014 a ktorý súvisí s konaním žalobcu proti Kláre Bíróovej
súdny dvor uviedol, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že

zmluva o úvere na dobu určitú ustanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí
vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto
istiny. Tieto ustanovenia v spojení z článku 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil
takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.

20. Otázka priameho účinku právnych noriem EÚ sa vo všeobecnosti týka vymedzenia podmienok, za
ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú právnu normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne na
prípad, ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho
účinku Smerníc v spore medzi jednotlivcami (v tomto prípade veriteľ proti spotrebiteľovi) v zásade
platí zákaz priameho (horizontálneho) účinku spočívajúceho v tom, že žiadne ustanovenie smernice

zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu,
v ktorom stoja proti sebe jednotlivci.

21. Uznané vnútroštátne výkladové metódy vytvárajú právny rámec pre realizáciu povinností súladného
výkladu vnútroštátnych noriem s právom EÚ. To ale neznamená, že tieto metódy môžu viesť k

akémukoľvek výsledku, len aby bol dosiahnutý cieľ smernice. Súdny dvor už sám stanovil medze,
ktoré súladný výklad má, hoci by sa opieral o uznanú vnútroštátnu metódu. Súdny dvor tieto
medze prehľadne zhrnul vo veci C-212/04 rozsudok Súdneho dvora z 04.07.2006 keď uviedol, že
povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných
ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a

zákazom retroaktivity a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem (proti zákonu) vnútroštátneho
práva (aj rozsudok C-105/03 zo 16.06.2005, C-268/06 z 15.04.2008). Vzhľadom na explicitné znenie
zákona v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov by súdy, ak by vyložili
toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny a
úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná bez poplatkov doslova

„zlomili“ vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradili Smernicou (čo je postup typický pre
priamy účinok). Nakoľko ale nejde o priamy účinok Smernice, ale účinok nepriamy, takýto postup nie je
možný preto, lebo by išlo o výklad práva contra legem. Na to, aby bolo možné vykladať zákon v súlade so
Smernicou je potrebné ZoSÚ novelizovať zosúladiť s textom Smernice, inak by bola porušená zásadaprávnej istoty (výkladom contra legem). Následkom citovaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ je nová
legislatívna zmena od 01.05.2018 (vykonaná novelou zák. č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení zákon o
bankách), kde sa uvádza, že vzhľadom na toto rozhodnutie sa upravuje náležitosť zmluvy tak, že sa

nahrádza rozčlenenie pojmom frekvencia. Je teda evidentné, že zákonodarca pristúpil k legislatívnej
zmene a súd nemôže vykladať sporné ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch rovnako v
prípade dvoch rôznych znení zákona len z dôvodu, aby vyhovel požiadavke žalobcu. Požadovaný výklad
sporného ustanovenia bude možný pri posudzovaní zmlúv uzavretých po účinnosti spomenutej novely
(aby neodporoval princípu zákazu retroaktivity). Podstatným je, že znenie zákona č. 129/2010 Z.z. v

dotknutom ustanovení sa dostalo do konfliktu so smernicou, čo sa zistilo až po vydaní uvedeného
rozsudku Súdneho dvora EÚ. Eurokonformný výklad nemôže nahradiť znenie zákona a správne na
takúto situáciu zareagoval zákonodarca a prijal novelu sporného ustanovenia.

22. S ďalším odvolacím argumentom žalobcu sa odvolací súd už nezaoberal (či zmluva obsahuje všetky
predpoklady použité na výpočet RPMN), pretože to nepovažoval pre rozhodnutie vo veci samej za

rozhodné. Posúdenie aj tejto spornej otázky vzhľadom na prijaté závery uvedené vyššie by nemali za
následok priaznivejšie rozhodnutie pre žalobcu.

23. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v súlade s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny v rozsahu napadnutom v odvolaní, vo výroku

II. a III. potvrdil.

24. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolaciehokonaniavplnejvýške,vzhľadomnato,žežalovanýbolvodvolacomkonanívcelomrozsahu
úspešný. Vzhľadom na to, že žalovanému žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd

rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva podľa čl. 4 ods. 2 CSP.

25. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že návrh žalobcu na opravu rozsudku a uznesenia v úvodnej časti,
v označení žalovaného súd považoval za irelevantný, pretože z oboch rozhodnutí nevyplýva, že by súd
označil žalovaného nesprávne, v rozpore so žalobou.

26. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).