Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 26, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/79/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415202786
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6415202786.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystricivsenátezloženomzpredsedusenátuMgr.ŠtefanaBalážaasudcovJUDr.

Janky Boroškovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcu Bc. Y. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX
XX G., F. XXX, zastúpeného splnomocnenou advokátkou JUDr. Miroslavou Hudecovou, Advokátska
kancelária 965 01 Žiar nad Hronom, Š. Moysesa 46, P. O. BOX 26, IČO: 45 021 805 proti žalovanej
C.. U.. V. M., U., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX L. G. č. XXX, zastúpenej advokátkou JUDr.
Soňou Strýčkovou, PhD., Advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica, Národná č. 7, IČO: 42 311
357, o ochrane osobnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.
7C/43/2015-48 zo dňa 22. 04. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalobcu (navrhovateľa), ktorou sa žalobca
domáhal morálneho zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia zo strany žalovanej, z dôvodu, že
verejným rozširovaním nepravdivých informácii z jej strany o osobe žalobcu a tvrdení týkajúcich sa
osoby žalobcu došlo k zásahu do zákonom chránených práv na ochranu osobnosti žalobcu vo forme
uverejneniaospravedlňujúcehosačlánkuvperiodikuŽiarskeECHO.Žalobcasa,teda,domáhalochrany
osobnosti voči žalovanej pred neoprávneným zásahom do práv žalobcu garantovaných čl. 10 Listiny

základných ľudských práv a slobôd, resp. čl. 19 ods. 21 Ústavy Slovenskej republiky v nadväznosti na
§ 11 a § 13 Občianskeho zákonníka. Žalobu zdôvodnil skutočnosťou, že žalovaná dňa 26. 02. 2015
v periodiku Žiarske ECHO, ročník VI., č. 4, na str. 2 zverejnila inzerát pod č. TP5317060/1 s názvom
„Ďalšie klamstvá poslanca T.“, obsahom ktorého boli výslovne lživé informácie a tvrdenia žalovanej voči
osobe žalobcu, ktoré mali za následok zneváženie občianskej cti, vážnosti a dôstojnosti v spoločnosti,
zníženie morálneho, ale aj profesionálneho kreditu žalobcu v očiach verejnosti.

2. Okresný súd vykonaným dokazovaním mal za nesporne preukázané, že dňa 26. 02. 2015 žalovaná
prostredníctvom schránkových inzertných novín Žiarske ECHO, ročník VI., č. 4, na str. 2 zverejnila
inzertný článok pod č. TP5317060/1 s názvom „Ďalšie klamstvá poslanca T.“, avšak taktiež mal
za preukázané, že inzertnému článku, ktorý bol dôvodom podania žaloby na ochranu osobnosti,
predchádzali články žalobcu uverejnené v identickom periodiku, napr. zo dňa 12. 02. 2015, resp.
informácie na facebooku žalobcu, v ktorých samotný žalobca prezentoval žalovanú ako porušovateľku
ustanovenia čl. 7 zák. č. 357/2004 Z. z. v súvislosti s nepriznaním príjmov a majetku žalovanej za roky

2010-2012 a na to nadväzujúce neuhradenie zákonných odvodov. Z predložených listinných dôkazov
pre súd vyplynula skutočnosť, že žalobca dňa 09. 01. 2015 doručil zastupiteľstvu Banskobystrického
samosprávneho kraja podnet na konanie o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu v zmysle čl. 9
ods. 2 Ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcii verejnýchfunkcionárov v znení neskorších predpisov. Žalobca ako podávateľ podnetu sa domnieval, že zo
strany žalovanej došlo zavineným konaním k porušeniu čl. 7 ods. 1 písm. d/ ústavného zákona
tým spôsobom, že žalovaná v písomných oznámeniach za roky 2010-2012 neuviedla príjem získaný

na základe uzatvorených príkazných zmlúv a dohôd o pracovnej činnosti. Informácie toho istého
charakteru a tej istej výpovednej lehoty boli opísané i v zverejnených článkoch v žiarskych inzertných
novinách ECHO, resp. na facebooku žalobcu. Z pripojeného písomného dôkazného materiálu,
a to odporučenia Komisie na ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov
zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja pod č. 7/2015 zo dňa 21. 01. 2015 (č. l.

33 spis. mat.) súd zistil, že tento orgán Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorý bol vecne
príslušný na konanie o podnete, odporučil tento podnet stiahnuť z rokovania zastupiteľstva BBSK
ako neopodstatnený. Z ďalšieho písomného dôkazného materiálu, a to z uznesenia zastupiteľstva
Banskobystrického samosprávneho kraja pod č. 110/2015 zo dňa 06. 02. 2015 ( č.l. 34 spis. mat.),
vyplynula pre súd okolnosť, že tento orgán vecne príslušný na prejednanie a rozhodnutie o podnete
žalobcu v súlade s čl. 9 ods. 12 ústavného zákona konanie zastavil s odôvodnením, že sa nepreukázalo,

že žalovaná nesplnila alebo porušila povinnosť, alebo obmedzenia ustanovené ústavným zákonom.
V oboch prípadoch sa jednalo o rozhodnutie orgánov Banskobystrického samosprávneho kraja vecne
príslušných na prejednanie podnetov, pričom súdu neprislúcha vzhľadom na právnu kvalifikáciu a obsah
samotného návrhu prešetrenie týchto rozhodnutí, ale akceptácia záverov konštatovaných vo svojich
rozhodnutiach týmito orgánmi. Na základe takto vykonaného dokazovania súd konštatoval, že všetky

údaje uvedené v inzertnom článku v periodiku ECHO zo dňa 26. 02. 2015 vychádzajú z objektívnej
pravdy, neobsahujú dehonestujúce ani znevažujúce výrazy, ktoré by akýmkoľvek spôsobom mohli
zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu. Súd rešpektoval tiež, že obe strany sporu sú naďalej verejne
činnýmiosobami,pričomvzhľadomnaexistenciuopätovneaviackrátzverejnenýchinformáciioporušení
zákona zo strany žalobcu voči žalovanej je nutné článok zo dňa 26. 02. 2015 klasifikovať jednoznačne

ako osobnostné právo žalovanej reagovať kritikou na predchádzajúcu kritiku, a to o to intenzívnejšie
právo, že údaje, ktoré boli žalobcom zverejnené v tých istých inzertných novinách, sa ukázali na základe
rozhodnutia vecne príslušným orgánom Banskobystrického samosprávneho kraja voči žalovanej ako
nepravdivé. Výkon subjektívneho práva stanoveného zákonom žalovanou, a to výkon práva na kritiku
kritiky, súd posúdil v súdenej veci ako okolnosť vylučujúcu neoprávnenosť zásahu.

3. Okresný súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 11 a § 13 ods. 1 až 3 OZ.

4. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní podľa ust. § 142 ods. 1
OSP a žalobcovi uložil povinnosť uhradiť žalovanej trovy konania pred súdom prvej inštancie v rozsudku

uvedenej výške na účet jej právnej zástupkyne.

5. Žalobca v zákonnej 15 - dňovej lehote podanom odvolaní (§ 204 ods. 1 veta prvá OSP) namietal,
že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP (§ 205 ods. 2 písm. a/ OSP), a teda, že
postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/), konanie má inú

vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/), súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm.
d/) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.
2 písm. f/ OSP).

6. Naďalej trval na tom, že všetky jeho tvrdenia uvedené v článku dvojtýždenníka ECHO zo dňa 12. 02.
2015 o tom, že žalovaná ako poslankyňa Banskobystrického samosprávneho kraja (ďalej ako „BBSK“)
v jej oznámení za rok 2010 nepriznala príjem v sume 32 624,42 €, za rok 2011 nepriznala príjem v
sume 17 549,85 € a jej majetok (byt v V. V.), ako aj majetok jej manžela (byt v V. V.) a za rok 2012
nepriznala výkon inej funkcie v orgáne samosprávy (starostka Obce L. G.), nepriznala inú samostatnú

zárobkovú činnosť (expertka pri CDS), uviedla nepravdivý údaj o príjme z funkcie poslankyne ZBBSK,
uviedla nepravdivý príjem z inej funkcie v orgáne samosprávy a z inej samostatne zárobkovo činnosti,
opätovne nepriznala jej majetok (byt v V. V. v BSM) ako aj majetok jej manžela (byt v V. V. v BSM).
Ide o fakty vyplývajúce z oznámení funkcii zamestnaní, činností a majetkových pomerov žalovanej ako
poslankyne BBSK za rok 2010, 2011, a 2012 a z čiastkového výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. V. V., Obec

V. V., okres V. V.. Na žalovanú sa ako poslankyňu zastupiteľstva BBSK t. j. verejného funkcionára,
vzťahuje ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. a v zmysle čl. 7 ods. 1 tohto ústavného zákona je verejný
funkcionár povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie a počas jej výkonu vždy
do 31. 03. podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok. O skutočnostiach uvedenýchpod písmenami a/ až e/ a podľa odseku 2 toho istého článku k písomnému oznámeniu treba priložiť
najneskôr do 30. 04. potvrdenie o podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb alebo
iný doklad vydávaný na daňové účely potvrdzujúci sumu príjmov, ktoré verejný funkcionár získal za

predchádzajúci kalendárny rok. Oznámenie podáva poslanec zastupiteľstva vyššieho územného celku
komisii zastupiteľstva vyššieho územného celku. Akceptovanie obrany žalovanej, že ňou dosiahnuté
príjmy za sporné roky sú uvedené v priložených daňových priznaniach k dani z príjmov fyzickej osoby, by
znamenalo popretie účelu oznamovacej povinnosti zakotvenej v čl. 7 ústavného zákona. Z odporkyňou
podaných oznámení funkcií zamestnaní, činností a majetkových pomerov za rok 2010, 2011 a 2012,

ani z priložených daňových priznaní za uvedené roky nevyplýva zdroj všetkých žalovanou dosiahnutých
príjmov. Z oznámení za rok 2011 a 2012 ani z priloženého daňového priznania nevyplýva, že žalovaná
spolu s manželom vlastnili v BSM v roku 2011 a 2012 byt č. XX na štvrtom poschodí bytového
domu súp. č. XXXX, vchod č. X zapísaný na LV č. XXXX v k.ú. V. V. a z oznámenia za rok 2012
ani z priloženého daňového priznania nevyplýva, že v roku 2012 vykonávala aj inú funkciu v orgáne
samosprávy (starostka obce L. G.) a že vykonávala aj inú samostatnú zárobkovú činnosť ( expertka

pri CDS), a pod. Odporučenie komisie na ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií verejných
funkcionárov zastupiteľstva BBSK pod č. 7/2015 zo dňa 21. 01. 2015 a uznesenie zastupiteľstva BBSK
pod č. 110/2015 zo dňa 06. 02. 2015 nie sú rozhodnutia, ktorými by bol súd viazaný, keďže v zmysle §
135 ods. 1 OSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore
s Ústavou so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná (§ 109

ods. 1 písm. b), rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú
základných ľudských práv a slobôd, rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný
čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto ich spáchal, ako
aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd
však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní. V zmysle § 135 ods. 2 OSP inak otázky, o ktorých

patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným
orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza. Ďalej žalobca tvrdil, že v zmysle čl. 9 ods. 1 písm. c/
ústavného zákona č. 357/2004 Z. z . konanie o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia
rozporu záujmov vykonáva zastupiteľstvo vyššieho územného celku, ak ide o verejných funkcionárov
uvedených v čl. 2 ods. 1 písm. q/ a r/. Komisia nie je orgánom, ktorý je oprávneným na konanie o

návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, ako sa uvádza v odôvodnení
napadnutého rozsudku, ale len orgánom zastupiteľstva vyššieho územného celku, ktorému podávajú
verejní funkcionári oznámenie funkcii, zamestnaní, činností a majetkových pomerov, a preto súd prvého
stupňa jeho odporučením viazaný nie je. Poukázal tiež na to, že uznesenie zastupiteľstva BBSK č.
110/2015 zo dňa 06. 02. 2015 nie je prijaté vo forme rozhodnutia a neobsahuje náležitosti rozhodnutia.

Súd preto nebol pri svojom rozhodovaní viazaný ani uznesením zastupiteľstva BBSK. Súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň uvedený záver súdu prvého
stupňa vychádza aj z neprávneho právneho posúdenia veci. Reakcia žalovanej v čl. uverejnenom v
dvojtýždenníku ECHO zo dňa 26. 02. 2015 požiadavky pravdivej objektívnej a vecnej kritiky nespĺňa.

7. Žalobca ďalej tvrdil, že v zmysle § 118a ods. 1 OSP vo veciach ochrany osobnosti podľa
Občianskeho zákonníka sú účastníci povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť
dôkazynapreukázaniesvojichtvrdenínajneskôrdoskončeniaprvéhopojednávania;toneplatí,akneboli
splnené podmienky na vykonanie prvého pojednávania a došlo k jeho odročeniu (§ 101 ods. 2). Prvé
pojednávanie vo veci sa konalo 22. 03. 2016, pričom súd akceptoval právnou zástupkyňou žalovanej

predloženéďalšielistinnédôkazynavporadídruhompojednávaníkonanomdňa22.04.2016.Postupom
súdu prvého stupňa teda došlo k inej vade konania v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ OSP, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Namietal tiež, že súd opomenul povinnosť doručiť
mu vyjadrenie žalovanej k žalobe a že súd sa s jeho argumentmi dostatočne nezaoberal. Rozsudok
okresného súdu žiadal buď zmeniť a žalobe vyhovieť, alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie.

8. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)

prejednal odvolanie podané v zákonnej lehote bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania
(§ 385 ods. 1 a contrario CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a
rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.10. Odvolací súd neprihliadol na námietku žalobcu, že prvé pojednávanie vo veci sa konalo dňa 22. 03.
2016 a súd v rozpore s § 118a ods. 1 OSP akceptoval právnou zástupkyňou žalovanej predložené ďalšie
listinné dôkazy až na druhom pojednávaní konanom dňa 22. 04. 2016, pretože v zmysle § 118a ods.

1 OSP (platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) žalovaná bola povinná opísať
rozhodujúce skutočnosti vo veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do
skončenia prvého pojednávania, pričom žalovaná rozhodujúce skutočnosti o veci samej a dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení označila už v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 17. 04. 2015. Žalobcom
namietaným postupom súdu prvej inštancie teda nedošlo k inej vade konania v zmysle § 205 ods. 2

písm. d/ OSP, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

11. Žalobca ďalej v konaní tvrdil, že okresný súd mu opomenul doručiť vyjadrenie žalovanej k žalobe a že
toto vyjadrenie sa dostalo do jeho dispozície až dňa 21. 06. 2016 (teda už po rozhodnutí vo veci samej).
V tomto smere odvolací súd dáva za pravdu žalobcovi, že okresný súd uvedenú povinnosť doručiť mu
vyjadrenie žalovanej k žalobe nesplnil, a teda nedodržal ustanovenie § 114 ods. 2 poslednej vety OSP,

podľa ktorého ustanovenia vyjadrenie odporcu súd bezodkladne odošle navrhovateľovi. Nedoručenie
vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní
pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovností zbraní ako súčasti práva
na spravodlivý proces (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 08. 2014 sp. zn. 2 Cdo/209/2014,
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 141/2010). Odvolací súd ale pri rozhodovaní prihliadol na

tú skutočnosť, že v konečnom dôsledku žalobcovi sa neodňala možnosť konať pred súdom, vzhľadom
k tomu, že vyjadrenie k žalobe mu bolo doručené dňa 21. 06. 2016, žalobca mal možnosť vyjadriť sa k
uvedenému vyjadreniu v odvolaní podanom proti rozsudku okresného súdu, ktoré svoje oprávnenie aj
využil, a navyše odvolací súd dáva do pozornosti, že žalobca a jeho právna zástupkyňa sa zúčastnili
pojednávania pred súdom prvej inštancie dňa 22. 04. 2016, kde právna zástupkyňa žalovanej uviedla,

že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia k návrhu vo veci zo dňa 17. 04. 2015 a žalobca
ani jeho právna zástupkyňa nedoručenie písomného vyjadrenia k žalobe na pojednávaní nenamietali
a túto skutočnosť namietali až v odvolaní. Odvolací súd pritom poukazuje najmä na čl. 5 vetu prvú
CSP, podľa ktorého zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu, aj v zmysle § 2 Občianskeho
súdnehoporiadku,ktorýplatilvčaserozhodovaniasúduprvejinštancie,platilo,ževobčianskomsúdnom

konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci a dbajú pritom na to, aby nedochádzalo
k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva
nezneužívali na úkor týchto osôb. Žalobcovi nič nebránilo v tom, aby nedoručenie vyjadrenia k žalobe
namietal už na pojednávaní dňa 22. 04. 2016 a nenamietal túto skutočnosť až v odvolaní proti rozsudku
okresného súdu, ktorým sa jeho žaloba zamietla. Pokiaľ mu v konečnom dôsledku vyjadrenie k žalobe

bolo doručené (hoci oneskorene) a žalobca mal možnosť sa vyjadriť k vyjadreniu žalovanej k žalobe v
odvolaní a toto svoje právo žalobca využil, nie je možné mať za to, že mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom a že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Odvolací súd len podotýka, že tak
uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 141/2010 ako aj 2 Cdo 209/2014, vychádza z tej premisy,
že vyjadrenie žalovaného k žalobe nebolo žalobcovi vôbec doručené. V súdenej veci však vyjadrenie

žalobcovi doručené v konečnom dôsledku bolo, čím došlo ku konvalidovaniu procesného pochybenia
okresného súdu, ktorý vyjadrenie žalovanej žalobcovi neodoslal bezodkladne.

12. Žalobca ďalej v odvolaní namietal, že okresný súd nebol viazaný rozhodnutím komisie na ochranu
verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov zastupiteľstva BBSK zo dňa 21. 01. 2015

a ani uznesením zastupiteľstva BBSK č. 110/2015 zo dňa 06. 02. 2015. V tomto smere sám žalobca
v odvolaní uviedol, že v zmysle § 135 ods. 2 OSP inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému
orgánu, môže súd posúdiť sám, ale hlavne citoval aj druhú vetu tohto ustanovenia, podľa ktorého, ak
však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza. Z výpisu
uznesenia č. 7/2015 komisia na ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov

zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja prijatého na rokovaní 21. 01. 2015 vyplýva,
že komisia odporučila stiahnuť z rokovania zastupiteľstva BBSK bod „Podnet na konanie o návrhu vo
veci ochrany verejného záujmu“ na základe ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. čl. 9 ods. 12 ako
neopodstatnený. Ako vyplýva z názvu tejto listiny (výpis uznesenia č. 7/2015) uvedené odporúčanie bolo
prijaté formou uznesenia. Ak by aj takéto odporučenie komisie formu uznesenia nemalo, zastupiteľstvo

Banskobystrického samosprávneho kraja konanie o „podnietená konanie o návrhu vo veci ochrany
verejného záujmu“ zastavilo uznesením č. 110/2015 zo 06. 02. 2015 (č.l. 34, 35 spisu), a teda ide o
rozhodnutie, z ktorého okresný súd správne vychádzal ako z rozhodnutia vydaného príslušným orgánom
(§ 135 ods. 2 veta druhá OSP). Podľa tohto uznesenia sa nepreukázalo, že X M., poslankyňa ZBBSK,nesplnila alebo porušila povinnosť alebo obmedzenia ustanovené ústavným zákonom. Na základe tejto
skutočnosti okresný súd vzhľadom na existenciu opätovne a viackrát zverejnených informácii o porušení
zákona zo strany žalobcu voči žalovanej správne klasifikoval ako osobnostné právo žalovanej reagovať

kritikounapredchádzajúcukritiku,atootointenzívnejšieprávo,žeúdaje,ktoréboližalobcomzverejnené
a to i vo forme článku v tých istých inzertných novinách, v akých sa žalobca dožadoval zverejnenia
ospravedlnenia zo strany žalovanej, sa ukázali na základe rozhodnutia vecne príslušným orgánom
Banskobystrickéhosamosprávnehokrajavočižalovanejakonepravdivé.Zuvedenýchdôvodovodvolací
súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, a to z rovnakých dôvodov ako rozhodol súd

prvej inštancie, a to aj o závislom výroku od rozhodnutia vo veci samej, teda vo výroku o náhrade trov
konania podľa zásady úspechu podľa § 142 ods. 1 OSP.

13. V odvolacom konaní bola žalovaná v celom rozsahu úspešná, preto v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP
má nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, o ktorom odvolací súd
rozhodol v spojení s § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262

ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), intervient, ak

spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP (§ 425 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) § 428 CSP.