Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 27, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/86/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310208726
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2310208726.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátu:Mgr.RenátaGavalcováačlenovsenátu:

JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.
R. č. XXX, zastúpený advokátkou: JUDr. Eva Matejovová, AK so sídlom Nitra, Farská č. 46, IČO: 42 094
423, proti žalovaným: 1/ R. R., bytom B. R. č. XXX, zastúpená advokátkou: JUDr. Dagmar Hornáková,
AK so sídlom Sereď, A. Hlinku č. 3044, 2/ Mgr. art. G. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., F. XXXX/XX, o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej 1/ proti rozsudku Okresného
súdu Galanta zo dňa 13. septembra 2016, č.k. 23C/133/2010-282, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má voči žalovanej 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k
nehnuteľnostiam vedených na LV č. XX pre kat. úz. B. R., ktorý je vedený Okresným úradom Galanta,
odbor katastrálny ako parc. reg. "C" č. 1602/6 - orná pôda o výmere 822 m2, parc. reg. "C" č. 1602/7 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 465 m2 a rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele
reg. "C" č. 1602/7. Zrušené podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam vedeným na LV
č. XX pre kat. úz. B. R., ktorý je vedený Okresným úradom Galanta, odbor katastrálny ako parc. reg.

"C" č. 1602/6 - orná pôda o výmere 822 m2, parc. reg. "C" č. 1602/7 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 465 m2 a rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele reg. "C" č. 1602/7 vyporiadal
tak, že nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu. Žalobcovi súd uložil povinnosť zaplatiť
žalovanej v 1/ rade z titulu náhrady za jej spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam v rozsahu 1/3 pomeru
k celku sumu 5 149,63 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd uložil žalobcovi povinnosť
zaplatiť žalovanej v 2/ rade z titulu náhrady za jej spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam v rozsahu
1/3 pomeru k celku sumu 12 400,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd žalobcovi priznal

voči žalovanej v 1/ rade plnú náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 136 ods. 1, 2 OZ, § 142 ods. 1, §
137 ods. 1, § 139 ods. 2 OZ, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení má
súd za jednoznačne preukázané, že strany sporu sú podielovými vlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú

vedené Okresným úradom Galanta, odbor katastrálny na LV č. XX, pre katastrálne územie Zemianske
Sady a nemajú záujem na ďalšom trvaní spoluvlastníctva a preto ich spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam
zrušil. Po zrušení súd prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu pričom prihliadol na
to, že žalobca má záujem nehnuteľnosť využívať a zveľadiť, čím je podľa názoru súdu naplnenápodmienka účelného využitia nehnuteľnosti. Voči takémuto vyporiadaniu nemala námietok ani strana
žalovaných. Po zrušení spoluvlastníctva sporových strán k nehnuteľnostiam a vyporiadaní formou
prikázanianehnuteľnostidovýlučnéhovlastníctvažalobcu,súdmuselvďalšomrozhodovaťoprimeranej

náhrade pre ostatných spoluvlastníkov nehnuteľnosti. V tomto prípade súd vychádzal zo záverov
znaleckého posudku č. 233/2014, ktorý dal vo veci vypracovať žalobca, ktorým bola určená hodnota
nehnuteľnosti na sumu 37 200,- Eur. Voči takémuto znaleckému posudku neboli vznesené námietky
stranou žalovaných z ktorých by vyplývalo, že zistená hodnota nehnuteľností nie je objektívna. V
ďalšom hodnotení vykonaného dokazovania musel súd posúdiť argumentáciu žalovanej v 1/ rade, ktorá

žiadala, aby jej súd okrem primeranej náhrady v hodnote 1/3 zo zistenej hodnoty nehnuteľnosti priznal
aj ňou tvrdené investície, ktoré boli stanovené znaleckým posudkom č. 46/2012 na sumu 4 299,04
Eur. V danom prípade je súd toho názoru, že žalovaná v 1/ rade nehnuteľnosť od roku 2006 obývala,
preto ňou tvrdené investície súd považoval za udržiavacie náklady vynaložené v súvislosti s tým, že
si žalovaná v 1/ rade prispôsobila nehnuteľnosť na bývanie. Taktiež je potrebné poukázať na to, že
zo žiadneho dôkazného prostriedku ktorý bol pred súdom vykonaný nevyplynulo, akým spôsobom sa

vynaloženie finančných prostriedkov žalovanou v 1/ rade premietlo do zmeny hodnoty nehnuteľnosti
pred a po ich vynaložení. Z uvedeného dôvodu teda nemal súd za preukázané, že by v dôsledku
vynaloženia finančných prostriedkov žalovanou v 1/ rade došlo k zvýšeniu hodnoty nehnuteľností a tým
ajkzvýšeniuhodnotyspoluvlastníckychpodielovžalobcuažalovanejv2/rade. Ztohtodôvodupretosúd
do primeranej náhrady pre žalovanú v 1/ rade nezahrnul ňou tvrdené vynaložené finančné prostriedky.

Investície do nehnuteľnosti, ktorých výsledkom má byť zmena hodnoty nehnuteľnosti nie sú podľa
názoru súdu vecou bežnou, preto o nich nemôže spoluvlastník rozhodovať samostatne ale ohľadne tejto
skutočnosti musí byť uzavretá dohoda všetkých spoluvlastníkov. V danom prípade existenciu takejto
dohody žalovaná v 1/ rade nepreukázala, teda súd vychádzal z toho, že sa ani žalobca ani žalovaná
v 2/ rade nezaviazali žalovanej v 1/ rade nahradiť jej finančné prostriedky v časti, ktorá prislúcha ich

spoluvlastníckym podielom. Aj v prípade kedy by žalovaná v 1/ rade preukázala, že ňou vynaložené
finančnéprostriedkymalizanásledokzhodnotenienehnuteľnostiatýmajzhodnoteniespoluvlastníckych
podielov žalobcu a žalovanej v 2/ rade, je potrebné bez preukázania existencie dohody vychádzať z
toho, že daný nárok voči žalobcovi a žalovanej v 2/ rade môže byť priznaný iba titulom bezdôvodného
obohatenia, pričom v tomto prípade keďže k investíciam malo dôjsť v roku 2006 je potrebné nárok

žalovanej považovať za premlčaný a to z dôvodu, že žaloba bola žalobcom podaná až v roku 2010 a
žalovaná v 1/ rade si tento svoj nárok uplatnila až v rámci tejto žaloby. Pri stanovení výšky primeranej
náhrady pre žalovanú v 1/ a žalovanú v 2/ rade súd vychádzal z hodnoty ich spoluvlastníckych podielov,
ktorá vyplývala zo znaleckého posudku č. 233/2014 a bola vo výške 12 400,- Eur. Z uvedeného dôvodu
teda súd uložil žalobcovi povinnosť vyplatiť žalovanej v 2/ rade sumu 12 400,- Eur a žalovanej v 1/ rade

sumu 5 149,63 Eur, pričom v jej prípade súd vychádzal pri rozhodovaní o výške náhrady z ust. § 142
ods. 3 posledná veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva
nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznuce na nehnuteľnosti. Súd takto postupoval z
toho dôvodu, že na spoluvlastníckom podiele žalovanej v 1/ rade viaznu ťarchy z dôvodu prebiehajúcich
exekučných konaní na žalovanú v 1/ rade, pričom ku dňu pojednávania bola celková výška vymáhaná v

rámci exekučných konaní v sume 7 250,37 Eur. Súd o túto sumu znížil primeranú náhradu pre žalovanú
v1/ rade a to z dôvodu, že žalobca pri ďalšom nakladaní s nehnuteľnosťou bude musieť vykonať úhradu
súm vymáhaných v exekučných konaniach, aby bolo možné vymazať ťarchy viaznuce na nehnuteľnosti,
pričom týmito ťarchami zaťažila nehnuteľnosť žalovaná v 1/ rade. Nakoľko žalobca mal v konaní plný
úspech súd mu priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %) a to v zmysle vyššie

uvedených zákonných ustanovení. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (262 ods. 2 C.s.p.).

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie prostredníctvom svojho
právneho zástupcu žalovaná 1/ a žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konania a nové rozhodnutie. V odvolaní poukázala na skutočnosť, že
súd prvej inštancie v súvislosti so znaleckým posudkom č. 233/2014 vo svojom rozhodnutí uviedol,
že voči tomuto znaleckému posudku neboli vznesené žiadne námietky, čo sa však nezakladá na
pravde, nakoľko žalovaná 1/ vo svojom vyjadrení k veci zo dňa 09.12.2014 ako aj zo dňa 09.02.2015
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne jasne prvostupňovému súdu a ostatným stranám sporu

dala písomne najavo, že znalecký posudok č. 233/2014 vypracovaný Ing. Petrom Števulom si dal
vyhotoviť žalobca na svoje náklady a týmto znaleckým posudkom sa oceňujú sporné nehnuteľnosti
na celkovú sumu 27.200,- eur, pričom spoluvlastnícky podiel žalovanej 1/ v rozsahu 1/3 predstavuje
sumu 12.600,- eur a znalecký posudok č. 372/2011 vypracovaný súdom ustanoveným znalcom Ing.Ivanom Ondrejkom, oceňuje spoluvlastnícky podiel žalovanej 1/ na sumu 15.067,- eur. Znalecký
posudok č. 233/2014 je v neprospech žalovanej 1/, pričom žalovaná 1/ je takto ukrátená na výplate
spoluvlastníckehopodieluo2.467,-eur(15.067,-eur-12.600,-eur=2.467,-eur).Vovyjadrenížalovanej

1/ zo dňa 09.02.2015 prostredníctvom právnej zástupkyne je jasne a zrozumiteľne vyjadrený nesúhlas
žalovanej 1/ s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam podľa znaleckého posudku
č. 233/2014 vypracovaným Ing. Števulom. Odvolateľka je toho názoru, že súd prvej inštancie pochybil,
keď nesprávne vyhodnotil a nevzal do úvahy námietky žalovanej 1/ urobené v písomnom podaní zo
dňa 09.12.2014 a 09.02.2015, v ktorých boli jasne a zrozumiteľne namietané výhrady žalovanej 1/ proti

znaleckému posudku č. 233/2014, ktorý dal vypracovať žalobca. Vo veci bol na podnet žalovanej 1/
vypracovaný aj znalecký posudok č. 46/2012, ktorý súdom ustanovený znalec Ing. Anton Fuzák ustálil
hodnotu rekonštrukčných prác na nehnuteľnostiach financovaných z finančných prostriedkov žalovanej
jeden vo výške 4.299,04 eur po zaokrúhlení na 4.300,- eur. Žalobca namietal premlčanie týchto investícií
žalovanej 1/ s tým, že tieto investície realizovala ešte v roku 2006, preto je už nárok premlčaný. Z
dôvodu vznesenia námietky premlčania zo strany žalobcu bolo zo strany právnej zástupkyne žalovanej

1/ podaný návrh na doplnenie znaleckého dokazovania v tejto časti so zameraním na zistenie časového
obdobia vnesenia investície a tomu prislúchajúcej ceny vnesených investícií. Súd prvej inštancie najprv
tomuto návrhu vyhovel, avšak následne na námietku žalobcu toto doplňujúce znalecké dokazovanie
zrušil, nakoľko sa stotožnil s vyjadrením žalobcu, že investície žalovanej 1/ boli urobené do predmetnej
nehnuteľnosti v roku 2006 sú preto premlčané a žalovaná 1/ túto skutočnosť pred prvostupňovým

súdom nepreukázala, resp. nevyvrátila a súd tieto vnesené investície v sume 4.300,- eur vyhodnotil
ako udržiavacie náklady vynaložené žalovanou 1/ na to, aby predmetné nehnuteľnosti boli pre žalovanú
1/ obývania schopné. Odvolateľka je toho názoru, že súd prvej inštancie pochybil, keď nenariadil a
zrušil už nariadené doplňujúce znalecké dokazovanie ohľadom vnesených investícií, pretože tým by
sa preukázalo bez akýchkoľvek pochybností a s určitosťou, kedy a v akej sume boli investície do

nehnuteľnosti žalovanej 1/ vnesené.

5. K odvolaniu žalovanej 1/ zaslal písomné vyjadrenie žalobca prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu
potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania za dva úkony právnej služby, v celkovej výške

724,24 eur. Vo svojom odvolaní uviedol, že žalovaná 1/ podľa jeho názoru len účelovo naťahuje toto
konanie, pričom sa nezúčastňovala pojednávaní a to ani osobne, ani prostredníctvom svojho právneho
zástupcu. Cena nehnuteľnosti rapídne klesá vzhľadom na skutočnosť, že predmetná nehnuteľnosť je
dlhodobo neobývaná a tento spor už trvá dlhšie ako 6 rokov. Aj z doloženého znaleckého posudku
č. 233/2014 vyhotoveného znalcom Ing. Petrom Števulom dňa 02.12.2014 je zrejmé, že oproti dňu

vyhotovenia prvého znaleckého posudku č. 372/2011 v tejto veci sa hodnota nehnuteľnosti znížila zo
sumy 45.200,- eur na sumu 37.200,- eur. Taktiež nesúhlasila s názorom žalovanej 1/, že v prejednávanej
veci bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie za účelom zistenia vykonaných rekonštrukčných
prác. Je toho názoru, že zo strany žalovanej 1/ nikdy nebol podaný návrh ani protinávrh smerujúci
proti žalobcovi na vyplatenie akýchkoľvek rekonštrukčných prác a preto nie je k čomu vykonávať

znalecké dokazovanie. V prejednávanej veci nejde o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, kedy si strany vzájomne musia vrátiť všetko, čo z výlučného majetku išlo na spoločný
majetok. Ak má žalovaná 1/ záujem na zhodnotení rekonštrukčných prác a ich preplatenie zo strany
žalobcu, potom je nevyhnutné, aby táto podala samostatnú žalobu, s čím bude samozrejme spojená aj
úhrada adekvátneho súdneho poplatku. Žalobca aj naďalej trvá na tom, že akékoľvek priznanie náhrady

rekonštrukčnýchprácneprichádzazostranysúdudoúvahy,keďžeuždávnejšieupozornilnaskutočnosť,
že tento nárok je už dávno premlčaný.

6. K vyjadreniu žalovanej 1/ zaslal písomné vyjadrenie žalobca, v ktorom uviedol, že v plnom rozsahu sa
pridržiava svojich doterajších písomných a ústnych prednesov vo veci a trvá na skutočnostiach, ktoré

boli uvedené v odvolaní žalovanej 1/ a ktoré považuje za dôvodné.

7. Žalobkyňa ani žalovaná 2/ odvolací návrh nepodali, žalovaná 2/ písomné vyjadrenie k odvolaniu
žalovanej 1/ nezaslala.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľpoužil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), h) CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.

2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej
tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k
záveru, že odvolaniu žalovanej 1/ nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v
zmysle ust. § 387 CSP.

9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 23C/133/2010 je návrh žalobcu na
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam vedených na LV č. XX pre kat.
úz. B. R., ktorý je vedený Okresným úradom Galanta, odbor katastrálny ako parc. reg. "C" č. 1602/6 -

orná pôda o výmere 822 m2, parc. reg. "C" č. 1602/7 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 465 m2
a rodinný dom súpisné číslo 239 postavený na parcele reg. "C" č. 1602/7.

10. Predmetom odvolacieho konania s prihliadnutím na odvolaciu argumentáciu žalovanej 1/ je
preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo zrušené a vyporiadané

podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam tak, že nehnuteľnosti súd prikázal do
výlučného vlastníctva žalobcu a uložil mu povinnosť zaplatiť žalovanej v 1/ rade z titulu náhrady za jej
spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam v rozsahu 1/3 pomeru k celku sumu 5 149,63 Eur, do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalej súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej v 2/ rade z titulu
náhrady za jej spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam v rozsahu 1/3 pomeru k celku sumu 12 400,-

Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a priznal žalobcovi voči žalovanej v 1/ rade plnú náhradu
trov konania.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu

potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil.

12. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom
zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a

odvolací súd s týmto odôvodnením súd v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať
iba nasledovné:

13. Vzhľadom na odvolacie námietky žalovanej 1/ je predmetom prieskumu odvolacieho súdu správnosť
postupu súdu prvej inštancie, ktorý pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva

kpredmetnýmnehnuteľnostiamvychádzalzoznaleckéhoposudku vypracovanéhoznalcomIng.Petrom
Števulom č. 233/2014 zo dňa 05.12.2014 predloženého žalobcom a nie zo znaleckého posudku znalca
Ing. Ivana Ondrejka č. 372/20, ktorý bol ustanovený súdom. Odvolateľka namietala, že na základe
znaleckého posudku Ing. Petra Števulu bola ukrátená na svojom spoluvlastníckom podiele o sumu
2.467,- eur. Taktiež odvolateľka namietala, že nie je správne konštatovanie súdu prvej inštancie, že

nenamietala znalecký posudok č. 233/2014, nakoľko sa tak stalo v písomnom vyjadrení k veci zo dňa
09.12.2014, ako aj zo dňa 09.02.2015. Ďalej odvolateľka uviedla, že súd prvej inštancie pochybil, ak
nenariadil znalecké dokazovanie na určenie časového hľadiska, kedy ňou boli vnesené investície do
predmetných nehnuteľností a to vzhľadom na žalobcom vznesenú námietku premlčania.

14. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí v odseku 22 uviedol, že v prejednávanej veci vychádzal zo
záverovznaleckéhoposudkuč.233/2014,ktorýdalvovecivypracovaťžalobca,kdebolaurčenáhodnota
nehnuteľnosti na sumu 37.200,- eur. Voči tomuto znaleckému posudku neboli vznesené námietky
stranou žalovaných, z ktorých by vyplývalo, že zistená hodnota nehnuteľnosti nie je objektívna. Ďalej súd
prvejinštancieohľadnevnesenýchinvestíciídopredmetnejnehnuteľnostizostranyžalovanej1vodseku

24 uviedol, že žalovaná 1/ predmetnú nehnuteľnosť od roku 2006 obývala a preto ňou tvrdené investície
súd považoval za udržiavacie náklady vynaložené v súvislosti s tým, že žalovaná 1/ si prispôsobila
nehnuteľnosť na bývanie. Taktiež poukázal na to, že zo žiadneho dôkazného prostriedku, ktorý bol pred
súdom vykonaný nevyplynulo, akým spôsobom sa vynaloženie finančných prostriedkov žalovanou 1/premietlo do zmeny hodnoty nehnuteľnosti pred a po ich vynaložení. Z uvedeného dôvodu teda nemal
súd za preukázané, že by v dôsledku vynaloženia finančných prostriedkov žalovanou 1/ došlo k zvýšeniu
hodnoty nehnuteľnosti a tým ak k zvýšeniu hodnoty spoluvlastníckych podielov žalobcu a žalovanej 2/.

Z tohto dôvodu súd do primeranej náhrady pre žalovanú 1/ nezahrnul ňou tvrdené finančné prostriedky.

15. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže

byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek
dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2, ktorý výnimočne
umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov
hodných osobitného zreteľa. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho
predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych
vzťahov spoluvlastníkov k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, treba, aby išlo o

nehnuteľnosť so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva účastníkov konania. Aj
stavba budovaná bez stavebného povolenia je vecou, ktorá je predmetom spoluvlastníckeho vzťahu.

16. Cieľom rozhodnutia súdu o zrušení spoluvlastníctva a o jeho vyporiadaní je novým spôsobom upraviť
určitý hmotnoprávny vzťah, ktorý v štádiu konania pred vydaním rozsudku neexistoval (tzv. konštitutívny

charakter rozsudku), súvisí aj nevyhnutnosť vyriešiť všetky otázky, ktoré sú medzi účastníkmi sporné
a ktoré v rámci novej úpravy právneho vzťahu vyžadujú riešenie. Z tohto dôvodu v rámci zrušenia
spoluvlastníctva možno vykonať aj vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, avšak len na základe návrhu
účastníka alebo vzájomného návrhu. Pokiaľ návrh na takéto vyporiadanie nebol urobený a nebol podaný
ani vzájomný návrh, vyporiadanie v širšom slova zmysle nemožno vykonať. O návrhu (vzájomnom

návrhu), ktorým sa požaduje zaplatenie určitej sumy z dôvodu širšieho vyporiadania, však vždy treba
rozhodnúť samostatným výrokom rozsudku, a nielen v rámci náhrady za spoluvlastnícky podiel. Je
to z toho dôvodu, že pohľadávka z titulu zaplatenia náhrady za spoluvlastnícky podiel vzniká až
právoplatnosťou rozsudku o zrušení spoluvlastníctva, kým pohľadávka z vynaložených nákladov vzniká
od okamihu ich vynaloženia. Súd je týmto dispozitívnym procesným úkonom viazaný a rozhoduje o ňom

na základe zisteného skutkového stavu veci. Toto majetkové právo podlieha premlčaniu vo všeobecných
premlčacích dobách v závislosti od toho, či ide o nárok vyplývajúci z ustanovenia § 137 (§ 101) alebo o
nárok podľa ustanovenia § 451 a nasl. (§ 107). Premlčacia doba začína plynúť od okamihu vynaloženia
týchto nákladov.

17. Primeranou náhradou tomu spoluvlastníkovi, ktorému vec nebola prikázaná do vlastníctva, by
nemala byť len cena podľa cenového predpisu, ale všeobecná cena, t.j. taká cena, za ktorú by sa
nehnuteľnosť mohla predať z voľnej ruky v mieste, kde sa nachádza, a v čase nadobudnutia vlastníctva,
tedacenaurčenápodľaponukyadopytu.Podľanejsúniektorénehnuteľnostivzhľadomnasvojupolohu,
využiteľnosť, celkovú atraktívnosť a pod. nepredajné za cenu zistenú podľa cenového predpisu, zatiaľ

čo iné možno predať za vyššiu cenu. Týmto smerom sa uberá aj súdna prax (pozri R 43/1997), ktorá
poukazuje najmä na dikciu zákonného ustanovenia § 142 ods. 1, ktoré výslovne hovorí o primeranej
náhrade, a nie o náhrade určenej podľa cenového predpisu, a preto súdy priznávajú náhradu vo
výške všeobecnej ceny veci. Len v takomto prípade nie je žiaden zo spoluvlastníkov rozhodnutím súdu
zvýhodnený alebo znevýhodnený, pretože nadobúdateľ musí zaplatiť za skutočnú hodnotu získanej veci

a odstupujúci spoluvlastník za svoj podiel dostane taký finančný ekvivalent, za ktorý si môže v prípade
potreby zaobstarať podobnú vec alebo podiel na nej, ktorý v tomto konaní stratil. Súd nie je povinný v
každom prípade rozhodnúť aj o priznaní náhrady na vyporiadanie podielov. Ak sa spoluvlastník výslovne
vyjadrí, že pri prikázaní veci inému spoluvlastníkovi náhradu za svoj podiel nežiada, stačí, ak súd v
rozhodnutí okrem výroku o prikázaní veci vysloví, že vec prikazuje do vlastníctva bez náhrady. Dikcia

zákona ukladajúca povinnosť prikázať vec za náhradu, je iba deklarovaním zásady poskytnúť majetkový
ekvivalent zodpovedajúci spoluvlastníckemu podielu.

18. Z obsahu spisu bolo zistené, že žalovaná 1/ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním zo
dňa 09.12.2014 uviedla, že žiada zohľadniť v prospech žalovanej 1/ znalecký posudok č. 372/2011 a z

tejto sumy zaviazať žalobcu na výplatu podielu v prospech žalovanej 1/, konkrétne sumou 15.067,- eur.
Ďalej v tomto písomnom vyjadrení uviedla, že v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania ohľadom
vnesených investícií zo strany žalovanej 1/ do nehnuteľnosti žiada doplniť znalecké dokazovanie so
zameraním znalca na určenie časového obdobia vnesenia investícií a zistenia tomu prislúchajúcejsumy vnesených investícií s tým, že z takto doplneného znaleckého posudku bude možné zistiť
opodstatnenosť podanej námietky s ohľadom na plynutie premlčacej doby. Z písomného podania
žalovanej 1/ zo dňa 09.02.2015 vyplýva, že odvolateľka uviedla, že znalecký posudok č. 233/2014

ohľadom výšky výplaty podielu žalovanej 1/ je v neprospech žalovanej 1/, pričom žalovaná 1/ je takto
ukrátená na výplate spoluvlastníckeho podielu o 2.467,- eur a preto nesúhlasí s vyporiadaním podľa
znaleckého posudku č. 233/2014 vypracovaného Ing. Števulom. V záujme objektívneho zistenia ceny
nehnuteľnosti a s poukazom na vyššie uvedenú skutočnosť navrhuje vykonať na kontrolu ocenenia
nehnuteľnosti nové znalecké dokazovanie znalcom určeným súdom. Taktiež uviedla, že naďalej trvá

na doplnení znaleckého posudku znalcom z odboru stavebníctvo v súlade s jej podaním zo dňa
09.12.2014 na odborné určenie časového obdobia a k tomu prislúchajúcich súm titulom investícií
vnesených žalovanou 1/ do sporných nehnuteľností a to s poukazom na námietku premlčania vznesenej
právnou zástupkyňou žalobcu na pojednávaní konanom dňa 13.11.2014, konkrétne ohľadne námietky
premlčania nárokov žalovanej 1/ titulom vnesených investícií do nehnuteľnosti v sume 4.300,- eur. Z
podania žalovanej 1/ zo dňa 15.11.2011 vyplýva, že žalovaná 1/ nemá žiadne výhrady ani pripomienky

k vypracovanému znaleckému posudku č. 372/2011 vypracovanom Ing. Ivanom Ondrejkom a ďalej
uviedla, že s poukazom na celkové smerovanie návrhu žalobcu a na skutočnosť, aby nebola žalovaná 1/
finančneznevýhodnenátrvánatom,abybolvoveciustanovenýznaleczodboruoceňovaniastavebných
prác, ktorý vyčísli hodnotu investícií vložených žalovanou 1/ do rodinného domu v čase od 10.04.2006
až k vypracovaniu takéhoto znaleckého posudku. Uznesením zo dňa 19.12.2011 č.k. 23C/133/2010-130

súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty
stavebných prác a za znalca ustanovil Ing. Antona Fuzáka, ktorému uložil povinnosť okrem iného
položkovitevymedziťinvestíciežalobcuažalovanýchdonehnuteľnostiauviesťhodnotutýchtoinvestícií,
teda určiť ako jednotlivé investície zhodnocujú nehnuteľnosť, to všetko ku dňu vypracovania znaleckého
posudku. Zo znaleckého posudku č. 46/2011 Ing. Antona Fuzáka č. 46/2012 zo dňa 19.12.2011 vyplýva,

pri analýze predložených podkladov vypracoval rozpočet a prišiel k záveru, že hodnota stavebných prác
a dodávok materiálu na rekonštrukciu rodinného domu a garáže v B. R. je 4.776,71 eur s DPH, avšak
vzhľadom na skutočnosť, že tieto rekonštrukčné práce sa týkajú prvkov krátkej životnosti je potrebné
uvažovať s ich amortizáciou a pre uvedené konštrukcie je to približne 10%, takže výsledná hodnota
rekonštrukčných prác je 4.299,04 eur s DPH (4.776,71 x 0,90).

19. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd konštatuje, že sa nestotožňuje s odvolacou námietkou
odvolateľky,ktorounamietala,žebolnesprávnypostupzostranysúduprvejinštancie,akpriurčenívýšky
spoluvlastníckeho podielu vychádzala zo znaleckého posudku vypracovaného Ing. Petrom Števulom
zo dňa 05.12.2014 a nevychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. Ivanom

Ondrejkom č. ZP 372/2011 z 3.11.2011, nakoľko odvolateľka vo svojej odvolacej námietke žiadnym
spôsobom nekonkretizovala, v čom spočívala nesprávnosť znaleckého posudku Ing. Petra Števulu
a teda v čom spočíval jeho nesprávny postup pri vypracovaní znaleckého posudku, iba namietala
výšku spoluvlastníckeho podielu a teda že bola ukrátená o sumu 2.467,- eur. Odvolací súd je toho
názoru, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak pri svojom rozhodovaní a teda pri zrušení

a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vychádzal pri určení výšky spoluvlastníckeho podielu zo
znaleckého posudku Ing. Petra Števulu, ktorý znalecký posudok bol vypracovaný dňa 05.12.2014 a teda
zodpovedal ako ust. § 142 ods. 1 OZ tak aj právnemu názoru vyslovenému Najvyšším súdom Slovenskej
republiky v rozhodnutí 22Cdo/2597/2010, v ktorom sa konštatuje, že cena nehnuteľnosti v dobe jej
vyporiadania súdom by nemala vychádzať zo znaleckého posudku staršieho ako dva roky. V danom

prípade teda správne súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného Ing. Petrom
Števulom, ktorý bol v konaní vypracovaný ako novší a nie zo znaleckého posudku Ing. Ivana Ondrejku
vypracovaného dňa 03.11.2011, nakoľko primeranou náhradou by mala byť taká cena, za ktorú by sa
nehnuteľnosť mohla predať z voľnej ruky v mieste, kde sa nachádza, a v čase nadobudnutia vlastníctva.

20. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam musia byť na
strane žalobcov a žalovaných uvedení vždy všetci podieloví spoluvlastníci a predmetom konania je
vždy celá vec, t.j. predmet konania nie je deliteľný, preto celý výrok vo veci samej je vždy jedným zo
spôsobov zrušenia podielového spoluvlastníctva a rozhodnutie vo veci, hoci by pozostávalo z niekoľkých
oddelených častí (t.j. z výroku o zrušení podielového spoluvlastníctva, z výroku o prikázaní veci do

výlučného vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov a z výroku o náhrade za spoluvlastnícky podiel), nie
je rozhodnutím o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom, preto všetky výroku môžu
nadobudnúť právoplatnosť ako celok v totožnom okamihu, t.j. žiadny z uvedených výrokov nemôže
nadobudnúť právoplatnosť oddelene (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky sp. zn. 3 Cdo 101/2008 zo dňa 30.11.2009 alebo sp. zn. 3 Cdo 270/2013 zo dňa 03.10.2013); z
uvedeného súčasne vyplýva, že žiadna z uvedených otázok (t.j. zrušenie podielového spoluvlastníctva,
prikázanie veci do výlučného vlastníctva a náhrada za spoluvlastnícky podiel) nemôže byť riešená mimo

konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v samostatnom konaní. Pokiaľ však
ide o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v tzv. širšom zmysle, súd o ňom môže
rozhodnúť len na základe návrhu strany a to vždy samostatným výrokom (t.j. v žiadnom prípade nie v
rámci náhrady za spoluvlastnícky podiel), ktorý prípadne môže nadobudnúť samostatne aj právoplatnosť
(porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo/4527/2010 zo dňa

26.02.2013);pretozasplneniaostatnýchpodmienokmôžebyťvyporiadanievširšomzmyslepredmetom
samostatného konania, resp. oddeleného rozhodovania po právoplatnom skončení konania o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam.

21. Odvolací súd dospel k záveru, že dôvodná nie je ani odvolacia námietka žalovanej 1/ v ktorej uvádza,
že bol nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ak z dôvodu vznesenia námietky premlčania

žalobkyňou, súd v konaní neustanovil znalca z odboru stavebníctva na určenie časového hľadiska, kedy
došlo k vneseniu investícií do predmetných nehnuteľností zo strany žalovanej 1/, nakoľko je odvolací súd
toho názoru, že žalovaná 1/ si v tomto konaní nepodala a riadne neuplatnila svoj nárok na vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle žalobou resp. vzájomnou žalobou, ktorou by si vo
vzťahu k ostatným sporovým stranám uplatnila tento svoj nárok a o ktorej by súd rozhodol samostatným

výrokom.

22. Žalovaná 1/ len na výzvu súdu, aby sa vyjadrila k znaleckému posudku Ing. Ondrejka reagovala vo
svojom podaní zo dňa 15.11.2011 ( č.l. 129 v spise) tak, že uviedla, že nevie vyčísliť hodnotu investícii
vložených do rodinného domu po 10.4.2006 a preto žiada o ustanovenie znalca ohodnocujúceho

stavebné práce. Žalovaná 1/ však ani v jednom z jej písomných podaní si riadne neuplatnila návrh
na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v tzv. širšom zmysle voči ostatným spoluvlastníkom a
taktiež ho ani ústne nepredniesla na pojednávaní. V danom prípade nejde o beznávrhové konanie, ale
ide o konanie (vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle), o ktorom môže súd začať
konať len na základe riadne podanej žaloby alebo vzájomnej žaloby, ktorá musí mať všetky náležitosti

žaloby v zmysle ust. 132 CSP, t.j. okrem iného aj žalobný návrh, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich
skutočnostíaoznačeniedôkazovnaichpreukázanie,keďpodanietakejtožaloby,resp.vzájomnejžaloby
je dôležité aj pre určenie začiatku plynutia lehôt.

23. V rámci širšieho vyporiadania je potrebné na základe riadneho návrhu spoluvlastníka uskutočniť

vyporiadanieinvestícií,ktoréspoluvlastníkvynaložilnazhodnotenienehnuteľností,ktorésamusiariadne
vyčísliť a následne sa musí určiť z toho podiel ostatných spoluvlastníkov, ktorí ako spoluvlastníci sa
majú podieľať na úhrade týchto investícií úmerne výške ich spoluvlastníckeho podielu. Odvolací súd
poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.2 Cdo/53/2004 (ZSP 3/2007), podľa ktorého ak
sa vykonáva vyporiadanie spoluvlastníctva v širšom slova zmysle (len na návrh alebo vzájomný návrh),

je nutné o náhrade investícií rozhodnúť samostatným výrokom, opierajúcim sa o riadne zistený skutkový
stav veci.

24. V tomto konaní k podaniu takejto žaloby resp. vzájomnej žaloby zo strany žalovanej 1/ nedošlo
a preto správne súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie ohľadne zisťovania časového hľadiska

vykonaných rekonštrukčných prác a z jeho strany tak nedošlo k nesprávnemu procesnému postupu,
znemožňujúcemu žalovanej 1/, uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

25. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd s použitím ustanovenia § 387

ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spolu so závislým výrokom o náhrade trov konania
ako vecne správny potvrdil.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262
ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní

úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej 1/ v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.27. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).