Decision was made at the court Okresný súd Stará Ľubovňa
Judgement was issued by JUDr. Jana Sroková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 8Csr/1/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517203436
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8517203436.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
OkresnýsúdStaráĽubovňasudkyňouJUDr.JanouSrokovouvsporežalobkyne:Q.W.,nar.XX.X.XXXX,
bytom W. I., J. XX, právne zastúpená: JUDr. Viera Komanová, advokátka Advokátskej kancelárie
so sídlom 17. novembra 31, 064 01 Stará Ľubovňa proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 v konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku takto
r o z h o d o l :
I. Rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou Slovenských
arbitrážnychsúdov,z.z.p.o.,sosídlomKrížna56,82108BratislavavydanýrozhodcomMgr.Branislavom
Bušom sp. zn. 207/07/16 zo dňa 4.4.2017 zrušuje.
II. Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o ich výške
rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti veci samej.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 7.7.2017 žiadala, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok
vydaný Slovenským arbitrážnym súdom so sídlom Križná 56, 821 08 Bratislava pod sp. zn. 207/07/16
dňa 4.4.2017, ktorým zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 1612,15 eur s príslušenstvom. Dôvody pre
zrušenie rozsudku špecifikovala tým, že stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami
všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať
vplyv na výsledok sporu. Rozhodcovský rozsudok ju zaviazal na plnenie, ktorého povahu považuje za
objektívne nemožnú, právom nedovolenú a odporujúcu dobrým mravom.
2. Žalobu odôvodnila tým, že jej bol doručený rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, ktorý bol
zriadený Asociáciou arbitrážnych súdov, z.z.p.o. so sídlom Krížna 56, Bratislava zo dňa 4.4.2017, sp.
zn. 207/07/16, v zmysle ktorého má uhradiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia sumu
1612,15 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,065% denne a úrok z omeškania vo výške 0,275% ročne
zo sumy 77.05 eur od 7.8.2011 do 10.8.2011, zo sumy 77.05 eur od 7.9.2011 do 19.9.2011, zo sumy
77.05 eur od 21.10.2011 do 23.10.2011, zo sumy 77.05 eur od 21.11.2011 do 24.11.2011, zo sumy
77.05 eur od 21.12.2011 do 2.1.2012, zo sumy 77.05 eur od 21.1.2012 do 12.2.2012, zo sumy 77.05
eur od 21.2.2012 do 28.2.2012, zo sumy 77.05 eur od 21.3.2012 do 26.3.2012, zo sumy 77.05 eur od
21.4.2012 do 3.5.2012, zo sumy 77.05 eur od 21.8.2012 do 12.9.2012, zo sumy 77.05 eur od 21.9.2012
do 14.10.2012, zo sumy 77.05 eur od 21.10.2012 do 28.10.2012, zo sumy 77.05 eur od 21.11.2012 do
3.12.2012,zosumy77.05eurod21.12.2012do7.1.2013,zosumy77.05eurod21.1.2013do12.2.2013,
zo sumy 77.05 eur od 21.2.2013 do 11.3.2013, zo sumy 77.05 eur od 21.4.2013 do 23.4.2013, zo sumy
77.05 eur od 21.5.2013 do 26.5.2013, zo sumy 77.05 eur od 21.7.2013 do 24.7.2013, zo sumy 77.05
eur od 21.8.2013 do 22.8.2013, zo sumy 77.05 eur od 21.10.2013 do 21.10.2013, zo sumy 77.05 eurod 21.11.2013 do 21.11.2013, zo sumy 77.05 eur od 21.5.2014 do 22.5.2014, zo sumy 77.05 eur od
21.8.2014 do 2.9.2014, zo sumy 77.05 eur od 21.10.2014 do 8.1.2015, zo sumy 77.05 eur od 21.11.2014
do 8.1.2014, zo sumy 77.05 eur od 21.12.2014 do 18.1.2014, zo sumy 77.05 eur od 21.1.2015 do
28.1.2015,zosumy77.05eurod21.2.2015do25.2.2015,zosumy77.05eurod21.3.2015do22.3.2015,
zo sumy 77.05 eur od 21.5.2015 do 16.6.2015, zo sumy 77.05 eur od 21.6.2015 do 1.7.2015, zo sumy
77.05 eur od 21.7.2015 do 23.7.2015, zo sumy 74.10 eur od 21.9.2015 do 21.9.2015, zo sumy 74.10 eur
od 21.11.2015 do 30.11.2015, zo sumy 74.10 eur od 21.12.2015 do 20.1.2016, zo sumy 74.10 eur od
21.1.2016 do 22.5.2016, zo sumy 77.05 eur od 21.2.2016 do 22.5.2016, zo sumy 71.15 eur od 23.5.2016
do zaplatenia, zo sumy 77.05 eur od 21.3r2016 do zaplatenia, zo sumy 77.05 eur od 21.4.2016 do
zaplatenia, zo sumy 1386.90 eur od 25.4.2016 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto
zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1500.- eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková
suma toho úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1500.- eur len 8% ročný úrok z
omeškania zo sumy 1612.15 eur do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením
pohľadávky vo výške 95,94 eur, trovy rozhodcovského konania vo výške poplatku za rozhodcovské
konanie 32,40 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 191,88 eur.
Je prekvapená, že má ešte žalobcovi uhradiť takú vysokú sumu keď si požičala 1500 eur, splatila
mu sumu 3935,45 eur. Žalobkyňa namietala platnosť rozhodcovskej zmluvy s tvrdením, že podľa
tejto zmluvy nie je možné zabezpečiť požadovanú rovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov
spotrebiteľskej zmluvy. Ona ako spotrebiteľ nemala možnosť vybrať si, či rozhodcovskú zmluvu podpíše,
alebo nie. Zmluva je podobne ako úverová zmluva vyhotovená ako tlačivo s tým, že sa používa
pre neurčitý, neobmedzený okruh účastníkov. Taktiež výber miesta na prejednanie sporu je pre ňu z
pohľadu spotrebiteľa maximálne nevýhodný, k ustanovenému rozhodcovi sa nemohla vyjadriť, nebola
informovaná o mieste konania rozhodcovského súdu, konkrétny rozhodcovský súd s ňou dohodnutý
nebol. Vhodnejšia forma prípadného riešenia by bola prejednať spor na všeobecnom súde jej ako
žalovanej. Ďalej poukázala na skutočnosť, že rozhodca sa nezaoberal hodnotením úverovej zmluvy,
či nie je uzavretá v rozpore s príslušnými ustanoveniami občianskeho zákonník, zákona na ochranu
spotrebiteľa a nakoniec aj v rozpore s dobrými mravmi. Poukázala na výšku ročného úroku 70,01
%, taktiež tvrdila, že úverová zmluva nebola uzavretá v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, v zmluve nie je špecifikovaná finančná agentka, nie je v nej uvedená doba
trvaniazmluvy,termínprvejaposlednejsplátky,údajetýkajúcesaRPMNavýška,počet,termínysplátok,
úrokov a iných poplatkov. Zmluva má byť v súlade s § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona bez
úrokov a bez poplatkov. Zdôraznila, že rozhodca nepreukázal, že zmluvná pokuta účtovaná žalobcom
neprevyšuje sumu poskytnutého úveru spolu s úrokmi a poplatkami.
3. K žalobe pripojila listinné dôkazy, Zmluvu o revolvingovom úvere, zmluvné dojednania, rozhodcovský
rozsudok /č.l. 14/. Súd doručil žalovanému žalobu spolu s prílohami, uznesením ho v zmysle § 167
ods. 2 CSP vyzval, aby sa k návrhu vyjadril, súčasne ho poučil o jeho procesných právach. Uvedené
listiny si žalovaný prevzal dňa 18.8.2017.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne dňa 4.9.2017 a uviedol, že rozhodcovská zmluva nikdy nebola
podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. To vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, ale
aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je
možnosťou, ale nie povinnosťou. Pri odstúpení od rozhodcovskej zmluvy by bez ohľadu na (ne)súhlas
veriteľa došlo k jej zániku, a to bez vplyvu na ďalšie trvanie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere.
Žalobca teda mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. aj jednostranne dosiahnuť
zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie resp. existenciu (hlavnej)
zmluvy o revolvingovom úvere. Je nesporným, že vlastným úkonom mohol ovplyvniť vznik a existenciu
rozhodcovskej zmluvy, a teda aj obsah vzájomného vzťahu so žalovaným.
Je potrebné zdôrazniť, že zmluva o revolvingovom úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa
na jej lícnej strane listiny, a tiež zmluvnými dojednaniami nachádzajúcimi sa na rubovej strane tej istej
listiny. Zároveň obsah zmluvy tvoria aj prílohy, ktoré sa v zmysle článku 7., ods. 7.1 zmluvných dojednaní
sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Ustanovenia Občianskeho zákonníka o uzatváraní zmluvy majú v
zásade dispozitívnu povahu, čo vyplýva zo základnej zásady civilného práva - zmluvnej slobody. Teda
Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen potvrdenie akceptácie predloženého
návrhu na uzavretie zmluvy (v podobe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru) ale je súčasťou
zmluvy ako takej. V zmysle ustanovenia článku 7, ods. 7.1 zmluvných dojednaní predstavuje toto
oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa vôle zmluvných strán teda dané oznámenie tvorí súčasť
zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva pritom nielenzo spomenutého splátkového kalendára, ale aj z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Tvrdí,
že doba trvania zmluvy a tiež termín konečnej splatnosti úveru sú riadne uvedené a je splnená zákonná
požiadavka. V zmysle Oznámenia o schválení úveru je končená splatnosť úveru stanovená na deň
6.7.2015. V súvislosti s tvrdeniami o tom, že splátka úveru vo výške 77,05 eur nie je rozdelená na
istinu a úrok uviedol, že Zmluva o úvere obsahuje uvedenie počtu splátok, výšku splátky a splatnosť
splátok. Skutočnosť, že tvrdenia žalovaného ohľadne nedostatkov v zmluve sú nesprávne, je možné
podporiť aj poukázaním na fakt vyplývajúci z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/18. Správnosť
výpočtu výšky odplaty preukazujeme rozpisom vzorca RPMN v zmysle ktorého je zrejmé, že RPM-
N bola vypočítaná v súlade s prílohou č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z.z. Ďalej uviedol, že v zmysle
ustanovenia § 53b ods. 1 OZ, podľa ktorého Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa
spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis, uvádza, že uvedené ustanovenie je vo vzťahu
k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r/ OZ špeciálnym ustanovením, a teda ustanovením s aplikačnou
prednosťou. Žalovaný zdôraznil aj to, že zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere (kde je
uvedené aj ustanovenie o zmluvnej pokute) nepredstavujú samostatný dokument oddelený od zmluvy o
revolvingovom úvere. Sú súčasťou zmluvy z hľadiska technického vyhotovenia danej zmluvy. (Zmluva
a zmluvné dojednania tvoria rub a líce jedného listu vo formáte A 5) Z uvedeného vyplýva, že zmluvné
dojednania týkajúce sa zmluvnej pokuty boli zo strany žalobcu podpísané a teda úverová zmluva
obsahuje dojednanie zmluvných sankcií. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobu zamietnuť.
5. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k stanovisku žalovaného s argumentáciou žalovaného v celom
rozsahu nesúhlasila.
6. Pojednávania vytýčeného na deň 16.5.2018 sa žalovaný napriek riadne a včas doručenému
predvolaniu nezúčastnil, neúčasť na pojednávaní ospravedlnila Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o. z dôvodu hospodárnosti konania, preto súd v súlade s §180 C.s.p. pojednával v
neprítomností žalovaného.
7. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval v plnom rozsahu na podanej žalobe, zdôraznil že
rozhodcovskýrozsudokžiadazrušiť,nakoľkosarozhodca,ktorývydalrozhodcovskýrozsudokabsolútne
nezaoberal tým, či je úverová zmluva platná. Žalobkyňa uhradila žalovanému sumu, ktorú si požičala a
to nielen sumu, ktorá jej v skutočnosti bola preukázaná ale zaplatila viac. Pôžička znela na sumu 1500
eur, doteraz uhradila sumu 3935,45 eur. Táto suma bola navýšená hneď pri uzatváraní úverovej zmluvy,
žalobkyňa nevie z akého dôvodu. Úverová zmluva bola uzatváraná prostredníctvom finančnej agentky,
ktorá pracovala pre spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia a táto nemala informácie o tom, čo obsahuje
navyšovaná čiastka. Keďže žalobkyňa bola vo finančnej tiesni, mala problémy, bola krátko po rozvode
manželstva, s manželom bolo potrebné vyporiadať BSM, musela si usporiadať bytové pomery a pod..
Je toho názoru, že úver, ktorý bol poskytnutý bol poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy, keďže
žalobkyňa vyplatila požadovanú sumu, tak nejaké započítanie alebo potvrdenie o vyrovnanie záväzkov
od žalovaného nedostala, ostala nemilo prekvapená, keď jej bol doručený tento rozhodcovský rozsudok.
Poukázala, že pri uzatváraní úverovej zmluvy boli žalobkyni predložené finančnou agentkou tlačiva, do
ktorých nemohla zasahovať, bola to predtlač, ktorá sa používa pre neobmedzený okruh účastníkov, bola
jej medzi inými dokladmi predložená aj zmluva o rozhodcovskom konaní, samozrejme toto je finančná
agentka nevysvetlila čo znamená. Jednak jej nepodala podrobný výklad ku úverovej zmluve, nepodala
jej výklad čo znamená podpísanie rozhodcovskej zmluvy. Keďže žalobkyňa bola v zlej finančnej situácií,
čo ovplyvnilo aj jej psychický stav, tak tieto doklady podpísala bez toho, aby si ich dopodrobna prečítala.
Poukázala nato, že okrem toho, že si myslí, že rozhodca nevenoval náležitú pozornosť úverovej zmluve,
ktorá má byť podkladom pre to, či vydá alebo nevydá rozhodcovský rozsudok, je toho názoru, že
úverová zmluva je neplatná, neobsahuje náležitosti tak, ako ich vyžadoval zákon č. 129/2010 o ochrane
spotrebiteľa, chýba tam napr. adresa, na ktorej by mal možnosť spotrebiteľ uplatniť či už reklamáciu,
sťažnosť alebo odstúpenie od zmluvy, nie sú v úverovej zmluve údaje o splatnosti, o poslednej splátke
úveru, chýba údaj o výške a o počte, termíne splátok istiny, úrokov, poplatkov, prípade poradie, ako sa
budú splátky priraďovať, keď by náhodou došlo k omeškaniu zo strany dlžníka.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu ako
aj s obsahom rozhodcovského spisu sp. zn. 207/07/16, na základe čoho ustálil tento skutkový stav:9. Žalobkyňa v postavení dlžníka dňa 22.6.2011 podpísala so žalovaným v postavení veriteľa zmluvu
o revolvingovom úvere č.XXXXXXXXXX, ktorú žalovaný podpísal dňa 27.6.2011. Predmetom zmluvy
bolo poskytnutie úveru vo výške 1500 eur s tým, že žalobkyňa sa ako dlžníčka zaviazala vrátiť 48
mesačnými splátkami vrátane úroku 77,05 eur, celková čiastku ktorú musí dlžník zaplatiť 3698,40 eur,
pri RPMN 70,01%, ročnej úrokovej sadzbe 70,01%, priemernej RPMN za úver 46,56%, poskytnutej
čiastke revolvingu 628,73 eur, celkovej čiastke pri revolvingu, ktorú musí dlžník splatiť 1849,20 eur,
predpokladanej RPMN úveru pri poskytnutí revolvingu 60,19%, ročnej úrokovej sadzbe 80,98%, ročnej
úrokovej sadzbe úrokov z omeškania 46,56%.
10. Súčasne s vyhotovením zmluvy o úvere bola vyhotovená rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX,
ktorú žalobkyňa podpísala dňa 22.6.2011 a žalovaný dňa 27.6.2011, z ktorej okrem iného vyplýva, že
dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od
uzavretia tejto zmluvy.
11. Z obsahu pripojeného rozhodcovského spisu sp. zn. 207/07/2016 mal súd preukázané, že žalovaný
podal žalobu rozhodcovskému súdu dňa 1.7.2016, súčasťou žaloby bol výpis z obchodného registra
žalobcu, rozhodcovská zmluva, Zmluva o revolvingovom úvere , Zmluvné dojednania, Oznámenie
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, karta klienta.
12. Rozhodcovský súd vyzval žalobkyňu na podanie žalobnej odpovede, žalobkyňa sa však k žalobe
nevyjadrila. Dňa 4.4.2017 rozhodcovský súd vydal rozsudok, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručené dňa 15.4.2017.
Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:
13. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v
účinnom znení (ďalej len ZoSRK) tento zákon sa vzťahuje na spotrebiteľské rozhodcovské konanie.
14. Podľa § 45 ods. 1 ZoSRK účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou
podanouprotidruhémuúčastníkovinasúdedomáhaťzrušeniarozhodcovskéhorozsudku,aka)účastník
spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú
zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení
rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto
zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania,
d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok
mohol mať vplyv na výsledok sporu,
e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval
podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala
potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s
návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a
toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,
i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
15. Podľa § 42 ods. 3 ZoSRK súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy
preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i)
až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zrušírozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti
výroku rozhodcovského rozsudku.
16. Podľa § 46 ods. 1 ZoSRK žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch
mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského
konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského
rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia
rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
17. Podľa § 46 ods. 1 ZoSRK doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí
lehoty na podanie žaloby podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná,
až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
18. Podľa § 46 ods. 3 ZoSRK ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii.
19. Podľa § 47 ods. 1 ZoSRK ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo
z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd
po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského
konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
20. Podľa § 47 ods. 2 ZoSRK ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v
odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály
rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a
rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca.
21. Podľa § 47 ods. 3 ZoSRK ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z toho dôvodu, že stály rozhodcovský
súd rozhodol na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo porušil všeobecne záväzné právne
predpisynaochranuprávspotrebiteľa,aakkonaniepokračujepredstálymrozhodcovskýmsúdompodľa
odseku 2, je stály rozhodcovský súd v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu o neprijateľnosti
zmluvnej podmienky alebo o inom porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv
spotrebiteľa.
22. Podľa § 73 ods. 3 ZoSRK rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje
predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
23. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom k 7.2.2014
(ďalej len ZoRK) rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej
doložky k zmluve.
24. Podľa § 4 od. 2 ZoRK rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná
forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných
telekomunikačných zariadení,4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie
osôb, ktoré ju dohodli.
25. Podľa § 4 ods. 3 ZoRK nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť
vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej
v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je
rozhodcovská zmluva podľa § 3.
26. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len Obč. zák. ) účinného v čase podpísania zmluvy
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
27. Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospechzmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
28. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.
29. Podľa § 53 ods. 2 Obč. zák. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
30. Podľa § 53 ods. 3 Obč. zák. ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
31. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zák. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
32. Podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.
33. Podľa § 54 ods. 1 Obč. zák. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
34. Podľa § 54 ods. 2 Obč. zák. v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.
35. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi;
ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto
zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.
36. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, t.j 7.2.2014 (ďalej len ZoSÚ), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
37. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.
38. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
39. Podľa §11písm.b) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y.40. Podľa § 40 ods. 1 Obč. zák., ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo
dohoda účastníkov, je neplatný.
41. Podľa § 40 ods. 3 Obč. zák., písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou,
ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis
ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
42. Podľa § 544 ods. 1 Obč. zák. ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnúpokutu,jeúčastník,ktorýtútopovinnosťporušil,zaviazanýpokutuzaplatiť,ajkeďoprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
43. Podľa § 544 ods. 2 Obč. zák. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť
určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
44. Podľa § 545 ods. 1 Obč. zák. ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník
zaviazaný platiť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
Právne posúdenie veci:
45. Strany sporu uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere, je nepochybné, že žalobkyňa v záväzkovom
vzťahu vystupovala ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým
žalovaný pri poskytovaní úveru vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Z
uvedenéhopotomvyplýva,žeúverovárevolvingovázmluvauzavretámedzistranamisporumácharakter
spotrebiteľskej zmluvy.
46. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku je právnym nástrojom, ktorého cieľom je zabezpečiť,
aby proces poskytnutia právnej ochrany účastníkom konania pred rozhodcovskými súdmi mal rovnaké
atribúty ako poskytovanie ochrany všeobecnými súdmi a zároveň zabezpečiť kontrolu nad zákonnosťou
a spravodlivosťou rozhodnutí rozhodcovských súdov. Na rozdiel od konania na všeobecnom súde
rozhodcovské konanie spravidla nepodlieha preskúmaniu odvolacou inštanciou. V zmysle zákona
č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoSRK) tak bola okresným
súdom zverená kompetencia preskúmať v zmysle § 45 ods. 1 ZoSRK rozhodnutie rozhodcovských
súdov z procesnej aj hmotnej stránky. Zo zákona sú povinné preskúmať okrem preverenia právomoci
rozhodcovského súdu najmä to, či rozhodcovský súd vec správne právne posúdil, či účastník
rozhodcovského konania nebol zaviazaný na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom alebo s dobrými
mravmi, alebo či rozhodcovský súd nerozhodol v rozpore s ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa.
47. V prvom rade sa súd zaoberal skutočnosťou, či žaloba bola podaná v zákonom stanovenej lehote,
rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobkyni dňa 15.4.2017, žalobkyňa podala žalobu na zrušenie
rozhodcovskéhorozsudkudňa7.7.2017,tedavzákonnej3mesačnejlehotevzmysle§46ods.1ZoSRK.
48. Žalobkyňa žalobou tvrdí, že Rozhodcovská zmluva je neplatná, súd však jej preskúmaním nezistil
skutočnosti, ktoré by jej neplatnosť mali spôsobovať. Rozhodcovská zmluva bola uzavretá v súlade s
vtedy, teda k 7.2.2014 ( § 4 zákona č. 244/2002 Z.z.). Rozhodcovská zmluva bola uzavretá písomnou
formou ako samostatná zmluva, nebola súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere, jej uzatvorenie nebolo
podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere ( bod 2.), bola zachovaná
možnosť riešenia sporov nielen pred rozhodcovským súdom ale aj pred súdom všeobecným (bod 5.).
V bode 7 rozhodcovskej zmluvy bola žalobkyňa poučená, že má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez
uvedenia dôvodu do 14 dní od uzavretia tejto zmluvy. Žalobkyňa možnosť odstúpenia od rozhodcovskej
zmluvy nevyužila. Súd nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že došlo k narušeniu rovnováhy zmluvných
strán tým, že žalovaný ako veriteľ mal právo podať žalobu na rozhodcovský súd. Tak žalobkyňa ako aj
žalovaný mali právo voľby na riešenie sporov medzi rozhodcovským súdom alebo všeobecným súdom.
Miestom konania spotrebiteľka nebola znevýhodnená, nakoľko rozhodcovské konanie je písomné,
pričom žalobkyni bola riadne doručená žaloba s výzvou na podanie žalobnej odpovede. Žalobkyňa však
na doručenú žalobu a výzvu rozhodcovského súdu nereagovala.
49. Keďže súd ustálil, že rozhodcovská zmluva je platná, podrobil rozhodcovský rozsudok preskúmaniu
v zmysle návrhu žalobkyne teda § 45 ods. 1 písm. i) a j) ZoSRK, ale aj z dôvodov uvedených v § 45 ods.1 písm. k) a l) ZoSRK a dospel k záveru, že stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami
všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na
výsledok sporu a že rozhodcovský rozsudok zaväzuje žalobkyňu k plneniu, ktoré je právom nedovolené,
alebo odporuje dobrým mravom.
Náležitosti úverovej zmluvy
50. Po preskúmaní zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. zo dňa 27.6.2011 súd dospel
k záveru, že tá neobsahuje náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010
Z.z. platným v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Medzi obligátorné náležitostí zmluvy
o spotrebiteľskom úvere v čase podpisu zmluvy patrili údaje o adrese predajcu na ktorej môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (§ 9 ods. 2 písm. c/), údaj o termíne konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru (§9 ods. 2 písm. f/) ako aj údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplatených
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2
písm. k/). Ide o údaje, ktoré majú napomôcť spotrebiteľovi zorientovať sa v množstve ponúk od rôznych
inštitúcií poskytujúcich úvery či pôžičky a porovnať si cenu toho ktorého úveru.
51. Z obsahu zmluvy nevyplýva adresa na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť
( §9 ods. 2 písm. c/), v zmluve je len sídlo žalovaného ako aj meno, priezvisko, obchodný názov a
sídlo/miesto podnikania VFA. Za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať uvedenie adresy sídla
žalovaného v záhlaví zmluvy v rámci jeho ďalších identifikačných údajov. Tieto údaje vyplývajúce
z výpisu z obchodného registra len umožňujú identifikovať žalobcu nezameniteľným spôsobom ako
poskytovateľa úveru žalovanej. Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c/ zákona č. 129/2010 Z. z. v
znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy nevyplýva, aby adresa predávajúceho, na ktorej môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, mala byť totožná so sídlom tohto subjektu. Navyše
v prípade tohto nebankového subjektu pôsobiaceho na území celého Slovenska prostredníctvom
pobočiek, respektíve obchodných miest, nie je vylúčené, aby reklamácia alebo sťažnosť nemohla
byť vybavená prostredníctvom niektorej z nich v mieste čo najbližšom bydlisku spotrebiteľa. Ani
samotná zmluva o revolvingovom úvere nebola žalobkyňou podpísaná v sídle žalovaného, ale v Starej
Ľubovni. S neuvedením tejto náležitosti zákon č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy v ustanovení § 11 ods. 1 písm. b/ spájal sankciu v podobe bezúročnosti a bez poplatkovosti
spotrebiteľského úveru.
52. Ďalej v zmluve absentuje údaj podľa § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona a to údaj o dobe
trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmluve je len uvedených počet
splátok (42) z takéhoto znenia však nevyplýva doba trvania zmluvy ani termín konečnej splatnosti úveru.
Dátum prvej splátky nie je uvedený, taktiež nie je uvedený termín konečnej splatnosti úveru. Zo zmluvy
nevyplýva presný termín splatnosti prvej splátky ako aj nasledujúcich splátok. Nenachádza sa v nej tiež
splátkový kalendár, ktorým by sa mala riadiť žalobkyňa pri riadnom a včasnom splácaní úveru. Taktiež
spotrebiteľ nemá vedomosť o tom kedy presne je termín konečnej splatnosti.
53. Rovnako v zmluve chýba údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplatených zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k/)
54. Všetky uvedené údaje majú napomôcť spotrebiteľovi zorientovať sa v množstve ponúk od rôznych
inštitúcií poskytujúcich úvery a porovnať si cenu toho ktorého úveru. Absenciu týchto údajov zákon č.
129/2010Z.z.sankcionujetým,žeúversapovažujezabezúročnýabezpoplatkov,tedadlžníkjepovinný
vrátiť veriteľovi iba sumu, ktorá mu bola poskytnutá (§ 11 ods. 1, písm. b/ citovaného zákona).
55. Obdobný právny názor vyslovil súdy napr. Krajský súd v Prešove napr. v rozhodnutí 20Co/96/2016
z 28.3.2017, alebo rozhodnutia KS Prešov 11 Co/27/2017, 11 Co/28/2017 zo dňa 5.10.2017, KS Prešov
sp. zn. 3Co/80/2016 z 4.10.2016, 20Co/96/2016 z 28.3.2017, 2Co/173/2016 z 28.6.2017.
56. Nestačí uvedené údaje (termíny splatnosti splátok, termín splatností prvej splátky a termín konečnej
splatnosti úveru) oznámiť spotrebiteľovi v Oznámení veriteľa o schválení úveru alebo v Zmluvných
dojednaniach. Z ustanovení § 46 ods. 1 Obč. zák. a 40 ods. 3 Obč. zák. vyplýva, že do úverovejzmluvy možno pojať len tie listiny, ktoré sú zmluvnými stranami podpísané. Takýto právny názor bol
vyslovený napr. rozsudkami KS Košice sp. zn. 2Co/56/2014 z 2.7.2015 či 6Co/764/2014 z 28.4.2015,
či KS Prešov, najnovšie napr. v rozsudku sp. zn. 11 Co/27/2017, 11 Co/28/2017 zo dňa 5.10.2017,
alebo rozsudok KS Prešov sp. zn. 3Co/80/2016 z 4.10.2016, 20Co/96/2016 z 28.3.2017, alebo
2Co/173/2016 z 28.6.2017. Pokiaľ tieto údaje neboli obsiahnuté ako náležitosť zmluvy priamo v texte
zmluvy o úvere, je potrebné spotrebiteľovi poskytnúť zvýšenú ochranu v tom, že sa takýto úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Časť obsahu zmluvy sa síce môže určiť i odkazom na
všeobecné obchodné podmienky, prípadne na iné obchodné podmienky, je však potrebné uviesť, že
podstatné náležitosti zmluvy predpísané zákonom musia byť zapravené priamo v texte zmluvy. Menej
podstatné náležitosti - vedľajšie dojednania môžu byť uvedené i vo všeobecných podmienkach, resp.
obchodných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy. Údaj o adrese predávajúceho na ktorej možno
uplatniť reklamáciu, termín konečnej splatnosti úveru však nie je možné považovať za vedľajšie, menej
podstatné dojednanie, ale za údaj, uvedenie ktorého sa vyžaduje priamo zo zákona. Je preto potrebné
tieto údaje uviesť priamo v texte zmluvy, aby bola zabezpečená istota, že druhý účastník zmluvy sa
s týmto údajom má možnosť riadne oboznámiť a je mu dané na zváženie, či pri takomto spôsobe
započítavania splátok úveru je ochotný do zmluvného vzťahu s veriteľom poskytujúcim úver vstúpiť. Ide
totiž o ukazovatele výhodnosti úveru.
57. Konanie vedené pred Súdnym dvorom Európskej únie vo veci C - 42/15 v ktorom Súdny dvor
Európskej únie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 9.11.2016. Podľa tohto rozhodnutia čl. 10 ods.
2 písm. h) a i) smernice č. 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú
stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej tabuľky
spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v
spojení s čl. 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave. Z tohto rozhodnutia teda vyplýva, že Slovenská republika nesprávne
transformovala do svojho právneho poriadku smernicu č. 2008/48, ak vo svojej vnútroštátnej právnej
úprave vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a ich poplatkov.
Rozhodnutie vydané vo veci C - 42/15 má charakter prejudiciálneho rozsudku. Takýto rozsudok je spolu
s výkladom alebo posúdením platnosti práva únie, ktoré sa v ňom nachádzajú, záväzný pre vnútroštátny
súd, ktorý prejudiciálnu otázku podal, ako aj pre súdy, ktoré budú rozhodovať v tej istej veci o opravných
prostriedkoch. Na druhej strane si treba uvedomiť, že úlohou prejudiciálneho rozsudku nie je rozhodnúť
spor, ale iba poskytnúť vnútroštátnemu súdu taký výklad práva únie, ktorý mu pomôže pri jeho aplikácii.
58. Podľa čl. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je smernica záväzná pre každý členský
štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem
a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Smernica je mäkším právnym nástrojom ako nariadenie,
pretože umožňuje zladenie požiadavky na jednotu unijového práva s vôľou zachovať rozmanitosť
národných úprav. Smernica sa ako právny predpis často používa napr. v oblasti vnútorného trhu ,
kde existujú podstatné rozdiely medzi úpravami jednotlivých členských štátov, aby sa umožnilo ich
postupné zjednotenie. Smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie, pretože je adresovaná
iba členským štátom a nie všetkým fyzickým a právnickým osobám. Ustanovenia smernice musia
byť transponované do vnútroštátneho právneho poriadku s jednoznačnou záväznou právnou silou v
podobe všeobecne záväzného právneho predpisu a s presnosťou a jasnosťou požadovanou na účely
splnenia požiadavky právnej istoty. Až kým smernica nie je správne prebratá do vnútroštátneho práva
dotknuté subjekty nemajú možnosť poznať rozsah svojich práv. Na tento stav právnej neistoty nemá
vplyv ani prípadný rozsudok Súdneho dvora o nesplnení transpozičnej povinnosti členského štátu alebo
rozsudok Súdneho dvora, ktorým bol určitým ustanoveniam tejto smernice priznaný priamy účinok.
Až momentom správnej transpozície smernice nastáva právna istota, kedy fyzické a právnické osoby
už musia poznať svoje práva vyplývajúce zo smernice a možno od nich požadovať, aby si uplatnili
svoje práva. Ustanovenia smernice majú priamy účinok len vtedy, ak sú súčasne splnené nasledujúce
podmienkyato,žeuplynulatranspozičnálehotasmernice,smernicaniejesprávnetransponovanáalebo
nie je zabezpečená jej úplná účinnosť, ustanovenie smernice zakladajúce právo pre jednotlivca alebo
povinnosť pre členský štát je dostatočne jasné, presné a nepodmienené a priama aplikácia ustanovenia
smernice nemá za následok uloženie povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe alebo založenie, resp.
sprísnenie trestnej zodpovednosti tých, ktorí sa dopustia porušenia jej ustanovení. To znamená, že
smernica nikdy nemôže mať horizontálny priamy účinok v sporoch medzi súkromnoprávnymi subjektmi.
Je logické, že ak si členský štát nesplnil svoju povinnosť a nestransponoval smernicu správne alebonačas, nemôžu dôsledky tohto protiprávneho konania štátu znášať fyzické alebo právnické osoby a
preto im nemôže byť uložená na základe neprebratej, resp. nesprávne prebratej smernice žiadna
povinnosť. Žalobkyni ako spotrebiteľovi nie je možné uložiť povinnosť zaplatiť zmluvne dohodnuté úroky
a poplatky len na základe ustanovení smernice č. 2008/48 bez toho, aby v tomto smere nebola vykonaná
náprava vo vnútroštátnom práve, ktorá doposiaľ nenastala. Žalobkyňu nemožno postihovať za to, že v
dôsledku nesprávnej transpozície smernice úver ňou získaný sa v zmysle v súčasnosti platnej a účinnej
vnútroštátnej právnej úpravy považuje za bezúročný a bez poplatkov.
59. Rozhodcovský súd zaviazal žalobkyňu k úhrade istiny 1612,15 eur, avšak žalobkyňa je povinná
v zmysle vyššie citovaného zaplatiť žalovanému len rozdiel medzi skutočne poskytnutou sumou a
splatenou sumou.
60. Len okrajovo súd uvádza, že totožné zmluvné dojednania ako v predmetnej zmluve v bodoch 8.1
a 8.4 /Dohoda o poskytnutí služby/ boli už slovenskými súdmi právoplatne vyhlásené za neplatné z
dôvodu ich neprijateľností, napr. Okresným súdom Prešov sp. zn. 10C/326/2014 zo dňa 10.1.2017 v
spojení s rozsudkom KS Prešov sp. zn. 3Co/40/2017 z 4.5.2017 alebo Okresným súdom Vranov nad
Topľou sp. zn. 4C/101/2014 zo dňa 24.5.2016 v spojení s rozsudkom KS Prešov sp. zn. 19Co/209/2016
z 11.4.2017.
61. Rozhodcovský rozsudok okrem istiny zaviazal žalobkyňu na zaplatenie zmluvnej pokuty 0,065 %
denne a úroku z omeškania 0,275 % ročne podľa v rozsudku špecifikovaných súm a obdobia.
62. V zmysle citovanej právnej úpravy (§§ 544 a následne Obč. zák.) zmluvnú pokutu možno
platne dohodnúť len písomne. V zmluve o revolvingovom úvere zmluvná pokuta nebola dohodnutá.
Rozhodcovský súd zmluvnú pokutu priznal odkazom na čl. 14.1 Zmluvných dojednaní. Zmluvné
dojednania však zo strany žalobkyne nie sú podpísané. Súdy Slovenskej republiky judikovali, že
všeobecné obchodné podmienky či Zmluvné dojednania, ak sa majú stať súčasťou zmluvy, môže sa
to udiať prostredníctvom transparentnej inkorporačnej doložky. Netransparentnú inkorporačnú doložku
zároveň judikovali ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. O netransparentnú
inkorporačnú doložku ide aj vtedy, ak ju veriteľ uvedie menším písmom. Práve inkorporačná doložka
môže privodiť záväzné následky pre spotrebiteľa a predmetná vec je toho príkladom. Spotrebiteľ sa
môže domnievať (postačí hrozba takéhoto rizika), že menšie písmo obsahuje text, ktorému nemusí
pripisovať až tak dôležitý význam. V spojení s úplne miniatúrnym písmom, pri čítané ktorého sa stráca
orientácia vyžaduje sa pomôcka (lupa, pravítko a pod.), práve menšie písmo môže spotrebiteľa odradiť
od sústredenia sa pri uzatváraní zmluvy (porovnaj rozsudky KS Prešov sp. zn. 6Co /135/2012, 21Co/
28/2012, 3Co/ 136/2013 a iné).
63. Súd má za to, že v rámci rozhodcovského konania nebolo nepreukázal, že dohodu o zmluvnej pokute
účastníci zmluvného vzťahu dohodli písomnou formou tak, ako to ustanovuje zákon. Absencia písomnej
formy spôsobuje neplatnosť dohody o zmluvnej pokute. Na základe absolútne neplatnej dohody o
zmluvnej pokute nemožno žalobkyňu zaviazať na plnenie na základe takejto zmluvy.
64. Vzhľadom na uvedené súd zrušil rozhodcovský rozsudok v zmysle § 45 ods. 1 písm. i/, j/,k,
l/, nakoľko rozhodcovský súd nepreskúmal Zmluvu o revolvingovom úvere z hľadiska obligatórnych
obsahových náležitostí v zmysle zákona o spotrebiteľských (§ 9 ods. 2) absencia ktorých spôsobuje,
že úver je bez úrokov a poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/), nepreskúmal platnosť dohody o zmluvnej
pokute, čím nesprávne právne vec posúdil a zaviazal účastníka spotrebiteľského rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je právom nedovolené, v dôsledku čoho v rámci rozhodcovského konania
došlo k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Prípadný výkon
rozhodnutia predmetného rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej
republiky.
65. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 47 ods. 2 ZoSRK vo veci opätovne
rozhodne rozhodcovský súd, pričom rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového
prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca. Keďže súd rozhodol,
že rozhodcovský súd porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa a
konanie pokračuje pred stálym rozhodcovským súdom, stály rozhodcovský súd je v ďalšom konaníviazaný právnym názorom súdu o porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv
spotrebiteľa.
Trovy konania
66. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
67. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
68. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
69. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane,
70.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
71. Žalobkyňa mala plný úspech vo vecí, preto má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
% od neúspešného žalovaného. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa §77.
V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods.
1, 2 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§361
ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.