Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, November 10, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2To/82/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714010743
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Babjak

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6714010743.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a zo

sudcov JUDr. Petra Chovanku a JUDr. Jána Deáka, o odvolaniach okresného prokurátora vo Zvolene
a poškodeného C. Y. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/54/2014 zo 07.05.2015, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 10. novembra 2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. sa z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/54/2014
zo 07.05.2015.

Rozhodujúc podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaný W.. C. V. sa podľa § 285 písm. b) Tr. por. o s l o

b o d z u j e spod obžaloby za skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1 Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že

dňa 16.01.2014 v čase okolo 13.00 h vo Zvolene, okres Zvolen, na Ul. Jesenského 15, v kancelárii
spoločnosti Technický a skúšobný ústav stavebný, n. o., Bratislava, Studená 3, pobočka Zvolen,
Jesenského 15, fyzicky napadol C. Y., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že ho rukou strčil do pleca, v
dôsledku čoho prepadol zozadu a chrbtom a hlavou narazil do nábytku kancelárie, následne ho uchopil

rukami za odev v oblasti hrudníka, na čo mu C. Y. chytil ruky, aby sa vyslobodil a na to ho pravou rukou,
päsťou udrel do hlavy, ľavej čelovej časti, následne ho obopol rukami okolo hrudníka a snažil sa ho
zhodiť na zem a pri tomto C. Y. narážal do zariadenia kancelárie, kde v dôsledku zápasu bol prevážený
dozadu a spadol na podlahu chrbtom aj hlavou spolu s ním, pretože ho držal za odev, po dopade ho
priľahol telom a po jeho odstrčení C. Y. z kancelárie odišiel, čím C. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
J. J., D. XXXX/X, spôsobil zranenia, a to viaceré povrchové poranenie hlavy, vyvrtnutie a natiahnutie
krčnej chrbtice, ktoré zranenia si vyžiadali práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v trvaní 28 dní,
lebo skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodené strany:

- C. Y., nar. XX.XX.XXXX v J. J., trvale bytom J. J.,
D. XXXX/X,
- Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom 851 01 Bratislava, Einsteinova 25, IČO: 35 942 436 a
- Sociálna poisťovňa so sídlom 813 63 Bratislava, ul. 29. augusta 8 a 10

s ich nárokom na náhradu škody odkazujú na občianske súdne konanie.

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. sa odvolanie poškodeného C. Y. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný W.. C. V. oslobodený spod obžaloby za vyššie
označený skutok a prečin, a to podľa § 285 písm. a) Tr. por., pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok,
pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Poškodené strany - C. Y., Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. a Sociálna poisťovňa - boli s ich nárokmi na
náhradu škody odkázané na občianske súdne konanie.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že vo veci existujú dve protikladné alternatívy o priebehu

konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným C. Y., a to alternatíva poškodeného C. Y. a alternatíva
obžalovaného W.. C. V..

Podstata alternatívy poškodeného C. Y., ktorú predniesol počas trestného konania vedeného proti
obžalovanému, je vyjadrená vo výroku obžaloby.
Podstata alternatívy obžalovaného, ktorú predniesol aj na svoju obhajobu v teraz prejednávanej veci,

bola vyjadrená už v konaní OO PZ Zvolen ČVS:ORP-196/ZV-ZV-2014. Tu bolo začaté uznesením z
03.03.2014 trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal
dopustiť páchateľ (podľa tvrdenia obžalovaného C. Y.) tak, že dňa 16.01.2014 v čase okolo 13.00 h vo
Zvolene, na Ul. Jesenského 15, v kancelárii spoločnosti Technický a skúšobný ústav stavebný, n.o.,
Bratislava, fyzicky napadol W.. C. V., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že ako poškodený sedel na

stoličke v kancelárii pri osobnom počítači, pristúpil k nemu so slovami, aby sa mu nestaral do regulácie
kúrenia, pretože ak sa bude starať, tak potom sa bude starať on do neho, po otázke poškodeného ako
sa bude starať odpovedal, že ešte uvidí, následne si položil na stôl dózy s jedlom, odstrčil tam položenú
knihu prevádzky vozidla, začal do poškodeného strkať telom a povedal mu, aby si zložil okuliare, aby
začal, bol frajer a že ho doláme, následne mu z boku fúkol vzduch do tváre, zložil mu z tváre okuliare

a udrel ho päsťou do tváre, z vrchu na neho zatlačil pravdepodobne rukami na plecia a začal ho
opakovane udierať do tela, týmto sa dostal poškodený na kolená a snažil sa ho chytiť za nohy a zhodiť
na zem, čo sa mu nepodarilo a následne ho páchateľ prevalil chrbtom na podlahu, pravým kolenom
mu znehybnil ľavú ruku, pravou rukou ho držal pod krkom a ľavou ho udieral do tváre, čím mu spôsobil
zranenia podľa lekárskej správy v Nemocnici Zvolen, a.s., dňa 16.01.2014 o 14.11 hod. pohmoždenie

tváre vľavo a pohmoždenie ľavého kolena, ktoré zranenia si vyžiadali podľa lekárskej správy C.. S. W.,
práceneschopnosť v trvaní 18 dní.

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na dôkazy, ktoré mali či už viac alebo
menej potvrdzovať alternatívu poškodeného C. Y.. Išlo najmä o jeho trestné oznámenie z 30.01.2014;

vyšetrovací pokus, pri ktorom poškodený názorne predviedol rozhodné fázy konfliktu s obžalovaným;
lekárske správy o zranení poškodeného, výpoveď svedkyne W.. Y. D. (rozhodný priebeh konfliktu
nevidela, resp. o ňom nevypovedala), znalecké dokazovanie znalcom v odbore zdravotníctva C.. E.
S. W. (ako reálnu pre spôsobenie zranení poškodeného považuje ako alternatívu poškodeného, tak aj
obžalovaného), psychologické posúdenie osoby poškodeného znalcom C.. V. L. (emotivita a afektivita

sú intenzívne; môže sa u neho prejavovať impulzivita, či ojedinele výbušnosť a agresívne reakcie; v
reprodukovaných opisoch poškodeného ide pravdepodobne o skutočne prežité udalosti, ich reprodukcia
je výrazne subjektivisticky ladená v zmysle vlastného videnia udalostí a zohľadnenia utrpenej ujmy, preto
sa nedá očakávať objektívna nestranná výpoveď o prežitých situáciách; a pod.).

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že obhajobu obžalovaného potvrdzuje viacero dôkazov.
Ide predovšetkým o jeho trestné oznámenie na polícii dňa 16.01.2014; výpovede svedkov, ktorým
obžalovanýpriebehkonfliktuopísaleštevkritickýdeň(W..N.K.,W..K.J.,T.T.,I.V.-otecobžalovaného);
výpovede svedkov - bývalých spolupracovníkov obžalovaného a poškodeného (E. P. a W.. E. Y.), ktorí
obžalovaného, na rozdiel od poškodeného hodnotia priaznivejšie (obžalovaný bol kľudný, ústretový,

rozvážny, naproti tomu poškodený nie vždy dodržiaval pravidlá a aj jeho povahové vlastnosti boli
agresívnejšie navonok); psychologické hodnotenie obžalovaného zo strany znalkyne G.. C. T. (má
tendenciuvyhýbaťsakonfliktom,nebolizistenésklonykagresiialebokimpulzívnejagresii,anitendencie
skresľovať prežité, pričom je vysoko pravdepodobné, že jeho výpoveď je vierohodná); zistené zranenia
u obžalovaného v zadovážených lekárskych správach, ako aj znalecké posúdenie Znaleckou lekárskou

organizáciou s.r.o. (zranenia zodpovedajú údajom obžalovaného, pričom vo výpovedi C. Y. nie je
popísaný mechanizmus, ktorý by vysvetľoval zranenia obžalovaného).Pri vyhodnocovaní zadovážených dôkazov okresný súd uvádza, že nemožno urobiť jednoznačný záver,
že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, teda že obžalovaný fyzicky napadol poškodeného C.
Y. spôsobom uvedeným v obžalobe, ktorý bol právne posúdený ako prečin ublíženia na zdraví podľa

§ 156 ods. 1 Tr. zák.

Okresný súd poukazuje najmä na: obhajobu obžalovaného, ktorý svoju vinu popiera; výpovede už
vyššie citovaných svedkov, ktorí potvrdzujú, že im obžalovaný v rozhodujúci deň popísal priebeh
konfliktu v súlade so svojou obhajobou; výpovede bývalých spolupracovníkov vyznievajúce viac v

prospech obžalovaného a v neprospech poškodeného (E. P. a W.. E. Y.); nelogickosť výpovede
svedkyne W.. Y. D. (okrem iného si nespomínala ako presne obžalovaný s poškodeným voči sebe
stáli a či boli k sebe otočení); znalecké zistenia znalca C.. E. S. W. (okrem iného uviedol, že ak by u
poškodeného išlo o zranenia pri útoku, čakal by závažnejšie zranenia vo forme opuchov alebo podliatin);
kladné psychologické posúdenie obžalovaného, avšak sčasti diskutabilné psychologické posúdenie
poškodeného; znalecké posúdenie zranení obžalovaného nie je vysvetliteľné tvrdeniami poškodeného,

ktoré tento o priebehu konfliktu poskytol; obžalovaný podal trestné oznámenie na poškodeného v deň
konfliktu, avšak poškodený až 30.01.2014 (zo strany odvolacieho súdu treba dodať, že poškodený k
oznámeniu zo strany obžalovaného bol na polícii vypočúvaný už dňa 28.01.2014).

Prvostupňový súd napokon na záver odôvodnenia uzatvára: „V danom prípade s poukazom na vyššie

uvedené, vykonaným dokazovaním nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že by obžalovaný
svojím konaním spáchal trestnú činnosť spôsobom kladeným mu za vinu obžalobou. Po vyhodnotení
všetkých týchto dôkazov, súd dospel k záveru, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je
obžalovaný stíhaný, a to, že obžalovaný fyzicky napadol poškodeného C. Y. spôsobom uvedeným v
obžalobe, ktorý bol právne posúdený ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., a

preto obžalovaného v súlade so zásadou „in dubio pro reo“ podľa § 285 písm. a) Tr. por. spod obžaloby
prokurátorky Okresnej prokuratúry Zvolen zo dňa 03.11.2014 pod č. k. 2 Pv 130/14/6611-21 v celom
rozsahu oslobodil“.

Nadväzujúc na oslobodzujúci výrok, boli potom poškodené strany s ich nárokmi na náhradu škody

odkázané na konanie vo veciach občiansko-právnych.

Proti rozsudku okresného súdu podali v zákonnej lehote odvolanie ako okresný prokurátor vo Zvolene,
tak aj poškodený C. Y., pričom obaja svoje odvolania aj písomne odôvodnili.

Okresný prokurátor navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na
nové prejednanie a rozhodnutie najmä preto, lebo: napadnuté rozhodnutie nekorešponduje so
zabezpečenými dôkazmi a nie je možné na základe týchto dôkazov vysloviť, že sa skutok nestal
(napr. lekárske správy a znalecké posudky, preukazujúce následky žalovaného konania); aj samotný
obžalovaný priznal, že došlo ku konfliktu s poškodeným (mohlo dôjsť aj k nejakému zraneniu

poškodeného), avšak obžalovaný nebol tým, kto úmyselne ako prvý napadol poškodeného; diametrálne
odlišné tvrdenia poškodeného v porovnaní s obžalovaným (útočníkom bol obžalovaný); svedkyňa W..
Y. D. videla, ako obžalovaný s poškodeným stoja pri sebe, napomenula ich aby sa prestali napádať a
po nejakom čase prišiel za ňou poškodený povedať, že ide k lekárovi; aj zo znaleckého dokazovania
vyplýva, že zranenia utrpené poškodeným mohli byť spôsobené tak, ako to on uvádza; oslobodenie

obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. por. nekorešponduje s dôkazmi, ktoré sú súčasťou
trestného spisu.

Podstata písomného odvolania poškodeného C. Y., ktoré vypracoval jeho splnomocnenec („odvolanie
čo do výroku o náhrade škody“) spočíva v argumentácii, že realite zodpovedá verzia poškodeného

C. Y. (poukazuje napr. na lekárske správy a znalecké dokazovanie ohľadne zranení poškodeného a
psychologické posúdenie poškodeného, ktoré u neho nezistilo sklony ani k patologickému klamstvu, ani
ku konfabuláciám).

Poškodený potom navrhol, aby bol napadnutý rozsudok zrušený (tak, ako navrhuje aj obžaloba) a ak by

krajský súd rozhodoval v merite, aby bola poškodenému priznaná uplatnená škoda.

K obom odvolaniam sa vyjadril podaním z 05.08.2015 prostredníctvom svojej obhajkyne aj obžalovaný.
Argumentujúc v súlade s líniou obhajoby uplatňovanej v priebehu tejto veci, považuje napadnutýrozsudok okresného súdu za správny a zákonu zodpovedajúci a odvolanie okresného prokurátora preto
navrhol zamietnuť ako nedôvodné. Odvolanie poškodeného navrhol zamietnuť ako podané osobou
neoprávnenou v zmysle § 316 ods. 1 Tr. por. (poškodený môže napadnúť len výrok o náhrade škody,

ktorý však môže mať oporu vždy len vo výroku o vine - v tomto prípade však ide o oslobodenie).

Pokiaľ ide o odvolanie poškodeného C. Y. proti napadnutému rozsudku, krajský súd musel akceptovať
námietku obhajoby. Hoci poškodený nazval svoje odvolanie ako odvolanie čo do výroku o náhrade
škody, ono svojou argumentáciou smeruje vlastne proti výroku o vine (v tomto prípade o oslobodenie

obžalovaného spod obžaloby), na čo však poškodený nie je oprávnený. Jeho odvolanie muselo byť preto
zamietnuté ako podané osobou neoprávnenou podľa § 316 ods. 1 Tr. por.

Na základe odvolania okresného prokurátora preskúmal krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce, pričom dospel k právnemu názoru, že tento
rozsudok je potrebné zrušiť podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. (porušenie ustanovenia Trestného

zákona), keďže nemožno akceptovať právny názor prvostupňového súdu, že nebolo dokázané, že sa
stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný (to znamená oslobodzovací dôvod podľa § 285 písm. a)
Tr. por.).

Ako z výpovedí obžalovaného W.. C. V. a poškodeného C. Y., tak aj zo zadovážených lekárskych správ

vyplýva, že v rozhodnom čase došlo ku konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným, ktorý prerástol až
do konfliktu fyzického a obaja účastníci tohto konfliktu utrpeli zranenia.

Právnym problémom nie je to, že by v rozhodnom čase nebolo došlo k skutku - konflikt medzi
obžalovaným a poškodeným - ktorý je predmetom obžaloby, ale relevantným problémom je to, či priebeh

tohto skutku bol taký, ako tvrdí obžaloba.
Keby mala byť uznaná vina obžalovaného W.. C. V. v zmysle obžaloby, musel by byť okresný súd
presvedčený mimo rozumných pochybností, že sa tak skutočne stalo. Pokiaľ však k takémuto záveru
prvostupňový súd nedospeje, musí obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Okresný súd vykonal všetky relevantné dôkazy a v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol
dostatočné množstvo pochybností, ktoré mu bránia, aby mohol vinu obžalovaného uznať v zmysle
obžaloby. V týchto súvislostiach postačuje odkázať na podrobné a presvedčivé odôvodnenie
napadnutého rozsudku.

Z vykonaných dôkazov však podľa názoru krajského súdu vyplýva, že nie je vylúčená alternatíva
obžalovaného, že v konflikte on nebol útočníkom, ale brániacim sa a pokiaľ spôsobil poškodenému
zranenia, vykonal ich v tejto pozícii.

Pri takomto právnom pohľade na vec vyvstáva otázka nutnej obrany v zmysle § 25 Tr. zák., ako okolnosti

vylučujúcej trestnosť činu.

Podľa § 25 ods. 1 Tr. zák. čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na
záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom.

Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná
útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k
osobe obrancu.

Keďže nie je vylúčená obhajoba obžalovaného, že v rozhodnom čase odvracal trvajúci útok na jeho

telesnú integritu (záujem chránený Trestným zákonom), pričom jeho obrana nebola celkom zjavne
neprimeraná útoku poškodeného, dochádza tak k naplneniu znakov nutnej obrany ako okolnosti
vylučujúcej trestnosť, žalovaný skutok (ktorého priebeh nebol preukázaný tak, ako tvrdí obžaloba) nie
je trestným činom a preto obžalovaného je potrebné spod obžaloby oslobodiť v zmysle § 285 písm. b)
Tr. por.

Z uvedených dôvodov bol preto po zrušení napadnutého rozsudku obžalovaný W.. C. V. podľa § 285
písm. b) Tr. por. oslobodený spod obžaloby a následne podľa § 288 ods. 3 Tr. por. boli všetky poškodené
strany odkázané s ich nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.