Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, May 29, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/50/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312201277
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2312201277.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.

Róberta Foltána a JUDr. Anity Filovej v právnej veci žalobcu: Bysprav spol. s r.o. Galanta, Nová Doba
924/13, Galanta, IČO: 36 226 599, zastúpený advokátkou: JUDr. Eleonórou Zuzákovou, Mierové nám.
4, Galanta, proti žalovanému: Západoslovenská vodárenská spoločnosť a.s., odštepný závod Galanta,
ul. P. Pázmáňa 4, Šaľa, IČO: 36 550 949, zastúpený: Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o.,
Mickiewiczova 2, Bratislava, IČO: 35 951 087, o zaplatenie 1.467,19 eur s prísl., o odvolaní žalobcu a
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 8Cb/21/2012-480, zo dňa 06.10.2016,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti povinnosti uloženej žalovanému zaplatiť žalobcovi
9,5% úrok z omeškania zo sumy 1.467,19 eur do 01.11.2011 do 16.05.2014 p o t v r d z u j e,
v časti rozhodnutia o trovách konania rozsudok z r u š u j e a v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 9,5 % ročný úrok z omeškania
zo sumy 1467,19 euro od 1.11.2011 do 16.5.2014 do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách
konania rozhodol tak, že priznal žalovanému za obdobie od 26.01.2012 do 07.07.2012 voči žalobcovi
právo na náhradu trov konania vo výške 66 % a za obdobie od 08.07.2012 do právoplatného skončenia

veci priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100 % žalobcovi voči žalovanému.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu s poukazom na rozsudok vydaný v tomto
konaní dňa 13.11.2012, ktorým bol žalovaný zaviazaný k povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu vo výške
1.467,19 eur s 9,50% úrokom z omeškania od 01.11.2011 do zaplatenia z dôvodu, že žalobca uhrádzal
vodné a stočné za odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou za bytový dom s.č. XXX na ulici
M. v U., pričom bolo si žalovaný tieto platby za služby uplatňoval a fakturoval neoprávnene, nakoľko

predmetný dom obytný nemal vybudovanú kanalizačnú prípojku.

3.Uvedenýrozsudoksúduprvejinštancieč.k.8Cb/21/2012-383bolrozsudkomKrajskéhosúduvTrnave
sp.zn. 21Cob/4/2013-425 zo dňa 25.02.2014 v časti o zaplatenie istiny potvrdený, v časti o náhrade trov
konaniabolzrušenýavecbolavrátenánaďalšiekonanie.DovolaniepodanéprotirozhodnutiuKrajského
súdu v Trnave bolo NS SR zo dňa 15.03.2016 rozhodnutím sp.zn. 2Obdo/63/2014- 461 odmietnuté.

4. Žalobca poukazoval na to, že úrok z omeškania si uplatňuje od prvého dňa nasledujúceho mesiaca
potom, čo žalovaný od neho obdržal list na opravu fakturácie.5. Súd prvej inštancie s poukazom na § 469 Obchod. zák. a s konštatovaním, že úroky z omeškania
sú sankciou za omeškanie dlžníka so splnením záväzku, poukázal na to, že žalobca si uplatňoval
úroky z omeškania od 01.11.2011, čo je od prvého dňa nasledujúceho mesiaca, v ktorom bol žalovaný

oboznámený s tým, že neoprávnene fakturoval úhrady za služby, ktoré nevykonal a mal peniaze vrátiť
do 16.05.2014.

6. Prvoinštančný súd k uvedenému uviedol, že žalobcovi bol priznaný nárok na zaplatenie žalovanej
istiny titulom bezdôvodného obohatenia, pri ktorom k omeškaniu s plnením peňažného dlhu dochádza

uplynutím doby splatnosti a právo veriteľa požadovať úroky z omeškania vzniká akonáhle došlo k
omeškaniu dlžníka. Vzhľadom na to, že pre nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je splatnosť
stanovená, prvoinštančný súd vychádzal z § 563 Obč. zák. s tým, že splatnosť podľa tohto ustanovenia
nastáva nasledujúci deň po dni, kedy bol dlžník vyzvaný na plnenie (viď rozsudok NS ČR 33Odo
871/2005). Žalobca si neuplatňuje úrok z omeškania od doby, kedy plnil žalovanému, ale od doby, keď
vyzval žalovaného na vrátenie planenia, kedy žalovaný mal vedomosť o tom, že kanalizačná prípojka k

domu neexistuje a plnenia prijaté od žalobcu tak je plnením bez právneho dôvodu, ktoré žalobca žiadal
vrátiť, preto žalobcovi priznal úroky z omeškania za predmetnú dobu.

7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa §-u 255 ods. 1,2 C.s.p. s tým, že pôvodne bola
žalovaná suma 4374,97 eur, z ktorej v priebehu konania vzal žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie

2907,78 eur. Rozhodnutie o čiastočnom späťvzatí nadobudlo právoplatnosť dňa 7.7.2012, teda za
obdobie od podania žaloby, t.j. odo dňa 26.1.2012 do 7.7.2012 bol žalovaný v konaní úspešný voči
žalobcovi v rozsahu 66 % . Po 7.7. .2012 bola žalovaná istina 1467,19 eur, ktorá bola aj žalobcovi
priznaná a tak po dni 7.7.2012 mal žalobca voči žalovanému 100 % úspech, v rozsahu ktorého
prvoinštančný súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

8. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v časti týkajúcej sa priznania nároku na náhradu trov
konania odvolanie žalobca s poukazom na existenciu dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.
a poukázal na to, že žalobca ako správca bytových domov a odberateľ na základe faktúr za vodné
a stočné platil za bytový dom nachádzajúci sa na ul. M. s. č. XXX v U.alovanému úhrady počas 10-

tich rokov napriek tomu, že predmetný dom nemal vôbec vybudovanú kanalizačnú prípojku. Žalobca
ako správca vykonávajúci uvedenú činnosť na základe zmluvy o výkone správy vyzval žalovaného
na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré mu za dobu 10 rokov vzniklo, a po vznesení námietky
premlčania zo strany žalovaného zobral v časti žalobu späť. Súd prvej inštancie priznal žalovanému
voči žalobcovi náhradu trov konania v období od 26.01.2012 do 07.07.2012 vo výške 66% napriek

tomu, že tu sú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré vyplývajú z ust. § 257 C.s.p., keď je potrebné
prihliadnuť na špecifické a konkrétne okolnosti daného prípadu spočívajúce v tom, že žalobca uhrádzal
žalovanému za vlastníkov bytového domu plnenie za služby, ktoré mu vôbec neboli poskytnuté a tak
nemohol vzniknúť žalovanému ani nárok na zaplatenie za stočné. Tým, že žalovaný si za obdobie od
roku 2000 do 31.10.2011 inkasoval stočné, získal nemalú majetkovú výhodu, z toho dôvodu mal žalobca

za to, že žalovanému nemá byť priznaná žiadna náhrada trov konania.

9. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie i žalovaný vo veci samej s poukazom
na existenciu dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. s tým, že uzatvorenie Zmluvy o
dodávke vody z verejného vodovodu a odvádzanie vôd verejnou kanalizáciou č. 1418/98 zo dňa

06.05.1998 nebolo vôbec medzi stranami sporné a žalovaný nemal vedomosť o tom, že bytový dom
nemá vybudovanú kanalizačnú prípojku, pretože pri uzatváraní predmetnej zmluvy nevykonával miestne
zisťovanie. Na uvedenú skutočnosť žalobca ani žiadna iná osoba žalovaného neupozornila, preto
žalovaný konal dobromyseľne až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej, kedy
bol preukázaný opak. Do doby právoplatného rozhodnutia súdu teda išlo o stav právnej neistoty na

strane žalovaného v súvislosti so skutočným stavom a treba zdôrazniť, že žalovaný si ako zmluvný
partner plnil povinnosti, ktoré mu vyplývali z platne uzatvorenej zmluvy a žalovaný nemal pochybnosti,
že mu právo na úhradu stočného patrí. Tvrdenie súdu prvej inštancie, podľa ktorého si žalobca v
konaní neuplatňuje úrok z omeškania odkedy plnil, ale odkedy vyzval žalovaného, vychádza preto z
nesprávneho právneho posúdenia veci a nevyvracia žalovaného dobromyseľnosť s poukazom na právo,

ktoré mu na zaplatenie stočného patrí. Súd sa práve s dobromyseľnosťou, či nedobromyseľnosťou
žalovaného vôbec nevyporiadal, táto nebola žiadnym dôkazom skúmaná a odvolávajúci sa žalovaný má
za to, že výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie o priznaní úroku z omeškania je nezákonný a odvolací
súd by ho mal zrušiť.10.Žalobcavovyjadreníkodvolaniužalovanéhozodňa05.01.2017uviedol,že rozhodnutieopovinnosti
zaplatiť žalobcovi príslušenstvo pohľadávky od doby, kedy vyzval žalovaného o vydanie bezdôvodného

obohatenia je správne. S výzvou o vydanie bezdôvodného obohatenia bol žalovanému zaslaný aj dôkaz
o neexistencii kanalizačnej prípojky pre bytový dom na ul. M.. XXX v U., preto od tejto doby nemohol byť
žalovaný dobromyseľný a rozhodnutie súdu prvej inštancie o povinnosti zaplatiť žalobcovi príslušenstvo,
ktorým sú úroky z omeškania je v súlade so zákonom.

11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 06.02.2017 s tým, že s právnom posúdení
náhrady trov konania sa stotožňuje, ale nie z dôvodu zákonného postupu súdu prvej inštancie, ale z
dôvodu nezákonného priznania trov konania za časovo ohraničenú dobu konania a to od 26.01.2012 do
07.07.2012. Žalobca vyslovil názor, že súd mal určiť trovy konania len za celé konanie a nie za jeho určitú
časť, s ktorou námietkou sa stotožňuje i žalovaný a výrok o trovách konania označuje za nezákonný.
Poukázal ale na dôvod späťvzatia žaloby v spojení s oprávnene uplatnenou námietkou premlčania

vznesenou žalovaným, čo z hľadiska procesného posúdenia úspechu strany v konaní znamená, že
zastavenie konania zavinil žalobca a tak je povinný nahradiť trovy konania, ktoré žalovanému vznikli,
k čomu poukázal na R11/1998 a Nález ÚS ČR sp.zn. I. ÚS2862/7 . V danom prípade nie je možné
sa odvolávať na dôvody hodné osobitného zreteľa, pretože právny zástupca žalobcu ako osoba znalá
práva mal možnosť pred prvým procesným úkonom odborne vyhodnotiť, či nárok uplatňovaný spätne po

dobu 10 rokov nemôže byť zo strany žalovaného namietaný ako premlčaný. Podaním žaloby v rozsahu
požadovaného plnenia sa sám žalobca vystavil možnému riziku vznesenia námietky premlčania, keď
neskorým uplatnením žalobného návrhu žalobca sám zapríčinil, že vlastníkom bytových a nebytových
priestorov nebolo priznané vydanie bezdôvodného obohatenia v celom rozsahu a tak je bezpredmetné
i podané odvolanie žalobcom, pretože nemôže byť vyhodnotené na škodu žalovaného, ktorý vzniesol

oprávnené námietku premlčania..

12. Vyjadrenie žalovaného bolo zaslané na vyjadrenie právnej zástupkyni žalobcu, ktorá ho dňa
23.03.2017 prevzala, odvolaciu repliku nepodala.

13. Odvolacia replika nebola podaná ani zo strany žalovaného.

14. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd vec prejednal podľa § 379 C.s.p., (Civilný sporový poriadok),
podľa ktorého je rozsahom odvolania viazaný a podľa § 380 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorého je odvolacími
dôvodmi viazaný, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., ktoré ustanovenie jeho

nariadenie neukladalo, ak nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani
dôležitý verejný záujem. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd
oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.
Elektronicky stranám miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd neoznámil, pretože
strany o to nepožiadali.

15. Podľa § 387 C.s.p.
(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa

v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.

Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

Základné princípy Civilného sporového poriadku
Čl.8
Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje

tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

16. Podľa § 389 ods.1 C.s.p.
1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len aka) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

17.Odvolacísúdpreskúmalnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie,akoajkonanie,ktoréjehovydaniu
predchádzalo a zistil, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel pri rozhodnutí
o nároku na úroky z omeškania k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a tak
odvolací súd poukazuje na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v celom rozsahu
stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.)

18. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia v nadväznosti na podstatné tvrdenia uvedené v odvolaní
žalovanej strany sporu, ktorými sa musí odvolací súd v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods.3 C.s.p.), sa
odvolací súd zaoberal posúdením existencie a dôvodnosti odvolacieho dôvodu, ktorý žalovaný označil
s poukazom na § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.

19. Pre odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva
a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

20. Odvolávajúci sa žalovaný namietal, že sa prvostupňový súd žiadnym spôsobom nevyporiadal s
ním vznesenou námietkou dobromyseľnosti konania v súvislosti s úhradou stočného, ktoré si žalovaný
uplatňoval na základe platne uzatvorenej zmluvy, k čomu poukázal na komentár uvedený v publikácii
Fekete, Občiansky zákonník - Veľký komentár, str. 1251. Uvedený názor je vyslovený k dobromyseľnosti

držiteľa, ako osoby, ktorá vec ovláda a s ňou ako s vlastnou nakladá. Z tvrdenia žalovaného ale nie
je zrejmé, ako tento psychický stav, ktorým je dobromyseľnosť a dobrá viera, ktorá sa predpokladá
u obohateného, za ktorého je považovaný držiteľ, má aplikovať pre určenie úroku z omeškania. Je
nesporné, že na strane žalovaného došlo v bezdôvodnému obohateniu a to prijatím plnenia bez
poskytnutia adekvátneho protiplnenia a žalobca preukázal, že žalovaný so zreteľom na všetky okolnosti

musel vedieť, že sa bezdôvodne obohacuje na jeho úkor a to z listu zo dňa 11.10.2011 a tak sa môže
domáhať priznania úrokov z omeškania.

21. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd predmetný nárok priznal dôvodne a skutočnosť,
že sa osobitne nezaoberal dobromyseľnosťou žalovaného nezaložil existenciu odvolacieho dôvodu

uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm.h/ C.s.p. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k zhodnému
právnemu názoru ako súd prvej inštancie, podľa ktorého žaloba je dôvodná, súd prvej inštancie vec
správne právne posúdil a odvolacie dôvody, na ktoré poukazoval žalovaný nie sú dané, preto rozsudok
súdu prvej inštancie v časti priznaného nároku na úrok z omeškania ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 C.s.p. potvrdil.

22. Odvolanie podané zo strany žalujúcej strany voči rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania,
založené na existencii odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods.1 písm.h/ C.s.p., ktoré
rozhodnutie označil za nezákonné i žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu, je potrebné považovať za
dôvodné.

23. Nie je zrejmé ani žiadnym spôsobom prvoinštančným súdom vysvetlené, z akého dôvodu
rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania rozdelil na nárok do späťvzatia časti požadovaného
žalovaného plnenia a na nárok po právoplatnosti uznesenia o späťvzatí. Takýto spôsob rozhodnutiao nároku na náhradu trov konania nevyplýva zo žiadneho procesného predpisu. Povinnosť platiť
trovy konania je založená na princípe úspechu vo veci (§255 C.s.p.) z ktorej musí prvoinštančný súd
vychádzať. Civilný sporový poriadok síce v ust. § 256 ods.2 C.s.p. umožňuje rozhodnúť o náhrade

trov konania bez ohľadu na výsledok sporu, ak ide o trovy, ktoré vznikli zavinením niektorej sporovej
strany, tzv. separácia trov konania, kedy ide o trovy, ktoré nesúvisia s riadnym vedením sporu, ale medzi
ktoré zavinenie pri zastavení konania nemožno podradiť. Súd prvej inštancie tak správne uviedol, že
za zastavenie konania zodpovedá žalobca, ale k tomu musí vziať do úvahy celý výsledok sporu a na
základe neho rozhodnúť a nároku na náhradu trov.

24. Vzhľadom k tomu, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov
konania nevyplýva, na základe akého právneho ustanovenia a v súvislosti s ktorým o trovách konania
súd takýmto spôsobom rozhodol, teda neobsahuje zásadné vysvetlenie pre takýto postup, odvolací súd
konštatuje, že v tejto časti rozsudku súd prvej inštancie porušil práva strán sporu na spravodlivý proces
podľa § 389 ods.1 písm b/ C.s.p., čo založilo dôvod pre jeho zrušenie a vrátenie na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie a ktorý nedostatok nebolo možné z dôvodu zabezpečenia dvojinštančnosti konania
napraviťvodvolacomkonaní. Kspäťvzatiučastižalobyžalujúcoustranousporuodvolacísúdzdôrazňuje
a poukazuje na ustálenú judikatúru prijatú k tejto otázke, ktorá jednoznačne určuje zodpovednosť strany
za späťvzatie pri námietke premlčania uplatnenej žalovanou stranou sporu (R 11/1998).

25. V novom rozhodnutí prvoinštančný súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania
(§396 ods.3 C.s.p. )

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).