Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 24, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/346/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612216863
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6612216863.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r.
o.,sosídlomPajštúnska5,85102Bratislava,IČO:35724803,právnezastúpenéhoTOMÁŠKUŠNÍR,s.
r. o., Advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej
U. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. X, do XX. XX. XXXX za účasti vedľajšieho účastníka Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176
778, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa
5/A, 984 01 Lučenec, IČO: 37 756 508, v konaní o zaplatenie 627,38 EUR s príslušenstvom, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 7C/14/2013-103 zo dňa 18. 03. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu zamietol (výrok II.) a vo výroku o náhrade trov
konania (výrok III.); potvrdzuje.

II. Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

III. Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

IV. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS má nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu o zaplatenie 627,38 EUR s príslušenstvom
titulom plnenia zo zmluvy o úvere a ďalších úverových produktov č. 01032207 uzavretej medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou (ďalej v texte „zmluva o úvere“).

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd prioritne poukázal na to, že nárok žalobcovi
nebol priznaný z dôvodu, že v konaní bola uplatnená premlčaná pohľadávka. Okresný súd zmluvu
o úvere posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, v dôsledku čoho na prejednávaný prípad aplikoval
občianskoprávnu úpravu premlčania. Z dôvodu, že nárok považoval za premlčaný, nezaoberal sa
ďalšími dôvodmi žaloby.

3. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,

platného a účinného do 30. 06. 2016 (ďalej v texte „OSP“) s tým, že žalovaná a na jej strane v tom čase
vystupujúci vedľajší účastník boli v konaní v plnom rozsahu úspešní.4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Nestotožnil sa s právnym záverom
súdu o premlčaní jeho nároku a ani s jeho záverom o neplatnosti dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku. Poukázal na tú skutočnosť, že v predmetnej veci ide o tzv. absolútny

obchod, čo znamená, že tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkov sa spravuje
Obchodným zákonníkom. Použitie ustanovení Občianskeho zákonníka tak neprichádza do úvahy ani pri
posudzovaní otázky premlčania a v tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR. Pokiaľ ide o dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, spôsob vyhodnotenia
predložených dôkazov považuje za nesprávny, nakoľko súd neprihliadol na dôkaz, že žalovaný sa

dohodol s veriteľom na splátkach v čase, keď pohľadávka nebola premlčaná, a zároveň uznal svoj
záväzok. Obsahom tejto dohody je jednak uznanie záväzku zo strany žalovanej a jednak zmena v
obsahu záväzku dohodou zmluvných strán, ktorá spočíva v tom, že žalovanej je umožnené splácať
záväzok v splátkach. Žalovaná nebola k podpisu dohody žiadnym spôsobom donútená, naopak prejavila
svoju vôľu záväzok splniť. Považuje tak vyhodnotenie listinných dôkazov za neodôvodnenú ochranu
žalovanej ako spotrebiteľky a k zbaveniu zodpovednosti spotrebiteľa za plnenie svojich povinností,

ktoré mu zo záväzkového vzťahu vyplývajú. Uvedeným postupom došlo k porušeniu zásady rovnosti
účastníkov konania. Aj k uvedenému pripojil viaceré rozhodnutia všeobecných súdov SR. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.

5. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, vystupujúce na strane žalovanej ako vedľajší

účastník do 30. 06. 2016 v zmysle platnej právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku, platného
a účinného do 30. 06. 2016 (ďalej v texte „Združenie“) v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu
uviedol, že okresný súd postupoval správne, keď na predmetný zmluvný vzťah aplikoval ustanovenia
Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS
402/2013 z 19. 06. 2013, ktorým bolo vyslovené, že aplikácia Občianskeho zákonníka na spotrebiteľský

úverovývzťahjeústavnekonformná,aniejespôsobiláspochybniťústavnúudržateľnosťdanéhozáveru.
Zmluvu o úvere uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je nutné považovať za
spotrebiteľskú v zmysle článku 2 smernice Rady 93/13/EHS, ako aj ustanovenia § 23a) zák. č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, účinného v čase uzavretia tejto zmluvy. Zdôraznil, že teória absolútneho
obchodu pri posudzovaní úverových vzťahov musí ustúpiť špeciálnej záväznej spotrebiteľskej právnej

úprave, ktorá má svoj základ v smernici Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, preto okresný súd postupoval správne, ak na uvedený vzťah aplikoval ustanovenia
Občianskeho zákonníka o premlčaní.

6. K dohode o uzavretí splátkového kalendára uviedol, že je vo vzťahu k hlavnej spotrebiteľskej zmluve

akcesorickým právnym úkonom, ktorý bezpochýb v rámci predmetu svojho podnikania uzatvára žalobca
v právnom postavení dodávateľa s dlžníkom v postavení spotrebiteľa, a preto i predmetná dohoda musí
byť podrobená kontrole v zmysle § 153 ods. 3 OSP pri náležitej aplikácii spotrebiteľských predpisov.
Predmetná dohoda bola uzavretá ako formulár, ktorý vopred pripravil dodávateľ a spotrebiteľ nemal
žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Predformulovaná dohoda predstavuje podľa neho

neprijateľné zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej doby formou uznania dlhu a rozhodcovskú
doložku. Ich právny význam a dôsledky sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi kategóriami a ako
neprijateľné sú obe zmluvné podmienky absolútne neplatné. Zároveň má za to, že k uzavretiu dohody
došlo v rozpore s dobrými mravmi, pretože pri uzatváraní neboli dodržané princípy dobromyseľnosti,
čestnosti a žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť predĺženie premlčacej doby. Naviac

predmetná dohoda sa predkladá spotrebiteľom pod zámienkou uzavretia splátkového kalendára, v ktorej
je obsiahnutá dohoda o uznaní dlhu, ktorej významom a zamýšľaným právnym dôsledkom spotrebiteľ
nerozumie. Postup dodávateľa považuje za nekalú obchodnú praktiku, v dôsledku čoho dochádza k
porušeniu predpisov spotrebiteľského práva. Taktiež poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov
Slovenskej republiky. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu

potvrdil ako vecne správny.

7. Okresný súd vydal napadnutý rozsudok dňa 18. 03. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť
zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa

prvej vety odseku 2 § 470 CSP platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.8. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovenia § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP, odvolací súd
konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesno-právnych
noriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30.

06. 2016 a ktorý účinok zostal zachovaný aj po 30. 06. 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho
platí, že ustanovenia novej účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní (od 01. 07. 2016),
sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a
so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán,
lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu

sklamaný (viď závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 36/1995).

9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalobcu a napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo preskúmal v medziach daných § 379 a § 380
CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (á contrario) CSP rozsudok okresného súdu
v napadnutom rozsahu, teda vo výroku, ktorým okresný súd zamietol žalobu (výrok II.) podľa § 387 ods.

1 CSP ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

10. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v
dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie
aj náležite odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah

medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na
strane druhej. Okresný súd sa správne v odôvodnení rozhodnutia zameral len na tie argumenty, ktoré sú
z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Okresný súd stručne a jasne

objasnilskutkový,akoajprávnyzákladrozhodnutia,ktorýpostačujeprezáverotom,ženárokžalobcuvo
vzťahu k žalovanej je premlčaný, teda že žalovaná a na jej strane vystupujúci vedľajší účastník dôvodne
vzniesol námietku premlčania, na ktorú okresný súd prihliadal.

11. Úvodom odvolací súd poukazuje na zodpovednosť žalobcu za obsahové vymedzenie svojho

odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími
dôvodmi.

12. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že na uvedený vzťah je potrebné
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb.) o premlčaní, ako aj jeho

ustanovenia o spotrebiteľskej zmluve (§ 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka), ako aj zákon č.
634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, účinný v čase uzavretia zmluvy, vrátane zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

13. Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá ako zmluva o

úvere a ďalších úverových produktoch, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške
20.000,- Sk v pôvodne platnej mene, teda ako zmluva o absolútnom obchode aj v zmysle § 261 ods. 3
písm. d/ Obchodného zákonníka. Napriek tomu je nutné predmetnú zmluvu považovať okrem toho, že
ide o zmluvu o úvere, aj za zmluvu spotrebiteľskú a v tomto rozsahu sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje s právnym záverom okresného súdu. Tento právny záver vyplýva najmä z toho, že právny

predchodca žalobcu ako dodávateľ vystupoval pri uzavretí tejto zmluvy jednoznačne v rámci predmetu
svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľka, keď pri uzatváraní
zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej, ani inej podnikateľskej činnosti nekonala.

14. Aj predchádzajúca súdna prax však konštatovala, že prednostným uplatnením Občianskeho

zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku,
nejde o porušenie ústavných práv veriteľa (viď uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 402/2013-10
zo dňa 19. 06. 2013). Prednostným použitím Občianskeho zákonníka sa nespochybňuje, že zmluva o
úvere je absolútnym obchodom, práve naopak, keďže máme stále dva kódexy na požiadanie súdnej
praxe sa upresnilo už judikované právne pravidlo, že ak bude možné na vzťahy, ktoré sú upravené

aj Občianskym zákonníkom, aj Obchodným zákonníkom použiť Občiansky zákonník, tento sa použije
prednostne, teda ide o prípad konkurencie právnej úpravy Obchodného a Občianskeho zákonníka.
Uvedené potvrdzuje, že právna úprava spotrebiteľských zmlúv sa musí použiť aj na zmluvy, ktorésú upravené Obchodným právom, keďže smernice Európskej únie kladú štátom explicitnú povinnosť
zabezpečiť, aby sa ochranné opatrenia na ochranu práv spotrebiteľa neobchádzali.

15. Pokiaľ žalobca polemizuje o správnosti právneho posúdenia zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej
zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2007, odvolací
súd poznamenáva, že spotrebiteľská zmluva je inštitút, ktorý je treba vnímať komplexne a ktorý
sa nesporne týka viacerých typov zmlúv. Pri posúdení charakteru posudzovanej zmluvy je nutné
vychádzať z právnej úpravy platnej v čase uzavretia tejto zmluvy. Európska únia venuje problematike

ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť a aj do slovenskej legislatívy sa prebrali viaceré smernice
Európskej rady a parlamentu, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo alebo nepriamo
dotýkajú. Vychádzajúc z európskej legislatívy, ako aj zásad a pojmových znakov, z ktorých pri definícii
spotrebiteľskej zmluvy je nevyhnutné vychádzať, nemožno úpravu v Občianskom zákonníku považovať
za taxatívnu, ale ide len o užšie vymedzenie pojmu spotrebiteľských zmlúv. To, že ide o spotrebiteľskú
zmluvu, zmluvu o spotrebiteľskom úvere je nesporné, ak v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj

definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak
ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom v zmysle § 23a zák. č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,
platný a účinný v čase uzavretia zmluvy o úvere, ktorý za spotrebiteľskú zmluvu neskôr označil explicitne
aj zmluvu podľa Obchodného zákonníka.

16. Nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, na otázku premlčania je potrebné
vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Takéto
pravidlo je ustálené v aplikačnej praxi súdov, ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn.
I ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. 06. 2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho
zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku

nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.

17.NovelaObčianskehozákonníkavykonanázákonomč.102/2014Z.z.definitívnenormatívnevyriešila
doplnením ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď

by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že
Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, ale i ďalších úprav,
napr. ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a pod., aj keby sa na právny režim mala použiť právna
úprava Obchodného zákonníka. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 01. 04. 2015,
predmetné ustanovenie poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj dosiaľ

platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky.

18. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. neobsahuje osobitné
prechodné ustanovenie, ktoré by účinky posúvalo na veci rozhodnuté po účinnosti predmetnej právnej
úpravy, preto je potrebné aplikovať tieto ustanovenia na všetky súdené veci v čase rozhodovania. Ide o

tzv.režimokamžitejaplikability,ktorýsauplatňujepriprocesnýchpredpisoch.Vtejtosúvislostipoukazuje
odvolací súd i na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/13/2014, 3Ncdo/12/2014, v zmysle
ktorých ustanovení § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka (prednostné použitie Občianskeho
zákonníka) nadobudlo účinnosť 01. 05. 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné
ustanovenia, „to znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto

dňom“. Právny názor žalobcu, že v prejednávanej veci mala byť aplikovaná štvorročná premlčacia lehota
podľa Obchodného zákonníka, preto nie je správny a odvolací súd na uvedenú námietku neprihliadal.

19. Pokiaľ žalobca namietal, že dohoda o uznaní splátkového kalendára a uznaní záväzku je dohodou
platnou, ani uvedená námietka žalobcu nie je dôvodná. Okresný súd dôvodne poukázal na to, že

dojednanie, na základe ktorého došlo k predĺženiu premlčacej lehoty, spôsobuje zjavne nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech žalovanej a ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Postup
žalobcu považoval okresný súd dôvodne za nekalú praktiku, keď s podpisom splátkového kalendára mal
spotrebiteľ zároveň podpísať aj uznanie záväzku, ktorá skutočnosť má znevýhodniť jeho postavenie a
využiť tak nedostatok jeho právneho vedomia.

20.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Rozpor s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť
právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel, alebo nie. Právny úkon sa
prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských, kultúrnych a morálnych
noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie,

sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Dobré mravy
fungujú aj ako korektív zmluvnej slobody. Ide tu predovšetkým o aspekt zmluvnej slobody, spočívajúci
v slobodnom určovaní obsahu zmluvy zmluvnými stranami. Uvedený aspekt zmluvnej slobody, tak
ako zmluvná sloboda sama, má svoje limity, ustanovené právnymi normami, ktorých prekročenie je
sankcionované. Jedným z takýchto limitov, ktorý zákon stavia do cesty zmluvnej slobode, je aj inštitút
dobrých mravov. Je potom nesprávny záver, že obsah právneho úkonu nemôže byť v rozpore s dobrými

mravmi len preto, lebo bol výsledkom konsenzu zmluvných strán. Ak výkon práva, ktorý je objektívne
v rozpore s dobrými mravmi, spočíva v konaní právneho úkonu, je tento právny úkon tiež neplatný pre
rozpor s dobrými mravmi, a to aj v prípade, že samotný obsah tohto právneho úkonu v rozpore s dobrými
mravmi nie je.

23. Podľa § 6 ods. 3 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy,
predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na
účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie, alebo vybočenia pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, alebo môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti,

čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán
a porušovanie zmluvnej slobody. Totožné ustanovenie je súčasťou platného právneho poriadku v ust.
§ 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý zákon upresňuje aj charakteristiku
nekalej obchodnej praktiky, za ktorú sa v zmysle § 7 ods. 2 tohto zákona považuje praktika, ktorá
je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, alebo podstatne narušuje, alebo môže podstatne

narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku, alebo službe, ku ktorému
sa dostane, alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika
orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

24. Aj podľa názoru odvolacieho súdu postup žalobcu v prejednávanej veci je nekalou obchodnou

praktikou a ako taký hrubo rozporný s dobrými mravmi. Dohodu o splátkovom kalendári a uznaní
záväzku mal žalobca podpísať žalovanej ako ním vopred pripravený formulár, kde okrem dvojstranného
právneho úkonu vo forme dohody o splátkach, ktorý dlžníkom zvyčajne prezentuje, vložil aj pre ňu
zjavne nevýhodný jednostranný úkon uznania záväzku, ktorý dlžník na rozdiel od dohody o splátkach
už výslovne neinterpretoval.

25. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky
I ÚS 1845/11. Vychádzajúc potom z podstaty práva na ochranu spotrebiteľa, ktoré je založené
na tom, že spotrebiteľ z dôvodu svojej neskúsenosti, alebo neznalosti nie je schopný konkurovať
v obratnosti vyškoleným a skúseným profesionálom znalým práva a techník moderného obchodu,

nemožnospôsobu,ktorýzvolilprávnypredchodcažalobcuposkytnúťochranu.Vprejednávanejvecitotiž
nejde zo strany žalobcu o aplikáciu právnej normy spôsobom mu prinášajúcim výhodu, právnou normou
predpokladaným spôsobom mu prinášajúcim výhodu právnou normou predpokladaným spôsobom, ale
o ľstivé zneužitie neznalosti dlžníkov a ich strachu pred prípadným súdnym, či exekučným konaním. Súd
poukazuje ďalej na to, že aj samotná žalobcom vypracovaná dohoda o uzavretí splátkového kalendára o

uznaní záväzku, je pre bežného spotrebiteľa, či už úmyselne, alebo nevedome, nejednotnej terminológie
mätúca, kde obsahuje pojem „uznanie záväzku“, ale v článku 3 ( forma splatenia záväzku ) v bode 3.1
poslednej vete deklaruje, že dlžníci majú vedomosť o premlčaní „dlhu“. Spotrebiteľ tak nemusí vedieť,
že pojem záväzok v právnej terminológii môže znamenať a/ záväzkový vzťah ako taký, b/ jednotlivú
povinnosť zo záväzkového vzťahu alebo c/ záväzok v zmysle dlhu. Na tejto zmätočnosti nič nemení

ani to, že v prejednávanej veci nejde o uznanie dlhu podľa Občianskeho zákonníka, či Obchodného
zákonníka. Odvolací súd tak uzatvára, že dohodu, z ktorej žalobca odvodzuje nepremlčateľnosť svojho
nároku, považuje aj odvolací súd v zmysle ust. § 3, § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú.26. Keďže zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanou má spotrebiteľský charakter, spotrebiteľský
charakter má aj dohoda, ktorá túto zmluvu mení v jej niektorej časti (splatnosti). Ak podnikateľ ako
dodávateľ do dohody „tváriacej sa“ ako dohoda o zmene splatnosti záväzku inkorporuje jednostranný

zmluvný záväzok dlžníka týkajúci sa uznania dlhu, je nutné dôjsť k záveru, že takáto zmluvná podmienka
spôsobuje vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatná (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Ncdo/9/2012).

27. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd považoval odvolanie za nedôvodné a okresného súdu vo
výroku, ktorým žalobu zamietol v celom rozsahu (výrok II.), potvrdil.

28. Výrok, ktorým okresný súd zamietol námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníka nebol odvolaním
napadnutý, preto zostáva nedotknutý.

29. Pokiaľ ide o súvisiaci výrok o náhrade trov konania, aj v tomto rozsahu odvolací súd napadnutý
rozsudokpotvrdil,nakoľkookresnýsúdpostupovalsprávne,akonáhradetrovkonaniarozhodolvzmysle
ust. § 142 ods. 1 OSP v spojení s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Uvedenú skutočnosť odvolací súd uvádza
napriek tomu, že konkrétnymi dôvodmi rozhodnutie o náhrade trov konania nebolo napadnuté, avšak

ide o výrok závislý.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. V odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná a na jej strane vystupujúci vedľajší

účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do 30. 06. 2016. Žalovanej trovy odvolacieho
konanianevznikli,pretoodvolacísúdpriznalnároknanáhradutrovodvolaciehokonaniaZdruženiu,ktoré
vystupovalo do 30. 06. 2016 na strane úspešnej strany v konaní. O výške týchto trov rozhodne v zmysle
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

oto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.bolo dohodnuté, že splatnosť

jednotlivých úverových splátokProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa
(§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).