Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 4, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/29/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616010214
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kyselová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5616010214.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej a sudcov JUDr.
Marcely Malatkej a JUDr. Moniky Liptákovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 4. júla 2018, o
odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 3T/53/2016 zo dňa
16.4.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný Y. M. F. D., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom E. ulica XXX/
X, G., t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Žilina, uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. (§ 138 písm. b/ Tr. zák.) na tom skutkovom základe, ako je
uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Za tento prečin mu bol podľa § 207 ods. 3 Tr. zák.
s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 2

(dva) roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil
s určením skúšobnej doby na 3 (tri) roky podľa ust. § 50 ods. 1 Tr. zák.

V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na zákonnú povinnosť rodičov plniť vyživovaciu povinnosť
k deťom a to do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť. V súvislosti s výpoveďou obžalovaného
uviedol, že nemožno vyvodiť záver o absolútnej neschopnosti obžalovaného objektívne pracovať alebo

o nedostatku príležitosti nájsť si prácu, hoci len vo forme brigádnickej činnosti a zabezpečiť si tak
pravidelný príjem nielen na podporu svojich potrieb, ale najmä na platenie výživného vo vzťahu k
jedinému dieťaťu, ku ktorému vyživovaciu povinnosť má. V čase vyhlasovania rozsudku súdom prvého
stupňa si obžalovaný dlhodobo neplnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, hoci vzťahom na svoje
schopnosti a možnosti vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére plniť mohol a mal a zároveň vedel,
že je povinný výživné platiť, ale úmyselne túto povinnosť zanedbával závažnejším spôsobom konania,

a to po dlhší čas (§ 138 písm. b/ Tr. zák.), t. j. od 01.11.2013, čo do času jeho zatknutia dňa 05.03.2018,
predstavovalo viac ako 2 roky, ktoré je potrebné v zmysle ustálenej súdnej praxe a rozhodovacej
činnosti súdov považovať za neplnenie vyživovacej povinnosti po dlhší čas. Okresný súd pri ukladaní
druhu a výmery trestu prihliadol nielen na osobu páchateľa a jeho kriminálnu minulosť, ale aj na
možnosť nápravy obžalovaného do budúcnosti a preto trest odňatia slobody uložený v prvej polovici
trestnej sadzby považoval za primeraný a spravodlivý, a ktorý dostatočne splní svoj účel. Vzhľadom na

všetky okolnosti prípadu, okresný súd zvážil, že u obžalovaného nepodmienečný výkon trestu odňatia
slobody nie je nevyhnutný, preto jeho výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu vymeranú v druhej
polovici zákonom stanovenej sadzby a určil ju vo výmere na 3 roky, a to predovšetkým s prihliadnutím
na prospech maloletého dieťaťa, na ktorého výžive sa má obžalovaný minimálne takýmto spôsobom
podieľať.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, nakoľko ho ihneď po jeho vyhlásení
napadol odvolaním prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš (ďalej len „prokurátor“) prenesprávnosť výroku o treste v neprospech obžalovaného. V písomných dôvodoch podaného odvolania
prokurátor poukázal na, že obžalovaný začal páchať predmetný trestný čin po tom, čo bol prepustený
z posledného výkonu trestu odňatia slobody 1.11.2013. Domnieval sa, že skutočnosť, že obžalovaný

si nezabezpečil zdroj finančných prostriedkov svedčí o tom, že je dlhodobo nezamestnaný, vážnejšie
sa o prácu nezaujímal, hoci má vedomosť o vyživovacej povinnosti. Obžalovaného prístup k plateniu
výživného považoval za nezodpovedný, o čom svedčí aj skutočnosť, že bol z evidencie uchádzačov
o zamestnanie vyradený 9.12.2013 z dôvodu odmietnutia účasti na aktívnom opatrení trhu práce.
Vzhľadom na to, že obžalovaný neplatil výživné po dlhší čas a z posledného výkonu trestu odňatia

slobody si nevzal ponaučenie, prokurátor mal za to, že uloženie podmienečného trestu odňatia slobody
je nesprávne a trest je neprimeraný, lebo keby mal záujem platiť výživné, tak by ho za obdobie, za ktoré
je žalovaný, bol platil aspoň čiastočne. S poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby Krajský súd v Žiline
podľa § 31 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 3T/53/2016
zo 16.04.2018 vo výroku o treste a rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

K podanému odvolaniu prokurátora sa podaním zo dňa 14.5.2018 vyjadril v mene obžalovaného jeho
obhajca, ktorý uložený trest považoval za primeraný. Poukázal na to, že prokurátor odvolanie odôvodnil
rovnakými okolnosťami a dôvodmi, aké uvádzal aj na hlavnom pojednávaní a navrhol, aby odvolací súd
odvolanie zamietol ako nedôvodné.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátor krajskej prokuratúry navrhol, aby odvolací súd
rozhodol v súlade s písomným petitom uvedenom v odvolaní prokurátora okresnej prokuratúry.

Krajský súd na podklade podaného odvolania, po zistení, že v predmetnej veci niet zákonného dôvodu
na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutého rozsudkuvovýrokuotreste,akoajsprávnosťpostupukonania,ktorémupredchádzalo.Pri
preskúmaní prihliadal i na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale sú takej povahy, že by mohli
byť dôvodom na podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Následne zistil, že odvolanie prokurátora
bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom, avšak nie je dôvodné.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Tr. por., odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním
napadnutého výroku rozsudku, z obsahu odvolania prokurátora vyplýva, že odvolanie neobsahuje

žiadne námietky voči postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu
chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Ako už bolo uvedené, v súlade s revíznym princípom preskúmal krajský súd v rozsahu determinovanom
ustanovením § 317 ods. 1 Tr. por. len výrok o treste napadnutého rozsudku, keď pokiaľ ide o výrok o

vine, nie sú pochybnosti o skutkových tvrdeniach uvedených v napadnutom rozsudku okresného súdu.
Obžalovaný síce na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. c) Tr. por. urobil vyhlásenie, že
nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a následne na otázky podľa § 333 ods. 3 písm.
c), d), f), g), h) Tr. por. odpovedal kladne, avšak správne okresný súd postupoval v súlade s ust. § 122
ods. 13 Tr. zák. (keďže je povinný skúmať plnenie vyživovacej povinnosti až kým nevyhlási rozsudok),

pričom obžalovaný má právo vyjadriť sa k celému žalovanému skutku, či počas neho dochádzalo alebo
nedochádzalo k plneniu vyživovacej povinnosti z jeho strany (za týmto účelom bolo nutné vypočuť
obžalovaného a svedkyňu), a preto vyhlásenie obžalovaného okresný súd neprijal, čím neporušil žiadne
procesné ustanovenie.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli napadnuté odvolaním,
a ktorých správnosť odvolací súd nemohol preskúmavať, nepochybil vo výroku, ktorým podľa § 207 ods.
3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil obžalovanému trest odňatiaslobody vo výmere 2 (dva) roky, výkon ktorého mu okresný súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
podmienečne odložil na skúšobnú dobu 3 (tri) roky, pretože takto uložený trest je zákonný, primeraný
a spravodlivý.

Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu dôsledne prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na účel trestu v zmysle
§ 34 ods. 1 Tr. zák.

Odvolací súd považuje za potrebné vysloviť názor, podľa ktorého na okolnosti uvedené v ustanovení §
34ods.4Tr.zák.niejemožnéprihliadaťmechanicky,alevkontexteprejednávanéhoprípadujepotrebné
priradiť im rozumný význam pre potreby naplnenia účelu trestu.

Okresný súd pri ukladaní trestu postupoval v súlade s ustanoveniami § 34 ods. 4 Tr. zák. Pri ukladaní

druhu a výmery trestu obžalovanému správne zistil na strane obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. l) Tr. zák., že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a na
druhej strane správne zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., že bol už za trestný
čin odsúdený. Žiadne ďalšie poľahčujúce a priťažujúce okolnosti v predmetnej trestnej veci odvolací súd
nezistil.

Pokiaľ ide o hodnotenie osoby obžalovaného odvolací súd rovnako ako okresný súd zistil, že obžalovaný
má v registri trestov 4 záznamy z rokov 2000-2006, naposledy bol z výkonu trestu prepustený dňa
1.11.2013, pričom doteraz nebol súdne trestaný za zanedbanie povinnej výživy. V priestupkovom konaní
riešený nebol.

Krajský súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody uložený obžalovanému vo výmere dva roky,
ktorý mu okresný súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu vo výmere tri roky, zodpovedá všetkým
zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a zohľadňuje
všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu i zistené

pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej
prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením
morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Odvolací súd sa nestotožnil s námietkami prokurátora spočívajúce v nezákonnosti výroku o treste

rozsudku okresného súdu. Obžalovaný si je vedomý vyživovacej povinnosti voči svojej dcére a počas
konania prezentoval svoj záujem dlžné výživné uhradiť. Trestné stíhanie rodiča pre neplatenie výživné
na svoje dieťa je v našich trestnoprávnych normách upravené tak, aby aj dodatočné zaplatenie dlžného
výživného malo prednosť pred samotným postihom za spáchaný trestný čin. Z uvedeného dôvodu i
senát odvolacieho súdu má za to, že v tomto konkrétnom prípade je uloženie trestu odňatia slobody

s povolením podmienečného odkladu trestom primeranejším. Prakticky už potom bude záležať na
obžalovanom, či v stanovenej skúšobnej dobe zaplatí svojej dcére dlžné výživné, alebo či súd bude
musieť rozhodnúť o povinnosti obžalovaného vykonať trest odňatia slobody v ústave na výkon trestu.
Taktiež je povinnosťou obžalovaného zistiť si potrebné údaje o svojej dcére tak, aby si svoju vyživovaciu
povinnosť mohol splniť.

Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov je zrejmé, že odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky
prokurátora za opodstatnené, nezistil dôvodu na zmenu napadnutého rozsudku vo výroku o treste
v neprospech obžalovaného na podklade podaného odvolania, a preto odvolanie prokurátora ako
nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.