Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 23, 2015

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 4C/375/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207211548
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Špániková
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2015:1207211548.13

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Špánikovou,
v právnej veci navrhovateľa: Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Tomášov, so sídlom: Agátová 1, 900 44
Tomášov, IČO: 34073256, zastúpený MAPLE & FISH, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom: Dunajská
15/A, 811 08 Bratislava, IČO: 36718432, proti odporcovi v 1. rade: Slovenský pozemkový fond, so sídlom:
Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17335345, v 2. rade: Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik so
sídlom Námestie SNP č. 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36038351, zastúpeným advokátkou JUDr.
Lenkou Molčanovou, Hlavná č. 10, 080 01 Prešov, IČO: 37939068, v 3. rade: Obec Tomášov, Ul. 1. mája
č. 5, 900 44 Tomášov, IČO: 00305120, v 4. rade: Obec Malinovo, L. Svobodu č. 17, 900 45 Malinovo,
IČO: 00304921, o vydanie nehnuteľných vecí,

r o z h o d o l :

Žalobný návrh navrhovateľa s a z a m i e t a .
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi 1.724,41 Eur titulom náhrady trov konania na účet Štátnej
pokladnice, IBAN: SK 35 8180 0000007000001638 do 15 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 26.04.2007 sa navrhovateľ domáhal prostredníctvom právneho zástupcu
vydania rozsudku, ktorým by súd navrátil vlastníctvo k nehnuteľnostiam evidovaným na PK vložke č.
174, kat. územie Tomášov parc.č. 70, na PK vložke č. 688, katastrálne územie Tomášov, parcely č.
813/2, 821/2, 1393, 1392, na PK vložke č. 175, kat. územie Tomášov, parc.č. 73, na PK vložke č. 176,
kat. územie Tomášov, parc.č. 1, 1227, 2, 3, 902, 903, 904, 1210/2, 1228, 3/1, 3/2, 3/3, na PK vložke
č. 207, kat. územie Tomášov, parc.č. 548/1, 549/1, 1098, 1099, 1165, 1166, na PK vložke č. 1052, kat.
územie Tomášov, parc.č. 325, na PK vložke č. 124, kat. územie Vlky, parc.č. 139, 264, 306, na PK vložke
č. 540, kat. územie Malinovo, parc.č. 184, 186/1, 187/1, 188, 958, 959, 960, 961/3, 964/2, 964/3, 964/4,
962/3, 976, 983, 990, 993, 994, 1374/1, 1373, 1405, 1406, 1422, 1443, 1445, 949, 950, 951, 952/1,
952/2, 961/1, 962/1, 1411, 1612, na PK vložke č. 750, kat. územie Malinovo, parc.č. 1573, na PK vložke
č. 45, kat. územie Malinovo, parc.č. 141, 147/2, 148/2, 150, 151, 152, 228, 263, 170, 171, 229, na PK
vložke č. 795, kat. územie Zálesie, parc.č. 968/4 spolu s dokumentáciou, ktorá k nim prislúcha a to do
troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a nahradiť navrhovateľovi náhradu trov konania a náhradu
trov právneho zastúpenia.

Svoj návrh na začatie konania navrhovateľ odôvodnil tým, že navrhovateľ je útvarom rímskokatolíckej
cirkvi s vlastnou právnou subjektivitou v zmysle zák. č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a
postavení cirkvi a náboženských spoločností. Navrhovateľ je zastúpený administrátorom farnosti, ktorý
koná v mene farnosti ako štatutárny orgán. Navrhovateľ má za to, že on, respektíve jeho právny
predchodca bol pôvodným výlučným vlastníkom nehnuteľnosti špecifikovaných vo výroku rozhodnutia,
ktorých vydania sa navrhovateľ domáha.

Poukázal na to, že odporca 1 je právnická osoba zriadená v zmysle § 34ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb.
o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch,
pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách /ďalej ako "zákon č. 330/1991"/.

Odporca 2 je právnická osoba, ktorý ako štátny podnik vznikol na základe rozhodnutia Ministerstva
pôdohospodárstva SR č. 2795/1999-420 zo dňa 20.4.1999 a zakladacej listiny č. 5063/1999-420 zo
dňa 23.6.1999 v súlade s ust. § 12 ods. 1, §14 zák. č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení
neskorších predpisov, na základe zlúčenia štátnych podnikov: Lesy Bratislava, štátny podnik so sídlom
pekná cesta 19, 834 11 Bratislava, Lesy Trenčín, štátny podnik, so sídlom Hodžova 38, 911 01 Trenčín,
Severoslovenské lesy, štátny podnik, so sídlom Nám. M.R.Štefánika 1, 011 45 Žilina, Lesy Košice, štátny
podnik, so sídlom Moyzesova 18, 042 39 Košice, Lesy Prešov, štátny podnik, so sídlom Obrancov mieru
6, 082 05 Prešov a Semenoles, štátny podnik so sídlom 03319 liptovský Hrádok, ktoré vznikli a ich
majetok a záväzky prešli na odporcu.

Odporca 3 v zmysle §1 ods. 1 zákona č. 369/1990Zb. o obecnom zriadení je právnickou osobou, ktorý za
podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.

Odporca 4 v zmysle §1 ods. 1 zákona č. 369/1990Zb. o obecnom zriadení je právnickou osobou, ktorý za
podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.

Navrhovateľ v rámci návrhu poukázal na to, že dňa 27.04.2006 vyzval odporcu 1, 2, 3 a 4 podľa zák.č.
161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam
a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam
uplatňovaným v tomto konaní.

Podľa § 5 ods. 3 citovaného zákona ak povinná osoba nevyhovie písomnej výzve , môže oprávnená
osoba uplatniť svoje nároky na súde v lehote dvanástich mesiacov od doručenia písomnej výzvy, inak
právo zaniká. Na základe uvedeného si navrhovateľ uplatňuje svoje práva na súde.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že všetky podmienky pre vydanie predmetných nehnuteľností splnil, nakoľko
je útvarom rímskokatolíckej cirkvi s vlastnou právnou subjektivitou. Rímskokatolícka cirkev je z právneho
hľadiska subjektom sui generis. Dvomi základnými charakteristickými vlastnosťami rímskokatolíckej
cirkvi jej univerzálnosť a jednotnosť. Z osobitného postavenia rímskokatolíckej cirkvi vyplýva aj osobitné
postavenie jej majetku. Tento majetok sa aj napriek skutočnosti, že z čisto formálneho hľadiska
je zapísaný do vlastníctva jednotlivých útvarov Rímskokatolíckej cirkvi, vyznačuje určitým stupňom
jednotnosti, nakoľko ide vždy o majetok univerzálnej a jednotnej Rímskokatolíckej cirkvi. Univerzálny a
jednotný charakter rímskokatolíckej cirkvi aj majetku uznala Slovenská republika uzatvorením základnej
zmluvy so Svätou stolicou, ktorá bola uverejnená v Zbierke zákonov, pod číslom 326/2001 Z.z.

Navrhovateľ taktiež poukázal na to, že všetky požadované nehnuteľnosti sú poľnohospodárskou pôdou,
alebo lesným pôdnym fondom a teda spĺňajú všetky náležitosti v zmysle § 2 ods. 1 citovaného zákona,
pre vydanie týchto nehnuteľností.

Navrhovateľ v rámci svojho návrhu uviedol, že nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu z jedného z
dôvodov uvedených v § 3 ods. 1 zák.č. 161/2005 Z.z.

Podľa § 4 ods. 1 zák.č. 161/2005 Z.z. povinnou osobou je právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti tohto
zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce, alebo nehnuteľnú vec drží.

Na základe uvedeného má navrhovateľ za to, že splnil všetky podmienky pre vydanie predmetných
nehnuteľností, a preto je odporca povinný predmetné nehnuteľnosti vydať.

Návrh na začatie konania pôvodne smeroval voči odporcovi v 1. rade - Slovenskému pozemkovému
fondu a voči odporcovi v 2. rade - Lesy Slovenskej republiky, š.p., v 3. rade - Obec Tomášov a v 4. rade
- Obec Malinovo.

V priebehu konania vzal navrhovateľ žalobný návrh voči odporcom v 2. (dňa 17.12.2008), 3.(dňa
13.7.2009) a 4. (31.7.2009) rade späť, žiadal konanie voči nim zastaviť, súd konanie pre späťvzatie

návrhu voči odporcovi v 2., 3. a 4. rade uznesením v súlade s ust. § 96 ods. 1, 2, 3 zastavil (viď uznesenie
čl. 196, 290 súd. spisu).

Dňa 19.12.2008 doručil súdu spresnenie žalobného návrhu tak, že navrhol od odporcu v 1. rade vydať
a navrátiť navrhovateľovi vlastníctvo k nehnuteľnosti parc.č. 264 - roľa o výmere 14973 m2, vedenej v
PK vložke č. 124 v k.ú. Vlky, zapísanej na LV č. 307.

Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadril tak, že navrhol návrh na začatie konania v
celom rozsahu zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania s odôvodnením, že je pravdou,
že navrhovateľ si výzvou zo dňa 24. apríla 2006 doručenou dňa 27. apríla 2006 uplatnil u odporcu
v zmysle zák.č. 161/ 2005 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v
katastrálnom územní Vlky, pôvodne vedenej v pozemkovej knihe a v pozemkovoknižnej vložke č. 124,
avšak podmienkou uplatnenia nároku je písomný prejav vôle, ktorý musí byť jednoznačne spojený s
vyjadrením konkrétneho obsahu. V prípade reštitúcie je ním nepochybne určenie, ktorej nehnuteľnosti
sa uplatnenie nároku týka. Rovnako sa z PK vložky č. 124 nedá vyvodiť, že vlastníctvo predmetnej
nehnuteľnosti prešlo do vlastníctva štátu, nakoľko žiadny zo zápisov v pozemnoknižných vložkách
túto skutočnosť nepotvrdzuje. Navrhovateľ teda v zákonnej prekluzívnej lehote ďalšiu z podmienok na
vydanie nehnuteľnosti podľa § 5 ods. 1 a § 3 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. , t.j. reštitučný titul a
žiadne iné doklady osvedčujúce jeho existenciu nedoložil ani k žalobnému návrhu, nepreukázal včas
v prekluzívnej lehote prechod do vlastníctva štátu v rozhodnom období v zmysle § 3 ods. 1 zákona č.
161/2005 Z.z.

Odporca uviedol, že nebol uvedený konkrétny reštitučných titul, na základe, ktorého prešli tieto
nehnuteľnosti do vlastníctva štátu . Navrhovateľ svoju výzvu nedoložil žiadnymi dokladmi ani
pozemkovoknižnými vložkami, na základe ktorých svoj reštitučný nárok odvodzuje.

Odporca má za to že navrhovateľ nepreukázal v stanovenej prekluzívnej lehote zákonom predpokladanú
skutočnosť, teda to, akým spôsobom a či vôbec prešli tieto nehnuteľnosti do vlastníctva štátu v
rozhodnom období, nepreukázal ani to, že je oprávnenou osobou, a preto má za to, že jeho nárok zanikol
zo zákona uplynutím prekluzívnej lehoty. Na základe uvedeného navrhuje aby súd žalobný návrh v celom
rozsahu zamietol.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - uznesením konferencie biskupov zo dňa 14.09.1995, PK
vložkou č. 124, výpisom z LV č.307, ako aj ďalším listinnými dôkazmi, výsluchom právneho zástupcu
navrhovateľa, výsluchom právnej zástupkyne odporcu a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Z uznesenia konferencie biskupov zo dňa 14.09.1995 súd zistil, že konferencia biskupov Slovenska na
svojom riadnom plenárnom zasadnutí vydala toto rozhodnutie: "Nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na
rímskokatolícku cirkev bez uvedenia farnosti alebo biskupstva, sú vedené na rímskokatolícke školy,
sirotince, zrušené rády, spolky a iné cirkevné organizácie patria do vlastníctva toho biskupstva na
území, ktorého sa nachádzajú. Týmto konferencia biskupov Slovenska stanovuje právne nástupníctvo
po zaniknutých alebo zrušených spoločenstvách. Takýto postup je stanovený aj k veciam hnuteľným.
Biskupstvá k ním vykonávajú všetky svoje práva a povinnosti spojené s vlastníctvom."

Z PK vložky č. 124, kat. územie Vlky, súd zistil, že parc. č. 264, vo vzťahu ku ktorej sa navrhovateľ
domáha vydania, že vlastníctvo bolo pôvodne zapísané v prospech Rímskokatolíckej obce veriacich vo
Vlkoch. V PK vložke č. 124 k.ú. Vlky nie je poznamenané poštátnenie parcely č. 264.

Z výpisu z LV č. 307 k.ú. Vlky zo dňa 27.02.2014 súd zistil, že vlastníctvo k parc.č. 264 PKV č. 124 bolo
nadobudnuté darom z 23.2.1927.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že odporcovi bola doručená výzva zo dňa 24.4.2006
na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam v zmysle zák.č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva
k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým
nehnuteľnostiam, v zmysle ktorej Rímskokatolícka cirkev farnosť Tomášov ako oprávnená osoba
vyzvala odporcu ako povinnú osobu podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona na navrátenie vlastníctva k
nehnuteľnostiam pôvodne zapísaných a vedených okrem iných aj v pozemkovoknižnej vložke č. 124
katastrálne územie Vlky.

Z predmetnej výzvy ďalej vyplýva, že nehnuteľnosť zapísaná v uvedenej pozemkovoknižnej vložke
prešla do vlastníctva štátu alebo obce a bola zapísaná v predmetnej pozemkovoknižnej vložke na
základe dôvodu uvedeného v § 3 citovaného zákona, čo osvedčuje zápis v časti B v pripojenej
pozemkovoknižnej vložke, ktorá je verejnou listinou, respektíve v dokumentoch ktoré naň odkazujú.
V predmetnej výzve je uvedené, že Rímskokatolícka cirkev, farnosť Tomášov je právnym nástupcom po
pôvodných vlastníkoch nehnuteľnosti , ktorí sú zapísaní v uvedených pozemkových knihách, respektíve
pozemkovoknižných vložkách. Rímskokatolícka cirkev, farnosť Tomášov bola zriadená v zmysle zákona
č. 308/1991 Z.z. a v zmysle Kódexu kanonického práva (CIC) kanónov 515, § 1,2,3.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané tak, ako to vyplynulo aj z vyššie uvedenej PK vložky,
že dotknutá parcela, ktorej vydania sa navrhovateľ domáha bola pôvodne zapísaná v prospech právneho
predchodcu navrhovateľa. Je pravdou že zo zápisu z pozemkovoknižnej vložky vyplýva, že ako vlastník
predmetných nehnuteľností je označená Rímskokatolícka obec veriacich vo Vlkoch.

V danom prípade sa súd stotožňuje s názorom navrhovateľa, podľa ktorého v danej dobe zápisy v
pozemkovoknižných vložkách v prospech Rímskokatolíckej cirkvi neboli jednotné, nakoľko v tom čase
neexistoval žiaden právny predpis, ktorý by upravoval alebo zjednocoval tieto zápisy. Preto zápisy v
pozemkovoknižných vložkách znejú na Rímskokatolícku obec veriacich v obci, alebo Rímskokatolícku
cirkev. Súd v rámci skutkového stavu ustálil, že vo všetkých týchto prípadoch bola vlastníkom
nehnuteľností rímskokatolícka cirkev a bolo jej výlučným právom určiť, ktorý jej útvar s vlastnou právnou
subjektivitou bude vlastníkom konkrétnych nehnuteľností a z tohto titulu vykonávať všetky práva s tým
s spojené.

Tak ako vyplýva z prípisu konferencie biskupov Slovenska zo dňa 12. marca 2002 v zmysle ktorého:
"farnosti sú právnymi nástupcami rímskokatolíckych fondov, školských fondov, fár, kostolov, oltárnictiev,
obročí a iných rímskokatolíckej cirkvi patriacich fundácií a základnín majúcich podstatu rímskokatolíckej
cirkvi vlastnú. Prechádza na ne všetok hnuteľný ako aj nehnuteľný majetok zapísaný v pozemkovej knihe
alebo v katastri nehnuteľností. "

Na základe uvedeného súd ustálil aktívnu vecnú len na navrhovateľa.

Odporca taktiež v rámci svojho vyjadrenia namietol pasívnu vecnú legitimáciu. Reštitučný zákon definuje
povinnú osobu v ustanovení § 4 ods. 1 reštitučného zákona, pričom povinnou osobou je právnická
osoba, ktorá ku dňu účinnosti tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky,
obce alebo nehnuteľnú vec drží. V zmysle gramatického ako aj logického výkladu tohto ustanovenia je
zrejmé, že povinnou osobou je právnická osoba ktorá spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej
republiky. V danom prípade je pasívne vecne legitimovaný subjekt - Slovenský pozemkový fond.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, pričom
prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§120 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľ vo svojom návrhu
bol povinný v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť
dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním
potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p.
Odporcovi bolo uložené sa k veci písomne vyjadriť, uviesť vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na
svoju obranu a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, respektíve na spochybnenie v návrhu
uvádzaných skutočností, pripojiť zároveň k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa ust. § 2 ods. 1 zák.č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a
náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam, vlastnícke právo sa
vracia k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria
a) poľnohospodársku pôdu
b) hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti,
c) lesný pôdny fond, hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s ním,
d) podiely spoločnej nehnuteľnosti .

Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 citovaného zákona právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam
podľa odseku 1 môže uplatniť oprávnená osoba, ktorou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť

so sídlom na území Slovenskej republiky vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorých
nehnuteľná vec prešla do vlastníctva štátu, obce v období od 8. mája 1945 , židovským náboženským
obciam od 2. novembra 1938 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 3.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 citovaného zákona oprávnenej osobe sa navráti vlastníctvo k nehnuteľným
veciam, ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo obce na základe
c) odňatia bez náhrady postupom podľa zák.č. 142/1947 Zb. o revízii v prvej pozemkovej reformy alebo
podľa zák.č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme ( trvalej úprave vlastníctva k poľnohospodárskej
a lesnej pôde ), a
h) prevzatia bez právneho dôvodu.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 citovaného zákona nehnuteľná vec sa vydá oprávnenej osobe v stave, v
akom je ku dňu v účinnosti tohto zákona.

Podľa ustanovenia § 5 v ods. 1 citovaného zákona právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným
veciam môže uplatniť oprávnená osoba písomnou výzvou voči povinnej osobe do 30. apríla 2006, ak v
tejto lehote preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v tejto lehote právo zaniká.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 3 ak povinná osoba nevyhovie písomnej výzve podľa odseku 2 alebo, ak jej
sídlo nie je známe, môže oprávnená osoba uplatniť svoje nároky na súde v lehote dvanástich v mesiacov
od doručenia písomnej výzvy v inak právo zaniká.

Súd sa pri právnom posúdení predmetného nároku zaoberal námietkami vznesenými zo strany odporcu
a to námietkou spočívajúcou v nedostatočnej reštitučnej výzve a súčasne posúdenia skutočnosti, či
predmetné nehnuteľnosti v rozhodnom období prešli na štát niektorým z dôvodov uvedených v § 3 vyššie
citovaného zákona.

Pokiaľ ide o námietku v nedostatočnej reštitučnej výzve zo strany navrhovateľa v danom prípade
súd musí poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Cdo 247/2009 v
ktorom sa okrem iného uvádza: " Z hľadiska interpretácie § 5 ods. 1 z uvedeného zákona to potom
znamená, že pre riadne uplatnenie práva na navrátenie vlastníctva bolo postačujúce, ak v písomnej
výzve doručenej povinnej osobe do 30. apríla 2006, boli nehnuteľnosti, ku ktorým sa uplatnilo právo
na navrátenie vlastníctva, označené, hoci aj len s odkazom na konkrétne pozemkovoknižné vložky v
konkrétnom katastrálnom území, a rovnako bolo postačujúce, ak reštitučný dôvod v zmysle § 3 zákona
bol preukázaný hoci aj len s odkazom na dokument zapísaný v pozemkovoknižných vložkách, z ktorého
bol tento dôvod zistiteľný. "

V danej veci bolo treba predovšetkým zodpovedať otázku, či výzvou zo dňa 24.4.2006 došlo k riadnemu
uplatneniu práva navrhovateľom v zmysle zák. č. 161/2005 Z.z. Aj s prihliadnutím na existujúcu
judikatúru Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR nemožno výzve navrhovateľa priznať účinky
kvalifikovanej výzvy, spĺňajúcej zákonné náležitosti. Je potrebné si totiž uvedomiť, že nárok na navrátenie
vlastníckeho práva bol uvedeným zákonom priznaný oprávneným osobám, a nie vlastníkom. Až do
uzavretia dohody o vydaní nehnuteľnostiam, je ich vlastníkom doterajší vlastník, ktorému prislúchajú
všetky práva vlastníka. Pôvodný vlastník, ktorého nehnuteľnosti prešli na štát alebo na inú právnickú
osobu v rozhodnom období, je len oprávnenou osobou, ktorej prislúcha právo na uplatnenie nároku.
Oprávnené osoby takto v každom reštitučnom konaní nie sú v pozícii vlastníkov ale len žiadateľov
domáhajúcich sa vydania ich bývalého vlastníctva. Prináleží im preto právo dispozície so svojou
"žiadosťou" t.j. v akom rozsahu a ku ktorým veciam si vlastníctvo uplatnia.

V nadväznosti na túto skutočnosť, ako i ust. §37 Občianskeho zákonníka zakotvujúce pre platnosť
právneho úkonu podmienku jeho určitosti, nemožno preto ani pri výzve oprávnenej osoby o navrátenie
vlastníctva k nehnuteľným veciam ustúpiť od požiadavky minimálnej konkretizácie nehnuteľností, ku
ktorým si oprávnená osoba uplatňuje svoj reštitučný nárok a uvedenie dôvodu, o ktorý ho opiera. Za
použitia širšieho výkladu zákona na splnenie požiadavky určitosti výzvy, okrem presnej špecifikácie
nehnuteľností by postačoval i samotný odkaz na katastrálne územie a pozemnoknižnú vložku, príp.
i bez takéhoto označenia len pripojenie listín. Rovnako tak ku výzve neskôr predložená špecifikácia
nehnuteľností a predloženie listinných dokladov /najneskôr do 30.4.2006/, by nedostatok určitosti
zhojili, keďže z obsahu výzvy posudzovanom v kontexte s ostatnými listinami by bol zrejmý rozsah

uplatňovaného reštitučného nároku. Za takúto však nemožno považovať výzvu navrhovateľa, ktorou
vyzval odporcu na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam /okrem tých, na vrátenie ktorých ho
už vyzval/, pôvodne zapísaných a vedených vo všetkých pozemnoknižných vložkách, v ktorých je
uvedený ako pôvodný vlastník, orgán, zložka alebo inštitúcia rímskokatolíckej cirkvi vo všetkých
katastrálnych územiach na území SR. Naviac za situácie, že pri akceptácii argumentácie navrhovateľa,
že zákonodarca za kvalifikovanú výzvu považuje i takto všeobecne koncipovanú výzvu, by zákonodarca
bremeno preukazovania splnenia predpokladov u oprávnenej osoby presunul práve na osobu povinnú,
čo by v zásade bolo popretím i dispozitívneho práva oprávnenej osoby na uplatnenie si svojich nárokov.
Vychádzajúc však z dikcie zákona č. 161/2005 Z.z. je dôvodný záver, že preukazná povinnosť na
splnenie podmienok na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam zaťažuje práve oprávnenú osobu.

Posudzujúc výzvu navrhovateľa v zmysle vyššie uvedených záverov súd dospel k záveru, že tento
právny úkon navrhovateľa nebol určitý a nekonkretizoval ani dôvod navrátenia vlastníctva, keď poukaz
na ust. § 3 ods. 1 cit.zák.v tomto smere, pri existencii viacerých skutkových podstát, nie je postačujúci.
Preto nespĺňal zákonom požadované náležitosti výzvy. Keďže navrhovateľ si v zákonnej lehote neuplatnil
právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam právne aprobovaným spôsobom, vyvolávajúcim
účinky uplatnenia si práva, jeho nárok v zmysle §5 ods. 1 zák.č. 161/2005 Z.z. zaniklo.

Navrhovateľ si výzvou zo dňa 24.4.2006, doručenou odporcovi uplatnil okrem iného právo na navrátenie
vlastníctva k nehnuteľnosti evidovanej v PKV č. 124 k.ú. Vlky, pričom zároveň uviedol, že reštitučný titul
podľa § 3 zákona č. 161/2005 Z.z. má vyplývať z príslušnej PKV tvoriacej prílohu výzvy. Z príslušnej
PKV č. 124 však nevyplýva žiadny reštitučný titul podľa § 3 z.č. 161/2005 Z.z. V tejto súvislosti
je potrebné poukázať na ustálenú judikatúru NS SR v otázke stanovenia minimálnych kritérií pre
preukázanie reštitučného titulu oprávnenou osobou z.č. 161/2005 Z.z. a následne posúdenia preklúzie
práva z dôvodu podľa § 5 ods. 1 predmetného zákona - Uznesenie NS SR 4Cdo 247/2009, v zmysle
ktorého "k zániku práva by došlo aj v prípade, ak by z výzvy nebolo zrejmé, resp. zistiteľné, ku
ktorým nehnuteľnostiam má byť prinavrátené vlastníctvo alebo ak by nebol preukázaný dôvod prechodu
vlastníctva na štát alebo obec v zmysle § 3 zák.č. 161/2005 Z.z...., preto z hľadiska interpretácie §
5 ods. 1 z.č. 161/2005 Z.z. to znamená, že pre riadne uplatnenie práva na navrátenie vlastníctva
bolo postačujúce, ak reštitučný dôvod v zmysle § 3 bol preukázaný.... len odkazom na dokument
zapísaný v pozemnoknižných vložkách, z ktorého bol tento dôvod zistiteľný." Z PKV č. 124 existencia
akéhokoľvek reštitučného titulu vo vzťahu k parcele číslo 264 nie je zistiteľná a z uvádzaného je zrejmé,
že reštitučný titul podľa § 3 vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti nemožno považovať za preukázaný v
prekluzívnej lehote podľa § 5 zákona č. 161/2005 Z.z. Preto zastáva súd názor, že právo navrhovateľa
na navrátenie vlastníckeho práva v súlade s ust. § 5 ods. 1 veta druhá zák.č. 161/2005 Z.z. vo vzťahu
k spornej nehnuteľnosti parc.č. 264 zaniklo, t.j. sa prekludovalo. Navyše, navrhovateľ bol odporcom na
túto skutočnosť výslovne upozornený v reakcii na výzvu navrhovateľa zo dňa 24.4.2006, navrhovateľ i
napriek tomu nepredložil odporcovi žiadnu listinu, z ktorej by bola zistiteľná existencia reštitučného titulu
podľa § 3 zák.č. 161/2005 Z.z., a ani nešpecifikoval k dnešnému dňu konkrétny reštitučný titul podľa §
3 cit. zákona, o ktorý žalobou uplatnené právo opiera.

Súd je toho názoru, že navrhovateľom uvádzané hypotetické skutočnosti, a to, že k prevodu vlastníctva
na štát parcely č. 264 pravdepodobne došlo až po roku 1951, inak by o tejto skutočnosti bol vedený
zápis v PKV, nakoľko platil prísny intabulačný princíp, prípadne, že vzhľadom k tomu, že v PKV je
poznamenaný iba zápis z roku 1959, ktorý sa týka 2 z 3 zapísaných nehnuteľností, je možné usudzovať,
že v roku 1959 ešte parcela č. 264 bola evidovaná v PKV č. 124 v prospech tam uvedeného vlastníka, a
v roku 1997 bolo ukončené konanie o obnove evidencie pozemkov v k.ú. Vlky a zapísané rozhodnutie o
obnove evidencie pozemkov (ROEP), o čom svedčí zápis na LV č. 307 k.ú. Vlky a v dôsledku toho bolo
zapísané vlastnícke právo k parcele č. 264 v prospech štátu v správe odporcu a k prevodu vlastníctva
na štát nemohlo dôjsť ani po rozhodnom období (t.j. po 1.1.1990), nakoľko v takom prípade by titulom
nadobudnutia nebol ROEP, ale konkrétna zmluva, ktorou by štát nehnuteľnosť nadobudol - súd tieto
vyjadrenia navrhovateľa považoval za hypotetické, žiadnym spôsobom nepreukázané, teda navrhovateľ
neuniesol dôkazné bremeno a ničím nepreukázal, že nehnuteľnosť parc.č. 264 k.ú. Vlky prešla na
štát v rozhodnom období ( od 8.5.1945 do 1.1.1990), a túto skutočnosť navrhovateľ kvalifikovane
nepreukázal ani vo výzve adresovanej odporcovi na navrátenie vlastníctva k dotknutej nehnuteľnosti zo
dňa 24.4.2006.

Z odpovede Okresného úradu Senec, katastrálneho odboru zo dňa 13.05.2014 vyplýva, že zápis
vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti v prospech SR bol vykonaný na základe ukončeného
konania ROEP v k.ú. Vlky, ktorý bol schválený rozhodnutím správneho orgánu pod č. 14-1/ROEP/97
dňa 11.11.1997, ktoré vyjadrenie priamo potvrdzuje hodnovernosť údajov uvádzaných na LV č. 307
ohľadne zápisu vlastníctva k spornej parcele č. 264 k.ú. Vlky v prospech Slovenskej republiky (časť B
LV č. 307 - titul nadobudnutia). Z uvedenej odpovede ďalej vyplýva, že podkladom pre vykonanie zápisu
vlastníckeho práva mala byť výlučne PKV č. 124 (..."iný doklad preukazujúci vlastnícke právo k parc. reg.
"E" č. 264 sa nenachádza v archíve katastrálneho odboru OÚ Senec."), ktoré skutočnosti jednoznačne
preukazujú, že k prechodu vlastníckeho práva na Slovenskú republiku nedošlo v tzv. rozhodnom období
od 8.mája 1945 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 3 zák.č. 161/2005 Z.z., teda nie je splnená
jedna zo základných podmienok pre navrátenie vlastníctva k nehnuteľnosti podľa cit. zákona. V danom
prípade nie je ani namieste prípadná námietka správnosti a zákonnosti postupu správneho orgánu v
konaní ROEP zo strany navrhovateľa, nakoľko konanie ROEP v k.ú. Vlky s poukazom na nadobudnutie
právoplatnosti správneho orgánu v mesiaci november 1997 o schválení registra obnovenej evidencie
pozemkov podľa § 7 ods. 3 z.č. 180/1995 Z.z. v znení účinnom k 1.1.1997 - k dnešnému dňu nutné
považovať za právoplatne skončené a vykonané oprávneným orgánom, nie je ho možné spochybniť v
rámci konania na všeobecnom súde, nakoľko pokiaľ ide o akty správnych orgánov, ktoré by boli vecne
vadné alebo nezákonné, platí prezumpcia ich správnosti, pokiaľ sa nepreukáže opak; ten je možné
dosiahnuť ich nápravou v existujúcom platnom systéme opravných prostriedkov. Od právoplatnosti
dotknutého rozhodnutia uplynulo 17 rokov a nie je možné sa t.č. domáhať jeho zmeny, okrem toho
navrhovateľ bol účastníkom konania ROEP v k.ú. Vlky (viď zápis v časti B LV č. 324-príloha) a teda
disponoval všetkými oprávneniami účastníka konania vymedzenými v zákone č. 180/1995 Z.z., teda i
právom podať relevantné opravné prostriedky (doklad na čl. 329 súdneho spisu).

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a návrh navrhovateľa
v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a
úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania 1 724,41 Eur a to za tieto právne úkony nasledovne:

- 1x prevzatie a príprava právneho zastúpenia /§14 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 10 ods. 1 a 2 vyhl.
Č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb/ - plná moc
zo dňa 26.10.2007
1 336,21Eur

- 1x účasť na pojednávaní dňa 30.11.2007 /bez meritórneho prejednania veci - §14 ods. 4 v spojení s
§ 10 ods. 1 a 2 vyhl.č. 655/2004 Z.z./
334,05Eur
- 2x hodnota režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. v roku 2007
11,82Eur
Spolu: 1 682,08Eur

Náhrada cestovných výdavkov:
- Účasť na pojednávaní dňa 30.11.2007 - cesta z Bratislavy do Pezinka a späť
Spolu: 12,75Eur

Náhrada za stratu času:
- Účasť na pojednávaní dňa 30.11.2007; cesta z Bratislavy do Pezinka a späť
Spolu: 29,58Eur

Trovy konania spolu: 1 724,41Eur

Hodnota predmetu konania vo výške 455 452,71 eur vychádza z hodnoty ornej pôdy, trvalých trávnych
porastov a záhrad, ktorá bola zistená podľa prílohy č. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach
a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov
a z ceny zastavaných plôch určených v programe - Ústav lesných zdrojov a informatiky, pričom táto
korešponduje s hodnotou predmetu sporu určenou v listine Identifikácia sporu založenou do súdneho

spisu v súdnom konaní právnickou osobou LESY SR, š.p. /čl. 202 a 203 súdneho spisu/, a ktorá bola
Okresným súdom Pezinok v plnom rozsahu akceptovaná pre účely vyčíslenia trov právneho zastúpenia
právnickej osoby LESY, š.p. v tomto súdnom konaní.

O náhrade za súdny poplatok súd nerozhodoval, nakoľko predmetné konanie je vecne oslobodené od
súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Okresný súd Pezinok,
písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3
O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno
odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205a/
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.