Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 26, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/108/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713209877
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6713209877.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov

JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej, v právnej veci žalobcov 1. H. X., nar. XX. XX. XXXX a
2. P. X., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom M., Ľ. A. XXXX/XX, zastúpených JUDr. Michalom Vlkolinským,
advokátom, Advokátska kancelária vo Zvolene, Námestie SNP 17/29, proti žalovanému SEKIER, s. r. o.,
so sídlom Zvolen, Námestie SNP 41, IČO: 31 692 885, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Ulianko
& partners, s. r. o., so sídlom Zvolen, Námestie SNP 41, IČO: 36 856 517, o nahradenie vyhlásenia vôle
na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu
Zvolen č. k. 17C/113/2013- 171 zo dňa 25. 10. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali nahradenia
vyhlásenia vôle žalovaného do zmluvy o prevode vlastníctva X - izbového bytu č. XX, ktorého
sú žalobcovia nájomníkmi, uzavretej podľa zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov, ktorý byt sa nachádza na štvrtom poschodí vo vchode č. XX bytového domu na ul. Ľ. A.
vo M., je zapísaný v kat. úz. J. na LV č. XXXX, na parc. KN-C XXXX o výmere 214 m2, zastavané

plochy a nádvoria a stavba súp. č. XXXX, evidovaný pod B XX na žalovaného v podiele 1/1 a v podiele
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a v spoluvlastníckom podiele k pozemku
7372/132520.

2. Okresný súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že vlastníkom sporného bytu je žalovaný a
nájomníkmibytusúžalobcovianazákladezmluvyonájmez01.09.1996.Žalobcoviavyzvaližalovaného
dňa 15. 04. 2013 na prevod vlastníctva sporného bytu v zmysle § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. do

30 dní od doručenia žiadosti a táto žiadosť ktorá bola žalovanému doručená 17. 04. 2013. Sporný byt
pôvodne patril do majetku štátu a štátneho podniku Bučina Zvolen. V procese privatizácie byt nadobudla
obchodná spoločnosť Bučina, a. s., ktorá založila spoločnosť Bučina - Byty, s. r. o., ktorá bola zapísaná
do obchodného registra 16. 01. 1997. Bučina, a. s., vložila do majetku spoločnosti Bučina - Byty, s. r.
o. celý bytový fond a následne Bučina - Byty, s. r. o., vložila tento majetok (bytový fond) ako nepeňažný
vklad spoločníka do obchodnej spoločnosti SEKIER, s. r. o., a to 08. 02. 2000. Spoločnosti Bučina - Byty,
s. r. o., a SEKIER, s. r. o. nie sú osoby s majetkovou účasťou štátu, fondu národného majetku alebo obce.

Pri nakladaní s bytovým fondom nebol pôvodný vlastník Bučina, a. s., nijako obmedzený a nepeňažný
vklad (byty, ktoré pôvodne patrili do majetku štátneho podniku Bučina) do spoločnosti Bučina - Byty, s.
r. o., nebol v rozpore so zákonom, k obmedzeniu došlo až účinnosťou novely zák. č. 182/1993 Z. z. od
01. 07. 1998 (správne od 01. 06 1998), ktorá bola vykonaná zák. č. 158/1998 Z. z. Keďže spoločnosťBučina - Byty, s. r. o., nezískala bytový fond v rámci privatizácie, nevzťahovalo sa naň obmedzenie podľa
§ 18 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. a spoločnosť Bučina - Byty, s. r. o., nebola povinná previesť vlastníctvo
k bytu na nájomcu bytu za tzv. regulovanú cenu. Taká povinnosť následne neprešla ani na žalovanú

spoločnosť SEKIER, s. r. o. Žalovaná spoločnosť SEKIER, s. r. o. nie je subjektom uvedeným v § 17
ods. 3 zák. č. 182/1993 Z. z., ani nebola založená subjektom uvedeným v tomto ustanovení.

3. Spoločnosti Bučina - Byty, s. r. o. a SEKIER, s. r. o., neboli subjektmi povinnými previesť
vlastníctvo bytov za regulovanú cenu, čo bolo judikované rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici

12Co/86/2005 z 23. 02. 2006 a rozsudkom Najvyššieho súdu SR 3 Cdo 165/2006 z 22. 06. 2007, vo
veci nájomcov bytov, ktorí sa proti spoločnosti SEKIER, s. r. o., domáhali uloženia povinnosti previesť
vlastníctvo bytu a taký návrh bol zamietnutý. Súdy v tomto konaní vychádzali z toho, že povinnosť tzv.
regulovanej ceny pri prevode vlastníctva bytov podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov je
viazaná na subjekt vlastníctva a žalovaný nebol viazaný regulovanou cenou. Rovnaký záver vyplynul v
obdobnej veci z rozhodnutia Okresného súdu Zvolen sp. zn. 6C/125/2002 a Krajského súdu v Banskej

Bystrici sp. zn. 17Co/81/05 z 26. 06. 2005. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
17Co/81/2005 z 26. 06. 2005, „Bučina, a. s., Zvolen dňa 26. 11. 1996 pri vzniku spoločnosti Bučina -
Byty, s. r. o., nebola obchodnou spoločnosťou s účasťou štátu alebo Fondu národného majetku alebo
obce... na ktorú by sa vzťahovalo pri prevode bytu nájomcovi blokačné ustanovenie upravené v § 17
ods. 3 zák. č. 182/1993 Z. z.“(č. l. 164,165). Žalobcovia poukazovali na rozsudok Krajského súdu Banská

Bystrica 24S 58/2010-59 z 24. 09. 2010 a rozsudok Najvyššieho súdu SR 10Sžr 1/2011 z 08. 06. 2011,
ktorým súdy zrušili rozhodnutie správy katastra o vklade vlastníckeho práva k spornému bytu č. 12, ale
v tomto konaní sa súdy nezaoberali, či spoločnosť SEKIER, s. r. o., je povinná byt predať za regulovanú
cenu, iba tým, že spoločnosť SEKIER, s. r. o., nemohla byt previesť na iného ako na nájomcu, pretože
je viazaná § 16 ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov.

4. Okresný súd sa nezaoberal námietkou premlčania, ktorú vzniesol žalovaný, lebo žalovaní už 12. 10.
1999 požiadali o prevod vlastníctva sporného bytu a s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR sp.
zn.: IV 58/2009, v ktorom sa uvádza, že právo na prevod vlastníctva bytu nie je vlastnícke právo, ale
právo majetkové, ktoré sa premlčí v 3 ročnej premlčacej dobe, ktorá uplynula. Okresný súd k námietke

premlčania uviedol, že dôvodom zamietnutia žaloby bola tá skutočnosť, že žalovaný nie je podľa § 17
ods. 3 Zákona o vlastníctve bytov povinný sporný byt predať za regulovanú cenu.

5. Na právne posúdenie okresný súd uviedol § 1 ods. 1, § 17 ods. 1, ods. 3 zák. č. 182/1993 Z. z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu v zmysle §

255 ods. 1 CSP priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia.

6. Žalobcovia vo včas podanom odvolaní okresnému súdu vytýkali nesprávne skutkové zistenia a
právne posúdenie veci. Zopakovali, že ako nájomcovia sporného bytu listom z 15. 04. 2013 požiadali

žalovaného o prevod vlastníctva k bytu, na čo im žalovaný neodpovedal a návrh zmluvy o prevode
vlastníctva bytu im nepredložil. Záver okresného súdu, že na žalobcu neprešla povinnosť previesť
byt na žalobcov za regulovanú cenu, je v rozpore s § 17 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov. Bučina, a. s., ako pôvodný vlastník o povinnosti v zmysle § 17 ods. 3 v
spojení s § 18 zákona o vlastníctve bytov vedel, čo potvrdil svedok Eugen Kramár, bývalý ekonomický

riaditeľ spoločnosti, ktorý na pojednávaní uviedol, že v roku 1995 dostal pokyn od generálneho riaditeľa
Lispúcha, aby zisťoval, za akých okolností by tieto byty mohli predať za vyššiu cenu ako umožňoval
zákon. Predaj bytov upravuje Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý stanovil okruh
subjektov, na ktorých prevody sa bez výnimky uplatní cenová regulácia. Úprava regulovanej ceny do
istej miery spočíva v obmedzení vlastníckeho práva povinného subjektu a je opodstatnená, čo vyplýva

z názoru pléna Ústavného súdu SR z 04. 04. 2002 (sp. zn.: PL ÚS 26/00), v ktorom sa uvádza, že
obmedzenie vlastníckeho práva je opodstatnené ochranou nájomcov v sprivatizovaných domoch a zo
strany zákonodarcu si vyžiadala výnimočné zákonné obmedzenie v podobe kontraktačnej povinnosti
s ustanovením maximálnej ceny. Tiež každá nasledujúca úprava § 17 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z. z.
znamenala rozšírenie okruhu povinných subjektov, a teda úmyslom právnej úpravy bolo zachytiť každú

situáciu, keď byty postavil štát z celospoločenských zdrojov. Bučina, a. s., mala povinnosť previesť byt
nájomcovi s nájomným vzťahom na dobu neurčitú a prevod bytu na inú osobu ako nájomníka znamenal
porušenie povinnosti spoločnosti Bučina, a. s., v zmysle § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z .S prevodom
sporného bytu na žalovaného sa prevádzala aj povinnosť previesť byt nájomcovi za tzv. regulovanúcenu. Žalobcovia navrhli, aby odvolací súd žalobe vyhovel alebo aby rozsudok okresného súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zopakoval, že žalobcovia počas konania žiadnym spôsobom
nepreukázali, že by sa ust. § 17 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov malo vzťahovať na osobu žalovaného,
preto neuniesli dôkazné bremeno, že kúpna cena, ktorá je súčasťou petitu žaloby, má byť v regulovanej
stanovenej výške. Navyše nárok uplatnený žalobou je v celom rozsahu premlčaný. Navrhol, aby
odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP)
rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol vo veci samej a o trovách strán sporu podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil ako vecne správne.

9. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov tento zákon
upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome,
práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na práva a
povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov Občiansky zákonníka a osobitné predpisy.

Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z. z., v znení platnom od 01. 08. 1996 do 15. 07. 1999, dohodnutá
cena bytu a pozemkov podľa odseku 1 nesmie prevýšiť cenu určenú podľa § 18, 18a a 18b, ak sa byt

prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu z vlastníctva
a) štátu vrátane Slovenského pozemkového fondu,
b) obce,
c) obchodnej spoločnosti s účasťou štátu alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky alebo
obce,

d) obchodnej spoločnosti založenej obchodnou spoločnosťou uvedenou v písmene c),
e) právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá nadobudla byty do vlastníctva podľa osobitného predpisu.

Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z. z., v znení platnom od 01. 07. 2004, dohodnutá cena bytu a
pozemkov podľa odseku 1 nesmie prevýšiť cenu určenú podľa § 18, 18a a 18b, ak sa byt prevádza do

vlastníctva doterajšieho nájomcu z vlastníctva
a) štátu vrátane štátnych podnikov v likvidácii a Slovenského pozemkového fondu,
b) obce alebo vyššieho územného celku, ktorý nadobudol byty do vlastníctva podľa osobitného predpisu,
c) obchodnej spoločnosti s účasťou štátu alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky, alebo
obce,

d) poľnohospodárskeho družstva, výrobného družstva alebo spotrebného družstva,
e) obchodnej spoločnosti založenej obchodnou spoločnosťou uvedenou v písmene c) alebo družstvom
uvedeným v písmene d),
f) právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá nadobudla byty do vlastníctva podľa osobitného predpisu,
g) záujmového združenia právnických osôb a do roku 1989 spoločenskej organizácie Revolučné

odborové hnutie a jej právnych nástupcov, a to príslušné odborové zväzy odborových organizácií
a následne Jednotný majetkový fond zväzov odborových organizácií v Slovenskej republike, ktorá
nadobudla do vlastníctva byty postavené v rámci združenia finančných prostriedkov na bytovú výstavbu
podľa osobitných predpisov platných v čase výstavby bytov,
h) obchodnej spoločnosti založenej štátom podľa osobitného predpisu.

Podľa § 29 ods. 7 zák. č. 182/1993 Z. z., ktorý je účinný od 01. 06. 1998, vlastník domu, ktorý
nadobudoldomdovlastníctvapodľaosobitnéhopredpisuzvlastníctvaštátu,Slovenskéhopozemkového
fondu, obce, bytového družstva, obchodnej spoločnosti s účasťou obce, štátu alebo bytového družstva,
alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky alebo z vlastníctva družstva alebo z vlastníctva

obchodnej spoločnosti uvedenej v § 17 ods. 3 písm. e), alebo ak ide o byty alebo o ateliéry v domoch
nadobudnutých podľa osobitného predpisu, nemôže previesť vlastníctvo domu podľa osobitného
predpisu, ak v dome požiadal nájomca o prevod vlastníctva bytu. Cena bytu nesmie presiahnuť cenu
uvedenú v § 18 ods. 1 a § 18a ods. 1.Podľa § 29b ods. 3 zák. č. 182/1993 Z. z., ktorý je účinný od 01. 06. 1998, nájomcovi bytu, ktorý požiadal
o prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu alebo s ktorým bola

uzavretá zmluva o budúcej zmluve, nezaniká právo na prevod vlastníctva bytu, aj keď k prevodu bytu do
vlastníctva nedošlo v lehote podľa tohto zákona alebo v lehote dohodnutej v zmluve o budúcej zmluve,
ak nájomca svoju žiadosť o prevod vlastníctva bytu písomne nevzal späť; týmto späťvzatím žiadosti
nezaniká nájomcovi právo podať ďalšiu žiadosť o prevod vlastníctva bytu.

10. Odvolanie nebolo dôvodné. Žalobcovia nepreukázali, že s prevodom sporného bytu na spoločnosť
Bučina - Byty s. r. o. a následne na žalovaného bola spojená povinnosť previesť byt na žalobcov
ako nájomcov bytu. Žalobcovia ani netvrdili, že už v čase tohto prevodu požiadali spoločnosti Bučina
a. s. o prevod vlastníctva sporného bytu. Tvrdenie žalobcov, že s prevodom bytu na žalovaného
prešla na žalovaného, resp. na každého vlastníka povinnosť pôvodného vlastníka Bučina a. s. previesť
byt nájomcovi za tzv. regulovanú cenu, bolo vyvrátené aj právoplatnými rozhodnutiami súdov, ktoré

posudzovali rovnakú právnu otázku v iných konaniach, na ktoré okresný súd poukázal (Krajský súd
Banská Bystrica sp. zn.12Co/86/2005 z 23. 02. 2006, sp. zn. 17Co/81/05 z 26. 06. 2005).

11. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. sa na práva a povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových
priestorov vzťahuje Občiansky zákonník a aj osobitné predpisy. V druhej časti tento zákon upravuje iba

individuálne prevody vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Prevody sporného
bytu (v rámci celého bytového fondu) zo spoločnosti Bučina, a. s., na Bučina - Byty, s. r. o. a následne
na žalovaného, sa neriadili zák. č. 182/1993 Z. z., ale Obchodným zákonníkom. To, že prevod bytov z
pôvodného vlastníka Bučina, a. s., bol platným právnym úkonom, preukazuje vlastníctvo sporného bytu,
ktoré svedčí žalovanému.

12. Žalobcovia poukázali na ústavno-právnu ochranu nájomcov bytov, ktorá mala vyplývať z rozhodnutia
Ústavného súdu SR sp. zn.: PL ÚS 26/00 z 04. 04. 2002, ktorý sa zaoberal kontraktačnou povinnosťou s
ustanovením maximálnej ceny v sprivatizovaných domoch. Svoje tvrdenie nekonkretizovali na skutkový
stav v tomto konaní, kde žalobcovia užívajú sporný byt na základe zmluvy o nájme z 01. 09. 1996

a tento byt bol z obchodnej spoločnosti Bučina, a. s., vložený do Bučina - Byty, s. r. o., následne
Bučina - Byty, s. r. o., vložila tento majetok (bytový fond) ako nepeňažný vklad spoločníka do obchodnej
spoločnosti SEKIER, s. r. o. Záver vyplývajúci z rozhodnutia ústavného súdu je založený na posúdení
ochrany nájomcov v sprivatizovaných domoch. V posudzovanej veci žalovaný ani spoločnosť Bučina
- Byty, s. r. o., nezískali sporný byt do vlastníctva v rámci privatizácie, a preto sa na nich nevzťahuje

regulovaná cena pri prevode bytu podľa § 18 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z.. Z rozhodnutia ústavného súdu
tak nemožno bez ďalšieho vyvodiť záver o povinnosti žalovaného uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva
bytu za podmienok, ktoré sú uvedené v žalobe a taký záver nemožno vyvodiť ani z neskoršej právnej
úpravy Zákona o vlastníctve bytov vzhľadom na to, že v čase prevodu sporného bytu na právneho
predchodcu žalobcu Bučina - Byty, s. r. o., žiadne obmedzenie neexistovalo, čo konštatovali súdy aj v

iných konaniach, na ktoré poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd.

13.Ustanovenie§17ods.3zák.č.182/1993Z.z.vymedzujeokruhpovinnýchosôb,naktorésavzťahuje
regulovaná cena bytu. Žalobcovia nepreukázali, že žalovaný je osobou, ktorá je v tomto ustanovení
vymenovaná. Okrem toho v čase účinnosti zák. 158/1998 Z. z., ktorým bol od 01. 06. 1998 doplnený

Zákon o vlastníctve bytov aj ust. § 29 ods. 7 a § 29b, byty už patrili spoločnosti Bučina - Byty, s. r. o..

14. V posudzovanej veci je žalovaný pasívne vecne legitimovanou osobou ako vlastník a prenajímateľ
sporného bytu, ale na zamietnutie žaloby postačovalo, že žalovaný nebol povinný byt predať za tzv.
regulovanú kúpnu cenu podľa § 17 ods. 3 v spojení s § 18 ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov, ako

požadovali žalobcovia. Okresný súd rešpektoval právnu úpravu, zohľadnil všetky právne významné
skutočnosti. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262
ods. 1 CSP). V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).16. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.
1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432

ods. 2 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a

čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).
Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní
náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432
ods. 1 CSP).

Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným
dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.