Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 17, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/142/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108231756
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8108231756.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu, v právnej veci žalobcu SIBERIA s.r.o., IČO: 36
479 802 so sídlom Prešov, Tkáčska 6507/2, zastúpená JUDr. Ladislavom Jančim, advokátom, Dončova
1451/21, Ružomberok, proti žalovanej Slovenská republika - Úrad geodézie, kartografie a katastra
Slovenskej republiky, Chlumeckého 2, P.O.BOX 57, Bratislava 212, o určenie povinnosti nahradiť škodu,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 15C/196/2008-433 zo dňa 06.02.2015
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalovanému vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu s tým, že o výške nároku rozhodne súd 1.inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobný návrh zamietol.

2. Ďalším výrokom vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením v lehote 30 dní
od právoplatnosti rozsudku.

3. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil súd článkom 36 ods.3 Listiny základných práva slobôd -
Ústavného zákona č. 23/1991 Zb., č.l, 46 ods. 3, 4 Ústavy SR, §§ 3,5,6,9 ods. 1,2, § 15 ods. 1,2, § 17
ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., § 3 ods. 1,2,4, § 49 ods. 1,2, § 59 ods. 3 zák.č . 71/1967 Zb., § 11 ods. 1,2, §
18 ods. 2 písm. a/, § 22 ods. 4, § 28 ods. 1,3, § 29, § 32 ods. 1 zák. č. 162/1995 Zb. (Katastrálny zákon),
§ 517 ods. 1,2 OZ, § 151 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej O.s.p.).

4. Konštatoval, že rozsudkom zo dňa 31.01.2012 žalobe vyhovel v plnom rozsahu. Dospel k záveru,

že nárok žalobcu je dôvodný, pretože medzi protiprávnym konaním - nesprávnym úradným postupom
a vzniknutou škodou je priama príčinná súvislosť ako priama väzba javov, v rámci ktorých jeden jav
príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Ak by Správa katastra Prešov postupovala v súlade so zákonom,
kupujúci by nadobudol svoj majetok v hodnote ním zaplatenej kúpnej ceny. Keďže právny poriadok SR
podmieňujeprevodnehnuteľnostipovolenímvkladunapríslušnomorgánesprávykatastraanepostačuje
len podpis kúpnej zmluvy, nebolo možné pre platnosť takéhoto právneho úkonu zvoliť inú alternatívu.

5. Ďalej súd konštatoval, že z jeho pohľadu ak by chod veci po podaní návrhu bol zákonný, k vkladu
by došlo pred vyhlásením konkurzu na majetok predávajúceho, v dôsledku čoho by sa kupujúci
stal vlastníkom týchto nehnuteľností. Kúpna cena zaplatená právnym predchodcom žalobcu sa však
nevrátila a aj predmetné nehnuteľnosti boli zahrnuté do konkurznej podstaty úpadcu - predávajúceho.Kupujúci plnil kúpnu cenu v súlade so zmluvnou dohodou, zákon nevymedzuje čas zaplatenia kúpnej
ceny pri prevode nehnuteľnosti, táto otázka je ponechaná na vôli zmluvných strán. Postup zaplatenia
kúpnej ceny pred povolením vkladu nie je možné vnímať ako pochybenie žalobcu.

6. Ani s argumentáciou o zdôvodnení príčiny vzniku škody žalovanou, ktoré z jej pohľadu bolo
zapríčinené vyhlásením konkurzu na majetok predávajúceho pre nesplnenie si povinnosti voči veriteľom
sa súd nestotožnil a považoval ju za irelevantnú. Vyplýva to aj zo súdom popísaných časových súvislostí,
keď k vyhláseniu konkurzu došlo až po realizovaní nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu.

Bolo povinnosťou správy katastra povoliť vklad, ak nezistil žiadne chyby v návrhu na vklad a pokiaľ
otázku existencie prekážok povolenia vkladu vyhodnotil nesprávne, nesie za to ex lege zodpovednosť
vrátane zodpovednosti za škodu, ktorá má pôvod v takomto nesprávnom postupe.

7. Súd sa vyporiadaval s námietkami žalovanej a za neopodstatnenú považoval námietku týkajúcu sa
neplatnosti kúpnej zmluvy predloženej k návrhu na vklad z dôvodu, že jej súčasťou nie je geometrický

plán. K tomu je potrebné uviesť, že v čase vedenia predmetného katastrálneho konania mal byť
geometrický plán len prílohou návrhu na vklad ( § 30 ods. 4 písm. d) Katastrálneho zákona platného
k podaniu návrhu na vklad ). Kúpna zmluva obsahovala všetky obligatórne náležitosti ktoré vyžaduje
ustanovenie § 588 a nasl. OZ a je potrebné zdôrazniť, že na jej neplatnosť nebolo v predmetnom
katastrálnom konaní poukazované ani správou katastra a ani katastrálnym úradom. Ďalej súd v tomto

konaní nie je oprávnený hodnotiť postup Krajského súdu v Košiciach pri posudzovaní návrhu na
vyhlásenie konkurzu na majetok OZKN a.s. podaný Devín bankou a.s. Súd v tomto konaní je povinný
rešpektovať vydané rozhodnutie o vyhlásení konkurzu a nakoľko ide o rozhodnutie právoplatné vydané
príslušným konkurzným súdom a nie je v právomoci tohto súdu ho preskúmavať.

8. Po odvolaní žalovanej Krajský súd v Prešove rozsudkom sp.zn. 5Co/56/2012 zo dňa 20.06.2013
zrušil rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd posúdil odvolanie žalovanej ako dôvodné.
Odvolací súd vyslovil právny názor, že medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou nie
je priama príčinná súvislosť ako priama väzba javov, v rámci ktorých jeden jav vyvoláva druhý jav, teda
príčina a následok. Aj keď právny predchodca žalobcu konkurz predávajúceho nezavinil a neporušil

žiadnu svoju povinnosť a k vyhláseniu konkurzu došlo až po nesprávnom úradnom postupe žalovaného,
toto bola tá ďalšia skutočnosť, ktorá sa pridružila, pričom nárok na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny nebol
ani len čiastočne uspokojený v konkurznom konaní voči predávajúcemu. Nehnuteľnosť bola zahrnutá
do konkurznej podstaty a v rámci nej predaná. Odvolací súd preto uložil súdu vec opätovne prejednať a
zaoberať sa otázkou príčinnej súvislosti a zároveň sa vyporiadať so všetkými námietkami žalovaného,

ktoré vyslovil v odvolaní.

9.Povrátení vecipodalžalobcaMEBARealitys.r.o. sosídlomTkáčska6507/2Prešovnávrhnazámenu
účastníkov konania tak, aby na miesto obchodnej spoločnosti MEBA Reality s.r.o. vstúpil do konania
pôvodný žalobca spoločnosť SIBERIA s.r.o. so sídlom tamtiež. Dôvodom procesného návrhu je dohoda

o odstúpení od zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.04.2009 medzi SIBERIA s.r.o. a MEBA Reality
s.r.o. zo dňa 11.06.2014. Uznesením č.k. 15C/196/2008-420 zo dňa 24.06.2014 súd pripustil, aby do
konania na miesto doterajšieho žalobcu MEBA Reality s.r.o. so sídlom Tkáčska 6507/2 Prešov vstúpil
ako nový žalobca SIBERIA s.r.o. so sídlom tamtiež. Procesné rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 92
ods. 2,3 O.s.p.

10. Po zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.06.2013 nenastala žiadna zmena
skutkového stavu, ani dôkaznej situácie, preto súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu tak,
ako ho mal zistený súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

11. Pokiaľ predpokladom uplatnenia zodpovednosti za škodu spôsobenú štátom je 1. nesprávny úradný
postup, alebo nezákonné rozhodnutie štátneho orgánu, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím a vznikom škody, tzv. kauzálny nexus,
mal súd za preukázané, že v predmetnej právnej veci bol preukázaný nesprávny úradný postup orgánu
štátnejsprávy,tedaKatastrálnehoúraduaSprávyKatastraPrešovvkatastrálnomkonaníč.V2902/2004,

keď nepostupovali v súlade s ust. § 32 ods. 1 Katastrálneho zákona v spojení s ust. § 27 ods. 2
Správneho poriadku a porušil hneď po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva 13.07.2004 zákonnú
30-dňovú lehotu a nepovolil vklad vlastníckeho práva, ale v posledný deň 13.08.2004 konanie prerušil.
Aj následné kroky orgánu štátnej správy boli nezákonné, nerešpektujúce právny názor odvolaciehoorgánu a keďže pre takýto postup nebol daný dôvod, javí sa, že až svojvoľné. S právnym posúdením
súdu sa stotožnil aj odvolací súd a dal za pravdu žalobcovi, že konanie orgánu štátnej správy je možné
posúdiť ako nesprávny úradný postup v súlade s ust. § 9 ods. 1,2 zák. č. 514/2003 Z.z. Ďalej mal

súd za preukázanú aj existenciu druhého predpokladu uplatnenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
štátom a tým je vznik škody, ktorou je ujma v majetkovej sfére poškodeného objektívne vyjadriteľná
v peniazoch. V tomto prípade je škodou zmenšenie majetku poškodeného (žalobcu), ktorá vznikla v
dôsledku škodovej udalosti ktorou je, že nedošlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva pre kupujúceho
v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote (13.08.2004) a teda nedošlo ani k majetkovému prírastku na

strane kupujúceho, ktorý v prípade štandardného zákonného postupu mal nadobudnúť nehnuteľnosť v
hodnote pôvodne 39.750.000,- Sk v prípade povolenia vkladu. Naopak, z dôvodov prieťahov v konaní
spôsobených Správou katastra Prešov došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok predávajúceho OZKN
a.s. Prešov dňa 30.06.2005 a predávaná nehnuteľnosť bola zahrnutá do konkurznej podstaty a v rámci
podstaty predaná. K uspokojeniu pohľadávky nedošlo.

12. K tretiemu predpokladu vyvodenia zodpovednosti za škodu spôsobenú štátom je potrebné
preukázanie príčinnej súvislosti medzi v danom prípade nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody, tzv. kauzálny nexus, kde nedošlo k zhode právneho názoru prvoinštančného a odvolacieho súdu.
Kým súd prvej inštancie vyhodnotil zodpovednosť za vzniknutú škodu v priamej príčinnej súvislosti s
nesprávnym úradným postupom Správy katastra Prešov a Katastrálneho úradu Prešov, odvolací súd

vyslovil odlišný právny názor. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu sa uvádza, že pri
zisťovaní príčinnej súvislosti nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku,
pričom časová súvislosť iba napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. Skutočne nesprávny úradný
postup žalovaného bol významným článkom čo do príčiny a následku a ak by nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu, možno by sa majetok žalobcu nebol zmenšil. Zo sledu príčiny a následkov však

vyplýva, že k zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo priamo a nesprostredkovane nesprávnym úradným
postupom žalovaného, ale pridružila sa ďalšia skutočnosť, ktorá má vplyv na nevyplatenie kúpnej ceny
a to vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti OZKN a.s. uznesením Krajského súdu v Košiciach zo
dňa 30.06.2005 č.k. 6K 67/2003-102.

13. Výrok o trovách konania odôvodnil ust.§ 151 ods.3 O.s.p. s tým, že v zložitých prípadoch, najmä z
dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd
môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej;
ustanovenie § 166 sa nepoužije.

14. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie. Namietal nespreskúmateľnosť rozhodnutia z dôvodu, že spôsob, akým súd vyložil
ustanovenia zákona o náhrade škody je neprimerane favorizujúci štát a ústavne nekonformný. Preto
namietané súdne rozhodnutie trpí prvkom nepreskúmateľnosti a je mu vlastné popretie významu a
obsahu rozhodnutí Ústavného súdu SR premietajúcich sa napríklad do jeho nálezu sp.zn. 1ÚS 114/08.

Súd osobitne nevysvetlil ako je možné ako príčinu vzniku škody označiť začatie konkurzného konania,
ktoré začalo po viac ako jednom roku od uplynutia zákonnej lehoty na rozhodnutie o vklade. V
neposlednom rade aj prijal záver o tom, že príčinou škody je konkurzné konanie, potom sa nevyporiadal
s priebehom konkurzu a osobitne nereagoval na tú časť argumentácie žalobcu prednesenej vo vyjadrení
z 30.05.2012, v ktorej bolo preukázané, že ak sa na škode podieľa viac faktorov, treba posúdiť význam

každého faktora zvlášť a v závislosti od toho a určenia miery účasti na zavinení, následku potom činiť
menovateľov tohto stavu zodpovedných za následok aj z pohľadu náhrady škody. Na tieto otázky nebola
daná odpoveď konajúceho súdu, čo oslabuje presvedčivostnú hodnotu ním vydaného rozhodnutia
do tej miery, že je neakceptovania hodné. Súd jednoznačne vyložil, že pri rozhodnutí bol viazaný
rozhodnutím Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5Co/56/2012 zo dňa 20.06.2013. Toto rozhodnutie

odvolacieho súdu však bolo vydané bez toho, aby pred jeho vydaním bolo vytýčené pojednávanie
pred odvolacím súdom, čím boli upreté práva žalobcu. Aj v dôsledku toho došlo síce k vydaniu
rozhodnutia odvolacieho súdu, ale aj za súčasného popretia princípov odvolacieho konania. Odvolací
súd totiž vytkol len niektoré právne závery uvedené v rozsudku, pričom vyslovil svoje hodnotenie otázky
príčinnej súvislosti, ale neurčil aké konkrétne dôkazy má vo veci vykonať okresný súd. Za daného

stavu neboli naplnené podmienky na zrušenie rozhodnutia, ale pri akceptácií zásad spravodlivého
procesu nanajvýš na zmenu rozhodnutia, ktorá by súčasne znamenala existenciu dovolacieho dôvodu
proti takémuto rozhodnutiu. Pokiaľ odvolací súd poukázal na potrebu zaoberania sa otázkou príčinnej
súvislosti, nevyslovil aké konkrétne dôkazy má súd vykonať, respektíve okresnému súdu nevytkolnevykonanie konkrétneho určitého dôkazu. Základné princípy občianskeho súdneho konania tak boli
postupom odvolacieho súdu popreté. Predchádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu popiera princíp
dvojinštančnosti konania, princíp rýchlosti a hospodárnosti konania a to, že súčasná právna úprava

odvolaciehokonaniaodvolaciemusúdupriamopredpisujevydaťmeritórnerozhodnutiavtýchprípadoch,
ak odvolací súd má len iný právny názor na zistený skutkový stav ako to bolo v danom prípade. Čo sa
týka vecnej nesprávnosti rozhodnutia, úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
mocijepodrobnejšieupravenávzákonač.514/2003Z.z.,ktorýnadobudolúčinnosť01.07.2004aktorým
bol zrušený zákon č.58/1969 Zb. Vodítkom pre výklad tejto právnej normy môžu byť závery súdnej

praxe, prezentovaná napríklad v Náleze Ústavného súdu ČR sp.zn. I. 1744/12 zo dňa 24.07.2014,
podľa ktorého v oblasti regulácie následkov výkonu verejnej moci a delektuálnou zodpovednosťou štátu
za spôsobenú škodu je treba hľadať omnoho väčšiu súvislosť s ústavným právom ako je tomu pri
iných druhoch súkromnoprávnej regulácie. Táto oblasť právnej regulácie totiž rieši dôsledky vzťahu, v
ktorom štát voči jednotlivcovi vystupoval v nerovnom, vrchostínskom postavení, v ktorom štát pochybil.
Je namieste sa domnievať, že tieto princípy v danej veci neboli úplne rešpektované, pričom výklad

dotknutých právnych noriem bol realizovaný spôsobom nekriticky favorizujúcim štát spôsobom ktorý
dovoľuje za každých okolnosti svojvoľne a nepreskúmateľne zbaviť štát objektívnej zodpovednosti za
konanie jeho orgánov, čo je neprípustné. Uvedený výklad sa doslova do očí bijúcim spôsobom prejavil
aj v otázke interpretácie pojmu príčinná súvislosť, ktorý bol vykladaný spôsobom popierajúcim princípy
logiky a najmä časovú následnosť jednotlivých skutkových okolností majúci vplyv na vznik škody. Je

úplným paradoxom právneho poriadku Slovenskej republiky, že otázka príčinnej súvislosti so vzťahu
inštitútu škody je vykladá v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. inak ako je to v trestnom konaní alebo v
obchodnom,čiobčianskoprávnomspore.Pojemškodajepritomdefinovanývjedinomprávnompredpise
a tým je zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v ustanovení § 420 a nasledujúcich. Preto by
mali byť uplatňované rovnaké princípy jeho aplikácie na akejkoľvek škodové udalosti bez ohľadu na

to, či zodpovednostným subjektom je štát, právnická, či fyzická osoba. Záver o neexistencií príčinnej
súvislosti prijatý v danej veci je tak vadný a nekonkrétny, respektíve tvrdenie, že tým, že katastrálny
úrad nepovolil vklad, hoci tak mal spraviť v určenej lehote a nedošlo by k majetkovému úbytku na
strane predchodcu žalobcu, vyznieva doslovne neuveriteľne a uvedený záver opomína najmä to, že
jedine katastrálny úrad bol orgán štátu rozhodujúci o vklade, ktorý znamená prechod vlastníctva na

kupujúceho. Žalobca je presvedčený, že v danej veci boli naplnené všetky podmienky pre priznanie
jeho nároku na náhradu škody voči Slovenskej republike a to aj z nasledujúcich dôvodov. Je úplne
nesporné a opakovane konštatované aj v predchádzajúcich rozhodnutiach odvolacieho súdu, že dva z
troch predpokladov priznania nároku na náhradu škody na strane žalobcu sú naplnené a to vznik škody a
protiprávny stav spočívajúci v nesprávnom úradnom postupe. Prejavom nesprávneho úradného postupu

je totiž aj vydanie nesprávneho rozhodnutia, ktoré nenadobudlo právoplatnosť. V danej veci možno za
takéto rozhodnutia označiť hneď tri rozhodnutia, rozhodnutie o prerušení konania zo dňa 13.08.2004,
rozhodnutie o zastavení konania zo dňa 06.10.2004 a rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad zo dňa
02.05.2005. Rozhodnutie o prerušení konania je nezákonné, pričom jeho nezákonnosť jednoznačne
vyplýva z rozhodnutia Katastrálneho úradu v Prešove sp.zn. Vo 13/2004 zo dňa 21.01.2005 z

odôvodnenia ktorého je zrejmé, že neexistovala prekážka možnosti povoliť vklad kúpnej zmluvy zo
dňa 14.10.2002 do katastra nehnuteľnosti. Toto správne rozhodnutie je nutné rešpektovať aj v danom
súdnom konaní a jeho závery nie je možné meniť. V tomto smere poukazuje žalobca na princíp právnej
istoty ako integrálnu súčasť práva na spravodlivé súdne konanie, z ktorého je zrejmé, že súdy sú
povinné rešpektovať skôr vyslovený právny názor na danú právnu otázku. Otázka nesprávnosti postupu

Správy katastra Prešov bola teda prejudiciálne vyriešená (realizovaného pred vyhlásením konkurzu na
predávajúceho). Žalobca má za to, že zrušenie rozhodnutia o zastavení konania, ktoré bolo vydané
pretože neboli odstránené údajné prekážky zapríčiňujúce prerušenie konania má rovnaký význam ako
zrušenie rozhodnutia o prerušení katastrálneho konania. Takýmto spôsobom je nutné nahliadať na dané
rozhodnutie, ak by nebolo vydané, škoda by nebola vznikla, pretože by bol povolený vklad predloženej

kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľnosti. K povoleniu vkladu totiž nič v čase vydania rozhodnutia o
prerušení konania nebránilo. Ak následne už dňa 21.01.2005 bolo odvolacím orgánom konštatované,
že v danom prípade právo nakladať s nehnuteľnosťou nie je obmedzené a dôvod, pre ktorý Správa
katastra Prešov dňa 06.10.2004 zastavila a predtým dňa 13.08.2004 prerušila dané katastrálne konanie
je prekážkou povolenia vkladu do katastra nehnuteľnosti, bolo zákonnou povinnosťou podriadeného

katastrálneho úradu tento právny názor rešpektovať a vklad obratom povoliť. Poznámka na LV č. 50
mala totiž informatívny charakter a nijak neobmedzovala nikoho v nakladaní s danou nehnuteľnosťou
a navyše exekučné konanie vedené JUDr. G.. L. vo vzťahu k daným nehnuteľnostiam bolo iným
súdom označené za neprípustné. V tejto súvislosti je nutné na margo postupu Správy katastra Prešovkonštatovať, že tento správny orgán bol povinný Rozhodnutie Katastrálneho úradu Prešov sp.zn. Vo
13/2004 zo dňa 21.01.2005 rešpektovať, nakoľko podľa § 59 ods.3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní aj v čase tohto konania platilo, že správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu

viazaný. Ak by Správa katastra Prešov bezprostredne po doručení rozhodnutia odvolacieho orgánu
rešpektovala právny názor odvolacieho orgánu, mohol byť vklad bezproblémovo povolený, nakoľko
na majetok predávajúceho OZKN a.s. Prešov bol vyhlásený konkurz až uznesením Krajského súdu
v Košiciach sp.zn. 6K 67/03 zo dňa 30.06.2005, teda po uplynutí ďalších 5 mesiacov. V danom
prípade nebolo návrhu na vklad v uvedenej zákonnej lehote rozhodnuté. Nedodržanie uvedenej lehoty

na rozhodnutie je jednoznačne samé o sebe nesprávnym úradným postupom, pričom je viac než
zrejmé a vyplýva to už z rozhodnutia Katastrálneho úradu v Prešove zo dňa 21.01.2005, že ku dňa
13.08.2004 neexistovala prekážka povolenia vkladu vlastníckeho práva z označenej kúpnej zmluvy v
prospech kupujúceho. Za to, že sa tak nestalo nesie zodpovednosť konajúci správny orgán a príčinou
nevkladovania kúpnej zmluvy je jedine jeho nečinnosť trvajúca dlhšiu dobu. Ten nielenže nerešpektoval
zákonom predpísanú lehotu na rozhodnutie podľa § 32 ods.1 zákona č. 162/1992 Z.z., ale navyše

si doslova vymyslel existenciu prekážky konania a konanie nezákonne prerušil a potom nezákonne
zastavil,alenavyšenásledne úplnenepochopiteľnenerešpektovaljednoznačnevyslovenýprávnynázor
odvolacieho orgánu - Katastrálneho úradu v Prešove vyslovený v jeho rozhodnutí sp.zn. Vo 13/2004 zo
dňa 21.01.2005, hoci tak bol podľa zákona povinný urobiť. Aj následne vydané rozhodnutie o zamietnutí
vkladu z 02.05.2005 bolo zrušené Krajským súdom v Prešove. Dôvody jeho vydania boli úplne zmätočné

a ide len o prejav úradníckej neochoty rešpektovať názor odvolacieho orgánu. Tu je nutné poukázať
na to, že správa katastra dňa 02.05.2005 zamietla návrh na vklad z dôvodu, ktorý predtým nebol ani v
rozhodnutí o prerušení konania, ani z 13.08.2004, ani v rozhodnutí o zastavení konania z 06.10.2004
poukázaný. Navyše požadovaný súhlas FNM SR na uvedený prevod nebol v danom prípade potrebný.
Je nutné poukázať na to,že prevádzané nehnuteľnostineboli predmetom privatizácie, neboli predmetom

zmluvy o odplatnom prevode akcií kúpou č. 1261/1996 zo dňa 18.01.1996 uzavretej medzi FNM SR
a spoločnosťou Ross Prešov, s.r.o., pričom tieto nehnuteľnosti nikdy neboli predmetom záložného
práva zabezpečujúceho nároky FNM SR z danej zmluvy. Akékoľvek úvahy o potrebe vyžiadania
predchádzajúceho súhlasu FNM SR na uzavretie vkladovanej kúpnej zmluvy ktorej účastníkmi bolo
OZKN a.s. a právny predchodca žalobcu sú úplne zcestné a nenáležité. Aj vydanie uvedeného

rozhodnutia o zamietnutí vkladu zo dňa 02.05.2005 vyznieva ako prejav nesprávneho úradného postupu
charakterizovaný vydaním, aj keď neprávoplatného, ale rozhodne svojvoľného a zákon ignorujúceho
rozhodnutia. Následne vydané rozhodnutie Krajského súdu v Prešove posudzujúceho nezákonnosť
tohto správneho aktu to v plnej miere potvrdilo. Dané súdne rozhodnutie vydané v rámci správneho
súdnictva má povahu právoplatného rozhodnutia, ktorého závery sú imperatívom, od ktorého sa nie je

možné ani v tomto konaní odkloniť. Dôsledkom uvedeného je, že namiesto toho, aby správa katastra
vydala správne a zákonom zodpovedajúce rozhodnutie v zákonom predpísanej lehote, teda rozhodnutie
o vklade na základe ktorého by prešlo vlastníctvo na kupujúceho, k vydaniu takéhoto rozhodnutia, ktoré
predchodca žalobcu legitímne očakával nedošlo. Celé katastrálne konanie sa neprimerane predĺžilo
spôsobom, ktorý poprel povinnosť rozhodnúť o vklade do 30 dní. Správa katastra teda nerozhodla o

vklade, ale vydávala nezákonné rozhodnutia, ktoré boli zrušené už nadriadenými orgánmi a ktoré ak by
neboli vydané, bol by povolený vklad a vlastnícke právo by prešlo na predchodcu žalobcu, pričom by
na jeho strane nenastal žiadny majetkový úbytok - iba vtedy by nevznikla škoda. Žalobca má za to, že
jedinou príčinou vzniku stavu, keď oproti zaplatenej kúpnej cene 1.319.458,28 Eur predchodca žalobcu
nenadobudol nehnuteľnosť, za ktorú takto zaplatil kúpnu cenu, je práve nečinnosť katastrálneho úradu,

ten totiž od podania návrhu na vklad dňa 13.07.2004 o návrhu o vklade nerozhodol, až do momentu
vyhlásenia konkurzu na predávajúceho dňa 30.06.2005, v dôsledku čoho nenastal očakávaný prírastok
majetkových hodnôt na strane kupujúceho v podobe prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
v tejto hodnote. Jedinou osobou zodpovednou za nepovolenie vkladu kúpnej zmluvy do katastra
nehnuteľnosti bol Katastrálny úrad, ktorý jediný mal originálnu, zo zákona danú kompetenciu rozhodovať

o vklade. Až povolením vkladu sa totiž završuje proces prevodu nehnuteľnosti, pričom nezákonný
postup katastra zapríčinil, že k prevodu nedošlo ani v zákonom určenej lehote, ani neskôr. Ak by ale
Katastrálny úrad rozhodol o návrhu na vklad v zákonom určenej lehote, teda do 13.08.2004, kupujúci by
sa stal vlastníkom kupovaných nehnuteľnosti a následne vedené konkurzné konanie by do uvedeného
prevodu nijako nemohlo zasiahnuť. To, že po neodvkladovaní kúpnej zmluvy a vyhlásení konkurzu

následne kupujúci mal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu vrátenia kúpnej ceny je iný
právny nárok, ktorý ale nebol ani len sčasti uspokojený. Jeho pohľadávka z tohto titulu a nie z titulu
náhrady škody uplatňovanej v tomto konaní bola riadne prihlásená do konkurzného konania, ale nebola
uspokojená. Vo vzťahu k námietke absencie príčinnej súvislosti medzi tvrdením porušeným zákona avzniku škody v danej veci poukázal žalobca na závery súdnej praxe, ktoré kategóriu príčinnej súvislosti
vnímajú a definujú v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. 175/1974 zo dňa 2811.1974 R 37/75,
z ktorého vyplýva, že príčinná súvislosti medzi konaním páchateľa a následkom sa neprerušuje, ak

ku konaniu páchania pristúpi ďalšia skutočnosť, ktorá spolupôsobí pri vzniku následku, avšak konanie
páchateľa zostáva takou skutočnosťou bez ktorej by k následku nebolo došlo. Príčinná súvislosť by sa
prerušila len vtedy, keby nová okolnosť spôsobila ako výlučná a samostatná príčina, ktorá spôsobila
následok bez ohľadu na konanie páchateľa a rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25Cdo 187/2001 zo
dňa 24.04.2003, z ktorého vyplýva, že o vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom

protiprávneho konania škodcu, teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnej pomere príčiny a následku
a teda ak je doložené, že nebyť protiprávneho úkonu, ku škode by nedošlo. Následne poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6MCdo 11/2010 zo dňa 31.01.2012, z ktorého vyplýva, že ak
určitá skutočnosť viedlo neodvratne k spôsobeniu škody, následná skutočnosť, ktorá by sama spôsobila
tú istú škodu, nemôže byť braná do úvahy (nemožno na ňu brať zreteľ).
15. Na otázku, či by k vzniku škodlivého následku v danej veci došlo bez konania žalovaného ako

škodcu je treba uviesť, že ak by žalovaný konal v zmysle zákona, bolo by na predchodcu žalobcu prešlo
vlastníctvo k daným nehnuteľnostiam v hodnote 1.319.458,28 Eur a to už dňa 12.08.2004. Príčinou
zmenšenia majetku predchodcu žalobcu o sumu 1.319.458,28 Eur nemohla byť okolnosť, ktorá sa stala
viac ako rok po podaní návrhu na vklad, ak dovtedy konajúce štátnej orgány konali ako keby ani zákony
neplatili, akokeby nemali lehoty na rozhodnutie, akoby nebolo ich povinnosťou rešpektovať názor

odvolacieho orgánu, akokeby si neuvedomovali závislosť a významu rozhodnutia o vklade. Vyhlásením
konkurzu samým o sebe nevznikla na majetku predchodcu žiadna škoda, pretože tá vznikla už predtým.
Vyhlásením konkurzu len vznikla prekážka pokračovania v katastrálnom konaní, ktoré ale malo byť už
predtým ukončené, ak by konalo podľa zákona a v zmysle správneho úradného postupu. Vyhlásením
konkurzu totiž nedošlo k prevodu majetku na inú osobu. Majetok tvoriaci predmet kúpnych zmlúv patril

aj pred vyhlásením konkurzu predávajúcemu s tým jediným, kto mal právo túto okolnosť zmeniť, bola
Správa katastra a to povolením vkladu, ktorý by znamenal prevod vlastníckeho práva na kupujúceho.
Pokiaľ ide o právny názor osvojený si súdom, že nesprávny úradný postup katastrálneho úradu bol len
jednou z príčin uvedeného následku, poukázal žalobca na nekomplexnosť úvah v tomto smere a ich
nesúlad so závermi súdnej praxe. Ak si položí žalobca otázku, či bez nečinnosti katastrálneho úradu

mohol vzniknúť vyššie uvedený následok, potom musí odpovedať, že nie a že ak by bol vklad povolený
do 30 dní od podania návrhu, nič by sa nebolo stalo z pohľadu majetkovej sféry kupujúceho, ktorý
by oproti kúpnej cene získal aj de iure nehnuteľnosti v hodnote kúpnej ceny. S poukazom na vyššie
uvedené skutočnosti nemožno nepriznať nečinnosti katastrálneho úradu postavenie hlavnej príčiny
uvedeného následku osobitne aj z pohľadu miery nerešpektovania zákona a dĺžky doby, pokiaľ tento

stav do vyhlásenia konkurzu pretrvával. V tejto súvislosti poukázal žalobca na uznesenie Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 25Cdo 318/2005. Z týchto dôvodov sa javilo minimálne dôležité vypočuť v danej
veci osobu, ktorá podávala v danej veci návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok predávajúceho.
Podľa zistení žalobcu po doručení namietavého rozhodnutia JUDr. E. B., advokáta, sídlo AK Námestie
Martina Benku 10, Bratislava, ktorý ako správca konkurznej podstaty úpadcu Devín banka, a.s. podával

uvedený nárok, pričom po podaní návrhu podľa stručných informácií komunikoval aj s vyššie uvedeným
katastrálnym úradom. Z týchto dodatočne zistených dôvodov preto žalobca navrhuje, aby menovaný
bol k veci vypočutý ako svedok. Ak katastrálny úrad vedel o prebiehajúcom konkurznom konaní na
predávajúceho a napriek tomu nekonal, mohol tým žalobcovi spôsobiť škodu úmyselne a preto tieto
okolnosti treba preveriť výsluchom navrhovaného svedka. Aj z týchto dôvodov je potrebné rozhodnutie

hodnotiť ako nesprávne a nenáležité. Preto navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil na
ďalšie konanie.

16. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Žalovaný
je toho názoru, že rozsudok súdu je vecne správny a že odvolaniu žalobcu nemožno vyhovieť. V prvom

rade žalovaný poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 16.12.2008 sp. zn. II.ÚS/467/08,
v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v zmysle čl.
46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha
zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jeho uplatnenie a zdôraznil, že podľa čl. 51 ods. 1

Ústavy SR domáhať sa práv uvedených v čl. 46 Ústavy SR sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto
ustanovenia vykonávajú. Žalovaný predložil viacero rozsudkov súdov Slovenskej republiky v právnych
veciach, kde bol preukázaný nesprávny úradný postup orgánu štátu, resp. orgánov verejnej moci, ako aj
existencia škody a kde boli žaloby napriek tomu zamietnuté, pričom žalovaný nemá vedomosť o tom, žeby tieto rozsudky boli zrušené z dôvodu, že by nimi boli porušené ústavou garantované práva účastníka
občianskeho súdneho konania. Z rozhodovacej praxe súdov SR vyplýva, že bez ohľadu na skutkové
okolnosti individuálnej právnej veci nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci

alebo jeho nesprávny úradný postup, prípadne protiprávny úkon musí byť priamou bezprostrednou a
nesprostredkovanou príčinou škody, nestačí, ak je iba sprostredkovanou príčinou škody. Zodpovednosť
totiž nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite, keďže atribútom príčinnej súvislosti je priamosť
pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo predchádza následku a vyvoláva ho. Že
vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť bezprostredný, konštatoval dokonca aj Ústavný súd

Slovenskej republiky v náleze I.ÚS/177/08. Žalovaný poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR
3Cdo/130/2010 zo dňa 28.10.2010. Z neho je ustálený výklad pojmu príčinná súvislosť v rozhodovacej
praxi súdov. V právnej náuke sa uvádza, že to žalobca musí preukázať v konaní existenciu podmienok
v zodpovednosti žalovaného za škodu a nie žalovaný musí preukazovať, že za škodu nezodpovedá.
Otázka príčinných súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku. Pokiaľ ide o vzťah príčinnej
súvislosti s nesprávnym úradným postupom štátu a vznikom škody, žalovaný odporučil do pozornosti

odvolacieho súdu aj uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 14.9.2010 sp. zn. II.ÚS361/2010. Týmto
uznesením Ústavný súd SR odmietol sťažnosť určitej právnickej osoby proti rozsudkom Okresného
súdu Žiar nad Hronom a rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z dôvodu, že niet dôvodov
odkloniť sa od záverov, ktoré už boli judikované, že vzťah príčina a následku musí byť priamy,
bezprostredný a neprerušený a zodpovednosť nie je možné robiť závislou na neobmedzenej kauzalite,

lebo zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu štátu môže byť
daná len vo vzťahu ku škode, ktorá bola spôsobená práve (iba) namietaným úradným postupom orgánu
štátu. Podľa žalovaného nie je žiadny rozumný dôvod vykladať určitým spôsobom vo veci uplatňovania
práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci alebo dokonca len v právnej veci žalobcu
pojem príčinnej súvislosti a iným spôsobom vo všetkých ostatných prípadoch uplatňovania práva

na náhradu škody, že vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený aj v
prípadochabsolútnejobjektívnejzodpovednostizaškodu,abyboladanápríčinnásúvislosťmedziurčitou
právnou skutočnosťou a škodou zdôraznil aj Najvyšší súd SR už v niekoľkých rozhodnutiach, napr. 3Cdo
32/2007 a 1Cdo 129/2008. Štát nezodpovedá automaticky za každú ujmu, ktorá nastala v majetkovej
sfére určitej fyzickej osoby alebo právnickej osoby po vydaní nezákonného rozhodnutia orgánov

štátu, alebo po nesprávnom úradnom postupe. Krajský súd v Prešove vychádzal z poňatia príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom štátu a vznikom škody tak, ako je to prezentované
v rozhodovacej praxi súdov SR a to dokonca aj Ústavného súdu SR. Zároveň Krajský súd v Prešove
vyslovil záväzný právny názor, podľa ktorého medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou nie je priama príčinná súvislosť. Taktiež záväzne konštatoval, že k zmenšeniu majetku žalobcu

nedošlo priamo a nesprostredkovane nesprávnym úradným postupom žalovaného. Keďže v rámci
opätovného konania nevyšli najavo žiadne nové skutkové okolnosti prejednávanej veci, je potrebné
v záujme zachovania právnej istoty účastníkov konania aj v tomto odvolacom konaní rešpektovať už
raz vyslovený záväzný právny názor odvolacieho súdu. Súd bol povinný právny názor odvolacieho
súdu rešpektovať. Ak teda rozhodol v medziach právneho názoru odvolacieho súdu, pričom tento

právny názor vychádza zo stanovísk prezentovaných v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, na ktoré
žalovaný preukázal, postupoval správne. Žalobca vo svojich vyjadreniach zdôraznil, že k vyhláseniu
konkurzu na predávajúceho došlo až po namietanom pochybení správy katastra. Táto skutočnosť je
však bez právneho významu. Na pojednávaní dňa 22.06.2010 poukázal žalovaný na právnu veci, v
ktorej Najvyšší súd SR rozhodol rozsudkom zo dňa 29.03.2007 sp. zn. 3Cdo 32/2007 a dospel k záveru,

že nie je daná príčinná súvislosť medzi preukázaným nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v
nedodržaní lehoty na rozhodnutie o návrhu na vklad a škodou. Najvyšší súd SR považoval za rozhodné,
že majetok subjektu, ktorý si uplatňoval právo na náhradu škody, by sa nezmenšil, ak by nedošlo
k zmene zákonnej úpravy dane z nehnuteľnosti. Žalovaný zdôraznil, že k zmene zákonnej úpravy v
uvedenej právnej veci došlo až po preukázanom nesprávnom postupe orgánu štátu. Správa katastra

totiž mala o návrhu na vklad rozhodnúť do 20.01.2002 zák. č. 107/2002 Z.z., v ktorých sa zmenil
príslušný daňový predpis, bol Národnou radou SR schválený až dňa 05.02.2002. Žalovaný zdôraznil,
že v priebehu súdneho konania poukázal na viacero rozhodnutí, napr. aj na rozsudok Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 08.11.2011 sp. zn. 14Co 277/2011. Zároveň poukázal aj na rozsudok Okresného súdu
Bratislava II zo dňa 11.02.2010 sp. zn. 58C 100/2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.04.2010,

z ktorého vyplýva, že predovšetkým samotný žalobca postupoval neopatrne tým, že kúpnu cenu
uhradil predávajúcemu pred legalizáciou jeho vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Aktuálna
právna úprava ponúka niekoľko možností ako zákonným a bezpečným spôsobom zrealizovať uhradenie
dohodnutej kúpnej ceny po splnení zákonnom stanovených podmienok, v tomto prípade prechoduvlastníckeho práva vkladom do katastra nehnuteľností. Podľa názoru žalovaného je v danom prípade
zohľadniť aj rozhodnutie konkurzného sudu, ktorý vydal nezákonné rozhodnutia o zamietnutí návrhu na
vyhlásenie konkurzu. V samotnom uznesení Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.06.2005 sp. zn. 6K

67/03 sa výslovne uvádza, že Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 29.07.2004 zrušil vyššie uvedené
uznesenie Krajského súdu v Košiciach. Parafrázujúc právny názor súdu vyslovený v jeho nezákonnom
rozsudku zo dňa 06.07.2010 sp. zn. 15C 196/2008, ak by toto uznesenie nebolo nezákonné, nebol
by ho Najvyšší súd SR zrušil. Je nespochybniteľným faktom, že Krajský súd v Košiciach nezákonne
zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu, pričom toto nezákonné uznesenie bolo nahradené v konečnom

dôsledku po vydaní ďalšieho nezákonného uznesenia po odmietnutí návrhu na vydanie konkurzu,
ktorého nezákonnosť vyplýva zo skutočností, že aj toto uznesenie bolo Najvyšším súdom SR zrušené,
uznesením o vyhlásení konkurzu. Žalovaný považuje za potrebné poznamenať, že v prípade povolenia
vkladu by došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov spôsobenému nezákonným rozhodnutím príslušného
konkurzného súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu. K prvému nezákonnému zamietnutiu
návrhu na vyhlásenie konkurzu došlo už 28.04.2004, pričom predmetný návrh na vklad bol podaný až

dňa 13.07.2004. Ak boli splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu už k 28.04.2004, ak mal konkurzný
súd vyhlásiť konkurz na majetok prevodcu už 28.04.2004 a nie až 30.06.2005, ako sa stalo v dôsledku
vydania nezákonných rozhodnutí zo strany konkurzného súdu, znamenalo by to, že návrhu na vklad
sa nemalo vyhovieť. Žalovaný z opatrnosti vzniesol aj námietku, že vzhľadom na skutkové okolnosti
prejednávanej veci je uplatňovanie práva na náhradu škody výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi.

17. Odvolací súd rozsudkom č.k. 5Co/132/2015-477 zo dňa 26.05.2016 rozsudok potvrdil ako vecne
správny. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej
inštancie, že v prejednávanej veci bol preukázaný nesprávny úradný postup orgánu štátnej správy ako
prvý predpoklad pre uplatnenie zodpovednosti za škodu spôsobenú štátom, konkrétne Katastrálneho

úradu a Správy katastra Prešov v katastrálnom konaní v katastrálnom konaní č. V 2902/2004, ktorý
nepostupoval v súlade s ust. § 32 ods. 1 Katastrálneho zákona v spojení s § 27 ods. 2 Správneho
poriadku a porušil hneď po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva dňa 13.07.2004 zákonnú 30-
dňovú lehotu a nepovolil vklad vlastníckeho práva v prospech právneho predchodcu žalobkyne (t. j.
Prešovskej univerzity v Prešove), ale v posledný deň uvedenej lehoty 13. augusta 2004 konanie prerušil.

Aj následné kroky orgánu štátnej správy boli nezákonné, nerešpektujúce právny názor odvolacieho
orgánu a keďže pre takýto postup nebol daný dôvod, javí sa až svojvoľný. Ďalej bola preukázaná aj
existencia druhého predpokladu uplatnenia zodpovednosti za škodu spôsobenú štátom a tým je vznik
škody, ktorou je ujma v majetkovej sfére poškodeného objektívne vyjadriteľná v peniazoch. V tomto
prípade je škodou zmenšenie majetku poškodeného (právneho predchodcu žalobkyne), ktorá vznikla

v dôsledku škodovej udalosti, t. j. nepovolením vkladu vlastníckeho práva pre kupujúceho v zákonom
stanovenej 30-dňovej lehote (13. augusta 2004). Z uvedeného dôvodu nedošlo k majetkovému prírastku
na strane kupujúceho, ktorý v prípade štandardného zákonného postupu (t. j. povolenia vkladu) mal
nadobudnúť nehnuteľnosť v hodnote pôvodne 39.750.000,- Sk, k čomu ale z dôvodov prieťahov v
konaní spôsobených Správou katastra Prešov nedošlo. Navyše po vyhlásení konkurzu na majetok

predávajúceho OZKN. a. s. Prešov dňa 30. júna 2005 bola predávaná nehnuteľnosť zahrnutá do
konkurznej podstaty a v rámci podstaty predaná. K uspokojeniu pohľadávky kupujúceho však nedošlo.
Pokiaľ sa týka tretieho predpokladu vyvodenia zodpovednosti za škodu spôsobenú štátom, a síce
príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, bolo síce preukázané,
že skutočne nesprávny úradný postup žalovanej (viď vyššie) bol významným článkom čo do príčiny

a následku a ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, možno by sa majetok právneho
predchodcu žalobkyne nebol zmenšil, avšak zo sledu príčiny a následkov vyplýva, že k zmenšeniu
majetku nedošlo priamo a nesprostredkovane nesprávnym úradným postupom žalovanej, ale pridružila
sa ďalšia skutočnosť, ktorá mala vplyv na nevyplatenie kúpnej ceny. a to vyhlásenie konkurzu na majetok
predávajúceho - spoločnosti OZKN, a. s. uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30. júna 2005

č. k. 6 K 67/2003-102. Keďže pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody musia byť splnené všetky
tri predpoklady, čo v danom prípade preukázané nebolo, správne súd prvej inštancie žalobu žalobkyne
zamietol. V súvislosti s jej odvolacími námietkami (a na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia), že súdy oboch inštancií sa odchýlili od ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, odvolací súd poukázal na rozsudok najvyššieho

súdu sp. zn. 5 Cdo 301/2009 zo dňa 27. októbra 2010. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo
219/2007 zo dňa 30. júla 2008 a sp. zn. 3 Cdo 32/2007 zo dňa 29. marca 2007. z ktorých rozhodnutí
vyplýva, že nedodržanie lehoty na rozhodnutie o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností môže mať
za následok vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom len vo vzťahuk takému zmenšeniu majetku účastníka katastrálneho konania, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane
spôsobené práve a iba týmto postupom. Aj keď nedodržanie lehoty určenej podľa ustanovenia §
32 ods. 1 katastrálneho zákona je procesný postup priečiaci sa zákonu, nemôže katastrálny úrad

z dôvodu dopustenia sa tejto procesnej nesprávnosti zodpovedať za všetko, čo nastalo v čase po
uplynutí lehoty, v ktorej mal rozhodnúť o vklade až do rozhodnutia o vklade a čo malo negatívny dopad
na majetok účastníka katastrálneho konania. Odvolací súd zotrval na svojom názore vyjadrenom v
predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí sp. zn. 5Co/56/2012 z 20. júna 2013, že v danom prípade
medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou nie je priama príčinná súvislosť ako priama

väzba javov, v ktorých jeden jav vyvoláva druhý jav, teda príčina a následok. Aj keď právny predchodca
žalobkyne konkurz predávajúceho nezavinil a neporušil žiadnu svoju povinnosť, a k vyhláseniu konkurzu
došlo až po nesprávnom úradnom postupe žalovaného, toto bola ďalšia skutočnosť, ktorá sa pridružila,
pričom nárok na zaplatenie kúpnej ceny nebol ani len čiastočne uspokojený v konkurznom konaní voči
predávajúcemu. Nehnuteľnosť bola zahrnutá do konkurznej podstaty a v rámci nej predaná. Pohľadávka
však nebola zabezpečená záložným právom a v rámci zaradenia nebola uspokojená ani čiastočne.

Teda sled príčina a následok nebol priamy, bezprostredný a neprerušený. Bol iba sprostredkovaný. K
zmenšeniu majetku právneho predchodcu žalobcu došlo preto podľa názoru odvolacieho súdu až. po
tom, čo si uplatnil pohľadávku prvej triedy v konkurznom konaní na základe rozsudku Krajského súdu v
Košiciach, sp. zn. 3Cbi 128/2005 a nebol uspokojený ani čiastočne. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní navrhla
vypočuť JUDr. E. B., advokáta so sídlom advokátskej kancelárie v Bratislave, Martina Benku 10, ktorý

ako správca konkurznej podstaty úpadcu Devín Banka, a. s. podával návrh na vyhlásenie konkurzu
na majetok predávajúceho, odvolací súd na takýto návrh neprihliadol s odôvodnením, že žalobkyňa
bola poučená podľa ustanovenia § 120 ods. 1, 4 O.s.p., že všetky dôkazy musí predložiť alebo označiť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia
vo veci samej. Bola poučená aj o tom. že na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. O

trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval s tým. že o nich rozhodne súd prvej inštancie
postupom podľa § 224 ods. 4 O.s.p.

18. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa. Navrhla ho zrušiť a vec vrátiť
odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila tým. že a/ súd jej nesprávnym procesným

postupom znemožnil, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
jej práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), b/
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu závisel od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací
súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP).

19. Žalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobkyne uviedla, že rozhodnutie odvolacieho súdu je
vecne a právne správne aj s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a nie sú
dané dôvody dovolania, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť. Z uvedeného dôvodu
navrhla, aby dovolací súd podané dovolanie ako neprípustné odmietol alebo ako nedôvodné zamietol.

20. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že rozhodnutie je potrebné zrušiť.

21. Konštatoval, že konanie je postihnuté vadou zmätočnosti spočívajúcou v nepreskúmateľnosti
rozhodnutia odvolacieho súdu takej intenzity, ktorá odôvodňuje aplikáciu (ako výnimky) druhej vety
stanoviska R 2/2016 a zakladá tak prípustnosť i dôvodnosť podaného dovolania v prejednávanej veci.

Tento nedostatok spočíva predovšetkým v tom. že odvolací súd sa v odôvodnení vôbec nezaoberal
odvolacou argumentáciou žalobkyne, ktorá si vyžadovala špecifickú odpoveď a ktorá mohla mať
eventuálne zásadný význam pre rozhodnutie vo veci. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že v danom
prípade došlo k vzniku škody nielen nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v nedodržaní
zákonom stanovenej lehoty pre povolenie vkladu, ale aj nezákonným postupom (rozhodnutiami)

správnehoorgánunerešpektujúcehonázoryodvolaciehoorgánuvyslovenévzrušujúcichrozhodnutiach.
S touto argumentáciou sa odvolací súd nevysporiadal náležíte, aj keď sám konštatoval, že postup
správneho orgánu (po uplynutí zákonom stanovenej lehoty pre povolenie vkladu) sa javí byť svojvoľný.
Najvyšší súd už v rozsudku z 29. marca 2007 sp. zn. 3Cdo/32/2007 (jeho rozhodnutie bolo uverejnené
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, zošit 3/2008 pod

č. 28) konštatoval, že nedodržanie lehoty určenej § 32 ods. 1 katastrálneho zákona je jednoznačne
procesný postup priečiaci sa zákonu. Na druhej strane ale nemožno prehliadať, že tento postup
môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 58/1969 Zb. (v súčasnosti zákona č.
514/2003 Z. z.) len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku účastníka katastrálneho konania, ktoré bolopriamo a nesprostredkovane spôsobené práve (iba) týmto postupom. Ak katastrálny úrad nerozhodne
o návrhu na vklad v určenej lehote, nemôže len z titulu dopustenia sa uvedenej procesnej nesprávnosti
(bez ďalšieho) zodpovedať za všetko, čo nastalo v čase po uplynutí lehoty, v ktorej mal rozhodnúť

o vklade, do rozhodnutia o vklade, a čo malo negatívny dopad na majetok účastníka katastrálneho
konania. V prejednávanej veci však došlo nielen k uvedenej procesnej nesprávnosti svedčiacej záveru
o nesprávnom úradnom postupe, ale aj k celému radu ďalších nesprávnych rozhodnutí, ktorých vplyv na
následok, ktorý nastal, odvolací súd nevyhodnotil s poukazom na odvolaciu argumentáciu žalobkyne.
Tieto otázky boli pritom podľa názoru dovolacieho súdu s ohľadom na okolnosti daného prípadu pre

posúdenie veci podstatné a pre nedostatok ich riešenia v rozhodnutí odvolacieho súdu ich nemohol
posudzovať a prípadne riešiť dovolací súd.

22. Odvolací súd v dôvodoch svojho rozhodnutia nerozlišoval podmienky na uplatnenie nároku na
náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia od nároku na náhradu škody z titulu nesprávneho
úradného postupu, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, t. j. vzťah príčiny a následku. Dovolací súd zdôrazňuje, že otázka
príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v
konkrétnych súvislostiach. V danom prípade ide o zodpovedanie otázky, či nesprávny úradný postup
katastrálneho úradu a v nadväznosti naň vydané nezákonné rozhodnutia boli len jednými článkami
reťazca príčin, avšak nie rozhodujúcimi, alebo tieto skutočnosti boli tými v reťazci príčin, ktoré viedli

neodvratne k spôsobeniu škody (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6MCdo/11/2010 z 31. januára 2012). a preto následná skutočnosť (vyhlásenie konkurzu a speňaženie
majetku úpadcu) nemôže byť braná do úvahy (nemožno na ňu brať zreteľ). Dovolací súd preto
konštatoval, že v konaní došlo k procesnej vady podľa § 420 písm. f/ CSP, ktorá skutočnosť je
okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť. Zároveň dovolací súd

konštatoval, že v novom rozhodnutí súd znova rozhodne aj o trovách pôvodného konania, dovolacieho
konania týkajúceho sa dovolania proti zrušenému rozsudku Krajského súdu v podľa ust. § 453 ods. 3
CSP.

23. V spise sa nachádza aj vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu, ktoré bolo súdu prvej inštancie

doručenédňa14.08.2017právnemuzástupcovižalobcuodvolacímsúdomdňa20.04.2018smožnosťou
vyjadrenia v lehote 10 dní. Žalobca sa k tomuto vyjadreniu do rozhodnutia odvolacieho súdu nevyjadril.
Žalovaný v tomto vyjadrení konštatoval, že Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 07.06.2017 sp. zn.
6Cdo/200/2016 potvrdil správnosť námietok žalovaného, že nesprávny úradný postup musí byť hlavnou,
priamou a bezprostrednou príčinou vzniku škody. Úvahy Krajského súdu v Prešove pri posúdení

otázky príčinnej súvislosti medzi namietaným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody boli
v súlade s právnym názorom prezentovaným v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR, ako aj s
právnym názorom prezentovaným v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 07.06.2017 sp. zn. 7Cdo
200/2016. Zároveň žalovaný uviedol, že odkaz Najvyššieho súdu SR na rozhodnutie zo dňa 31.01.2012
sp. zn. 6MCdo/11/2010 ho prekvapuje vzhľadom na to, že toto bolo zrušené nálezom Ústavného

súdu SR zo dňa 12.02.2013 sp. zn. III.ÚS 307/2012. Žalobcom označené rozhodnutia orgánov štátu,
ktorými mala byť spôsobená škoda, nenadobudli právoplatnosť. Žalobcom uplatnený nárok na náhradu
škody bolo teda potrebné v celom rozsahu posúdiť z hľadiska právnej úpravy zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu štátu. Žalovaný len z opatrnosti opakuje
svoju argumentáciu ohľadne námietky, že uplatnenému nároku žalobcu na náhradu škody z titulu

nezákonného rozhodnutia orgánov štátu nie je možné vyhovieť. Podľa tejto argumentácie v zmysle § 6
ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. ak tento zákona neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobná, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Zároveň žalovaný
citoval z dôvodovej správy k zákonu č. 514/2003 Z.z., presnejšie k jeho § 6. Zároveň žalovaný poukázal

aj na námietku, že neboli splnené podmienky na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 05.11.2009 sp. zn. 144/2009,
v ktorom sa uvádza, že prvé rozhodnutie daňového úradu bolo vydané do účinnosti zákona č. 514/2003
Z.z. a druhé rozhodnutie bolo vydané už za účinnosti citovaného zákona. Rozhodnutie daňového
úradu vydané 21.04.2004 bolo v rámci odvolacieho konania zrušené odvolacím orgánom. Zrušené

bolo neprávoplatné rozhodnutie v tomto prípade chýba základná podmienok pre uplatnenie nároku na
náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím (ide o rozhodnutie inej veci - pozn. odvolacieho
súdu). následne žalovaný poukázal na ďalšie rozhodnutia súdov na Slovensku. Znova poukázal aj na
rozhodnutie Najvyššieho súdu 3Cdo 32/2007 zo dňa 29.03.2007 a právnu vetu z uvedeného rozhodnutiaa ďalej konštatoval, že aj v prejednávanej veci namietaným pochybením Správy katastra žalobcovi ešte
žiadna škoda nevznikla. Je sporné, či podmienky na vydanie rozhodnutia o povolení vkladu boli vôbec
splnené. Ak by však aj podmienky na vydanie rozhodnutia o povolení vkladu boli splnené, ako to tvrdil

žalobca a súd, namietané pochybenia správy katastra by viedli len k tomu, že k povoleniu vkladu by
došlo neskôr, ako tomu by malo byť pri riadnom chode veci, t.j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému
postupu. Až pridruženie ďalšej správou katastra nezapríčinenej skutočnosti, a to vyhlásenia konkurzu
mohlo viesť v konečnom dôsledku k vzniku škody. V konaní nebolo nijakým spôsobom preukázané, že
na predávajúceho bol vyhlásený konkurz v dôsledku pochybenia správy katastra. Avšak ani samotným

vyhlásením konkurzu ešte žalobcovi škoda nevznikla. Dôsledkom vyhlásenia konkurzu bolo podľa v tom
čase platnej právnej úpravy iba prerušenie konania o návrhu na vklad. Následne žalovaný poukázal
na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 8.11.2011 sp. zn. 14Co 277/2011, kde krajský sú
veľmi dôsledne skúmal, či škoda bola spôsobená iba namietaným pochybením štátneho orgánu. Podľa
žalovaného je bez právneho významu, či došlo k jednému pochybeniu orgánu štátu alebo k viacerým
pochybeniam, pokiaľ tieto pochybenia neboli bezprostrednou príčinou vzniku škody. Aj keby sa otázka

príčinnej súvislosti posudzovala medzi každým jedným namietaným nesprávnym úradným postupom
orgánu štátu a vznikom škody, bolo by potrebné konštatovať, že tieto jednotlivé pochybenia orgánu
štátu neboli bezprostrednou príčinou škody a teda nie je daná príčinná súvislosť medzi jednotlivými
namietanými pochybeniami orgánu štátu a vznikom škody. Žalovaný vo viacerých podaniach namietal
z opatrnosti, že uplatnenie práva na náhradu škody zo strany žalobcu predstavuje výkon práva v

rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný sa naďalej pridržiaval tejto námietky a zdôraznil, že podľa
právneho názoru Ústavného súdu SR spravodlivosť je kritériom ukladajúcim každému všeobecnému
súdu ústavnú povinnosť hľadať také riešenie súdenej právnej veci, ktorej nebude možné vyhodnotiť
ako extrémne nesúladné s princípom spravodlivosti a popierajúce zmysel a účel príslušných zákonných
ustanovení. V podaní zo dňa 13.10.2009 žalovaný poukázal na konkrétne listy zo správy katastra č.

V-2009/102/04, z ktorých vyplýva, že kúpna cena bola zaplatená z prostriedkov štátneho rozpočtu,
resp. z účelových prostriedkov Ministerstva školstva SR, teda v konečnom dôsledku z prostriedkov
žalovaného. Žalovanému nie je známy žiadny právny predpis, z ktorého by mu vyplynula povinnosť
vyčleniť v rámci štátneho rozpočtu finančné prostriedky na zakúpenie ubytovne pre študentov určitej
univerzity, v tomto prípade Prešovskej univerzity v Prešove, t.j. právneho predchodcu žalobcu. Naopak,

nie je možné nepoukázať na skutočnosť, že v prejednávanej veci sa rozhoduje o tom, či štát za
nehnuteľnosť v hodnote približne 14.000.000,- Sk, resp. 464.714,864 Eur (cena podľa znalecké
posudku) zaplatí v konečnom dôsledku viac ako 2.638.916,40 Eur, t.j. 1.319.458,20 Eur ako prostriedky
poskytnuté Prešovskej univerzite v Prešove na zakúpenie ubytovne (žalovaný poukázal v priebehu
konania pre Okresným súdom Prešov na vyjadrenia Prešovskej univerzity v Prešove, že kúpna cena

bola zaplatená z účelových prostriedkov Ministerstva školstva SR a 1.319.458,20 Eur s prísl.) ako
náhradu škody žalobcovi, t.j. právnemu nástupcovi Prešovskej univerzity v Prešove. V tejto súvislosti
žalovaný poukázal na právny názor Ústavného súdu Českej republiky IV. ÚS 22/01. Zároveň sa žalovaný
vyjadril k aktívnej legitimácii žalobcu s tým, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa
07.06.2017 uviedol, že v prejednávanej veci došlo k celému radu nesprávnych rozhodnutí. Samotný

žalobca namieta napr. aj nesprávny úradný postup spočívajúci v nedodržaní lehoty na rozhodnutie o
návrhu na vklad. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na kúpnu zmluvu uzatvorený medzi spoločnosťou
SIBERIA, s.r.o. ako predávajúcou a Prešovskou univerzitou v Prešove ako kupujúcim, od ktorej žalobca
odvodzuje svoje oprávnenie domáhať sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci
proti žalovanému. Podľa žalovaného je otázne, či môže žalobca uplatniť právo na náhradu škody

voči žalovanému z titulu iného nesprávneho úradného postupu ako nezákonného rozhodnutia orgánu
verejnej moci. V predmetnej zmluve sa totiž uvádza, že preberajúca berie na vedomie, že v prípade, ak
nebude uspokojená ako konkurzný veriteľ z predaja majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu
OZKN, a.s. v konkurze vo výške 39.750.000,- Sk, môže si uplatniť tento nárok ako náhradu škody
voči Správe katastra Prešov zo sídlom Prešov, Konštantínova 6 z titulu nezákonného rozhodnutia tohto

štátneho orgánu. Obsah tejto zmluvy nasvedčuje tomu, že by malo ísť o nároky z titulu nezákonného
rozhodnutia orgánu verejnej moci. V čl. IV. tejto kúpnej zmluvy sa výslovne uvádza rozhodnutie Správy
katastra Prešov V-2902/2004-G zo dňa 02.05.2005. Dojednania obsiahnuté v čl. IV. a V. vyššie uvedenej
kúpnej zmluvy sa javia byť dohodou, resp. zmluvou o postúpení pohľadávky. V tejto súvislosti poukázal
žalovaný na ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Výkladom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, nemožno už urobený prejav vôle dopĺňať, meniť, či dokonca nahrádzať. V tejto súvislosti
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/9/2008 zo dňa 28.02.2008.
Preto žalovaný navrhol rozsudok potvrdiť.24.Odvolací súd najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a
doplnkov účinného do 30.06.2016), tak odvolací súd po zrušení jeho rozsudku dovolacím súdom musel

postupovať a vec posudzovať už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015
Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, pričom
aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie
(okresného súdu) ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

25.Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p. a § 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 11.05.2018 a dospel k záveru, že odvolanie

žalobcu nie je dôvodné.

26.Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci správne zistil skutkový stav v
rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania dospel
k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Odvolacie námietky

žalobcu sú iba zhrnutím jeho právnej argumentácie predostretej v priebehu konania na súde prvej
inštancie, pričom na tie súd prvej inštancie rozumným a primeraným spôsobom vo svojom rozhodnutí
reagoval. Naopak v priebehu odvolacieho konania žalobca nepredostrel relevantný argument, teda
argument majúci súvis s prejednávanou vecou, a ktorý by bol súčasne takej povahy, že by mohol priniesť
pre odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie.

27.Iba také rozhodnutie je nepreskúmateľné, ktorého právne závery sú v extrémnom nesúlade
s vykonanými skutkovými zisteniami, resp. tieto právne závery zo žiadnej možnej interpretácie
odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplývajú. Z odôvodnenia tu napadnutého rozsudku však
jednoznačne vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov

na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Za daného stavu potom odôvodnenie
napadnutého rozsudku jednoznačne rešpektuje kautely určujúce minimálnu mieru racionality a
konzistencie skutkovej a právnej argumentácie, teda je preskúmateľné. Možno teda uzavrieť, že podľa
právneho názoru odvolacieho súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí odpoveď na podstatné
argumenty strán sporu, pričom tak učinil v snahe garantovať stranám ich právo na spravodlivé súdne

konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalobcu, teda súd prvej
inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho
základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu
postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo
strán na súdnu ochranu, túto stranám poskytol v požadovanej kvalite.

28.Tak ako odvolací súd konštatoval vyššie, dovolací súd v svojom rozhodnutí č. k. 7Cdo/208/2016
zo dňa 07.06.2017 vytýkal odvolaciemu súdu, že jeho konanie je postihnuté vadou zmätočnosti
spočívajúcou v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu takej intenzity, ktorá odôvodňuje
aplikáciu druhej vety stanoviska R 2/2016 a zakladá tak prípustnosť i dôvodnosť podaného dovolania

v prejednávanej veci. Tento nedostatok má spočívať v tom, že odvolací súd sa v odôvodnení vôbec
nezaoberal odvolacou argumentáciou žalobkyne, ktorá si vyžadovala špecifickú odpoveď a ktorá mohla
mať eventuálne zásadný význam pre rozhodnutie vo veci. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že v
danom prípade došlo k vzniku škody nielen nesprávnym úradný postupom spočívajúcim v nedodržaní
zákonom stanovenej lehoty pre povolenie vkladu, ale aj nezákonným postupom (rozhodnutiami)

správnehoorgánunerešpektujúcehonázoryodvolaciehoorgánuvyslovenévzrušujúcichrozhodnutiach.
S touto argumentáciou sa odvolací súd nemal náležite vysporiadať, aj keď sám konštatoval, že postup
správneho orgánu sa javí byť svojvoľný. V tejto súvislosti poukázal dovolací súd na rozhodnutie
Najvyššieho súdu 3Cdo/32/2007 zo dňa 29.03.2007, ktoré je uverejnené v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdu Slovenskej republiky zošit 3/2008 pod č. 2008, kde súd konštatoval,

že nedodržanie lehoty určenej v § 32 ods. 1 Katastrálneho zákona, je jednoznačne procesný postup
priečiaci sa zákonu. Na druhej strane ale nemožno prehliadnuť, že tento postup môže mať za
následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 58/1969 Zb. (v súčasnosti zákona 514/2003 Z. z.)
len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku účastníka katastrálneho konania, ktoré bolo priamo anesprostredkovane spôsobené práve (iba) týmto postupom. V prejednávanej veci teda malo dôjsť k
uvedenej procesnej nesprávnosti svedčiacej záveru o nesprávnom úradnom postupe, ale aj k celému
radu ďalších nesprávnych rozhodnutí, ktorých vplyv na následok, ktorý nastal odvolací súd nevyhodnotil

s poukazom na odvolaciu argumentáciu žalobkyne. Dovolací súd vyslovil právny názor, že tieto otázky
boli s ohľadom na okolnosti daného prípadu pre posúdenie veci podstatné a pre nedostatok ich riešenia
v rozhodnutí odvolacieho súdu ich nemohol posudzovať a prípadne riešiť dovolací súd.

29.Žalobca v odvolaní namietal, že prejavom nesprávneho úradného postupu je aj vydanie nesprávneho

rozhodnutia, ktoré nenadobudlo právoplatnosť. V danej veci možno za takéto rozhodnutia označiť hneď
tri rozhodnutia, rozhodnutie o prerušení konania zo dňa 13.08.2004, rozhodnutie o zastavení konania zo
dňa06.10.2004arozhodnutieozamietnutínávrhunavkladzodňa02.05.2005. Rozhodnutieoprerušení
konania je nezákonné, pričom jeho nezákonnosť jednoznačne vyplýva z rozhodnutia Katastrálneho
úradu v Prešove sp.zn. Vo 13/2004 zo dňa 21.01.2005 z odôvodnenia ktorého je zrejmé, že neexistovala
prekážka možnosti povoliť vklad kúpnej zmluvy zo dňa 14.10.2002 do katastra nehnuteľnosti. Ak

následneuždňa21.01.2005boloodvolacímorgánomkonštatované,ževdanomprípadeprávonakladať
s nehnuteľnosťou nie je obmedzené a dôvod, pre ktorý Správa katastra Prešov dňa 06.10.2004
zastavila a predtým dňa 13.08.2004 prerušila dané katastrálne konanie je prekážkou povolenia vkladu
do katastra nehnuteľnosti, bolo zákonnou povinnosťou podriadeného katastrálneho úradu tento právny
názor rešpektovať a vklad obratom povoliť. Poznámka na LV č. 50 mala totiž informatívny charakter a

nijak neobmedzovala nikoho v nakladaní s danou nehnuteľnosťou a navyše exekučné konanie vedené
JUDr. L. Jakubcom vo vzťahu k daným nehnuteľnostiam bolo iným súdom označené za neprípustné.
V tejto súvislosti je nutné na margo postupu Správy katastra Prešov konštatovať, že tento správny
orgán bol povinný Rozhodnutie Katastrálneho úradu Prešov sp.zn. Vo 13/2004 zo dňa 21.01.2005
rešpektovať, nakoľko podľa § 59 ods.3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní aj v čase tohto

konania platilo, že správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný. Ak by Správa
katastra Prešov bezprostredne po doručení rozhodnutia odvolacieho orgánu rešpektovala právny názor
odvolacieho orgánu, mohol byť vklad bezproblémovo povolený, nakoľko na majetok predávajúceho
OZKN a.s. Prešov bol vyhlásený konkurz až uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6K 67/03 zo
dňa 30.06.2005, teda po uplynutí ďalších 5 mesiacov.

30.Súd prvej inštancie vychádzajúc zo záväzného názoru odvolacieho súdu návrh posúdil ako
nedôvodný pre nepreukázanie priameho bezprostredného a neprerušeného kauzálneho nexu medzi
nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu a škodou vzniknutou žalobcovi. Aj keď žalobca
namietal, že ide o otázku právnu a vo veci mohol rozhodnúť odvolací súd, v skutočnosti otázka príčinnej

súvislosti medzi protiprávnym konaním a škodou je otázkou skutkovou. Odvolacia námietka žalobcu
teda v tejto časti nie je dôvodná. Už v zrušujúcom uznesení odvolací súd konštatoval, že rozsudok súdu
vychádza z nesprávneho skutkového a právneho záveru. Teda nie len záveru právneho.

31.K odvolacej námietke žalobcu, že sa odvolací súd odchýlil od ustálenej judikatúry Ústavného súdu

SR i Najvyššieho súdu SR odvolací súd znova poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Cdo 301/2009 zo dňa 27.10.2010 a rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Cdo 219/2007 zo dňa 30.07.2008
a 3Cdo 32/2007 zo dňa 29.03.2007. Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že nedodržanie lehoty na
rozhodnutie o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností môže mať za následok vznik zodpovednosti za
škoduspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupomlenvovzťahuktakémuzmenšeniumajetkuúčastníka

katastrálneho konania, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a iba týmto postupom.
Aj keď nedodržanie lehoty určenej podľa ust. § 32 ods. 1 katastrálneho zákona je procesný postup
priečiaci sa zákonu nemôže katastrálny úrad z dôvodu dopustenia sa tejto procesnej nesprávnosti
zodpovedať za všetko, čo nastalo v čase po uplynutí lehoty, v ktorej mal rozhodnúť o vklade do
rozhodnutia o vklade a čo malo negatívny dopad na majetok účastníka katastrálneho konania.

32.Odvolací súd znova (tak, ako v uznesení sp. zn. 5Co 56/2012) poukazuje na aktuálnu judikatúru,
z ktorej vyplýva, že pri zisťovaní príčinnej súvislosti nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná
súvislosť príčiny a následku, pričom časová súvislosť iba napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti.
Nesprávny úradný postup žalovaného tak, ako to zistil súd prvej inštancie bol významným článkom čo

do príčiny a následku. Ak by nebolo došlo k nesprávnemu úradnému postupu, možno by sa majetok
žalobcu nebol zmenšil. Zo sledu príčiny a následku však vyplýva, že k zmenšeniu majetku žalobcu
nedošlo priamo a nie sprostredkovane nesprávnym úradným postupom žalovaného. To, že sa majetok
žalobcu zmenšil, bolo následkom pridruženia sa ďalších skutočností, ktoré mali vplyv na nevyplateniekúpnej ceny a to na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti OZKN, a.s. Uznesením Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 30. 06. 2005, sp. zn. 6K 67/2003-102.

33.Kupujúci z kúpnej zmluvy a právny predchodca žalobcu sa podaním zo dňa 31. 08. 2005 na Krajskom
súdevKošiciachprihlásilakoveriteľdokonkurznéhokonania,pohľadávkuvcelkovejvýške40.000.000,-
Sk ako pohľadávku prvej triedy s tým, že nežiadal nárok na oddelené uspokojenie. Na základe opatrenia
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 04. 04. 2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04. 04. 2006
v znení opravného uznesenia zo dňa 02. 05. 2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 05. 2006

bol predaný majetok úpadcu ako celok za kúpnu cenu 10.000.000,- Sk. Výťažok z predaja majetku
patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu OZKN a. s. v konkurze mal slúžiť na úhradu časti pohľadávok
oddelených veriteľov v predmetnom konkurze, resp. na úhradu pohľadávok proti podstate. Uvedené bolo
zistené z výsluchu svedka JUDr. S. Feketeho, ktorý bol ustanovený za konkurzného správcu i z jeho
písomného stanoviska. Správca konkurznej podstaty mal vedomosť o pohľadávke v sume 40.000.000,-
Sk v starej mene, avšak nemal vedomosť o spore týkajúcom sa oprávnenosti pohľadávky. Nehnuteľnosť

bola zahrnutá do konkurznej podstaty a v rámci podstaty predaná. Zo spisu Krajského súdu v Košiciach,
sp. zn. 3Cbi/128/2005 vyplýva, že súd určil, že pohľadávka veriteľa Siberia s. r. o., Prešov vo výške
39.750.000,- Sk uplatnená v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn.
6K 67/2003 na majetok úpadcu OZKN a. s. Prešov je oprávnená ako pohľadávka prvej triedy.

34.Odvolací súd trvá na svojom názore, že medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou
nie je priama príčinná súvislosť ako priama väzba javov, v ktorých jeden jav vyvoláva druhý jav, teda
príčina a následok. Aj keď právny predchodca žalobcu konkurz predávajúceho nezavinil a neporušil
žiadnu svoju povinnosť, a k vyhláseniu konkurzu došlo až po nesprávnom úradnom postupe žalovaného,
toto bola tá ďalšia skutočnosť, ktorá sa pridružila, pričom nárok na zaplatenie kúpnej ceny nebol ani

len čiastočne uspokojený v konkurznom konaní voči predávajúcemu. Nehnuteľnosť bola zahrnutá do
konkurznej podstaty a v rámci nej predaná. Pohľadávka však nebola zabezpečená záložným právom
a v rámci zaradenia nebola uspokojená a to ani čiastočne. Teda sled príčina a následok nebol priamy,
bezprostredný a neprerušený. Bol iba sprostredkovaný. K zmenšeniu majetku právneho predchodcu
žalobcu došlo podľa názoru odvolacieho súdu až po tom, čo si uplatnil pohľadávku prvej triedy v

konkurznom konaní na základe rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3Cbi/128/2005 a nebol
uspokojený ani čiastočne. Odvolací súd sa zaoberal aj otázkou, že vo veci došlo nielen k procesnej
nesprávnosti, a to k nedodržaniu lehoty určenej podľa § 32 ods. 1 Katastrálneho zákona, ale aj k
ďalším nesprávnym rozhodnutiam tak ako ich odvolací súd popísal vyššie, a tak ako to žalobca namietal
v svojom odvolaní. Tak ako uviedol odvolací súd vyššie, k zmenšeniu majetku právneho predchodcu

žalobcu došlo až potom, čo si uplatnil pohľadávku v konkurznom konaní a nebol uspokojený ani
čiastočne. Teda ani ostatné nesprávne rozhodnutia katastrálneho úradu neboli bezprostrednou príčinou
vzniku škody. Odvolací súd súhlasí s názorom žalovaného, ktorý vyslovil vo svojom vyjadrení, že pri
posudzovaní otázky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, nezohráva nijakú úlohu

počet pochybení orgánu verejnej moci. Ani predchádzajúce pochybenia, tak ako boli popísané v žalobe
a v odvolaní, neboli bezprostrednou príčinou škody, a preto nie je daná príčinná súvislosť medzi
jednotlivými pochybeniami a vznikom škody. Dovolací súd odkázal v dôvodoch svojho rozhodnutia
(bod 27.) aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6MCdo/11/2010 z 31.01.2012.
Uvedené rozhodnutie však bolo zrušené rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS

307/2012tak,akotouviedolžalovanývosvojomvyjadrení.Pretonazáveryvyslovenévtomtorozhodnutí
nemohol odvolací súd prihliadnuť.

35.V odvolaní žalobca navrhol vypočuť JUDr. Radoslava Hajdúcha, advokáta so sídlom Advokátskej
kancelárie Martina Benku 10, 811 07 Bratislava, ktorý ako správca konkurznej podstaty úpadcu Devín

Banka, a.s. podával návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok predávajúceho, pričom po podaní návrhu
podľa stručných informácií komunikoval aj s katastrálnym úradom. Uvedeného žiadal žalobca vypočuť
ako svedka s tým, že ak katastrálny úrad vedel o prebiehajúcom konkurznom konaní na predávajúceho
a napriek tomu nekonal, mohol tým žalobcovi spôsobiť škodu úmyselne a preto tieto okolnosti treba
preveriť výsluchom navrhovaného svedka. K tomu odvolací súd uvádza, že na tento návrh žalobcu

neprihliadol. Žalobca bol poučený podľa ust. § 120 ods. 1, 4 Občianskeho súdneho poriadku účinného
do 30.06.2016, že je povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Všetky dôkazy musí
predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, najneskôr
do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Bol poučený aj o tom, že na dôkazy predložené a označenéneskôr súd neprihliada. Uznesenie č.k. 15C 196/2008-49 zo dňa 15.04.2009 bolo žalobcovi doručené
dňa 17.04.2009. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že sa žalobca nezúčastnil pojednávania na súde
dňa 15.01.2015 na ktoré bol riadne predvolaný, doručenie predvolania je vykázané dňa 27.10.2014 (č.l.

426 spisu) a na ktorom bolo dokazovanie vyhlásené za skončené. Zo spisu z úradného záznamu na
č.l. 426 vyplýva, že sa dostavil JUDr. Jančík, ktorý predložil plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu
a že v dôsledku administratívnej chyby advokátskej kancelárie bol do pracovného kalendára advokáta
vyznačený termín začatia pojednávania o 13.00 hod. Pojednávanie zmeškal. Tým dodatočne žiadal o
ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní. Postupom súdu mu teda podľa názoru odvolacieho súdu

nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Žalobca mal od roku 2008 dosť času a priestoru na
označenie daného dôkazu.

36. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si odôvodnenia ako vecne správny
podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

37.Súd prvej inštancie o trovách nerozhodoval, preto bude jeho úlohou o týchto trovách, vrátane trov
dovolacieho konania týkajúceho sa dovolania proti zrušenému rozsudku Krajského súdu (§ 453 ods. 3
C.s.p.) tak, ako to uložil dovolací súd v bode 29 svojho rozhodnutia rozhodnúť. Odvolací súd rozhodol
iba o trovách odvolacieho konania podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p.
tak, že priznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s

tým, že o výške nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 C.s.p.).

38. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací
súd so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám
daných v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. (teraz § 220 ods. 2 CSP).Z rovnakých dôvodov nepovažoval
za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalovaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu

právneho posúdenia veci.

39.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 2:1.

Poučenie:

P o u č e n i e :

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.