Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 7, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/216/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613213010
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6613213010.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľky A. A., narodenej XX. XX. XXXX, trvale
bytom P., X. U./XX, štátnej občianky SR, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s. r.
o., so sídlom Košice, Ľudová 14, proti odporcovi Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom Košice,
Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan, s. r. o., so
sídlom Košice, Rastislavova 68, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní odporcu proti

uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 13C/60/2013-170 zo dňa 4. decembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporcaje povinnýnahradiťnavrhovateľketrovyodvolaciehokonaniapozostávajúceztrovprávneho
zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 38,08 € na účet jej právneho zástupcu JUDr. Peter Rybár, s.
r. o., č. ú. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh odporcu zo dňa 28. 11. 2013 na prerušenie
konania. Právne vec posúdil podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) a § 135 ods. 1 O. s. p.
Okresný súd návrh na prerušenie konania zamietol, keď pri rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že
navrhovateľ podal návrh na prerušenie konania s poukazom na právne závery uvedené v uznesení
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/1/2012 z 21. 03. 2012, ktorým uznesením najvyšší
súd odmietol dovolanie a napriek tomu vyslovil v odôvodnení uznesenia závery meritórnej povahy

nemajúcej vzťah ku dôvodom odmietnutia dovolania. Z nálezu ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 402/2008
z 01. 04. 2009 vyplýva, že ak sa najvyšší súd v rámci dovolacieho konania meritórne vecou nezaoberal
a dovolanie odmietol, potom nemohol meritórne formulovať závery nižších súdov. Pokiaľ súd konal,
porušil tým právo účastníka na súdnu ochranu podľa § 46 ods. 1 ústavy a právo účastníka konania na
spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 dohovoru. Ak sa súd odmietne na podklade dovolania meritom
veci zaoberať z procesných dôvodov, nie je so spravodlivým procesom súladný taký postup súdu, v

ktorom sa v skutočnosti v odôvodnení odmietnutia meritom veci zaoberá a vyslovuje k veci meritórne
právne závery. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 382/2013 zo dňa 10. 07.
2013, ústavný súd prijal na ďalšie konanie sťažnosť odporcu, ktorou namietal porušenie jeho základné
práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa
článku 1 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, okrem iného aj postupom a uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 1/2012 z 21. 03. 2012. Z prijatia ústavnej sťažnosti

na ďalšie konanie v spojení s nálezom ústavného súdu v obdobnej veci vyplýva pravdepodobnosť
hraničiaca s istotou, že uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo 1/2012 bude zrušené. Na základe
týchto skutočností okresný súd posudzoval, aký vzťah a záväznosť bude mať rozhodnutie ústavného
súdu na konanie procesného súdu (Okresný súd Lučenec) z hľadiska riešenia otázky, ktorá môže mať
význam pre rozhodnutie procesného súdu. Podľa jeho názoru rozhodnutie o tom, či v konaní pred
najvyšším súdom alebo súdmi nižších inštancií došlo k porušeniu procesných predpisov, nemá žiadny

význam vo vzťahu k prejednávanej veci. Rozhodnutie, na ktoré poukazuje odporca, aj v prípade, aj
keby nebolo rozhodnutím ústavného súdu zrušené, nemá nijakú priamu záväznosť pre rozhodnutieprocesného súdu. Záväzným by bolo len rozhodnutie v tej ktorej konkrétnej veci, čo však nie je prípad
veci prejednávanej.
Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.)

odvolanieodporca.Namietal,žeodôvodnenieprvostupňovéhosúdujenezrozumiteľnéaneurčité.Pokiaľ
okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia ním použitý pojem „procesný súd“ nijak nevymedzil,
odôvodnenie rozhodnutia neposkytuje jasne a zreteľne odpoveď, prečo prvostupňový súd návrh na
prerušenie konania zamietol. Tvrdil, že Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/1/2012 z 21.
03. 2012 sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal závermi týkajúcimi sa rozhodcovskej doložky, pričom

tieto závery sú najmä pre porušenie základného práva odporcu nielen v tomto, ale i v inom konaní
neaplikovateľné. Aj napriek uvedenému navrhovatelia, ale i súdy všeobecne, na tieto závery prihliadajú
alebo aj poukazujú. Aj vzhľadom na tieto skutočnosti má odporca za to, že konanie vedené pred
Ústavným súdom SR môže mať relevantný význam pre rozhodnutie v prejednávanej veci.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení mal za to, že konajúci súd postupoval správne, keď konanie o
zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodov uvádzaných navrhovateľom neprerušil a rozhodol v

súlade so zásadou rýchlosti a hospodárnosti v konaní pokračovať. Zároveň si uplatnil právo na náhradu
trov odvolacieho konania, ktoré aj vyčíslil.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1,
2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Pri rozhodovaní
okresný súd vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, na ktorý aplikoval príslušné
ustanovenia právnych predpisov, a teda, vec aj správne právne posúdil. Rozhodnutie okresného súdu
je riadne odôvodnené v súlade s požiadavkami kladenými na dôvody rozhodnutia uvedenými v § 157
ods. 2 O. s. p. Uznesenie okresného súdu podáva výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a

spravodlivosti napadnutého uznesenia.
Okresný súd neporušil právo odporcu na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení
neabsentuježiadnarelevantnáskutočnosťalebookolnosť,naopak,okresnýsúdichnáležitýmspôsobom
v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil. Súd sa s námietkami odporcu, na ktoré poukazoval v
konaní, najmä v návrhu na prerušenie konania, vysporiadal. Prvostupňový súd je vo svojej argumentácii

obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho
argumenty podporujú príslušný záver o nedôvodnosti prerušenia konania. Rozhodnutie prvostupňového
súdu je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís
prvostupňový súd dospel, sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a spravodlivé. Aj
podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie ústavného súdu o tom, či v konaní pred najvyšším súdom

alebo súdmi nižších inštancií došlo k porušeniu procesných predpisov, nemá žiadny význam vo vzťahu k
prejednávanej veci. Aj v tom prípade, keby ústavný súd zrušil rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ktorým najvyšší súd dovolanie odmietol, avšak v odôvodnení rozhodnutia sa zaoberal aj
meritom veci, táto skutočnosť nijako nemá vplyv na to, že prvostupňový súd, aj bez názorov vyslovených
najvyšším súdom v takomto uznesení môže dospieť k rovnakým záverom, k akým dospel aj najvyšší súd

v ústavným súdom zrušenej veci (navyše, keď najvyšší súd, pokiaľ sa zaoberal meritom veci, s právnymi
závermi vyslovenými súdmi nižších súdov, sa vlastne len stotožnil).
Pokiaľ odporca namietal neurčitosť rozhodnutia súdu prvého stupňa vzhľadom k tomu, že mu nie je
jasné, čo si prvostupňový súd myslel pod pojmom „procesný súd“, túto námietku považuje odvolací
súd za obštrukčnú vzhľadom k tomu, že prvostupňový súd v napadnutom uznesení, pokiaľ spomína

procesný súd uviedol, že ide o rozhodnutie Okresného súdu Lučenec (viď posledný odsek na druhej
strane rozhodnutia).
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie okresného súdu ako vecne správne
potvrdil.
Navrhovateľka bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto má podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s

§ 224 ods. 1 O. s. p. právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa zásady úspechu v konaní. Tieto
pozostávajú z odmeny za zastupovanie za 1 úkon právnej služby nie vo veci samej vo výške 30,04 €
za vyjadrenie k odvolaniu nie vo veci samej (§ 13a ods. 2 písm. b) vyhl. Č. 655/2004 Z. z.) a režijného
paušálu v sume 8,04 € (§ 16 ods. 3 vyššie citovanej vyhlášky), spolu 38,08 €, ktorú sumu je odporcapovinný uhradiť na účet právneho zástupcu navrhovateľky podľa § 149 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého
ustanovenia, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten,
ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.