Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, April 26, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/314/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616203736
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5616203736.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne B. S., nar. X.X.XXXX,
bytom B., T. XXX, právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Košice,
Kuzmányho 29, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35
807 598, o zaplatenie 2.683,28 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5C/77/2016-44 zo dňa 10. januára 2017, v spojení s opravným
uznesením č. k. 5C/77/2016 - 76 zo dňa 5. apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o určení, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z

iných príjmov uzatvorená medzi žalobkyňou, ako dlžníčkou a žalovaným, ako veriteľom, dňa 15.12.2008
je neplatná.

Rozsudok okresného súdu vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 2,683,28
eur s príslušenstvom m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 2.223,28 eur
spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 2.223,28 eur od 24.5.2016 do zaplatenia a vo zvyšnej
časti žalobu z a m i e t a .

Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 83 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
uzatvorená medzi žalobkyňou (ako dlžníčkou) a žalovaným (ako veriteľom) dňa 15.12.2008 je neplatná.
Vychádzal z toho, že žalobkyňa preukázala existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení. Žalovaný totiž vyzval zamestnávateľa žalobkyne na vykonávanie zrážok na základe predmetnej
dohody, ktoré aj boli vykonávané. V prípade pokračovania vo vykonávaní zrážok, by tieto mohli byť
vykonané až do úplného splatenia (len) žalovaným vyčísleného dlhu vo výške 4.266,29 eur, a to bez

preskúmania jeho dôvodnosti.
2.Okresnýsúdkonštatoval,žezáväzkovývzťahuzatvorenýmedzižalobkyňouažalovanýmspĺňavšetky
znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto je potrebné naň aplikovať ustanovenia spotrebiteľského
práva. Ustálil, že dojednania čl. I., II. dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov s odkazom na
čl. 5 Všeobecných obchodných podmienok neboli medzi stranami sporu dojednané platne. Dotknutá
dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala presné vymedzenie pohľadávky, resp. jej výšky, do ktorej
mal zamestnávateľ žalobkyne vykonávať zrážky zo mzdy. Neurčité bolo aj dojednanie, že v prípade,

ak zrážky zo mzdy presiahnu hranicu stanovenú Nariadením vlády č. 89/1997 Z.z., zamestnávateľ
výšku týchto zrážok upraví na najvyššiu možnú prípustnú hranicu. Žalobkyňa ako spotrebiteľ z takéhoto
dojednania nemohla vedieť, aká výška zrážok jej bude môcť byť zrážaná; navyše, v čase podpísania
zmluvy o úvere, bol označený právny predpis zrušený. Okresný súd považoval za rozporné s dobrýmimravmi, aby ustanovenia o zrážkach zo mzdy a súvisiace podstatné náležitosti boli zahrnuté len vo
všeobecných obchodných podmienkach. Zdôraznil, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
nebola individuálne dojednaná, ale bola „dojednaná“ prostredníctvom formulára v rámci uzatvárania

zmluvy o úvere s tým, že žalobkyňa nebola ani poučená o následkoch uzatvorenia takejto dohody.
3. Zároveň okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.683,28 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z danej sumy od 24.5.2016 do zaplatenia. Vychádzal z toho,
že zmluva o úvere neobsahovala obligatórne náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g/, h/, i/, j/ zákona
č. 258/2001 Z.z. v znení platnom v čase jej uzatvorenia. Absentovali v nej údaje o konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru, ročnej úrokovej sadzbe, RPMN a o priemernej hodnote RPMN. Z tohto dôvodu
bol podľa § 4 ods. 3 predmetného právneho predpisu úver poskytnutý žalovaným žalobkyni bezúročný a
bez poplatkov. Žalovanému preto prislúchalo právo len na vrátenie poskytnutého úveru vo výške 331,94
eur. Žalobkyňa však celkovo zaplatila žalovanému sumu 3.928,62 eur, z ktorého dôvodu tak rozdiel
medzi zaplatenou čiastkou a poskytnutou čiastkou predstavuje bezdôvodné obohatenie bez právneho
dôvodu na strane žalovaného v sume 3.596,68 eur. Z tejto čiastky si žalobkyňa uplatnila nárok (iba) na

sumu 2.683,28 eur.
4.Vzhľadomnato,žežalovanýsasplnenímdotknutéhopeňažnéhozáväzkuocitolvomeškaní,zaťažuje
ho aj povinnosť zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty, ktorú
žalobkyňa poskytla žalovanému na plnenie vo výzve na vydanie bezdôvodného obohatenia. O trovách
konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v spore úspešnej žalobkyni priznal nárok

na ich náhradu v plnom rozsahu.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Poukazoval na neodstrániteľnú prekážku konania, ktorou má
byť existencia rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., sp.

zn. SR 20093/09 zo dňa 26.11.2009, ktorým už bolo rozhodnuté o platnosti jednotlivých častí zmluvy o
úvere, ako platného a odplatného právneho úkonu a na jeho základe bolo žalovanému voči žalobkyni
priznanéplnenie.Tvrdil,ževovyjadreníknávrhunazačatiekonaniavzniesolnámietkupremlčaniaztoho
dôvodu, že „požadovaný nárok žalobkyne sa stal premlčaný v subjektívnej premlčacej lehote v rozsahu
776,56 eur dňa 9.5.2016 ... a v objektívnej premlčacej lehote v rozsahu 236,62 eur dňa 9.11.2015“.

Keďže žalobkyňa uplatnila svoj nárok až dňa 20.5.2016 - z hľadiska premlčania oneskorene - v prípade
„dobrovoľného zaplatenia žalovaným by na strane žalobkyne došlo k bezdôvodnému obohateniu“.
6. Žalovaný namietal, že zmluvu o úvere nemožno považovať za spotrebiteľskú, pretože žalobkyňa
vstúpila do právneho vzťahu s ním na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije
na výkon zamestnania, a nie na svoju súkromnú potrebu. Protistrana pritom nepredložila ani jediný

dôkaz, že by bol úver vzatý za spotrebným účelom a aj napriek tomu, sa okresný súd priklonil na stranu
žalobkyne. Okresný súd však len skonštatoval, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu bez toho, aby takýto
názor relevantným spôsobom odôvodnil.
7. Hoci napadnutý rozsudok neobsahuje úvahy a závery ohľadne administratívneho poplatku za
spracovanie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, žalovaný sa pomerne rozsiahlo v odvolaní vyjadril aj k

tejto právnej otázke; s tým že slovenská právna úprava účtovanie daného poplatku nevylučuje. Obdobne
mimo predmet konania tvrdil, že žalobkyňa na určení bezúročnosti a bezodplatnosti zmluvy o úvere
nemá naliehavý právny záujem.
8. Vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy odvolateľ uviedol, že táto predstavuje samostatný dokument,
ktorý je v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa. Z napadnutého rozsudku pritom nevyplýva,

že by žalobkyňa preukázala, že nebola o následkoch uzatvorenia takejto dohody osobitne poučená.
Žalovaný tvrdil, že dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa základné náležitosti a žalobkyňa mala možnosť
s ňou súhlasiť, alebo ju odmietnuť. Žalobkyňa „sa svojim pričinením podujala k jej podpisu, prijatiu,
ovplyvneniu obsahu, a preto nemožno hovoriť o absencii individuálneho dojednania zabezpečovacieho
prostriedku“. Doplnil, že nie je pravdou, že by pri realizácii dohody o zrážkach zo mzdy mohlo dôjsť k

nekontrolovanému konaniu zo strany veriteľa; ak aj áno, išlo by o bezdôvodné obohatenie.

9. Žalobkyňa sa v plnom rozsahu stotožnila s rozsudkom okresného súdu, vrátane jeho odôvodnenia.
Bola presvedčená, že dotknutá zmluva o úvere má všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy, každý jej odsek
je nevyvážený, postavený v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky. Zdôraznila, že nemohla jej obsah

nijako ovplyvniť, zmeniť či upraviť, lebo zmluva bola vopred predformulovaná a bez možnosti čo i len jej
pripomienkovania predložená žalobkyni na podpis.
10. Tvrdenie žalovaného, že žalobkyni poskytnuté finančné prostriedky slúžili na účel výkonu
zamestnania označila za zavádzajúce a účelové. Poukázala na to, že je bežnou praxou žalovanéhopri uzatváraní obdobných úverových zmlúv označiť dlžníka ako podnikateľský subjekt, alebo, ak to
nie je možné, účelovo zaškrtnúť políčko určujúce účel použitia finančných prostriedkov za účelom
zamestnania, resp. povolania, aby došlo k vylúčeniu aplikácie právnych predpisov na ochranu

spotrebiteľa. Žalobkyňa mala za to, že je nevyhnutné účel použitia poskytnutých finančných prostriedkov
skúmať z objektívneho hľadiska a v prípade pochybností vychádzať z § 54 ods. 2 Obč. zák.
11. Trvala na tom, že rozhodcovská doložka, v znení ako je formulovaná vo všeobecných obchodných
podmienkach poskytnutia úveru, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo spôsobuje, že
rozhodcovský rozsudok vydaný na jej základe je nulitný a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom.

K námietke premlčania žalobkyňa uviedla, že jej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je
premlčaný, keďže „od vzniku bezdôvodného obohatenia po uplatnenie nároku na jeho vydanie uplynulo
niečo viac ako 2 roky, ale menej ako 3 roky“. Ide teda o nárok uplatnený tak v 3-ročnej objektívnej, ako
aj v 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehote.
12. Taktiež nesúhlasila s názorom žalovaného, že dohodu o zrážkach zo mzdy nie je možné považovať
za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uzatvorenie tejto dohody bolo „neodmysliteľnou podmienkou“

uzatvorenia zmluvy o úvere a s poukazom na to, že sa žalobkyňa v tom čase nachádzala vo finančnej
tiesni, nemala na výber či predmetnú dohodu uzatvorí alebo nie. Zároveň pri jej uzatváraní nemohla
nijakoovplyvniťjejobsah,nemohlahozmeniť,čivylúčiťniektoréjejustanovenia.Samotnézabezpečenie
záväzku touto dohodou bez vyplnenia dlžnej sumy a určenia presných pravidiel pre jej stanovenie, preto
predstavuje neprijateľnú požiadavku žalovaného.

13. Námietku žalovaného o neexistencii naliehavého právneho záujmu považovala za irelevantnú a
účelovú, nakoľko v prejednávanom prípade ide o vydanie bezdôvodného obohatenia, a nie o určovaciu
žalobu.

14. V reakcii na vyjadrenie žalobkyne žalovaný plne zotrval na svojom odvolaní. Uviedol, že ním

zadefinované odvolacie dôvody poskytujú odpoveď aj na predmetné vyjadrenie. Dodal, že dotknutá
rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou doložkou, lebo umožňuje každej strane domáhať sa ochrany
svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského, alebo súdneho konania.

15. Žalobkyňa k tvrdeniam žalovaného o rozhodcovskej zmluve poukázala na to, že z jej obsahu je

zjavné, že v prípade iniciovania sporu zo strany žalovaného, bude konajúcim súdom vždy rozhodcovský
súd. Ten si už pri vzniku zmluvného vzťahu vybral sám žalovaný, čo jednoznačne spôsobuje výraznú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky a tvorí
neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá má za následok absolútnu neplatnosť tohto dojednania. Preto
exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) bol vydaný orgánom bez právomoci tak urobiť. Doplnila, že je

tiež preukázateľné, že rozhodcovská doložka je neplatná, pretože neobsahuje náležitosti vyžadované
zákonom č. 244/2002 Z.z.

16. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods.

3 CSP) potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok vo výroku o určení neplatnosti dohody o
zrážkach zo mzdy a iných príjmov a podľa § 388 CSP zmenil vo výroku o povinnosti žalovaného vydať
žalobkyni bezdôvodné obohatenie tak, ako je konštatované vo výroku tohto rozsudku.

17. Existenciu rozhodcovského rozsudku týkajúceho sa posúdenia nárokov strán zo zmluvy o úvere,

ktorájevýchodiskomajvprejednávanejveci,žalovanýpoprvýkráttvrdilažvrámciodvolania.Vzhľadom
na to, že vo svojich dôsledkoch by mohlo ísť o okolnosť majúcu vplyv na danosť podmienok konania (§
366 písm. a/ CSP), krajský súd sa touto námietkou zaoberal. Prioritne je nutné uviesť, že žalovaný ani v
odvolacom konaní nepredložil ním označovaný rozhodcovský rozsudok. Bez ohľadu na konštatované
je z nesporných okolností zrejmé, že ide o obvyklý spôsob doslova zneužitia slabšieho postavenia

spotrebiteľa (žalobkyne) dodávateľom (žalovaný) za účelom obchádzania práve spotrebiteľskej ochrany,
ktorú rozhodcovský súd vybraný žalovaným dlhodobo a permanentne absolútne nerešpektuje. Tieto
okolnosti sú súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti (§ 186 ods. 1 CSP); osobitne v exekučných
veciach, kde dochádza k zastaveniu exekúcií (eventuálne už k nevydaniu ani len poverenia na
vykonanie exekúcie) z titulu, že dotknutý rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci konať a tak jeho

rozhodnutie (tvrdený exekučný titul) predstavuje nulitný právny akt. Nedôvodnou je teda odvolacia
námietka žalovaného týkajúca sa existencie veci právoplatne rozhodnutej.
18. Len na okraj krajský súd dodáva, že na základe rozhodcovského rozsudku označovaného
žalovaným (Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., sosídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, SR 20093/09 zo dňa 26.
11. 2009) bola voči žalovanej vedená Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn.. 7Er/1090/2010
exekúcia, ktorá bola uznesením z 3.12.2010 v celom rozsahu zastavená. Zároveň neobstojí tvrdenie

žalovaného o nemožnosti všeobecným súdom preskúmavať právomoc rozhodcovského súdu, ktorý
vydal rozhodcovský rozsudok (exekučný titul). Aktuálna vnútroštátna judikatúra výslovne priznáva
oprávnenie exekučnému (o to viac „meritórnemu“) súdu skúmať (ne)prijateľnosť rozhodcovskej doložky
(napr. rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R
68/2013). Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať

daný spor, nie je všeobecný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil samotný rozhodcovský súd (bližšie
rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 46/2012).

19.Zvyššiespomínanéhorozhodnutiaexekučnéhosúdu-uznesenieOkresnéhosúduLiptovskýMikuláš
č. k. 7Er/1090/2010-14 z 3.12.2010 - ako aj z rozhodnutí súdov vo veci neodkladného opatrenia
týkajúceho sa priamo dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov posudzovanej v prejednávanom

prípade (uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10C/73/2016-19 z 15.4.2016 v spojení s
potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/189/2016 z 29.7.2016) je nepochybné, že
zmluvný vzťah medzi stranami spĺňa všetky atribúty spotrebiteľského vzťahu; a tak bol i v označených
veciach posudzovaný. Rovnako aktuálne konajúci odvolací súd (senát) uzatvára, že v plnej miere ide
o vzťahu spotrebiteľský.

20. Bez ohľadu na to, že aj vo vzťahu k vyznačovaniu účelu úveru (napr. ako úveru na účel výkonu
zamestnania) sú z rozhodovacej činnosti dlhodobo známe nekalé praktiky žalovaného, tvrdenie o
poskytnutí finančných prostriedkov žalobkyni na výkon zamestnania nie je možné preukázať iba
vyznačením príslušného políčka v úverovej zmluve. Osobitne, ak žalobkyňa výslovne poprela
poskytnutie finančných prostriedkov za takým účelom. Zo zmluvy o úvere nevyplýva akýkoľvek ďalší

údaj o zamestnaní, či zamestnávateľovi žalobkyne, ktorý by preukazoval, že finančné prostriedky jej boli
poskytnuté práve za daným účelom.

21. Súčasne krajský súd zdôrazňuje, že vo vzťahu ku komunitárnemu právu (od ktorého sa v podstate
slovenská úprava ochrany spotrebiteľa v plnej miere odvíja) vnútroštátna právna úprava (§ 3 ods. 2

zák. č. 258/2001 Z.z.) v otázke ochrany spotrebiteľa nekorešponduje s legislatívou Európskej únie -
článok 3(a) Smernice č. 2008/48/ES. Pojmu použitému v označenom právnom akte („obchod“), ktorý by
mohol vylúčiť spotrebiteľský charakter konkrétneho vzťahu, totiž v podmienkach Slovenskej republiky
zodpovedá pojem podnikanie, nie však už pojmy povolanie a zamestnanie (ako obvyklá „klasická“
závislá činnosť), čo je aj prípad súdnej veci. Navyše, v prípade vzniku pochybností o bezprostrednom

obsahu zmluvy o úvere v zmysle § 54 ods. 2 Obč. zák. platí výklad pre žalobkyňu ako spotrebiteľku
priaznivejší, t.j. že finančné prostriedky jej boli poskytnuté na iný účel ako na výkon zamestnania/
podnikania.

22. Vo vzťahu k výroku o určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov krajský

súd (prioritne) opakuje/zdôrazňuje, že odvolací súd je viazaný nielen rozsahom odvolania, ale aj
jeho konkrétnymi dôvodmi, ktoré odvolateľ vymedzí v zákonom stanovenej lehote na podanie tohto
opravného prostriedku (§ 380 ods. 1 v spojení s § 365 ods. 3 CSP). To znamená, že vecnú správnosť
jednotlivého napadnutého výroku posudzuje (takmer výlučne) z dôvodov označených odvolateľom. Z
hľadiska odvolacieho prieskumu konkrétneho výroku rozsudku predmetná viazanosť pritom veľmi úzko

súvisí s určujúcim záverom okresného súdu, na ktorom argumentačne založil svoje rozhodnutie.

23. Okresný súd pomerne podrobne vymedzil jednotlivé argumenty, ktoré v konečnom dôsledku
podmieňujú neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Hoci odvolateľ v súvislosti s týmto zabezpečovacím
inštitútom uvádza viaceré argumenty, nereaguje na konkrétne závery okresného súdu (o nevyplnení

sumy, ktorá má byť predmetom zrážok zo mzdy; o nevymedzení okamihu a spôsobu takéhoto vyplnenia;
o odkaze, resp. vychádzaní z neúčinnej právnej úpravy zrážok zo mzdy; o neprípustnosti - vedúcej až k
rozporu s dobrými mravmi - zahrnutia dojednania o zrážkach zo mzdy len do všeobecných obchodných
podmienok, atď.). Napríklad posledne uvedený (určujúci) záver už i samostatne podmieňuje vyhovenie
žalobe v danej časti. Keďže ho odvolateľ fakticky vôbec nenamietal, možno uzavrieť, že jeho odvolanie

(pre relevantné nespochybnenie rozhodujúceho a určujúceho záveru) nebolo spôsobilé privodiť zmenu,
eventuálne zrušenie napadnutého rozsudku.24. Zlyhaním pri formulovaní dôvodov odvolania žalovaným je i namietanie takých záverov, ktoré neboli
okresným súdom vôbec vyslovené, resp. ktoré ani neboli predmetom konania. Ide o argumentáciu
týkajúcu sa administratívneho poplatku a namietanie nedostatku naliehavého právneho záujmu na

určení, že poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov. Žalobkyňa sa takéhoto určenia ani
nedomáhala, ale (okrem určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy) si uplatnila nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia priamo prostredníctvom žaloby na plnenie podľa § 137 písm. a/ CSP (v čase
podania žaloby § 80 písm. b/ O.s.p.). Odvolateľ pritom vôbec nenamietal konkrétne závery okresného
súdu (o nedostatkoch obligatórnych náležitostí spotrebiteľského úveru), ktorými v rámci

vyhodnotenia nároku na plnenie dospel k prejudiciálnemu záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru poskytnutého žalovaným žalobkyni. Naopak, paradoxne samotný žalovaný poukazuje na to, že
ak by pri uplatňovaní dohody o zrážkach zo mzdy bolo veriteľovi poukázané viac, ako bol oprávnený
„zraziť“; došlo by na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu, ktoré je povinný vydať.

25. Čiastočne za dôvodnú však možno považovať žalovaným vznesenú námietku premlčania nároku

žalobkyne. V zmysle § 107 ods. 1 Obč. zák. sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčuje v
(subjektívnej) 2-ročnej lehote. To - okrem iného -znamená, že v prípade vznesenia námietky premlčania
protistranou (určite) nemôžu byť priznané nároky na plnenia z bezdôvodného obohatenia, ktoré vznikli
viac ako dva roky pred podaním žaloby. Inými slovami, z titulu vydania bezdôvodného obohatenia pri
vznesení námietky premlčania môžu byť priznané len nároky maximálne za dva roky spätne.

26. Vzhľadom na to, že všetky žalobkyňou uplatňované plnenia (nároky na vydanie bezdôvodného
obohatenia) v čase podania žaloby - 20.5.2016 - vznikli v období kratšom ako tri roky pred podaním
žaloby, je bezpredmetné zaoberať sa objektívnou trojročnou premlčacou lehotou (§ 107 ods. 2 Obč.
zák.). Tvrdenie žalobkyne, že jej nárok nie je (vôbec) premlčaný, keďže „od vzniku bezdôvodného
obohatenia po uplatnenie nároku na jeho vydanie uplynulo niečo viac ako 2 roky, ale menej ako 3 roky“,

(minimálne) vyznieva tendenčne a opomína určujúci charakter dvojročnej premlčacej doby na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Trojročná objektívna lehota totiž neslúži na akési predĺženie dvojročnej
subjektívnej lehoty aj nad časový interval dvoch rokov, ale iba na jej obmedzenie v tom smere, že
nárok na vydanie (maximálne) dvojročného bezdôvodného obohatenia musí „zapadnúť“ do trojročnej
objektívnej lehoty.

27. Žalobkyňa si uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v celkovej sume 2.683,28
eur, ktorý pozostával z priebežných splátok uhradených nad rámec poskytnutej istiny v období od
9.1.2014 až do 11.2.2015. S poukazom na podanie žaloby (až) dňa 20.5.2016 je zrejmé, že nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia týkajúci sa splátok zaplatených do 19.5.2014, je premlčaný. Ide o

nasledujúce splátky: 9.1.2014 - 100 eur, 11.2.2014 - 90 eur, 11.3.2014 - 90 eur, 10.4.2014 - 90 eur a
9.5.2014 - 90 eur; t.j. celkovo 460 eur.
28. Nadväzne odvolací súd v dotknutom výroku čiastočne zmenil napadnutý rozsudok a uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.223,28 eur spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne
z tejto sumy od 24.5.2016 do zaplatenia a vo zvyšnej časti (o zaplatenie 460 eur, vrátane

príslušenstva) žalobu zamietol. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že tvrdenia žalovaného o údajnom
rozsahu premlčania (bližšie bod 5. tohto odôvodnenia) neobsahujú žiadne konkrétnejšie skutkové údaje,
z ktorého dôvodu sú konečnom dôsledku bezprostrednejšie neposúditeľné a tým fakticky irelevantné.

29. V dôsledku zmeny (hoci len čiastočnej) rozhodnutia okresného súdu v meritórnej časti krajský

súd rozhodoval v zmysle § 396 ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov celého (prvoinštančného i
odvolacieho) konania. Pri vyhodnotení miery úspechu (§ 255 CSP) v prejednávanej veci bolo potrebné
zohľadniť úspešnosť strán tak v časti o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ako aj v časti
o vydanie bezdôvodného obohatenia. Krajský súd oba tieto meritórne nároky z hľadiska náhrady trov
konania klasifikoval ako rovnako významné. To znamená, že celková úspešnosť v spore je súčtom

úspešnosti strán ohľadne obidvoch týchto nárokov. Žalobkyňa bola úspešná v plnej miere ohľadne
určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, čo zodpovedá z celkového hľadiska jej úspechu v
rozsahu 50%.
30. V časti o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyni v konečnom dôsledku bola
priznaná suma/istina 2.223,28 eur. Uvedené predstavuje v rámci (len) nároku na vydanie bezdôvodného

obohatenia úspech v rozsahu 83 % (a súčasne neúspech 17 %); v tejto časti tak čistý úspech žalobkyne
činí 66 %. Túto mieru úspechu je však nutné vynásobiť koeficientom 0,5 (z hľadiska celkových trov
konania ide iba o jednu polovicu nároku), z ktorého titulu vo vzťahu k celku sa jedná o mieru úspechu
v rozsahu 33 %.31. Celkovo teda úspech žalobkyne predstavuje 83 % (50 % z titulu plnej úspešnosti v rámci určenia
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy + 33 % z titulu čiastočnej úspešnosti v rámci nároku na
vydaniebezdôvodnéhoobohatenia),vktoromrozsahumážalobkyňanároknanáhradutrovkonaniavoči

protistrane. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny
úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 v spojení s § 396 ods. 1 CSP).

32. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.