Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 27, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 25C/53/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110206892
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5110206892.21

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci žalobcu: H. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom, W. XXXX/XX, N., zastúpená splnomocneným zástupcom: U. O., nar. XX.X.XXXX,
bytom W. XX, N., proti žalovanému: REALITY LAURIN, a.s., IČO: 36 369 616, so sídlom Kysucké Nové
Mesto, Belanského 2725, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec, s.r.o., so
sídlom v Žiline, V. Tvrdého 17, IČO: 36 436 640, o prikázanie za náhradu a vzájomnom návrhu zriadenia

vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobný návrh žalobcu z a m i e t a.

Súd z r i a ď u j evecné bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníka pozemku KNC XXXX/XX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísanej na LV XXXX, kat. úz. F. I., strpieť stavbu
dielne zapísanú na LV XXX, kat. úz. F. I..

Žalovaný j e p o v i n n ý uhradiť žalobcovi jednorazovú náhradu za riadenie vecného bremena vo
výške 9.863,63 eur do 15 od právoplatnosti tohto rozsudku

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodnou žalobou sa žalobca ešte U. O. domáhal vydania rozsudku,
abysúd prikázalzanáhraduXX.XXXeurdopodielovéhospoluvlastníctvažalobcu9/50-tín stavbydielne
XXXX/XX stojacej na parcele č. EKN XXXX kat. úz. F. I.. Následne požiadal, aby súd pripustil zmenu
sporových strán na strane žalobcu, a to vstupom do konania H. O. namiesto doterajšieho žalobcu U. O..
Súd uznesením 25C/53/2010-72 dňa 11.7.2011 túto zmenu pripustil.
Následne sa domáhal zmeny návrhu a žiadal, aby súd prikázal do vlastníctva žalobcu časť stavby -

dielne stojacej na parcele EKN č. XXXX kat, úz. F. I., časti spevnených plôch nachádzajúcich sa na
parcele č. EKN XXXX, kat. úz. F. I. a časti panelových ciest nachádzajúcich sa na parcele EKN č. XXXX
kat. úz. F. I. za náhradu 50.000 eur.
Návrh odôvodnil tým, že právny predchodca žalovaného - Pozemné stavby, n.p. Žilina postavili na
základe stavebného povolania ešte dňa 19.11.1979 bez majetkovoprávneho vysporiadania pozemkov
dielňuvedenúpodč.XXXX/XXkat.úz.F.I.naLVč.XXX.Tátodielňabolapostavenáajnačastipozemku

žalobcu. Terajší žalovaný spolu s dielňou bezprávne užíva aj žalobcov pozemok nachádzajúci sa pod
dielňou. Postavením stavieb na cudzom pozemku vytvoril právny predchodca žalovaného bezprávny
stav. Ďalší právny predchodca žalovaného - Stavebná doprava, a.s., Žilina, rozčlenil žalobcovu parcelu
EKN XXXX a boli z nej vytvorené parcely CKN XXXX/XX, CKN XXXX/XX a CKN XXXX/XX. Od
roku XXXX dielňu, ktorá časťou stojí na parcele CKN XXXX/XX, vlastní žalovaný. Pre odstránenie
bezprávneho stavu žiadal teda časť dielne nachádzajúcej sa na parcele CKN XXXX/XX prikázať do

vlastníctva žalobcu v podielovom spoluvlastníctve X/XX-tín, a to za sumu, ako je to už vyššie uvedené
50.000 eur.2. Žalovaný v priebehu konania podal vzájomný návrh a žiadal, aby súd
zriadil vecné bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníka pozemku KNC XXXX/XX - zastavané plochy

a nádvoria o výmere XXX m2 v kat. úz. F. Chlmec strpieť stavbu dielne zapísanú na LV č. XXX, kat. úz.
F. I., a to za jednorazovú odplatu vo výške 9.863,63 eur.

3. Súd tento vzájomný pripustil na pojednávaní dňa 22.10.2015. Svoj
vzájomný návrh odôvodnil tým, že skutočne časť stavby dielne, ktorá je v jeho vlastníctve, stojí na

pozemku žalobcu. Z uvedeného dôvodu sa teda domáhal zriadenia vecného bremena za náhradu.
Výšku jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena opieral aj o predložený znalecký posudok.
Ďalej uviedol, že stavba dielne tvorí jednotný kompaktný celok, ktorý nie je horizontálne ani vertikálne
deliteľný. Táto stavba dielne sa nachádza na viacerých pozemkoch a nie je technicky možné túto stavbu
zbúrať a navyše nie je technicky možné túto stavbu alebo jej časť prikázať do vlastníctva žalobcu.

4. Následne žalobca dňom 12.1.2015 zobral svoj žalobný návrh späť.

5. Súd uznesením 25C/53/2010-236 dňa 25.2.2016 nevyhovel späťvzatiu
žaloby a konanie nezastavil. Tunajší súd tak urobil z toho dôvodu, že pokiaľ už začalo pojednávanie, je
potrebný pre zastavenie konania súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby. Takýto súhlas však žalovaný

na späťvzatie nedal. Mal záujem, aby sa vo veci meritórne rozhodlo o jeho vzájomnom návrhu.

6. Súd na viacerých pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom
sporových strán, oboznámil sa so stavebným povolením, kolaudačným rozhodnutím, výpismi z LV,
kópiami z kat. mapy, rozsudkom Okresného súdu Žilina 12C/399/1998, rozhodnutím Správy katastra

Žilina, znaleckým posudkom G.. P. Q., rozsudkom Krajského súdu v Žiline 7Co/27/2010, rozhodnutím
Krajského súdu v Žiline 9Co/236/2016 a zistil nasledovné:

7. V stručnosti možno povedať, že predmetom sporu je stavba - dielňa, ktorá
stojí z časti aj na pozemku žalobcu. Tento žiadal, aby súd prikázal do jeho vlastníctva časť stavby - dielne

stojacej na uvedenej parcele za náhradu 50.000 eur, a to do podielového spoluvlastníctva žalobcu a
žalovaného X/XX-tín.

8. Ako to už bolo vyššie konštatované, žalobca zobral svoj návrh späť, avšak
súd konanie nezastavil, pretože tak urobil až po tom, ako už vo veci súd pojednával. Žalovaný so

späťvzatím návrhu nesúhlasil, pretože vzniesol vzájomný návrh o zriadenie vecného bremena. Zo
vzájomného návrhu na zriadene vecného bremena vyplynulo, že žalobca bude povinný strpieť túto
stavbu dielne na časti svojho pozemku za jednorazovú náhradu.

9. Je nesporné a nespochybnila to žiadna zo sporových strán, že skutočne

stavbadielne,ktorájevovlastníctvežalovaného,stojízčastinapozemku,ktorýjevovlastníctvežalobcu.
Túto skutočnosť nebolo potrebné v tomto konaní dokazovať. Napokon z pripojených LV je toto v plnom
rozsahu preukázané.

10. Čo sa týka vzájomného návrhu o zriadenie vecného bremena, k tomuto mal

žalobca výhrady. V konaní súdu prvej inštancie 6C/119/2008, ktorý podľa žalobcu už vyriešil otázku
zriadenia vecného bremena, vychádzal z toho, že týmto rozhodnutím už bolo prakticky vo veci
rozhodnuté a toto rozhodnutie, i keď nie je právoplatné, vyriešilo otázku vecného bremena. Je
nepochybné, že v konaní 6C/119/2008 Okresného súdu Čadca sa skutočne jedná o zriadenie vecného
bremena, ale vecného bremena práva cesty, čiže práva pozemku nezastavaného žiadnou stavbou. V

tomto konaní žiada žalovaný zriadenie vecného bremena v časti stavby, resp. strpenia stavby. Napokon
to aj žalobca priznal, že v konaní 6C/119/2008 sa vedie spor o zriadenia vecného bremena na plochu
776 m2 parcely č. XXXX/XX, teda priznal, že sa nejedná o zriadenie vecného bremena na časť stavby
- dielne.

11. Súd konkrétny prípad posudzoval v zmysle nasledovných ustanovení Obč.
zákonníka.

12. Podľa § 151n ods. 1 O.z., vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnejveci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.
Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo
patria určitej osobe.

13. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, vecné bremená spojené s vlastníctvom
nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

14. Podľa § 151o ods. 3 O.z., ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom

priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka
stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý
pozemok.

15. Podľa § 151p ods. 3 O.z., ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer
medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za

primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na
vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.

16. Aj v tomto konkrétnom prípade je zrejmé, že vlastník stavby, t.j. žalovaný,
žiadal vzájomným návrhom, aby bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníka

pozemku strpieť stavbu dielne na svojom pozemku. Už to súd spomínal, že skutočne časť dielne stojí
aj na pozemku žalobcu.

17. Podľa § 135c ods. 1 O.z., ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci
na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na

náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“).

18. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, pokiaľ by odstránenie stavby nebolo
účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku
súhlasí.

19. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, súd môže usporiadať pomery medzi
vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré
je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

20. Je nepochybné, že citované zákonné ustanovenie upravuje prípad
neoprávnenej stavby na cudzom pozemku a spôsoby vyrovnania vzťahov medzi vlastníkom pozemku
a stavebníkom. Za neoprávnenú stavbu v zmysle tohto ustanovenia sa považuje taká stavba, ktorú
stavebník zriadi na cudzom pozemku bez toho, aby k tomu mal právny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu
na cudzom pozemku. Pre kvalifikáciu neoprávnenej stavby postačuje, ak stojí na cudzom pozemku. Pre

posúdenie stavby, ako neoprávnenej nie je významné, či stavebník mal stavebné povolenie a nie je ani
rozhodujúce samotné vedomie vlastníka pozemku, prípadne orgánu obce o stavbe.
Pre kvalifikáciu stavby, ako neoprávnenej stačí, ak stojí na cudzom pozemku len z časti. To platí nielen
vtedy, ak nadzemná stavba do pozemku iného zasahuje časťou obvodového plášťa, ale aj vtedy, ak
presah do cudzieho pozemku spôsobuje časť konštrukcie strechy. Rozsah tohto presahu pritom nie je

významný. V takomto prípade môže súd rozhodnúť o odstránení časti stavby, ak je to technicky možné
alebo zriadiť vecné bremeno v prospech stavebníka.

21. Osobou, ktorá je oprávnená podať žalobu na vyporiadanie neoprávnenej
stavby je vlastník pozemku, pričom žalovaným je vlastník neoprávnenj stavby. Ide tu totiž o

hmotnoprávny vzťah medzi vlastníkom pozemku, na ktorom je neoprávnená stavba zriadená a
vlastníkom stavby. Vecne legitimovanou osobou k podaniu žaloby nie je ten, kto nie je vlastníkom
pozemku, na ktorom bola neoprávnená stavba postavená.

22. Súd pri rozhodovaní o vypriadaní neoprávnenej stavby je povinný

zachovať poradie stanovené zákonným ustanovením § 135c O.z. Aj v danom prípade teda súd
posudzoval, či môže prikázať vlastníkovi pozemku za náhradu túto stavbu alebo odstránenie stavby, ak
je to technicky možné, prípade zriadiť vecné bremeno v prospech stavebníka.23. Stavba dielne na KNC XXXX/XX, ktorej spoluvlastníckeho podielu sa
žalobca domáhal, stojí na viacerých parcelách. Sú to parcely KNC XXXX/XX, XXXX/XX. Stavba dielne
tvorí jednotný kompaktný celok, ktorý nie je horizontálne ani vertikálne deliteľný. Stavba dielne sa

nachádza na viacerých pozemkoch a nie je techniky možné túto stavbu zbúrať a navyše nie je technicky
možné túto stavbu alebo jej časť prikázať do vlastníctva žalobcu. Nie je podľa názoru súdu ani možné
prikázať do vlastníctva žalobcu spoluvlastnícky podiel k stavbe. Žalobca navrhoval výplatok vo výške
50.000 eur za spoluvlastnícky podiel. Hodnota dielne je cca 3.000.000 eur.
Vyššie uvedené skutočnosti nerozporoval žalobca ani žalovaný. Zhodli sa, že stavba stojí z časti na

pozemku žalobcu. Takisto sa zhodli, že sa jedná o dielňu, ktorá sa nedá horizontálne ani vertikálne deliť.
Zhodli sa, že stavba stojí na viacerých pozemkoch. Tieto skutočnosti teda nemuseli v konaní sporové
strany dokazovať a preukazovať.

24. Čo sa týka žaloby žalobcu o prikázanie spoluvlastníckeho podielu k stavbe,
ktorý návrh potom zobral späť, pričom súd konanie nezastavil, súd ešte musí uviesť prečo jeho návrh

v tejto časti zamietol.

25. Právne pomery k stavbám zriadeným neoprávnene po 1.4.1964 platia
nasledujúce pravidlá.
Základným účelom inštitútu premlčania je jednak smerovať oprávnené subjekty veriteľa k včasnému

vykonávaniu svojich subjektívnych občianskych práv a jednak čeliť tomu, aby povinné subjekty - dlžníci
neboli ohľadne svojich povinností vystavení po často neurčitú dobu k donucujúcemu zákroku zo strany
štátnych autoritatívnych orgánov, najmä súdov.
Právna úprava neoprávnenej stavby na cudzom pozemku je založená na zásade obnovenia pôvodného
stavu, ktorý bol pred neoprávneným zriadením stavby zo zákonnými výnimkami z tejto zásady napr.

prikázaniestavbydovlastníctvavlastníkapozemku,úpravavzťahovmedzivlastníkmistavbyapozemku.
Právo vlastníka pozemku na odstránenie stavby neoprávnene zriadenej na cudzom pozemku a
prikázanie stavby do vlastníctva vlastníka pozemku, na ktorom je takáto stavba zriadená, je právom
svojho druhu, ktoré má povahu represívnej majetkovej sankcie. Postihuje stavebníka, ktorý jednal s
určitým kvalifikovaným spôsobom. Právo pozemku na odstránenie stavby zriadenej neoprávnene na

cudzom pozemku a prikázanie stavby do vlastníctva vlastníka pozemku, je subjektívnym majetkovým
právo, t.j. právnym vzťahom, ktorého predmet tvorí plnenie majetkovej hodnoty, ktoré zásadne podlieha
tomuto právu podľa § 101 O.z.
Objektívna trojročná premlčacia doba ust. § 101 O.z. pre podanie žaloby vlastníka pozemku na
odstránenie neoprávnene zriadenej stavby podľa príslušných ustanovení O.z. začína plynúť akonáhle

právo mohlo byť vykonané po prvý krát, t.j. zriadením stavby. Zriadením stavby je potrebné zásadne
považovať kolaudáciu stavbu, pokiaľ ju zákon vyžaduje. V prípade, že stavebník o kolaudáciu stavby
nepožiadal, napriek tomu, že to bola jeho povinnosť, je potrebné za zriadenie stavby považovať okamžik
faktického ukončenia stavebných prác, pokiaľ dosiahli štádium vzniku samotnej veci.
Niet žiadneho vecného ani logického dôvodu, aby vlastník pozemku, ktorý je povinný spravovať svoj

majetok priamo či nepriamo prostredníctvom inej osoby, mohol bez akéhokoľvek časového obmedzenia
uplatňovať právo na odstránenie neoprávnenej stavby na cudzom pozemku, napr. aj po 20-tich rokoch
bez ohľadu na to, či predtým svoje právo uplatnil. Objektívna premlčacia doba troch rokov od zriadenia
stavby je dostatočne dlhá na uplatnenie nároku. Rešpektuje i medzné prípady, ktoré môžu vlastníkovi
pozemkureálnebrániťvzisteníexistencieneoprávnenejstavby,napr.zdôvodu dlhodobéhoslužobného

pobytu v zahraničí, choroby, výkonu trestu a odňatia slobody, výkonu základnej vojenskej služby. Ak sa
stavebník úspešne domôže premlčania práva vlastníka pozemku na odstránenie neoprávnenej stavby
na náklady toho, kto stavbu zriadil, potom nie je možné stavbu ani prikázať do vlastníctva pozemku.
V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti stavebné povolenie zo dňa 19.11.1979 P 1747/79, kedy právny
predchodca žalovaného - Pozemné stavby, n.p. Žilina, požiadal o udelenie tohto povolenia. Stavbu mal

dokončiť najneskôr do 7.mesica 1981.
Ďalej dáva súd do pozornosti aj kolaudačné rozhodnutie bývalého MsNV, odbor územného plánovania
Žilina, zo dňa 3.4.1990, z ktorého je zrejmé, že povolil užívanie stavieb v Považskom Chlmci areál DMZ,
a to objekty dielne, prípojky, vodohospodárskych objektov, komunikácie, oplotenie areálu atď.
Návrh na prikázanie spoluvlastníckeho podielu, resp. časti stavby podal žalobca 8.3.2010. Vzhľadom

na námietku, ktorú vzniesol v písomnom vyhotovení žalovaný, jednalo sa o vzájomný návrh, vzhľadom
na premlčanie, súd konanie v tejto časti žalobcov návrh zamietol.

26. Súd sa následne vyporiadaval s otázkou vzájomného návrhu, ktorý podalv tomto konaní žalovaný. Súdu bol predložený žalovaným znalecký posudok G.. P. Q. PhD. Znalecký
posudok bol vypracovaný vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov a všeobecnej hodnoty
nájmov pozemkov parcelné číslo CKN XXXX/XX,XX,XX,XX,XXX,XXX a parcely XXXX/XXX v kat. úz. F.

I.. Tento znalecký posudok obsahuje aj geometrický plán situácie sporných pozemkov a stavieb. Súd len
v krátkosti ešte uvádza, že bol to žalobca, ktorý sa svojimi procesnými návrhmi domáhal vypracovania
takéhoto geometrického plánu, dokonca kvôli tomuto požiadal o prerušenie tohto konania. Z posudku
vyplynulo, že parcela č. XXXX/XX o výmere XXX m2, resp. právo stavby na tomto pozemku znalec
ohodnotil na sumu 9.863,63 eur. Stanovil tak všeobecnú hodnotu jednorazovej odplaty za riadenie

vecného bremena.

27. Súd ešte dáva do pozornosti, že tento súkromný znalecký posudok bol
predložený žalovaným, obsahoval všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahoval aj doložku o
tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku v zmysle § 209 ods.
2 CSP.

28. Už to bolo vyššie konštatované, že súd sa striktne držal ust. § 135c O.z.
Bolo preukázané, že pomery k tejto stavbe je potrebné upraviť v zmysle vzájomného návrhu žalovaného.
Už súd spomínal, že nárok žalobcu, aby bola prikázaná časť stavby do jeho spoluvlastníckeho podielu,
neprichádza do úvahy kvôli premlčaniu tohto nároku.

29. Súd záverom podotýka, že procesnú obranu žalobcu, že v tomto konaní sa
rozhoduje o zriadení vecného bremena, pričom už rozhodnutím 6C/119/2008 bolo rozhodnuté o zriadení
vecného bremena, nemohol súd brať do úvahy, nakoľko v konaní 6C/119/2008 sa jednalo o zriadenie
vecného bremena - práva prechodu cesty a nie stavby, ako v tomto prípade. Konkrétne sa jednalo

o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez pozemok KNC XXXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2. V citovanom rozhodnutí bol žalovaný povinný zaplatiť náhradu
vo výške 10.848,48 eur.
V tomto konaní je predmet sporu úplne iný, jedná sa o zriadenie vecného bremena spočívajúceho
vlastníka pozemku strpieť stavbu dielne, t.j. stavby, nie cesty. Pokým teda už súd rozhodoval o

vzájomnom návrhu žalovaného a tento svoje nároky v plnom rozsahu zdôvodnil, súd potom tomuto
vzájomnému návrhu vyhovel.

30. O trovách konania rozhodoval súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Je nepochybné, že to bol žalovaný,

ktorý mal úspech v tejto veci, a to v plnom rozsahu. Preto súd rozhodol, že priznal žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

31. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie

možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, protiktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,

b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).