Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 22, 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 4C/55/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816202588
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Farkašovská

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7816202588.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdRožňava,sudkyňouJUDr.IvetouFarkašovskou,vprávnejvecižalobcuCDConsultings.r.o.

so sídlom v Prahe, Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČ: 26429705,
právne zast. Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4 proti žalovanej H. Ž., nar. XX.
XX. XXXX, bytom W. XXX, I., právne zast. Mgr. Ivica Štiglitz, advokátka so sídlom v Rožňave, Šafárikova
8, o zaplatenie 99,-Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd p r i z n á v a žalovanej plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca podal návrh na uplatnenie pohľadávky v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu. Návrhom sa domáhal zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 99,00 Eur spolu so
zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne: zo sumy 245,00 Eur od 28. 01. 2010 do 20. 10. 2010, zo
sumy 199,00 Eur od 21. 10. 2010 do 22. 11. 2010, zo sumy 99,00 Eur od 23. 11. 2010 do zaplatenia,
spolu so 6,00 % ročným úrokom zo sumy 245,00 Eur od 13. 04. 2010 do 20. 10. 2010, zo sumy 199,00
Eur od 21. 10. 2010 do 22. 11. 2010, zo sumy 99,00 Eur od 23. 11. 2010 do zaplatenia a zmenkovej
odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 0,82 Eur. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania.

2.Žalovaná so žalobou nesúhlasila, žiadala ju zamietnuť. Doručila súdu splátkový kalendár a prehľad
realizovaných splátok žalovanou k Zmluve pod č. 6830142 zo dňa 17. 02. 2009 uzavretou medzi
žalovanou a právnym predchodcom žalobcu. Uviedla, že jej bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo
výške 250,-Eur predmetnou zmluvou, ktorú žalovaná súdu doručila (na čl. 59 spisu) sa zaviazala
zaplatiť spoločnosti Pohotovosť s.r.o. okrem istiny aj poplatok vo výške 210,-Eur. Celý úver vo výške
460,-Eur mala žalovaná začať splácať počnúc dňom 17. 03. 2009 v 10 mesačných splátkach vo

výške 46,-Eur. V ten istý deň bola podpísaná účastníkmi právneho vzťahu aj blankozmenka, ktorej
suma a dátum zročnosti mal byť vyplnený v zmysle čl. 17 Všeobecných zmluvných podmienok (ďalej
len VZP), ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy. Zmenka bola vyplnená veriteľom a obsahuje záväzok
žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa sumu vo výške 345,-
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne (91,25 % ročne), od 28. 01. 2010 do
zaplatenia. táto zmenka bola poskytnutá ako zabezpečovací prostriedok z poskytnutého úveru, ktorý ma
povahu spotrebiteľského úveru. Právny vzťah medzi pôvodným vlastníkom zmenky (Pohotovosť s.r.o.) a

žalovanou je vzťahom spotrebiteľským a preto sa na tento vzťah aplikujú ustanovenia spotrebiteľského
práva. Povaha uvedeného pôvodného právneho vzťahu sa nezmenila ani postúpením zmenky, keďže
zmenka bola zabezpečovacím právny prostriedkompôvodného vlastníka zo spotrebiteľského vzťahu. Prelomenie zásady zmenky ako abstraktného
cenného papiera došlo aj v rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C-419/2011 zo dňa 14. 03.
2013, v ktorom konaní samotný ESD z úradnej povinnosti skúmal postavenie odporcu ako spotrebiteľa.

V konaní o uplatnenie práva zo zmenky došiel ESD k záveru, že aj napriek tomu, že sa jedná o právny
vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať
postavenie odporcu ako spotrebiteľa. Ak teda v uvedenej veci skúmal ESD, či ručiteľ zo zmenky môže
byť spotrebiteľom o to viac je odôvodnený záver, že by súd mal skúmať postavenie spotrebiteľa a v
tejto súvislosti posudzovať otázku prijateľnosti podmienok zo spotrebiteľských zmlúv. V rozhodnutí ESD

vo veci Pohotovosť s.r.o. pod č. C-76/10 zo dňa 16. 11. 2010 súd rozhodol, že vnútroštátny súd má
v každom štádiu konania vrátane výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy
sankcií a iných zmluvných dojednaní obsiahnutých v zmluve o úvere, ak má súd k tomuto účelu k
dispozícii informácie o právnom a skutkovom stave. Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od
spotrebiteľskéhoniejemožnéanasvedčujetomuajdoterajšiaprávnaúprava,vktorejjepoužitiezmenky
regulované a obmedzené (§ 4 ods. 6 zák.č. 258/2001 Z.z. v znení do 31. 12. 2007 a od 01. 01. 2008) a

ustanovenie § 17 ods. 3 zák.č. 129/2010 Z.z. zmenku už úplne zakazuje. Pokiaľ by došlo k odčleneniu
abstraktného vzťahu zo zmenky, súd by nemohol v tomto prípade aplikovať ustanovenie o ochrane
spotrebiteľa, čím by došlo k zmareniu účelu spotrebiteľského práva. V takom prípade by zmluva mohla
obsahovať viaceré neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by však súd nemohol skúmať, čím by bolo
spotrebiteľovi odopreté jeho právo na ochranu. Neskúmaním pôvodného právneho vzťahu, z ktorého

zmenka vznikla a následne po jej indosácii by vzniklo ešte väčšie nebezpečenstvo porušenia práv
spotrebiteľa ako v rozhodcovskom konaní, pretože po indosácii zmenky nielenže je obava, že spotrebiteľ
nepoukáže na nekalé zmluvné podmienky, ale ani na ne v zásade poukázať nemôže, pokiaľ by súd
neskúmal pôvodný právny vzťah, z ktorého zmenka vznikla. Rovnako sa zmenožňuje spotrebiteľovi
poukázať na porušenie práv, ktoré sú mu garantované za stavu, že sa v zmluve o spotrebiteľskom úvere

neuviedol údaj o RPMN. Indosáciou zmenky, ktorá je zabezpečovacím inštitútom zo spotrebiteľského
úveru sa sleduje obídenie práva EÚ. Taká právna konštrukcia indosácie zmenky s využitím tretej osoby
(indosatára)umožníodspotrebiteľavymôcťjednakplneniezneprijateľnejzmluvnej podmienkya jednak
plnenie úrokov a poplatkov v rozpore s povinnosťou dodávateľa uvádzať RPMN. Žalovaná má za to, že
posudzovanie základného vzťahu (spotrebiteľského vzťahu) je potrebné a dôležité aj z toho dôvodu, že

došlokporušeniujejspotrebiteľskýchprávaakospotrebiteľvznášanámietkyprotipôvodnémumajiteľovi
zmenky týkajúcej sa predmetnej úverovej zmluvy. Žalovaná uplatňuje námietku aj v zmysle § 17 zák.č.
191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch z dôvodu, že majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na
škodu dlžníka. V predmetnej právnej veci neboli splnené podmienky na prijatie zmenky od spotrebiteľa
veriteľom a to z dôvodu, že zmenková suma v čase vyplnenia zmenky mala byť maximálne vo výške

aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a to maximálne vo výške 30 % istiny poskytnutého
úveru (§ 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy). V súvislosti
s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.
Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského
úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne do výšky

aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných
nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou
veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi na požiadanie kedykoľvek vydať. Ustanovenie tohto odseku
platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky (§ 4 ods. 6 zák.č. 258/2001

Z.z. o ochrane práv spotrebiteľa). Z predmetnej úverovej zmluvy vyplýva, že žalovaná požiadala o úver
-istinu vo výške 250,-Eur a zmenka bola vystavená na sumu 345,-Eur, čo je 138 % z istiny úveru. Ku
dňu 28. 01. 2010, ktorý dátum je uvedený na zmenke žalovaná už uhradila sumu vo výške 215,-Eur,
čo predstavuje takmer celú istinu úveru. Pôvodný majiteľ zmenky - Pohotovosť s.r.o. konal v rozpore
so zákonom, pretože v zmluve použil neprijateľné zmluvné podmienky, okrem iných aj ustanovenie

článku 17 Všeobecných zmluvných podmienok predmetnej zmluvy o úvere a to aj napriek tomu, že
občiansky zákonník aj zákon o ochrane spotrebiteľa používanie neprijateľných zmluvných podmienok
zakazuje. „V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh
zmenkoualebošekom.Veriteľsmieprijaťoddlžníkazmenkualebošeknazabezpečeniesvojichnárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia

je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.Ustanovenietohtoodsekuplatíajvprípadezmenymajiteľazmenkyalebopostúpeniaprávzozmenky“(§
4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch). Žalobca vo svojej odpovedi zo dňa 24. 11. 2014 uvádza,
že žalovaná splátkami uvedenými v Stanovisku zo dňa 10. 11. 2014 (t.j. splátky zo dňa 07. 04. 2010 vo

výške 100,-Eur, 24. 09. 2010 vo výške 100,-Eur, dňa 21. 10. 2010 vo výške 46,-Eur a dňa 23. 11. 2010 vo
výške 100,-Eur uhrádzala neznáme záväzky voči spoločnosti Pohotovosť s.r.o. a neuhrádzala zmenkový
záväzok. Týmto tvrdením si žalobca odporuje, pretože z jeho návrhu na uplatnenie pohľadávky zo dňa
28. 03. 2013 vyplýva: „indosant predložil zmenku k zaplateniu a pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 146,-
Eur pričom na zmenkovú sumu uhradil 146,-Eur...“ Z návrhu žalovaného jasne vyplýva, že žalobca

zmenku vystaviteľovi (dlžníkovi) predložil na zaplatenie - sám to uvádza vo svojom návrhu na uplatnenie
pohľadávky -a dokonca eviduje dve platby žalovanej ako platby na zmenkovú sumu. Z predloženej
evidencie platieb (dôkaz č. 1 v Stanovisku zo dňa 10. 11. 2014) je viac než zrejmé, že všetky štyri platby
vo výške celkom 346,-Eur boli úhradami žalovanej zo zmenkového záväzku. Žalovaná zaplatila svoj
záväzok zo zmenky vo výške 346,-Eur dňa 23. 11. 2010, teda skôr, ako bol podaný návrh na uplatnenie
pohľadávky žalobcom. Návrh žalovaného na uplatnenie pohľadávky zo dňa 28. 03. 2013 je v rozpore

s ustanovením § 42 ods. 3 a § 79 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). Návrh je nejasný,
nezrozumiteľný a neurčitý jednak vo výške žalovanej sumy zo zmenky a tiež zmenkových úrokov z
dôvodu, že zmenka predložená žalobcom je vystavená na sumu vo výške 345,-Eur a v texte samotného
návrhujeuvádzanázmenkanasumuvovýške245,-Euraúrokyžalobcavypočítalrovnakozosumy245,-
Eur. Nevyhnutnou náležitosťou žaloby je petit - návrh rozhodnutia vo veci, ktorým účastník vyjadruje,

akým spôsobom má súd o jeho nároku rozhodnúť, aké práva medzi účastníkmi konania alebo voči tretím
osobám sa majú rozhodnutím súdu deklarovať alebo konštituovať. Absencia zrozumiteľného, no najmä
určitého a vykonateľného petitu v žalobe (návrhu) je dôsledkom toho, že nie je možné presne určiť, čoho
sa žalobca domáha. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj na skutočnosti a dôkazy uvedené
v Stanovisku zo dňa 10. 11. 2014 navrhuje, aby súd návrh na uplatnenie pohľadávky zo zmenky v celom

rozsahu zamietol a aby žalovanej ako procesne úspešnej strane priznal súd náhradu trov konania.

3.Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že zmluvu s Pohotovosťou uzavrela, na základe nej aj riadne
platila, má o tom doklady. Keď aj mesiac nezaplatila, tak to doplatila v nasledujúcom mesiaci. Ona nie je
zamestnaná, ochorela ako mladá, takže jej dali invalidný dôchodok, takže ani v čase uzavretia zmluvy,

ani teraz nie je zamestnaná. Nemá vyživovacie povinnosti, je slobodná, bezdetná. Žije v spoločnej
domácnosti s matkou, ktorá je dôchodkyňa, vdova. Má invalidný dôchodok 231,50 Eur, matka má
dôchodok 340,-Eur mesačne. Náklady na bývanie majú okolo 150,-Eur mesačne. Majú ešte dve pôžičky,
splácajú ich po 41,-Eur mesačne. Jednu má jej matka a jednu má ona.

4.Súd vykonal dokazovanie okrem výsluchu žalovanej aj listinnými dôkazmi a to Zmluvou o úvere,
ktorá je v prílohovej obálke na čl. 59, z ktorej vyplýva, že medzi veriteľom Pohotovosť s.r.o. Pribinova
25, Bratislava a žalovanou bola dňa 17. 02. 2009 uzavretá zmluva o úvere v zmysle § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 250,-Eur
a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi to sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 210,-Eur, t.

j. celkovo zaplatiť čiastku 460,-Eur v 10 mesačných splátkach po 46,-Eur, počnúc od 17. 03.
2009.Súčasnetátozmluvaobsahujeplnomocenstvo,ktorýmdlžníksplnomocňujeadvokátkaMgr.Bruno
Žlnay, Bratislava, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j., aby v mene dlžníka uznal
záväzok zo zmluvy o úvere a uznal jej záväzok uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej
zápisnice. Na zmluve je uvedené, že plnomocenstvo advokát prijíma bez uvedenia jeho podpisu, bez

uvedenia dňa, splnomocniteľ, žalovaná je podpísaná. Ďalej vykonal dokazovanie zmenkou, ktorá je vo
fotokópii na čl. 4 spisu, kde je uvedené, že miestom vystavenia zmenky je Tornaľa, dátum vystavenia
je 17. 02. 2009, zmenková suma 345,-Eur, ďalej je uvedené, že zaplatí za túto zmenku pri predložení
na rad: Pohotovosť s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, sumu 345,-Eur a zmenkovú úrok 0,25 % denne od
28. 01. 2010, splatné: Pohotovosť s.r.o., Pribinova 25, Bratislava „bez protestu“, „na platenie predložiť

v lehote 4 rokov od vystavenia“, číslo zmluvy 6830142. Súd konštatoval, že číslo zmluvy uvedené na
zmenke je totožné s číslom zmluvy uvedené na zmluve o úvere.

5.Žalobca hodnotil procesný postup súdu, ktorý vytýčil ústne pojednávanie ako nesprávne a to jednak
z dôvodu, že žalobca v konaní inicioval postupom podľa čl. IV nariadenia EP a Rady ES č. 861/2007

(ďalej len „Nariadenie“), a preto aj očakával, že súd v ňom bude postupovať podľa procesných zásad
definovanýchvtomtonariadení.Žalobcatvrdí,ževdanomprípadeniesúsplnenépodmienkyNariadenia
na nariadenie ústneho pojednávania a ústne pojednávanie nie je nevyhnutné na zabezpečenie riadneho
súdneho procesu. Žalobca nemá vedomosť o tom, že by žalovaný popieral uplatnenú pohľadávku. Svojuprávnu argumentáciu žalobca doplnil poukazom na uznesenie KS v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013
zo dňa 05. 09. 2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu, kde je uvedené,
že v preskúmavanej veci sa nejedná o prípad uplatňovania pohľadávky zjavne neopodstatnenej ani

o podanie zjavne neprípustného návrhu. Tiež poukázal na uznesenie KS v Banskej Bystrici sp. zn.
43CoZm10/2013 zo dňa 21. 11. 2013, ktoré tiež bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu
a potvrdzuje závery žalobcu, kde je okrem iného uvedené, že postup okresného súdu, keď predvolal
účastníkov na pojednávanie bez toho, že by to bol ktorýkoľvek z nich navrhol, že vykonal dokazovanie,
ktoré nenavrhol ani jeden z účastníkov sám, ex offo a že skúmal spotrebiteľský vzťah, ktorého právne

posúdenie nie je predmetom tohto konania nie je správne. Predmetom sporu je len nárok zo zmenky
ako abstraktného cenného papieru, ktorý získal žalobca ako indosátor bez toho, že by mal akúkoľvek
povinnosť preukazovať záväzkový vzťah, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Takýto postup súdu
je v rozpore nielen s nariadením, ale aj s Občiansky súdnym poriadkom, a to najmä preto, že účastníci
nenavrhli vykonať žiadne dokazovanie a toto vykonával súd bez akýchkoľvek námietok zo strany
odporcu, ktoré jediné by ho na postup, ktorý zvolil oprávňovali. Rozhodoval tak v rozpore s § 17 zákona

zmenkového a šekového.

6.Žalobca k vyjadreniu právnej zást. žalovanej podaním doručeným súdu 14. 12. 2012 okrem iného u
viedol, že poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 5Obo3/2008 zo dňa 22. 10. 2008, podľa ktorého: „Z
povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí pri jej

predložení k zaplateniu, prípadne vymáhaniu preukazovať, že mu odporca zmenkovú sumu aj skutočne
dlhuje“. Žalobca disponuje len indosovanou zmenkou, ktorá je podpísaná žalovanou a nemá k dispozícii
primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré by mohol nad rámec už v návrhu uvedeného súdu oznámiť
alebo predložiť. K otázke zmenkového úroku je nevyhnutné uviesť, že žalovaná zmenku podpísala
dobrovoľne, išlo o prejav jej slobodne vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola jej

známavčasevystaveniazmenky.Malatedavedomosťotom,žesadzbazmenkovéhoúrokupredstavuje
0,25 % denne a s takouto sadzbou zmenkového úroku súhlasila. Zo žalovanou predložených dokladov o
splátkachnevyplýva,žebyišlooúhraduzmenkového záväzkuatozdôvodov,žezmenkavčasedaných
úhrad, ktoré neboli v žalobnom návrhu zohľadnené, nebola splatnou, t. j. nebola žalovanej predložená
na úhradu, žalovaná tak predmetnou splátkou pravdepodobne uhrádzala záväzky voči spoločnosti

Pohotovosť s.r.o., ktorý je žalobcovi neznámy a neuhrádzala zmenkový záväzok. Ak to bolo tak ako
tvrdí žalovaná, žiadal, aby svoje tvrdenia v konaní preukázala a to najmä to, že zmenka bola v čase
jednotlivých úhrad splatná, teda už bola žalovanej predložená na platenie. Žalobca uplatnil svoj nárok
zo zmenky, pričom zdôrazňuje, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny
vzťah. Zmenka spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb.

(Zákon zmenkový a šekový) dokázal jasne, úplne a zrozumiteľné svoje právo na úhrady zmenkovej
sumy a je príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenke zo strany žalovanej neboli vznesené žiadne
námietky. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek
spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy, nie
je možné ju spájať či podmieňovať inými okolnosťami než sú v zmenke uvedené. Je síce prípustné,

aby za určitých okolností sa uplatňovali tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí
byť vznesená zo strany žalovanej, keď nesie aj dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, nie
je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu prevzal súd a suploval aktivitu žalovanej. Ďalej poukázal na
to, že zmenka aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná, zákonodarca pripúšťal,
že zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení, inak by použil spojenie „ v čase vystavenia“,

resp. by vylúčil vyplňovanie znenia zo strany veriteľa. Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o
vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v
prostredíspotrebiteľskýchúverov,pretožeprávnaúpravapripúšťalapoužívanieblankozmeniek.Žalobca
ďalej poukázal na právnu argumentáciu uznesenia KS v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm10/2013 zo
dňa 21. 11. 2013.

7.Podaním doručeným súdu 18. 12. 2015 zobral žalobca žalobu späť v časti zaplatenia zmenkového
úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, čím
si uplatnil naďalej len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne. Uviedol, že zosúladil svoj postup s
názorom NS SR, ktorý vyjadril v zjednocujúcom stanovisku zo dňa 20. 10. 2015 č. 93 a keďže tak došlo

k odstráneniu týmto súdom označených hmotno-právnych prekážok a iné v názore súd nedefinoval,
očakáva, že napriek značenému zdržaniu oproti lehote definovanej pre vydanie rozhodnutia v čl. VII
Nariadenia EP a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkouhodnotou sporu, súd vydá rozsudok v skrátenom konaní bez ďalšieho zdržania. Zbytočné plynutie času
generuje na strane žalobcu majetkovú škodu vyvoditeľnú voči zodpovedným subjektom.

8.Uznesením tunajšieho súdu č.k. 12C/415/2013-153 zo dňa 18. 02. 2016 súd zastavil konanie v časti
zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne a návrh v prevyšujúcej časti vylúčil na samostatné
konanie.

9.Na pojednávaní dňa 22. 09. 2016 sa právny zást. žalobcu nezúčastnil, uviedol, že hodnotí procesný

postup súdu ako nesprávny z dôvodov, na ktoré už poukazoval. Poukázal na hospodárnosť konania.

10. Právna zást. žalovanej uviedla, že jej stanovisko vo veci je rovnaké ako predtým. Naposledy ho
uviedla vo vyjadrení z 27. 08. 2015, kde navrhla, aby súd po vykonaní dokazovanie zamietol návrh
žalobcu v plnom rozsahu hlavne z dôvodu, že zmenková suma bola žalovanou zaplatená v celej výške
a hlavne z dôvodov, že žalovaná mala za to, že je potrebné skúmať dôvod vzniku tejto zmenky, ktorá

vznikla zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Poukázala aj na stanoviská kolégiá Najvyššieho súdu z
októbra 2015, ktorý jasne stanovil postup súdov vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky
vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Tak isto dala do pozornosti súdu aj to, že aj v prípade, ak už sú
rozhodnutia, ktoré boli rozhodnutiami z uplatnenej zmenky a oprávnený zo zmenky podal návrh na
vykonanie exekúcie, tieto je možné zastaviť vtedy, ak sa neprihliadlo k tomu, že prvotný vzťah vznikol

zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmenková suma bola zaplatená 23. 11. 2010 vo výške 346,-Eur, z
toho vyplýva skôr ako bol podaný samotný návrh na uplatnenie pohľadávky žalobcu.

11.Žalobcom predložená zmenka je zmenkou platnou, spĺňajúcou formálne náležitosti podľa § 75 zák.č.
191/1950 Zb..

12.Dňa 20. 10. 2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne
kolégium Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach
návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení:

I.Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1.pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;

2.pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II.Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu pltnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III.Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu

posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok alebo nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

13.Sanovisko je uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky 8/2015 pod číslom 93, teda ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že uplatnenie kauzálnych

námietok zo strany žalovaného bráni § 17 Zákona zmenkového a šekového je potrebné uviesť,
že rigidná aplikácia ust. § 17 cit. zákona by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až
následnom možnom domáhaní sa svojich práv (keďže § 17 cit. zák; obsahuje úpravu, podľa ktorej,
kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných
vzťahoch k vystaviteľovi alebo predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal

vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhradu uspokojiť
veriteľa - majiteľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v
tomto konaní preukázať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom
dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na dlžníka - spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravyneprijateľný. V prípade záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť
hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti zmluvných podmienok, či zhodnotiť
platnosť zmenky samotnej by išlo o neprijateľné zníženie právnej ochrany patriacej spotrebiteľovi. Z

vyššie citovaného stanoviska teda vyplýva, že ak vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, je možné túto
skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu pltnú a účinnú v čase, kedy
bola zmenka vystavená, v danom prípade zákon 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu 16. 03. 2009.

14.Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza

alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Obč. zák.).

15.Platnosť zmenky preskúma súd bez ohľadu na skutočnosť, či ju bude alebo nebude žalovaný
namietať, nakoľko v spotrebiteľských veciach princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (právo patrí
bdelým) v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv
spotrebiteľa. Uvedené opakovane skonštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky (uznesenie zo

16.januára 2013 sp. zn. 6MCdo/9/2012, z 21. marca 2012 sp. zn. 6Cdo/1/2012 a uznesenie sp. zn.
5Cdo/61/2012). Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života
odporuje požiadavka podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov spotrebiteľmi. Na túto vec
sa vzťahuje viacero právnych predpisov (Občiansky zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o
spotrebiteľských úveroch, zákon o zmenkách), pričom je nepochybné, že vzhľadom na rozsiahlosť a

dynamickosť právnej úpravy spotrebiteľ nemôže dokonale poznať každý z vyššie uvedených zákonov.
Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť
na ujmu. Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže
dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky,
ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Úlohou súdu je v takýchto prípadoch ex offo skúmať prijateľnosť

zmluvných podmienok a v prípade, že sú neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa.
Aj v zmysle rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C-419/2001 zo 14. 03. 2013 (Česká sporiteľňa,
a.s. proti Geraldovi Feichterovi) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky
z úradnej moci skúmal postavenie odporcu ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek
tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného

papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa.

16.Ust. § 17 zák.č. 191/1950 Sb. neustanovuje výslovne, kto a aké námietky uplatňovať môže, ale
kedy ich uplatňovať nemôže Záver, kto a kedy ich uplatňovať môže, tak z tohto ustanovenia vyplýva
len a contrario (Kovařík Z.: Zákon směneční a šekový. Komentář, C.H.BECK 2014, str.96). Citované

ustanovenia tak výslovne nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky prihliadal ex offo. To je dôležité aj
z hľadiska práva Európskej únie. Súdny dvor sa vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/
EHS vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách ex offo, neskôr vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a že odporuje európskemu právu, ak ich
súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takýchto prípadoch musí národný

súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom EÚ.

17.Ani samotné Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo
súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená, článok 7 ods. 3 Nariadenia hovorí,
že súd v prípade pasivity žalovaného „vydá rozsudok“ nehovorí, že žalobe musí vyhovieť.

18.Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu, aby ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská
zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

19.V slovenskom právnom poriadku navyše platí ust. § 5b zák.č. 250/2007 Z.z., ktoré ukladá orgánu

rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

20.V zmysle ust. § 17 ods. 2 zák. 191/1950 Sb. v znení zák. č. 438/2015 Z.z. v konaní, v ktorom sa
uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce
námietky podľa ods. 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky, mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť
zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v prípadetzv. spotrebiteľských zmeniek povinnosťou súdu je ex offo prihliadať na námietky, ktoré by mohol
vzniesť spotrebiteľ a to aj v prípade, že sa ich sám nedovoláva. Táto povinnosť súdu je výslovne
zákonom upravená, pričom vyššie citované ustanovenie má procesnoprávny charakter, lebo upravuje

procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa teda aj na konania začaté na súde pred účinnosťou novely zák.č.
438/2015 Z.z. k úprave účinnej od 23. 12. 2015. Procesná norma odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti
pôsobí na všetky živé spory prebiehajúce na súdoch, za situácie, že zákonodarca neustanovil osobitný
(intertemporálny) režim.

21.Súd posúdil nárok žalobcu voči žalovanej ako spotrebiteľský spor, pričom si osvojil argumentáciu
právnej zást. žalovanej, keď namietala neprijateľnosť konania právneho predchodcu žalobcu v tomto
spore, čo súdu vyplynulo aj z listinného dôkazu na čl. 59 spisu Zmluvy o úvere zo dňa 17. 02. 2009
uzavretej medzi veriteľom Pohotovosť s.r.o., Pribinova 25, Bratislava a žalovanou, na základe ktorej bol
žalovanej poskytnutý úver vo výške 250,-Eur, pričom sa žalovaná zaviazala zaplatiť veriteľovi túto sumu
zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 210,-Eur, takže celkovo mala zaplatiť 460,-Eur v 10 mesačných

splátkach po 46,-Eur, od 17. 03. 2009. Súd platnosť tejto zmluvy o úvere v tomto konaní posúdil ako
predbežnú otázku, pričom ju v časti dojednania týkajúceho sa zaplatenia príslušného poplatku vo výške
210,-Eur považoval za neplatnú z dôvodu rozporu s právnymi predpismi.

22.Súd ďalej zistil, že žalovaná žalobcovi zaplatila 346,-Eur ešte pred podaním návrhu na uplatnenie

tejto pohľadávky žalobcom.

23. Z tohto podstatného dôvodu súd žalobu zamietol.

24.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
Košice, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 363 CSP sa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.