Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 16, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/209/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815216695
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3815216695.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu

Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobkyne: X. proti žalovanému: Q., o
určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 20. júla 2016, č. k. 18C/323/2015-73 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
uzavretá medzi stranami sporu dňa 26.07.2012 k číslu úverovej zmluvy XXXXXXXXX je neplatná.

Zároveň žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%. Svoje
rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 137 CSP, § 1 ods. 2, § 17 ods. 3, 4 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. s/, § 54 ods. 1, 2, § 551 ods. 1, 2, 3
Občianskeho zákonníka a výsledkami vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že žaloba bola
podaná dôvodne. Súd uviedol, že z vykonaného dokazovania je nesporné, že žalobkyňa so žalovaným
uzavrela dňa 26.07.2012 zmluvu o úvere, na základe ktorej je žalovaný poskytol úver vo výške 350
eur v hotovosti, ktorú hotovosť prevzala bezprostredne po uzavretí zmluvy. V danom prípade ide o

zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže žalobkyni bol úver poskytnutý na spotrebný účel a žalovaný
je právnickou osobou, ktorá má v predmete podnikania poskytovanie takýchto služieb. Na zmluve je
predformulovaný text, podľa ktorého dlžník vyhlasuje, že súhlasí s obsahom zmluvy o úvere, ako aj
s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí soVPPÚ, ktoré sú na zadnej strane, nemá k
nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Tento text vo formulárovej zmluve vopred pripravil
žalovaný ako veriteľ, na tvorbe tohto vyhlásenia sa dlžník nijako nepodieľal, nemožno preto uvažovať
o tom, že išlo o individuálne dohodnuté zmluvné dojednanie, pri ktorom by napríklad mala možnosť

žalobkyňa ako dlžník z časti vylúčiť záväznosť niektorých podmienok uvedených vo VPPÚ. Žalobkyňa
nepoprela, že uzavrela dňa 26.07.2012 aj dohodu o zrážkach zo mzdy s tým, že jej bližšie podrobnosti
o následkoch a obsahu dohody vysvetlené neboli. V dohode o zrážkach zo mzdy, ktorá je taktiež
formulárovoudohodou,mážalovanývoprednaformulovanýtext,vktoromdlžníkvyhlasuje,ževuvedený
deň vystavil zmenku, v ktorej sa zaviazal zaplatiť zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom 0,25%
denne zo zmenkovej sumy a zároveň aj zákonný úrok 6% ročne z dlžnej sumy podľa § 48 zákona č.
191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch. Súd bol toho názoru, že žalobkyňa má nepochybne naliehavý

právny záujem na určení, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, keďže na jej základe vykonával
zamestnávateľ zrážky zo mzdy podľa oznámenia žalovaného ako veriteľa, pričom je výslovne len na
určení žalovaného ako veriteľa až do akej sumy bude žiadať vykonávať zrážky. Žalovaný si touto
formou zabezpečil splatenie nekontrolovateľných plnení, ako napr. zmenkového úroku 0,25% dennezo zmenkovej sumy, ktorú do zmenky vypisuje výlučne on, ďalej zmenkového úroku 6% ročne a pod.
Takýto inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok
v tom zmysle, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

Ďalej súd uviedol, že v čase podpisu dohody uzatvorenie takéhoto zabezpečovacieho prostriedku v
spotrebiteľských vzťahoch Občiansky zákonník ani zákon č. 129/2010 Z. z. osobitne nezakazoval. Až
novelou zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, vykonanou zákonom č. 102/2014 Z. z. bol
v § 5a ods. 1 písm. a/ výslovne zakázaný takýto zabezpečovací prostriedok, ibaže by takáto dohoda
bola uzavretá vo forme osobitnej listiny a spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal

možnosť ju odmietnuť. Uvedené ustanovenie v čase uzatvorenia zmluvy ešte neplatilo, ale podľa názoru
súdu z účelu tohto ustanovenia je možné vychádzať. Žalobkyňa ako spotrebiteľ nebola vôbec poučená
o dôsledkoch uzatvorenia tejto dohody, pretože podpisom dohody dáva do rúk žalovaného možnosť
zrážkami z jej mzdy domôcť sa bez akejkoľvek kontroly plnenia nielen z titulu úverovej istiny, ale aj
nezákonného príslušenstva. Pokiaľ žalovaný použil vzhľadom na okolnosti uzatvorenia tejto dohody
jej vopred pripravený text, s účinkami bez akejkoľvek kontroly získať od spotrebiteľa plnenie aj na

základe neprijateľných a neplatných zmluvných dojednaní, čo môže privodiť značnú majetkovú ujmu
spotrebiteľovi, takéto konanie nemožno označiť za dobromyseľné, morálne a čestné. Naopak spôsobuje
výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušenie zmluvnej slobody, preto celú dohodu o zrážkach zo
mzdy ako rozpornú s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ, ako aj v rozpore s § 4 ods. 8 zákona č.
250/2007 Z. z. súd považoval za neplatnú. Dôvodom neplatnosti je však aj samotné vyhlásenie dlžníka

o účinkoch a právnych následkoch zmenky, pričom zmenka ako zabezpečovací prostriedok bol vylúčený
vzhľadom na § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Za absolútne neplatné
zmluvné dojednanie považuje súd dohodu o vyplnení zmenky, obsiahnutú v čl. 12 VPPÚ. S poukazom
na tieto skutočnosti súd žalobe vyhovel. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa §
262 ods. 1 CSP a v spore úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100%.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, domáhajúc sa jeho zrušenia
a vrátenia veci na ďalšie konanie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/
CSP. Namietal, že súd rozsudok nedostatočne odôvodnil, tým mu odňal možnosť konať pred súdom,

pričom sa súd nevysporiadal s jeho argumentáciou a iba nekriticky prevzal argumentáciu žalobkyne.
Nesúhlasí s tvrdením súdu, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná. Dohoda predstavuje samostatný
dokument, ktorý predstavuje len jeden so zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje, že
jeho pohľadávka bude splnená. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá má spotrebiteľský
alebo iný charakter, nie je vylúčená. Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, že by žalobkyňa preukázala,

že by nebola o následkoch uzavretia tejto dohody osobitne poučená. Dohoda o zrážkach zo mzdy
spĺňa zákonné náležitosti, a to písomnú formu, súhlas dlžníka s dohodou, na znak čoho bola dohoda
podpísaná, uvedenie rozsahu vykonávaných zrážok vo výške 56 eur, ako aj presnú identifikáciu platiteľa
mzdy. To, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola so žalobkyňou individuálne dojednaná dosvedčuje aj
existencia dodatku k zmluve o úvere, v súvislosti s ktorou bola dohoda uzavretá - dodatok precizujúci

použitie žalovaným poskytnutých peňažných prostriedkov na výkon zamestnania žalobkyne. Nie je
pravdou, že v prípade dohody o zrážkach zo mzdy môže dôjsť k nekontrolovanému konaniu zo strany
veriteľa, pretože a/ právny predpis (§ 551 ods. 1 OZ) obsahuje zákonný limit výšky vykonávaných
zrážok tým, že zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, ako by boli v prípade výkonu rozhodnutia, b/
predbežným opatrením súdu možno uložiť aj povinnosť platiteľa mzdy nevykonávať zrážky podľa

účastníkmi dohodnutej dohody o zrážkach zo mzdy, c/ ak by sa stalo, že platiteľ mzdy by zrazil dlžníkovi
zomzdyviac,nežboloprávnenýapovinnýzraziťatietosumybypoukázalveriteľovi,veriteľbysanaúkor
dlžníka bezdôvodne obohatil a preto by musel tieto sumy vrátiť. Dodal, že podľa jeho názoru žalobkyňa
na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy nemá naliehavý právny záujem, pričom obdobne bola
riešená neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere na Okresnom súde Spišská Nová Ves, ktorý dňa

20.08.2015 zamietol žalobu žalobcu, pričom odôvodnenie oprel o nepreukázanie naliehavého právneho
záujmu. V súvislosti s uvedeným nesúhlasil ani s rozhodnutím súdu ohľadne nároku na náhradu trov
konania.

3. K podanému odvolaniu žalovaného sa písomne prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrila

žalobkyňa, ktorá žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a zaviazať
žalovaného aj na náhradu trov odvolacieho konania. Bola toho názoru, že odôvodnenie rozsudku je
logicky a zrozumiteľne založené na osobitostiach prejedávanej veci, v plnom rozsahu stotožňuje so
závermi súdu a nenachádza žiadne vady ani v rámci odôvodnenia rozsudku. Súd prvej inštancie vdanej veci jasným spôsobom posúdil všetky podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán,
čím ona zároveň dementuje tvrdenia žalovaného o údajnej nepreskúmateľnosti rozsudku. Uviedla, že
azda najmarkantnejší spôsob, ktorým možno dospieť k neplatnosti dohody je ten, že dohoda o vyplnení

zmenky obsiahnutá v čl. 12 VPPÚ je absolútne neplatným zmluvným dojednaním vzhľadom na vtedajšiu
právnu úpravu - § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ dohoda mala
slúžiť ako zabezpečovací nástroj vo vzťahu k zmenkovej pohľadávke založenej absolútne neplatným
zmluvným dojednaním, potom aplikujúc základné charakteristiky akcesorického vzťahu predmetnej
dohody k zmenkovej pohľadávke je na mieste iba jeden záver a síce záver o neplatnosti aj spomínanej

dohody. V druhom prípade možného vyslovenia dohody ako neplatného právneho úkonu poukázala
na jej rozpor s dobrými mravmi a spôsobilosť založiť výraznú nerovnováhu vo vzťahu dodávateľ -
spotrebiteľ, na úkor spotrebiteľa. Pozitívne hodnotí aj názor súdu v súvislosti s aplikáciou § 5a ods. 1
písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, a to napriek tomu, že táto právna úprava v
čase uzatvorenia dohody ešte nebola v platnosti. Súd prvej inštancie poukázal na zmysel a účel tohto
ustanovenia, z ktorého možno vychádzať aj napriek jeho neexistencii v čase uzatvorenia dohody. Pokiaľ

ide o naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti predmetnej dohody, je toho názoru, že tento bol v
sporeriadneosvedčenýapreukázaný.Naliehavýprávnyzáujemvdanejvecivyplývazozákona(§3ods.
3, 5 zákona o ochrane spotrebiteľa), keďže sa týmto určením napĺňajú ciele smernice Rady 93/13/EHS
zabrániť používaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Deklarovaním neplatnosti dohody sa zároveň
určí, že tu nie je právo žalovaného na použitie tejto dohody voči jej zamestnávateľovi, čím sa zabráni

žalovanému nekontrolovane znižovať jej majetok prostredníctvom tohto zabezpečovacieho inštitútu
a žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na použitie tohto kontroverzného zabezpečovacieho inštitútu v
spotrebiteľských právnych veciach.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenie

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. Odvolací súd s poukazom na ust. § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval,
či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou, ktorá sa týka procesných podmienok a

vzhľadom na odvolaciu námietku žalovaného, týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia rozsudku tiež,
či postupom súdu prvej inštancie nedošlo k odňatiu možnosti stranám sporu konať pred súdom.

6. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť
uplatnenej odvolacej námietky. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s

očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre
pre zákonného rozhodnutia požiadavkami v zmysle § 220 ods. 2 CSP, pričom účastníkovi konania
musí dať odpoveď na podstatné otázky a námietky, spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v
závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. V posudzovanej veci súd prvej inštancie
v odôvodnení rozsudku dal odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s

predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nároku a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie
rozsudku obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, pričom odvolací súd nezistil, že by
tieto závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené. Skutočnosť, že žalovaný sa s názorom súdu
prvej inštancie nestotožňuje nemôže samo o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo
arbitrárnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie.

7. Postupomsúduprvejinštancietaknedošlokodňatiumožnostistranámsporukonaťpredsúdom,resp.
k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace
procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a nebola zistená
ani žiadna tzv. iná vada konania, spôsobilá viesť k záveru, že jej následkom došlo k nesprávnemu

rozhodnutiu vo veci.

8. Pokiaľ ide o ďalšiu odvolaciu námietku žalovaného, a to k existencii naliehavého právneho záujmu na
strane žalobkyne na podanie takejto určovacej žaloby, odvolací súd ani túto námietku nepovažoval za
dôvodnú. Súdna prax považuje určovaciu žalobu za jeden z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa.

Pri hodnotení naliehavého právneho záujmu v spotrebiteľských zmluvách je potrebné vychádzať z
princípov zvýšenej ochrany spotrebiteľa daných nielen komunitárnou, ale aj vnútroštátnou právnou
úpravou, k naplneniu ktorých môže dôjsť iba vtedy, ak bude spotrebiteľovi umožnený reálny prístup nasúd a to so zvýšenou ingerenciou súdu, naplnenie ktorej spotrebiteľskej veci je dané so zreteľom na
základné interpretačné pravidlo a to ochranu slabšej strany spotrebiteľa.

9. V preskúmavanej veci niet sporu o tom, že úverová zmluva a nadväzujúca dohoda o zrážkach zo
mzdy majú spotrebiteľský charakter a žalobkyňa v právnom vzťahu nimi založenom, má postavenie
spotrebiteľa. Žalovaný, s ktorým žalobkyňa zmluvu a dohodu uzatvorila, tieto považuje za platné aj
v častiach indikujúcich rozpor so zákonom, naviac práva žalovaného sú zabezpečené vystavenou
zmenkou a žalovaný uplatnil právo na zrážky zo mzdy na základe uzatvorenej dohody o zrážkach zo

mzdy, ktoré zamestnávateľ žalobkyne je povinný rešpektovať, teda žalobkyňa je priamo ohrozená vo
svojej majetkovej sfére, keďže mzda predstavuje zdroj jej príjmu.

10. Určovanie neplatnosti predmetnej dohody sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto dohody
ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Naliehavý právny záujem spotrebiteľa na
určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky a vyslovenie jej neplatnosti vyplýva zo samotného

zákonného ustanovenia (najmä § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa).
11. Naliehavý právny záujem je daný, keďže iba určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v
ktorom sa žalobkyňa nachádza, pretože iba deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody
môže následne argumentovať vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky z
jej mzdy. Naviac, určovanie neplatnosti predmetnej dohody sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto

dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny
záujem priamo zo zákona. Práve žalobkyňa a jej majetková sféra je v ohrození neprimeranej výšky
zrážok zo mzdy, ktorých konečnú výšku určuje žalovaný svojim jednostranným rozhodnutím. V konaní
pred súdom by mohla byť pohľadávka vyčíslená v zákonnej výške, čo sa žalovaný snaží touto dohodou
obísť a preto je na mieste práve táto určovacia žaloba. V opačnom prípade žalovaný výšku svojho

nároku, ktorú si takto môže sám určovať, nebude mať potrebu nejako revidovať. Žalobkyňa v postavení
spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách, vyplývajúce z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., z čoho taktiež naliehavý právny záujem
na požadovanom určení vyplýva. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora,
ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany (rozsudok Najvyššieho

súdu SR zo dňa 18.11.2015, sp. zn. 8 Cdo 483/2014).

12. Vzhľadom k uvedenému je v danom prípade uplatnená odvolacia námietka žalovaným nespôsobilou
privodiť v prospech neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

13. Ani ďalšie odvolacie námietky žalovaného, smerujúce proti ním tvrdeným nesprávnym skutkovým a
právnym záverom súdu prvej inštancie, na ktorých založil súd svoje rozhodnutie o neplatnosti dotknutých
dohôd o zrážkach zo mzdy žalobkyne, neboli uplatnené dôvodne.

14. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie

dostatočným spôsobom, dostatočne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil
v súlade so zásadami v zmysle § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny
záver, keď dohodu o zrážkach zo mzdy posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku s následkom jej
neplatnosti podľa § 53 Občianskeho zákonníka, konanie žalovaného v súvislosti s okolnosťami, za
ktorých bola zmluva uzatváraná, ako nekalú obchodnú praktiku, rozpornú s dobrými mravmi, dohodu ako

výsledok tohto konania ako obchádzajúcu svojim obsahom a účelom zákon a teda absolútne neplatnú
tiež z hľadiska ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

15. Je nepochybné, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej
pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. V spore uvádzaná dohoda o zrážkach zo mzdy bola

medzi stranami uzatvorená za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného, vyplývajúcej zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Ide o formulár,
ktorého znenie bolo vopred pripravené zo strany žalovaného veriteľa bez individuálneho dojednania,
ktorý na základe neho uplatnil u zamestnávateľa žalobkyne vykonávanie zrážok zo mzdy, čím je
žalobkyňa priamo ohrozená vo svojej majetkovej sfére, keďže mzda predstavuje zdroj jej príjmu.

Žalovanému sporná dohoda umožňuje bez súdnej kontroly mimosúdne siahnuť na majetok dlžníka -
žalobkyne bez toho, aby žalovaným požadovaná pohľadávka voči žalobkyni prešla súdnym prieskumom
jej oprávnenosti a žalobkyňa je tak vystavená neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa, čím reálne
dochádza k narušeniu sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech práv žalobkyneako spotrebiteľa. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy teda tak, ako správne uvádza súd prvej inštancie,
umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či
nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je

nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonfortnom procese
zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z
neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť súd musí brať zreteľ.

16. Systém ochrany zavedený Smernicou 93/13/EHS má pôvod v tom, že spotrebiteľ je v porovnaní s

dodávateľom v nevýhodnejšom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj o úroveň informovanosti,
ktorá situácia vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol
vplývať na ich obsah. Súdny dvor preto s cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou
smernicou viackrát zdôraznil, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom
nezávislým od samotných zmluvných strán. Možnosť súdu skúmať nekalú podmienku bez návrhu
predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. 6 Smernice 93/13/EHS, teda

zabráneniu tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie
cieľa stanoveného v čl. 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok
smerujúcikukončeniupoužívanianekalýchpodmienokvzmluváchuzavretýchsospotrebiteľmizostrany
predajcov alebo dodávateľov.

17. V preskúmanej veci dohoda o zrážkach zo mzdy bola medzi stranami uzavretá v rovnaký deň
ako zmluva o úvere, z čoho vyplýva, že už v čase vzniku zmluvy o úvere bola žalobkyňa ako
spotrebiteľ nútená uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom jej uzavretie nemohla odmietnuť, keďže
nimi bolo podmienené poskytnutie úveru. Žalobkyňa tak mala na výber, mohla dohodu o zrážke zo
mzdy buď odmietnuť, čím by si zmarila možnosť poskytnutia úveru, alebo zmluvu o úvere vrátane

dohody o zrážkach zo mzdy podpísať, čím sa podrobila vykonávaniu zrážok zo mzdy bez možnosti
akejkoľvek kontroly opodstatnenosti výšku pohľadávky, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - žalobkyne a predstavuje tak neprijateľnú
zmluvnú podmienku znevýhodňujúcu spotrebiteľa a preto je s poukazom na ust. § 53 OZ neplatná tak,
ako to správne ustálil aj súd prvej inštancie.

18. Predloženie dohody o zrážkach zo mzdy na podpis žalobkyni bez náležitého vysvetlenie jej
následkov správne vyhodnotil súd prvej inštancie zároveň ako nekalú obchodnú praktiku zo strany
žalovaného, ktorá je zakázaná s dôsledkom, že právny úkon - dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorý je
ich výsledkom je pre rozpor s týmto zákonným zákazom absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho

zákonníka. Dohoda svojim obsahom a účelom obchádza právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa,
pretože napriek tomu, že úrok vo výške 0,25% denne je neprimerane vysoký, žalovanému reálne bolo
umožnené, aby prostredníctvom zrážok zo mzdy docielil bez súdneho preskúmavania plnenie titulom
tohto úroku, na ktoré nemá nárok.

19. Pokiaľ teda súd prvej inštancie na základe uvedených skutočností žalobe vyhovel a dohodu o
zrážkach zo mzdy posúdil ako neplatnú, aj odvolací súd tieto závery považuje v celom rozsahu za
správne. Odvolací súd bol toho názoru, že žiadna z odvolacích námietok žalovaného nie je spôsobilou
mať za následok dopad na vecnú správnosť napadnutého rozsudku, keď v podstate totožné námietky
ako v odvolacom konaní produkoval žalovaný aj v priebehu konania pred súdom prvej inštancie.

20. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil.
21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255, §
262 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).