Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 14, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/11/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316209636
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316209636.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Diany Vlčkovej v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, AK Slnečná 765/3,
900 45 Malinovo, proti žalovanej: X. N., C.. XX.XX.XXXX, S. M. XXXX/XX, XXX XX N., o zaplatenie
sumy 567,51 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku č.k. 10Csp/93/2016 - 51 zo dňa
04.10.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a o trovách konania.

Nárok na náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 148 eur s 5
% úrokom z omeškania ročne od 06.05.2016 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol
a nepriznal mu nárok na náhradu trov konania.

2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená zmluva o úvere,
ktorá je zmluvou spotrebiteľskou na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 200 eur, ktorý
sa zaviazala splatiť v 12 splátkach vo výške 32 eur mesačne, najneskôr do 16.12.2015. V zmluve bol

uvedený údaj o výške úroku v sume 62 % ročne, RPMN v rozsahu 30 % ročne, ako aj údaj o priemernej
hodnote RPMN.

3. Dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru pre absenciu údaja o termíne splátok istiny
úrokov a iných poplatkov v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ako aj predpokladov použitých na
výpočet RPMN podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch.

4. Pokiaľ ide o samotný údaj o výške RPMN, ktorý je v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch
obligatórnou náležitosťou zmluvy konštatoval, že hodnota RPMN v zmluve a v dohode o splátkach
uzatvorenej so žalovanou v ten istý deň sú rozdielne, čím znemožnil žalobca spotrebiteľovi získať
objektívne informácie o podmienkach zmluvného vzťahu, do ktorého vstupuje. Správne tak mal byť už
v samotnej zmluve o úvere uvedený údaj RPMN 281,64 % a nie 30 %. Nesprávne uvedenie údaja o
RPMN má rovnaké následky ako keby v zmluve tento údaj uvedený nebol, čo zákonodarca v zmysle
ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch spájal so sankciou v podobe

bezúročnosti a bezpoplatkovovsti úveru. Ďalej poukázal na rozpor dojednanej výšky ročnej úrokovej
sadzby v rozpore s dobrými mravmi. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej
stránke Národnej banky Slovenska boli priemerné úrokové sadzby pri úveroch uzatvorených na dobu
1 roka v decembri 2014 8,1 % ročne, pričom výška úrokovej sadzby úveru dohodnutej medzi stranamisporu bolo 62 % ročne. Úroková sadzba predmetného úveru je tak viac ako o 100 % vyššia ako
priemerná sadzba pri úveroch poskytovaných bankami v rovnakom období. Takáto dohoda o výške
úrokov sa prieči princípu dobrých mravov a právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný

v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka. Ďalej poukázal na neplatnosť zmluvnej pokuty
uplatnenej žalobcom v zmysle bodu 08 Všeobecných obchodných podmienok pre absenciu písomnej
formy uvedeného zmluvného dojednania v súlade s ustanovením § 544 v spojení s ustanovením § 40
ods. 1 Občianskeho zákonníka.

5. Na základe uvedeného preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca má nárok iba na
zaplatenie nesplatenej istiny úveru vo výške 148 eur ako rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru v
sume 200 eur a doposiaľ realizovaných úhrad vo výške 52 eur. Ďalej priznal žalobcovi nárok na úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne od 06.05.2016 do zaplatenia.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol postupom podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žalobcovi nárok

na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mal úspech iba v rozsahu 26,08 % a žalovanej v súvislosti
s týmto konaním žiadne trovy konania nevznikli.

7. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti výroku II. rozsudku a
žiadal, aby súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

8. K námietkam o absencii podstatných náležitostí v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn. 15Co/187/2017, ktorý v
záveroch rozhodnutia uviedol, že skutočnosti rozhodné pre ustálenie charakteru záväzkovo právneho
vzťahu zo zmluvy o úvere v prejednávanom prípade nie sú právne významné, pretože v danom prípade

súd koná o nároku žalobcu na náhradu škody a nie o nároku zo samotnej zmluvy o úvere ako takej.
Ďalej poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline pod sp. zn. 11Co/108/2017 a Okresného súdu v
Galante pod sp. zn. 17c/277/2016 v zmysle ktorých v prípade uplatneného nároku na náhradu škody
pre spáchanie trestného činu úverového podvodu je civilný súd povinný vykonať dokazovanie len o
výške škody spôsobenej trestným činom a nie o vzniku a jej existencii. Podľa žalobcu sa tak mal súd v

rozsudkuzaoberaťvýškounáhradyškodyanienáležitosťamiuzavretejzmluvyoúvere.Zhrnúcuvedené,
je potrebné konštatovať, že žaloba je dôvodná, nakoľko konaním žalovanej došlo na strane žalobcu
ku škode, ktorá ňou bola spôsobená úmyselne. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho posúdenia
veci.

9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu
predchádzalovzmyslezásaduvedenýchv§§379-381CSP,vecprejednalbeznariadeniapojednávania
(§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie
rozhodnutia, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a veci i správne
právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi
závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na

neho odkazuje.

11. Keďže žalobca si v predmetnom konaní voči žalovanej uplatnil nároky zo zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru z dôvodu porušenia zmluvných povinností a nie nárok na náhradu škody
spôsobenej spáchaním trestného činu úverového dôvodu, možno jednoznačne konštatovať, že jeho

odvolacie dôvody s predmetom sporu nesúvisia.

12. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru poskytnutého žalovanej žalobcom na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi
sporovými stranami dňa 16.12.2014.

13. Je nepochybné, že jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je podľa
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. aj uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov,
celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť z uvedením všetkých predpokladov použitých na výpočettejto RPMN. V prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere tieto náležitosti neobsahuje, podľa § 11 ods.
1 písm. b) citovaného zákona sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

14. Za jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa je údaj o ročnej percentuálnej miere
nákladov, pretože tento zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je
najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti, či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca v záujme poskytnutia
ochrany slabšej zmluvnej strane v spotrebiteľskom právnom vzťahu, teda spotrebiteľovi stanovil prísne
obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sprísnil aj tým, že pri údaji o RPMN sa

podľa vyššie citovanej právnej úpravy, musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet. Je
pritom nepochybné, že v zmluve spomínaný údaj chýba, napriek tomu, že je uvedená hodnota RPMN,
čo však podľa citovaného zákonného ustanovenia nepostačuje. Preto aj odvolací súd musel dospieť k
záveru, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba povinný údaj v zmysle ustanovenia § 9
ods. 2 písm. j) spočívajúci v uvedení všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN.

15. Taktiež je správny záver súdu prvej inštancie, že zmluvné dojednanie o výške úroku odporuje
ustanoveniu § 39 Občianskeho zákonníka.

16. Zo štatistických údajov Národnej banky Slovenska vyplynulo, že v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere medzi sporovými stranami bola priemerná výška úroku pri úveroch s dobou

splatnosti do 1 roka poskytovanými komerčnými bankami vo výške 8,1 % ročne. Úroky dohodnuté pri
poskytnutí úveru predstavujú odmenu za užívanie takto poskytnutej istiny. V danom prípade v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka aj v prípade, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy
je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver, podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch, odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné

úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzatvorenia zmluvy.

17. Je nepochybné, že neprimerane vysoké úroky dojednané v zmluve o spotrebiteľskom úvere,
sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania sa a vzájomným vzťahom
medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku a teda sú v rozpore s dobrými mravmi.

Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá podľa názoru súdu
podstatnepresahujeúrokovúmieruvdobedojednaniaobvykleurčenúnajmäsprihliadnutímknajvyšším
úrokovým sadzbám uplatňovaným najmä bankami pri poskytovaní úverov.

18. V prejednávanej veci mal odvolací súd za preukázane, že úroky dojednané v predmetnej

spotrebiteľskej zmluve túto obvyklú mieru podstatným spôsobom prevyšujú, keďže boli dojednané vo
výške 7,6 násobku priemernej úrokovej sadzby pri úveroch poskytovaných bankami v čase uzatvorenia
predmetnej úverovej zmluvy. Poukazuje na rozhodnutie odvolacieho súdu pod sp. zn. 3Co/151/2013
zo dňa 25.09.2013, v ktorom dospel k záveru, že vo veciach tzv. nebankových subjektov sa vzhľadom
na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako 100

% oproti priemeru bánk a musia sa zohľadniť aj osobitosti prípadu. Na základe vyššie uvedených
skutočností preto možno jednoznačne konštatovať, že výška úrokovej sadzby prejednávanej zmluvy
podstatným spôsobom prevyšuje obvyklú mieru úrokov z úverov poskytovaných komerčnými bankami
v čase jej uzatvorenia, keďže je o viac ako 700 % vyššia ako priemerná výška úrokovej sadzby pri
spotrebiteľských úveroch pri dobe ich splatnosti do 1 roka a teda ide o zmluvné dojednanie odporujúce

ustanoveniu § 39 Občianskeho zákonníka.

19. Taktiež je správny záver súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvného dojednania o zmluvnej pokute
v zmysle bodu 8 všeobecných obchodných podmienok.

20. Ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka predpokladá existenciu písomnej dohody v predmete
dojednania zmluvnej pokuty pre porušenie zmluvnej povinnosti jedným z účastníkov zmluvy, pričom v
dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia.

21. Uvedením nároku žalobcu ako veriteľa na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej

povinnosti žalovanej ako dlžníka v danom prípade v článku 8 všeobecných podmienok, nie je splnený
základný predpoklad platného dojednania a to jej písomná forma, nesplnenie ktorej má za následok jej
absolútnu neplatnosť v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na podporu svojho
tvrdenia poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky pod sp. zn. I ÚS 3512/2011 zo dňa11.11.2013, zo záverov ktorého vyplýva, že v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zmluvnej pokuty
zásadne nemôže byť súčasťou tzv. obchodných podmienok, ale iba samotnej spotrebiteľskej zmluvy,
ktorú spotrebiteľ podpisuje.

22. Na základe uvedených skutočností preto má žalobca nárok iba na zaplatenie nesplatenej istiny
úveru spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 148 eur (výška úveru 200 eur - úhrady 52 eur)
s 5 % úrokom z omeškania od 06.05.2016 do zaplatenia. A preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie, ktorým bola žaloba žalobcu v prevyšujúcej časti zamietnutá, ako aj vo výroku o nároku na

náhradu trov konania ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol postupom podľa §§ 396 v spojení s ustanovením 255 CSP
tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Žalobca bol v odvolacom
konaní neúspešný a úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).