Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Friday, April 27, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoPr/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814205589
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7814205589.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov
JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobkyne: P. J.U.F., nar. X.X.XXXX, bytom v
X., D. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Máriou Ďurajovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie
v Rožňave, Nám. 1. mája 11 proti žalovanému Obec Čoltovo, Čoltovo, IČO: 00 328 162, zastúpeného
JUDr. Jánom Dorkinom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie v Rožňave, Nám. baníkov 17/33,

o náhradu mzdy s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k.
4Cpr/2/2014-116 zo dňa 12. decembra 2016

r o z h o d o l :

I. O d m i e t a odvolanie žalobkyne proti prvému výroku uznesenia, ktorým súd určil znalcovi odmenu.

II. Z r u š u j e druhý výrok uznesenia, ktorým súd zaviazal žalobkyňu na zaplatenie odmeny znalcovi
a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením označeným v záhlaví
rozhodol v tomto znení:

I. U r č u j e znalcovi Ing. Milanovi Lagoszovi, Paulínyho 50, 040 11 Košice, za znalecký úkon č. 49/2016
(doplnok ZP č. 16/2015) zo dňa 10. 10. 2016 odmenu 172,64 eur, náhradu hotových výdavkov 12,48

eur, spolu 185,12 eur.
II. Súd z a v ä z u j e žalobkyňu, aby zaplatila 185,12 eur hore uvedenému znalcovi do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia na č.ú. S. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného v ZUNO BANK AG,
pobočka zahraničnej banky, VS: 492016 s tým, že o náhrade týchto trov súd rozhodne v konečnom
rozhodnutí.

2. Uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že v spore súd prvej inštancie nariadil doplniť
dokazovanie znaleckým dokazovaním znalcom z odboru ekonómia a manažment a o nákladoch
znalečného predložil znalec vyúčtovanie, v ktorom vyčíslil výšku odmeny sumou 172,64 eur, náhradu
hotových výdavkov vo výške 12,48 eur, čo spolu činí sumu 185,12 eur. Súd prvej inštancie preskúmal
predložené vyúčtovanie znalca a podľa § 3, § 14 vyhlášky č. 491/2004 Z.z. o odmenách, náhradách
výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v znení neskorších zmien

adoplnkov,určilznalcoviodmenutak,akojeuvedenávovýrokovejčastinapadnutéhouznesenia,pričom
odmena znalca pozostáva z:
- tarifnej odmeny hodinovej:
- štúdium listu 1 hod., hodnota 13,28 eur, celkom 13,28 eur,
- štúdium vyjadrenia 1 hod., hodnota 13,28 eur, celkom 13,28 eur,
- štúdium posudku 1 hod., hodnota 13,28 eur, celkom 13,28 eur,

- výpočet 5 hod., hodnota 13,28 eur, celkom 66,40 eur,
- písanie posudku 2 hod., hodnota 13,28 eur, celkom 26,56 eur,- formulácia záverov 3x, 3 hod., hodnota 13,28 eur, celkom 39,84 eur, spolu vo
výške 172,64 eur.
- hotových výdavkov:

- paušálne ustanovené náhrady:
- písomné alebo elektronické vyhotovenie znaleckého úkonu 3 ks, hodnota 2,66
eur, celkom 7,98 eur,
- vyhotovenie čb. listu písomne podaného znal. úkonu vo formáte A4 45 str.,
hodnota 0,10 eur, v sume 4,50 eur, spolu vo výške 12,48 eur,

Celková suma: 185,12 eur

3. Keďže podľa § 252 CSP každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú a nariadenie znaleckého
dokazovania navrhla žalobkyňa, vzhľadom na novú právnu úpravu hradenia trov konania a absencie
ust. § 148 O.s.p. účinného do 1.7.2016, súd prvej inštancie zaviazal priamo žalobkyňu na zaplatenie
priznanej odmeny znalcovi.

4. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobkyňa. Navrhovala, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a rozhodol o žiadosti žalobkyne o priznanie oslobodenia od súdnych
poplatkov a trov dôkazov. Uviedla, že napadnuté uznesenie je nezákonné, nespravodlivé, nemá oporu v
zákone z dôvodu naplnenia odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. a/, d/, f/ a h/ CSP, keďže o

náhrade trov štátu v konaniach začatých pred 1.7.2016, ktoré neboli kryté preddavkami, sa v súčasnosti
v CSP nenachádza ustanovenie o trovách štátu, keďže o samotnej náhrade trov dôkazu (nároku, ako
aj výške) súd osobitne nerozhoduje, nakoľko o nich rozhodne osobitným výrokom v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP. Apelovala na to, že o náhrade trov konania štátu,
ktoré vznikli za účinnosti O.s.p. má súd rozhodnúť po 1.7.2016 podľa výsledku konania v zmysle ust. §

255 - 256 CSP v spojení s ust. § 253 CSP a § 470 ods. 2 CSP s tým, že o nároku rozhodne sudca a
o výške súdny úradník, keďže v napadnutom uznesení sa povinnosť platiť znalecké netýka preddavku.
Poukázala na skutočnosť, že v posudzovanom prípade bolo nevyhnutné znalecké dokazovanie, keďže
nárok vyžadoval odborné znalosti z oblasti personalistiky, nakoľko výška náhrady mzdy bola sporná a
nariadenie znaleckého dokazovania odobril aj žalovaný s tým, že strany sporu majú v konaní rovné

postavenie, spočívajúce v rovnakej miere uplatňovať dôkazy. Taktiež predložila žiadosť o oslobodenie
od súdnych poplatkov a trov dôkazov v zmysle podaného odôvodnenia.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1
CSP a v rozsahu danom v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/, d/, f/ a h/ CSP potom, čo odvolanie žalobkyne proti prvému výroku
napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie určil znalcovi odmenu s odkazom na § 357 CSP

odmietol v zmysle § 386 písm. c/ CSP, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie
prípustné. Nakoľko odvolanie žalobkyne proti výroku o zaplatení odmeny znalca je prípustné v zmysle
§ 357 písm. m/ CSP, odvolací súd prejednával len druhý výrok napadnutého uznesenia s tým, že v
tomto rozsahu konštatuje naplnenie odvolacích dôvodov odvolateľa v zmysle ust. § 365 písm. a/, d/,
f/ a h/ CSP, t.j. že neboli splnené procesné podmienky; že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

7. Odvolací súd uvádza, že v zmysle účinných ustanovení CSP tak, ako to dôvodne namietala žalobkyňa

v podanom odvolaní o náhrade trov štátu, ktoré vznikli za účinnosti O.s.p. má súd rozhodnúť po 1.7.2016
podľa výsledku konania podľa § 255 - 256 CSP v spojení s ust. § 253 a § 470 ods. 2 CSP s tým, že
odôvodnenie tohto napadnutého výroku uznesenia je preto aj nepreskúmateľné v zmysle § 220 ods. 2
CSP, keďže súd jasne a výstižne nevysvetlil dôvodnosť vydania takéhoto uznesenia s odkazom na toho
času už účinné procesné ustanovenia CSP, ako aj rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania v

konečnom rozhodnutí o spore s odkazom na ust. § 262 CSP vo veciach, kde trovy dokazovania neboli
preddavkovo hradené.8. Odvolací súd apeluje na to, že v zásade o nárokoch svedka, znalca súd rozhoduje postupom
uvedeným v § 262 CSP a v súčasnosti, t.j. už od účinnosti CSP vykonáva dôkazy len vtedy, ak je zložený
preddavok a trovy, ktoré s ním sú spojené a hradené z preddavku. Preto je v tomto smere dôvodná aj

odvolacia námietka odvolateľky. Rozhodnutie o odmene znalca môže vypracovať súdny úradník proti
rozhodnutiu ktorého je prípustná sťažnosť, ale môže aj sudca, keďže zákon č. 549/2003 Z.z. o súdnych
úradníkoch v znení neskorších predpisov, ani iný zákon, t.j. aj CSP mu to ako zákonnému sudcovi v
spore nezakazuje a dáva mu len možnosť túto povinnosť na rozhodnutie o odmene znalca uložiť práve
vydaním poverenia súdnemu úradníkovi podľa ust. § 3 ods. 3 písm. a/, § 5, 6 cit. zákon. Ak sa tak ale

nestane, môže aj zákonný sudca o odmene znalca rozhodnúť, pričom voči jeho rozhodnutiu o odmene
znalca už odvolanie nie je prípustné, keďže rozhodnutie proti takémuto uzneseniu vylučuje ust. § 357
CSP. Preto rozhodnutie o odmene znalca vydané sudcom je rozhodnutím bez opravného prostriedku
a až v konečnom štádiu v zmysle rozhodovania podľa § 262 ods. 1 CSP sa priznaná odmena znalca
zohľadní v rámci rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania strán sporu, a to aj s odkazom na ust.
§ 470 ods. 1, 2 CSP s tým, že vo veciach, keď dokazovanie bolo nariadené pred účinnosťou Civilného

sporového poriadku, t.j. do 1.7.2016, kde preddavok nebol zložený a znalec vypracoval posudok, ako
aj vyúčtoval znalečné, ale až po 1.7.2016 v zásade platí, že až výsledok sporu nám určí zodpovedný
subjekt, ktorý by mal aj trovy znalcovi zaplatiť, to znamená, že výrok v konečnom rozhodnutí by mal
znieť, že znalec má nárok na náhradu trov znalečného, vo vzťahu ku komu a v akom rozsahu, a preto
až v konečnom rozhodnutí má znalec exekučný titul na vymáhanie nároku voči neúspešnej strane sporu

(§ 262 ods. 1, 2 CSP).

9. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. a/, b/ CSP a
§ 391 ods. 1 CSP zrušil druhý výrok uznesenia, ktorým súd zaviazal žalobkyňu na zaplatenie odmeny
znalcovi a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. V zmysle § 391 ods. 3 CSP odvolací súd ukladá súdu prvej inštancie až v konečnom rozhodnutí v
spore s odkazom na ust. § 262 CSP najprv v zmysle § 262 ods. 1 rozhodnúť o nároku na náhradu trov
konania,alevtomtoprípadeužbeztrovdôkazu,kdepatriatrovyznaleckéhospočívajúcevtomtoprípade
ale už v priznanej odmene znalcovi (viď odôvodnenie prvého výroku napadnutého uznesenia bod pod

č. 6 tohto odôvodnenia, nakoľko odvolací súd v zmysle § 386 písm. c/ CSP odvolanie proti výroku o
odmene znalca odmietol a z tohto dôvodu preto nemohol byť ani predmetom preskúmania v odvolacom
konaní, pritom na správny procesný postup odvolací súd poukazuje a apeluje v ďalšom odôvodnení
svojho uznesenia - viď body pod č. 8, 11) s tým, že aj o ostatných nárokoch strán sporu v zmysle § 251
CSP súd rozhodne až následne po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia o priznaní

ďalších nárokov na náhradu trov konania, pričom o výške týchto priznaných nárokov rozhodne súdny
úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

11. V tomto smere odvolací súd teda apeluje na to, že úprava v Civilnom súdnom poriadku nepozná
inštitút trov štátu a v nadväznosti na to neupravuje mechanizmus rozhodovania o ich náhrade, sú to

tieto nároky (svedočné, znalečné, edičné a pod.) uhrádzané oprávneným osobám zo sumy získanej
prostredníctvom procesnej aktivity súdu z titulu uplatnenia preddavkovej povinnosti voči povinným
osobám, pričom v týchto situáciách rozhoduje súd o priznaní nároku mimo režimu rozhodovania o
náhrade trov konania, a to kedykoľvek v priebehu konania, bez ohľadu na skončenie sporu (bližšie
pozri komentár k § 253 CSP). V prípade nevyužitia možnosti súdu realizovať preddavkovanie dôkazu sú

nároky oprávnených osôb (svedkov a pod.) uspokojované prostredníctvom rozhodovania o náhrade trov
konania (bližšie pozri komentár k § 262 CSP) - takýto procesný stav môže vzniknúť v dvoch prípadoch.
Prvým prípadom je situácia, keď uloženie preddavkovej povinnosti zo strany súdu bolo fakultatívne
(§ 253 ods. 1 CSP). Druhým prípadom je situácia, ak uloženie povinnosti zložiť preddavok bolo síce
obligatórne, ale uloženiu preddavkovej povinnosti bránila zákonná prekážka (tento prípad prichádza do

úvahy iba v prípade zloženia preddavku na znalecké dokazovanie, ak strane bolo priznané oslobodenie
od súdneho poplatku - viď komentár na str. 950-951 CSP k ust. § 259 CSP), so zdôraznením, že v
prípade, že trovy daného dôkazu nie sú kryté preddavkom aplikuje sa na rozhodnutie o týchto trovách
ust. § 262 CSP, čo znamená, že súd o nich rozhoduje v rámci rozhodovania o náhrade trov konania v
štádiu, v ktorom sa konanie končí. Keďže žalobkyňa zároveň aj podala návrh na priznanie oslobodenia

od súdnych poplatkov je potrebné o ňom rozhodnúť v zmysle § 254 CSP.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ust. § 396
ods. 3 CSP v konečnom rozhodnutí o veci v zmysle § 262 CSP.13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).