Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 3, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/19/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516203012
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8516203012.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION,
a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, pr. zast.: Advokátska kancelária JUDr.
Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50
361 368 proti žalovanému: Q. V., R.. XX.XX.XXXX, Q. XXX, XXX XX N., o zaplatenie 2 902,38 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 25. 10. 2017,
č. k. 8Csp/36/2016-106 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch II. a III.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Súd z a s t a v u j e konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 936 eur.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Súd n e p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania“.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil zistením, že dňa 09. 04. 2013 žalovaný uzavrel
zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu (Poštová banka a. s.)
poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 3 000 Eur. Podľa bodu 2 zmluvy mal žalovaný splatiť
úver v 72.mesačných splátkach po 72 Eur počnúc dňom 09. 05. 2013 a končiac dňom 09. 04. 2019.
Celková výška nákladov bola v zmluve uvedená vo výške 2 107,08 Eur, ročná úroková sadzba bola

dohodnutá vo výške 19,50 % ročne a ročná percentuálna miera nákladov bola určená vo výške 21,87
%. Žalovaný zo zmluvy o úvere uhradil celkom 363,80 Eur a keďže ďalšie splátky neuhradil, zaslal mu
právny predchodca žalobcu výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 16. 05. 2014, ktorou mu oznámil, že
jeho úverová pohľadávka sa stala splatnou predčasne k 16. 05. 2014. Túto výzvu si žalovaný prevzal dňa
21.05.2014apovyhlásenípredčasnejsplatnostižalovanýuhradilsumu936Eur,ktorúžalobcazapočítal
na poplatky, úroky a úroky z omeškania vyčíslené do 30. 04. 2016. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 13. 06. 2017 bola pohľadávka uplatnená v tomto konaní postúpená na terajšieho žalobcu.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a zhodnotení dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej
súvislosti žalobu zamietol z dôvodu neplatného postúpenia pohľadávky z právneho predchodcu
žalobcu, ktorý žalovanému úver poskytol, na žalobcu. Okrem iného uviedol, že podmienky navyhlásenie predčasnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, ktorý pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú a doručovanú dlžníkovi
s upozornením na aktuálny dlh a možnosť požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu

neplnenia si povinnosti dlžníka. Právny predchodca žalobcu doložil k žalobe výzvu zo dňa 16. 05.
2014, ktorou oznámil žalovanému ako dlžníkovi predčasnú splatnosť úveru, ale nepriložil žiaden dôkaz
o tom, že predtým žalovaného vyzval na zaplatenie v tom čase dlžných splátok a upozornil ho na
možnosť zosplatnenia úveru v prípade ich neuhradenia. Dôkaz predložený právnym predchodcom
žalobcu, na ktorý sa vo svojom písomnom vyjadrení odvolával aj žalobca, nepreukazuje splnenie

všetkých podmienok na zosplatnenie úveru. Žalobca síce odkazuje vo svojom poslednom vyjadrení
na list, ktorý mal byť doručovaný žalovanému pred zosplatnením úveru, ale ani ho neoznačil ako
dôkaz, ani ho súdu nepredložil a ani nepredložil doklad o jeho doručovaní žalovanému. Za tohto stavu
žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tejto skutočnosti a súd nemal preukázané podmienky na
postúpenie pohľadávky. Keďže v konaní nebolo preukázané, že žalobca platne nadobudol pohľadávku
uplatnenú v tomto konaní od jeho právneho predchodcu, súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku

aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovanému, ktorý mal
plný úspech v konaní nepriznal právo na náhradu trov konania, lebo žiadne trovy si neuplatnil a zo spisu
nevyplýva, žeby mu nejaké trovy vznikli.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní namietal
nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu. V prvom rade vytýkal súdu
prvej inštancie, že pokiaľ mal pochybnosti týkajúce sa postúpenia pohľadávky z právneho predchodcu
žalobcu na žalobcu nie je jasné, prečo sa tým nezaoberal už vo svojom rozhodnutí, v ktorom pripustil

zmenu strany sporu na strane žalobcu. Odvolateľ dôvodil aj tým, že v konaní bolo celkom nesporene
preukázané, že pred postúpením pohľadávky právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky,
ktoré mu ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách ukladá. Výzva na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa
16. 05. 2014 bola písomnou výzvou banky v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, žalovaný bol
v omeškaní nepretržite od 09. 10. 2013 až do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, čo znamená, že

do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru s príslušenstvom bol žalovaný v omeškaní viac ako 90 dní. Z
uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že žalovaný bol do dňa postúpenia uvedenej pohľadávky,
t. j. do 13. 06. 2017 jednoznačne viac ako 90 dní v omeškaní s plnením jeho peňažného záväzku.
Ďalej uviedol, že banka pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru zasielala žalovanému v zmysle
ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozornenie na splatenie dlžnej časti úveru, a to listom zo

dňa 29. 04. 2014, ktorý odvolateľ z dôvodu právnej istoty zasiela ako prílohu odvolania. Žalobca, resp.
jeho právny predchodca si splnil svoju povinnosť v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.
o bankách a došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Preto žalobca nesúhlasí s tvrdením súdu, že
nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Zároveň odvolateľ dáva súdu do pozornosti skutočnosť,
že žalobca má povolenie poskytovať spotrebiteľské úvery, ktorého licencia je zverejnená na stránkach

Národnej banky Slovenska, a preto tvrdenie súdu o tom, že nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu
pohľadávky bankového subjektu, teda pôvodného žalobcu na aktuálneho žalobcu, a to na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok, nemôže obstáť. Rozhodnutie Národnej banky Slovenska zo dňa 05.
08. 2016, ktorým bolo žalobcovi udelené povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úveroch bez
obmedzenia rozsahu z poskytovania spotrebiteľských úverov, žalobca prikladá ako prílohu v odvolaní.

Nazákladeuvedenéhožalobcanavrhol,abyodvolacísúdrozsudokzrušilavecvrátilsúduprvejinštancie
na ďalšie konanie, alternatívne žiadal, aby odvolací súd rozsudok zmenil, žalobe vyhovel v celom
rozsahu a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

6. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) na základe odvolania preskúmal napadnutý
rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP
v spojení s ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že

odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

8. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje príslušné právne
predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl vaplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

9. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo

205/2009).

10. Podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „ZoB“), ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku

postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol

jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu 16. 05. 2014,
t.j. v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu ( (ďalej len „OZ“), ak
ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo
podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne

upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

12. Z listu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 16.05.2014 (č. l. 20 spisu) je zrejmé, že využil svoje
právo podľa ust. § 565 OZ a pre nesplnenie splátky žiadal o zaplatenie celej pohľadávky.

13. Podľa úpravy v ust. § 53 ods. 9 OZ dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z § 565, t.j. žiadať o
zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí
určené) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Toto právo však môže
uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní. Z tejto úpravy
jednoznačne nevyplýva, od akej udalosti treba túto lehotu počítať. Z celého kontextu ustanovenia však

možno vyvodiť, že musí uplynúť najmenej 15 dní odo dňa, keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že
uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky, do dňa, keď má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky,
resp. do dňa, keď ju má spotrebiteľ uhradiť.

14. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 09. 04. 2013 vyplýva, že konečná splatnosť

úveru mala nastať až poslednou splátkou splatnou dňa 09. 04. 2019, teda splatnou v celom rozsahu
mohla byť v čase postúpenia pohľadávky iba z dôvodu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru.
Podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v citovanom ust. §
53 ods. 9 OZ, ktorý pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú a doručovanú dlžníkovi
s upozornením na aktuálny dlh a možnosť požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu

neplnenia si povinnosti dlžníka. Žalobca v konaní predložil výzvu zo dňa 16. 05. 2014 (č. l. 20 spisu),
v tejto výzve právny predchodca žalobcu žalovaného vyzýva na úhradu dlžnej sumy 3 315,40 Eur v
lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. V ďalšom texte upozorňuje žalovaného, že v prípade
nedodržania 10-dňovej lehoty banka pristúpi k vymáhaniu dlžnej sumy súdnou cestou, podaním žaloby
na rozhodcovský súd a následne podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Aj keď právny predchodca

žalobcu doložil k žalobe výzvou, ktorou oznámil žalovanému ako dlžníkovi predčasnú splatnosť úveru
(16. 05. 2014), nepredložil súdu prvej inštancie žiaden dôkaz o tom, že predtým žalovaného vyzval na
zaplatenie v tom čase dlžných splátok a upozornil ho na možnosť zosplatnenia úveru v prípade ich
neuhradenia. Dôkaz, ktorý predložil odvolateľ v odvolacom konaní - výzva na splatenie dlžnej časti úveruzo dňa 29. 04. 2014 (č. l. 119 spisu), na tento dôkaz odvolací súd neprihliadol z dôvodu, že tento dôkaz
nebol procesnou stranou uplatnený pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Naviac odvolateľ súdu ani
nijako nepreukázal, aby uvedenú výzvu zo dňa 29. 04. 2014 doručoval do sféry žalovaného.

15. Žiadne iné listy, výzvy, upomienky či upozornenia právneho predchodcu žalobcu, ktoré by
preukazovalisplneniepovinnostipodľaust.§53ods.9OZ obsahomsúdnehospisuniesú,pretožalobca
ohľadne preukázanie splnenia tejto povinnosti neuniesol dôkazné bremeno.

16. Dôsledkom nesplnenia povinnosti žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu, uloženej mu
kogentnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka na ochranu spotrebiteľa je neplatnosť právneho
úkonu - vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, pretože v zmysle ust. § 39 OZ tento úkon odporuje
zákonu.

17. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, v konaní nebolo preukázané, aby žalobca platne nadobudol

pohľadávku uplatnenú v predmetom konaní od jeho právneho predchodcu.

18. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB môže byť iba pohľadávka alebo
jej časť, ktoré sú už (1) splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy a po tom,
čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú

zákonnýmpredpokladompreplatnépostúpeniepohľadávkybanky.Musiabyťsplnenévčasepostúpenia
pohľadávky.

19. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za
zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie

vždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne dôležitá v
priebehu trvania úverového vzťahu.

20. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky.
Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (pozri rozsudok Krajského súdu v

Prešove vo veci 6Co 119/2013, 19Co 194/2015, 4Co 145/2014, Okresného súdu Trenčín vo veci žalobcu
Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 11C 233/2014, Okresného súdu Banská Bystrica vo veci žalobcu
Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 12C 152/2014, Okresný súd Galanta vo veci žalobcu Intrum Justitia
Slovakia, s.r.o. sp. zn. 15C 33/2014, Okresný súd Svidník vo veci 5C 430/2013).

21. Ustanovením § 92 ods.8 ZoB sa sledovalo sprísnenie postúpenia cesie bankovej pohľadávky
zo sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné podmienky, aby
v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal finančnú
službu (,,Toto právo banka nemá, ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok ešte pred postúpením
pohľadávky...). Zákonné podmienky akými sú napr. postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva,

90 dňová lehota nepodporuje záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola
ochrana bankového tajomstva.

22. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že s účinnosťou od 01.01.2017 zákonom č. 299/2016 Z.z.,
zákonodarca pristúpil k ďalšiemu sprísneniu postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských

veciach, a to k zúženiu okruhu subjektov, na ktoré je možné postúpiť bankovú pohľadávku (napr.
splatenie vkladu do základného imania u postupníka najmenej 500.000 eur, vylúčenie obchodníkov
s oprávnením poskytovať spotrebiteľské úvery do 10.000 eur a pod.). Striktné podmienky postúpenia
pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia bankovej pohľadávky so
súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a nepodporujú záver o možnosti odklonu od pravidla

cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa (viď. tiež odkaz 72c v § 89 ods.1 ZoB).

23.Nedodržanímzákonnýchpodmienok postúpeniabankovejpohľadávkysatakétopostúpeniedostáva
do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia znalosti
predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučuje dobromyseľnosť postupníka.

24. „Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho
mimoriadnejsplatnosti),Slovenskásporiteľňa,a.s.nebolaoprávnenápostúpiťsvojupohľadávkuzúveru
vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 21.10.2010 je pretoneplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák.. Vzhľadom na to v súlade so zásadou, že nikto
nemôže na iného previesť viac práv. než má. je neplatnou aj zmluva z 01.12.2010. ktorou advokátska
kancelária Havel & Holásek. spol. s r. o. postúpila predmetnú pohľadávku žalobcovi. Žalobcovi preto v

spore chýba aktívna vecná legitimácia.“ (rozsudok KS v Bratislave vo veci 6Co 58/2016).

25. Keďže žalobcom nebolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov možnosti postúpenia
pohľadávky tak, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 Zákona o bankách (splatnosť postupovanej pohľadávky v
čase jej postúpenia), postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné, a to s poukazom na § 39

Občianskeho zákonníka. S ohľadom na túto skutočnosť odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie
dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia a žalobcom
uplatnené v tomto konaní, preto mu nie je možné toto právo priznať.

26. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája

1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd
so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných
v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými

odvolacími námietkami žalovaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

27. Keďže správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania, odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania (II.
a III.) ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust.§
396 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalobcovi. Žalovaný si však trovy odvolacieho
konania neuplatnil, zo spisu mu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú a odvolací súd preto

vyslovil, že stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).