Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 25, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/148/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115220887
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1115220887.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov

senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: Z.. V. H.,
nar. XX.X.XXXX, bytom S.. G. XXXX/X, E., zastúpeného: JUDr. Lucia Halvoňová, advokátka, so sídlom
Radvanská 1, P.O.BOX 196, Bratislava proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30.1.2017, č.k.
16C/189/2015-133, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči
žalovanej náhrady škody vo výške 49 741,37 eur titulom zodpovednosti za škodu spôsobenej pri výkone
verejnejmocivsúvislostisnesprávnymúradnýmpostupomspočívajúcimvzaisteníaúschoveosobného
motorového vozidla. Konanie v časti žaloby o zaplatenie 100,69 eur zastavil. Žalovanej voči žalobcovi
nepriznal náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 1 ods. 1 písm. a), § 4 ods. 1 písm. d), § 3 ods. 1,
2, § 9 ods. 14, § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“) a § 21 ods. 1, 3, 4 a
10 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení účinnom a vecne tým, že na uloženie zaistenej
veci (motorového vozidla) neboli splnené zákonné podmienky a policajný orgán konal v rozpore so
zákonom, keď po uplynutí zákonom stanovenej lehoty 90 dní na zaistenie vozidla, motorové vozidlo
nevrátil žalobcovi, pričom počas doby zaistenia žiadna iná osoba nepredložila relevantné doklady

preukazujúce vlastníctvo k vozidlu, a to i napriek tomu, že o zaistení vozidla bola informovaná, na rozdiel
od spoločnosti TOP Leasing s.r.o. (od ktorej nadobudol vozidlo žalobca ako pôvodný nájomca vozidla
do vlastníctva), ktorá vlastnícke právo preukázala. Pri konštatovaní uvedeného záveru vychádzal aj
z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.7.2012, č.k. 4Cdo/87/2011, vydaného v
konaní o vydanie zaisteného vozidla. Na základe uvedeného konštatoval v danej veci nesprávny úradný
postup spočívajúci v uložení zaistenej veci. Vo vzťahu k splneniu ďalšej podmienky zodpovednosti
štátu za vznik škody, t.j. vznik samotnej škody, dospel k záveru, že žalobca vznik a výšku škody

nepreukázal. Uviedol, že žalobca sa v časti náhrady škody vo výške 46 343,33 eur obmedzil iba na
predloženie znaleckého posudku, ktorým preukazoval výšku škody ako rozdiel medzi reprodukčnou
obstarávacou hodnotou vozidla tesne pred jeho zaistením a hodnotou zbytkov vozidla, pričom dôvody
ním uplatnenej náhrady škody a jej výšky bližšie neuviedol ani po opakovanom poskytnutí lehoty zostrany súdu. Vyvodil, že nie je možné bez ďalšieho ustáliť, že takáto škoda a v takejto výške žalobcovi
vznikla a že aritmeticky vyčíslený rozdiel nie je škodou, zmenšením majetku žalobcu, ktorý by bol v
príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. V súvislosti s uplatňovanou náhradou škody

vo výške 3 280,47 eur konštatoval, že túto nijakým spôsobom nešpecifikoval, jej dôvodnosť a výšku
nepreukázal, keď iba uviedol, že ide o vyčíslený úrok z omeškania z jednotlivých leasingových splátok,
pričom nie je zrejmé, z akých splátok, v akej výške a v akom období bol vyčíslený úrok z omeškania
uplatnený (a nevyplývalo to ani z pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Bratislava III, sp.zn.
45C/88/2008). Vo vzťahu k príčinnej súvislosti vyvodil, že žalobca ju bližšie neodôvodňoval, pričom

zo samotného nesprávneho úradného postupu nie je možné dovodzovať vecnú súvislosť so vznikom
škodlivého následku. O zastavení konania v časti o zaplatenie 100,69 eur rozhodol podľa § 145 ods. 2
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v dôsledku čiastočného späťvzatia
žaloby v tejto časti so súhlasom žalovanej. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a
plne úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov konania s ohľadom na to, že náhradu trov konania si
výslovne neuplatnila z dôvodu, že jej žiadne trovy nevznikli.

3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súhlasil so záverom súdu prvej
inštancie ohľadom existencie nesprávneho úradného postupu v danej veci. V súvislosti so samotnou

škodou vychádzal z definície škody, podľa ktorej ide o ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného,jeobjektívnevyjadriteľnávpeniazochajenapraviteľnáposkytnutímmajetkovéhoplnenia,
predovšetkým peňažného, pričom vyjadril presvedčenie, že všetky uvedené predpoklady preukázal.
Vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania poukázal na to, že musel platiť leasingové splátky, a
to bez ohľadu na to, že vozidlo bolo uložené do úschovy a nemohol s ním disponovať. Nesúhlasil s

argumentáciou žalovanej, že k poklesu hodnoty vozidla by došlo aj v prípade ak by vozidlo nebolo
zaistené a uschované, nakoľko nemožno ospravedlňovať zásah do vlastníckeho práva tým, že hodnota
vozidla sa neznížila tak výrazne, pričom je všeobecne známe, že pri dlhodobom nepoužívaní vozidla
dochádza k jeho znefunkčneniu úplne, k čomu aj reálne došlo. Podľa jeho názoru je irelevantné, že
by k zníženiu hodnoty vozidla došlo aj jeho používaním, keďže vozidlo sa nepoužívalo a nemožno

hypoteticky predpokladať, že keby bolo používané, došlo by k zníženiu jeho hodnoty aj tak. Ak by
nebolo protiprávne obmedzené vlastnícke právo majiteľa, mohol by vozidlo predať, resp. akýmkoľvek
spôsobom s ním disponovať, zhodnocovať ho, prípadne ho udržiavať. Uviedol, že ak by vozidlo nebolo
uložené do úschovy a v tejto ponechané viac ako 6 rokov bez právne akceptovateľného dôvodu, bez
akejkoľvek možnosti s ním disponovať, nedošlo by k zníženiu jeho hodnoty oproti jeho hodnoty v čase,

kedy bolo dané do úschovy. Podľa jeho názoru súd nesprávne posúdil samotnú škodovú udalosť, ktorá
determinovala vznik škody, a to nielen uloženie vozidla do úschovy, ale predovšetkým udržiavanie tohto
faktického stavu. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že
žalobe v plnom rozsahu vyhovie.
4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 20.4.2017,

v ktorom uviedla, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu, nakoľko
policajné orgány postupovali pri zaistení a následnej úschove vozidla v súlade so zákonom s poukazom
na to, že policajné orgány nie sú oprávnené sami rozhodovať o tom, kto je skutočným vlastníkom
predmetného vozidla za situácie, keď existovali pochybnosti o tom, či je žalobca skutočným vlastníkom,
vzhľadom k tomu, že vozidlo bolo v medzinárodnom pátraní pre účely trestného konania (právomoc

rozhodnúť o existencii alebo neexistencii vlastníckeho práva prináleží iba súdu). Poukázal na to, že
žalobca bol upovedomený o svojom práve uplatniť si ním tvrdené vlastnícke právo k vozidlu, súdne
konanie následne aj inicioval, a na základe jeho výsledkov mu bolo vozidlo vrátené. Vo vzťahu k
preukázaniu existencie a výšky škody sa stotožnil so záverom prvoinštančného súdu s tým, že žalobca
doposiaľ neuviedol, ako bolo s predmetným vozidlom naložené po jeho vrátení a zodpovedanie tejto

otázky môže mať vplyv na posúdenie výšky domnelej škody. Žiadala, aby odvolací súd neprihliadol na
argumentáciu žalobcu uvedenú v odvolaní v súvislosti s námietkou žalovanej ohľadom ešte rýchlejšieho
poklesu hodnoty motorového vozidla v prípade nezaistenia a neuschovania, nakoľko sa jedná o novotu
v odvolacom konaní, ktorú nemožno pred odvolacím súdom uplatniť, keďže zo strany žalobcu nedošlo
k splneniu podmienok na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany v zmysle § 366

C.s.p. Vo vzťahu k výške škody poukázala na to, že suma 14 957,22 eur s DPH predložená žalobcom v
rozpise nákladov na opravu vozidla je výrazne nižšia ako suma stanovená podľa znaleckého posudku
(46 343,33 eur s DPH). Zároveň sa stotožnila so záverom súdu prvej inštancie ohľadom nepreukázaniapríčinnej súvislosti medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a uplatňovanou škodou. Na základe
uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378

ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav
veci,keďvykonaldokazovanievrozsahupotrebnomnazistenierozhodujúcichskutočností(§185C.s.p.)

z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku na uloženie povinnosti žalovanej nahradiť
žalobcovi škodu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich
základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí dostatočne
odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).
6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.), sa v

celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) s dôvodmi týkajúcimi sa
odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým nároku na náhradu škody nevyhovel
a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom
nároku podstatný význam.
7. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s

odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.
8. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v
konaní a pri rozhodovaní aj s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do
30.6.2016. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok, viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

9. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

10. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

11. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

12. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

13. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie postupoval správne, keď na daný prípad
aplikoval ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., a skúmal všetky predpoklady zodpovednosti žalovanej

za vznik škody. Správne vyvodil splnenie predpokladov na vznik škody, a to nesprávny úradný
postup vychádzajúc aj z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.7.2012, č.k.
4Cdo/87/2011. Vo vzťahu k ďalšiemu predpokladu zodpovednosti žalovanej za vznik škody, t.j. vznik
samotnej škody, sa odvolací súd stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu o jej nepreukázaní nazáklade vykonaného dokazovania. Následne potom správne vyvodil, že nie je možné konštatovať ani
existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Nemožno prisvedčiť
názoru odvolateľa, že uplatnená škoda tak ako bola vyjadrená a vyčíslená môže predstavovať škodu

vzniknutú v príčinnej súvislosti s namietaným nesprávnym úradným postupom. Rozdiel medzi hodnotou
vozidla pred jeho úschovou a po jeho vrátení žalobcovi totiž bez ďalšieho nemožno považovať za
škodu, ktorá mala vzniknúť žalobcovi v dôsledku úschovy motorového vozidla. Pokiaľ ide o nárok, ktorý
žalobca charakterizoval ako úrok z leasingových splátok, odvolací súd konštatuje, že tento nebol zo
strany žalobcu nijak bližšie špecifikovaný a riadne odôvodnený. Vo vzťahu k novým tvrdeniam žalobcu

uvedeným v odvolaní je potrebné konštatovať, že ide o prostriedky procesného útoku alebo procesnej
obrany, ktoré nespĺňajú podmienku prípustnosti uplatnenia novoty v odvolacom konaní podľa § 366
C.s.p., keďže nejde o také skutkové tvrdenia, ktoré odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní
pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd poznamenáva, že ani skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v
odvolaní ohľadom spôsobenej škody (naviac ničím nepodložené), a to nemožnosť dispozície s vozidlom,
udržiavania a zhodnocovania vozidla, následok dlhodobého nepoužívania vozidla v jeho znefunkčnení

a udržiavanie nezákonného stavu ako dôsledok vzniku škody, nie sú spôsobilé k vyvodeniu záveru,
že uplatnená a vyčíslená škoda bola žalobcom preukázaná a že je v príčinnej súvislosti s tvrdeným
nesprávnym postupom.

15. So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci,

keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil. Odvolací
súd na záver konštatuje, že z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že výrok rozsudku súdu prvej
inštancie, ktorým konanie v časti o zaplatenie 100,69 eur zastavil, nebol odvolaním napadnutý, preto
ani nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

16. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa §
387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1

a § 396 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal proti neúspešnému žalobcovi
plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).