Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 27, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/52/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117219014
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3117219014.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín o návrhu navrhovateľky Y. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., proti 1/
Stavebnému bytovému družstvu Trenčín, IČO: 00175111, so sídlom v Trenčíne, Legionárska 33, 2/
GAVILA s.r.o., IČO: 4551759, so sídlom v Trenčíne, 1. Mája 173/11, 3/ L. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom O., ul. Gen. Svobodu 2752/9, na nariadenie neodkladného opatrenia, sudcom JUDr. Erikom
Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým u k l a d á L. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom O., ul. R.. U. XXXX/X, povinnosť s t r p i e ť užívanie bytu č. 5, nachádzajúceho sa na 1. poschodí
bytového domu so súpisným číslom XXXX, postavenom na pozemku parc. registra „C“ č. XXXX/XX,
vchod č.XX, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie O., navrhovateľkou a jej
blízkymi osobami a z d r ž a ť s a rušenia užívania tohto bytu týmito osobami, a to až do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 12C/38/2017, najdlhšie do doby

nadobudnutia právoplatnosti prípadného rozhodnutia súdu o splnení povinnosti navrhovateľky vypratať
tento byt.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .

III. Súd p o u č u j e L. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., ul. R.. U. 2752/9 o jeho práve podať
proti navrhovateľke žalobu o vypratanie bytu č. 5, nachádzajúceho sa na 1. poschodí v bytovom dome
so súpisným číslom XXXX, postavenom na pozemku parc. registra „C“ č. XXXX/XX, vchod č. XX,
zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie O. s tým, že v prípade jeho neúspechu
v spore, mu môže byť uložená povinnosť nahradiť úspešnej protistrane trovy tohto sporu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 13.10.2017 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh navrhovateľky, ktorým sa domáha,

aby súd neodkladným opatrením uložil L. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v O., ul. R.. U. XXXX/
X (ďalej len „vydražiteľ“) povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou a zásahov do užívacích
práv navrhovateľky k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Trenčín,
katastrálny odbor, byt č. 5, nachádzajúci sa na 1. poschodí v bytovom dome súpisné číslo XXXX,
na ulici R.. U. XX, O., postavenom na parc. S. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, spolu so
spoluvlastníckympodielomvoveľkosti70/2087naspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachdomu

(ďalej len „byt“). Navrhovateľka sa ďalej domáha, aby súd vydražiteľovi až do právoplatnosti rozhodnutia
vovecisamejzakázalnehnuteľnosťzničiť,nakladaťsňou,scudziťjunazákladekúpnejzmluvyaleboinej
scudzovacej zmluvy, alebo ju zaťažiť záložnou alebo inou zmluvou; ďalej aby súd až do právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej uložil vydražiteľovi povinnosť znášať užívanie nehnuteľnosti navrhovateľkou
a jej blízkymi osobami, ktoré byt užívali ku dňu vykonania dobrovoľnej dražby; ďalej aby súd vydražiteľovi
uložil povinnosť neodpojiť nehnuteľnosť od odberu elektrickej energie, vody, plynu, prípadne znova

nehnuteľnosť pripojiť, ak už vykonal úkon k jej odpojeniu; ďalej aby súd vydražiteľovi zakázal rušenie
užívania bytu, a uložiť mu povinnosť do 3 dní zaslať navrhovateľke písomné potvrdenie s osvedčenýmpodpisom vlastníka alebo všetkých spoluvlastníkov bytu o súhlase s prihlásením navrhovateľky na trvalý
pobyt v predmetnom byte.

2. Podaný návrh navrhovateľka odôvodnila najmä tým, že na tunajšom súde sa domáha určenia
neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou N XXX/XXXX,
NZ XXXXX/XXXX, B. XXXXX/XXXX vyhotovenou notárkou JUDr. J. H.. Dražba bola vykonaná dňa
17.08.2017 o 10:00 hod. a vydražil sa predmetný byt. Navrhovateľka sa domnieva, že išlo o nelegitímny
výkon záložného práva, ktorý nerešpektoval zásadu primeranosti. K nehnuteľnosti má väzby trvalej

povahy, nakoľko sa jedná o jej strechu nad hlavou, iné obydlie nemá, jedná sa teda o jej životnú istou.
Poukázala na skutočnosť, že výkonom záložného práva zo strany navrhovateľa dražby - Stavebné
bytové družstvo Trenčín, IČO: 00175111, so sídlom v Trenčíne, Legionárska 33, bola hrubo porušená
zásada primeranosti, čo v právnom štáte nemôže požívať ochranu. Vzhľadom k tomu, že došlo k
úspešnému vydraženiu obydlia navrhovateľky, dražobník - spoločnosť GAVILA s.r.o., IČO: 4551759,
so sídlom v Trenčíne, 1. Mája 173/11 a vydražiteľ sa začali domáhať vypratania bytu a to aj napriek

tomu, že vydražiteľ nemá žiadny exekučný titul na vypratanie navrhovateľky z jej obydlia, ktoré je
ústavou chránené. Navrhovateľka ako dôkaz svojich tvrdení predložila kópiu výpisu z komunikácie s
vydražiteľom, z ktorej vyplýva, že vydražiteľ ako vlastník nehnuteľností zrušil trvalý pobyt navrhovateľky
v byte, zároveň uviedol, že podal na navrhovateľku trestné oznámenie, z výťažku dražby dostane oveľa
menej peňazí a že v byte sa za pár dní nebude svietiť a nepôjde plyn. Neodkladnosť úpravy dočasných

pomerov uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila navrhovateľka tým,
že ak by vydražiteľ získaný byt previedol na tretiu osobu, bolo by výrazným spôsobom oslabené
právne postavenie navrhovateľky, došlo by k nenapraviteľnej ujme na jej majetku prihliadnuc na to, že
v uvedenom byte navrhovateľka doposiaľ býva a je to jej jediné obydlie. Vydražiteľ zároveň už aktívne
ruší užívanie bytu navrhovateľkou, a to tak, že ju opakovane kontaktuje na sociálnych sieťach, chodí jej

zvoniť, vykrikuje jej meno pod oknom, vyhráža sa jej a jej deťom. Potrebu neodkladného opatrenia v časti
pripojenia k odberu elektrickej energie, vody a plynu odôvodnila navrhovateľka tak, že vydražiteľ jej už
odhlásil trvalý pobyt z bytu, z čoho plynie obava, že dôjde k odpojeniu elektrickej energie, vody a plynu.

3.1 Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, pred začatím konania, počas

konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

3.2 Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

3.3 Podľa § 325 ods. 2 písm. c/, d/ Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane
uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo
znášala.

3.4 Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 Civilného sporového poriadku uvedie opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že
exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa
navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

3.5 Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

3.6. Podľa § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením,

ak osobitný predpis neustanovuje inak.

3.7. Podľa § 336 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred
začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote
žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným

opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa
odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom
opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.3.8 Podľa § 29 ods.2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov, ďalej len „ zákon o dobrovoľných dražbách“, ak ide o predmet dražby podľa § 20 ods. 13

(nehnuteľnosť), predchádzajúci vlastník je povinný odovzdať predmet dražby na základe predloženia
osvedčeného odpisu notárskej zápisnice a doloženia totožnosti vydražiteľa podľa podmienok uvedených
v oznámení o dražbe bez zbytočných prieťahov. Dražobník je povinný na mieste spísať zápisnicu o
odovzdaní predmetu dražby. V zápisnici uvedie okrem označenia predchádzajúceho vlastníka predmetu
dražby, dražobníka, vydražiteľa a predmetu dražby najmä podrobný opis stavu, v akom sa predmet

dražby vrátane príslušenstva nachádzal pri odovzdaní práv a záväzkov viaznucich na predmete dražby.

3.9 Podľa § 34 ods.2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo
neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred
dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou

a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

4. V danom prípade možno konštatovať, že navrhovateľka navrhla nariadenie neodkladného opatrenia
pred začatím konania vo veci samej. Jednak preto, že v čase doručenia návrhu na súd nebola na súde
podaná žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby a jednak preto, že toto konanie nie je rozhodujúcim

pre návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v jeho celej časti (teda nie je konaním vo veci samej
vo vzťahu k celému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). Žaloba o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby bola podaná na súde v rovnaký deň ako návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, t.j. 13.10.2017, avšak neskôr. Vec je vedená na tunajšom súde pod sp. zn. 12C/38/2017.
Navrhovateľka sa ako žalobkyňa domáha proti rovnakým sporovým stranám určenia neplatnosti dražby

predmetného bytu.

5. Podstatou podaného návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia je teda jej tvrdenie,
že je nevyhnutné do času rozhodnutia vo veci samej usporiadať vzťahy pri užívaní bytu navrhovateľkou a
jej blízkymi osobami, nakoľko vydražiteľ do užívania bytu neprimerane zasahuje. Z tvrdení obsiahnutých

v návrhu vyplýva jej dôvodná obava z toho, že vydražiteľ prevedie byt na tretiu osobu, prípadne, že ho
odpojí od dodávky elektrickej energie, plynu a vody, a naďalej bude hrubým a šikanóznym spôsobom
zasahovať do užívania bytu navrhovateľkou a jej blízkymi osobami. Navrhovateľka vyslovila obavu, že
konaním vydražiteľa príde o svoje obydlie, strechu nad hlavou, ktorý sa jej vyhráža aj odpojením od
elektrickej energie a plynu. Ako dôkaz predložila výpis z internetovej komunikácie vydražiteľa s dcérou

navrhovateľky.

6. Vo všeobecnosti platí, že súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú
splnené zákonné predpoklady ustanovené v § 325 ods.1 Civilného sporového poriadku, pričom tento
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v § 326 Občianskeho

súdneho poriadku. Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy,
ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo existuje obava, že exekúcia rozhodnutia bude
ohrozená.Jehonariadeniejeprípustnéaopodstatnenévtedy,aksatvrdí,žeexistujeprávnyvzťahmedzi
stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a navrhovateľ opíše skutočnosti hodnoverne osvedčujúce
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

7. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť v zásade tak, že ho
odmietne, vyhovie mu (teda neodkladné opatrenie nariadi), zamietne ho v celom rozsahu, alebo ho
zamietne čiastočne a zároveň mu čiastočne vyhovie (teda neodkladné opatrenie nariadi v časti návrhu).
Odmietnutie návrhu prichádza do úvahy vtedy, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia buď

neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, a zároveň ide o také vady,
ktoré bránia pokračovaniu v konaní. Vyhovieť návrhu (čo i len čiastočne) je možné iba po tom, čo súd
návrh neodmietol (§ 328 ods.1 Civilného sporového poriadku) a zároveň dospel k názoru, že je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Ako je uvedené vyššie, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie vtedy, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomer (vzťah) strán. Jeho nariadenie je prípustné vtedy, ak právny vzťah medzi stranami
vyžaduje bezodkladnú úpravu a navrhovateľ (žalobca) opíše skutočnosti hodnoverne osvedčujúce
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Dôvodnosť návrhu na nariadenieneodkladného opatrenia treba skúmať s ohľadom na konanie vo veci samej, teda na spornosť práv.
Medzi návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a žalobou musí existovať korelácia (vzájomná
závislosť,súvzťažnosť).Táexistuje,aksaneodkladnýmopatrenímbezodkladneupravujevzťah(pomer)

existujúci medzi sporovými stranami. Nie je vylúčená ani trvalá úprava vzťahu.

9. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných ustanovení právnych predpisov, súd nariadil
na návrh navrhovateľky neodkladné opatrenie uvedené vo výroku tohto uznesenia po zistení, že
navrhovateľka osvedčila bezodkladnú potrebu usporiadania vzťahu navrhovateľky a vlastníka bytu k

predmetnému bytu, najmä jeho užívania. Súd zistil, že ako vlastník bytu je na liste vlastníctva č. XXXX
pre katastrálne územie O. zapísaný vydražiteľ. Z výpisu z registra obyvateľov má súd za preukázané,
že od 11.10.2017 bola navrhovateľka odhlásená z trvalého pobytu a týmto dňom má nahlásený pobyt
v meste O.. Súd zároveň nahliadol do spisu sp. zn. 12C/38/2017 vedenom na tunajšom súde, ktorého
súčasťou je i kópia notárskej zápisnice N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, B. XXXXX/XXXX vyhotovenej
notárkou Y.. J. H., osvedčujúcou priebeh dražby bytu.

10. Súd návrhu navrhovateľky nevyhovel v celom rozsahu. Súd zamietol návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia v časti týkajúcej sa uloženia zákazu nakladania s bytom, a to najmä zničiť,
scudziť, prenajať, alebo inak zaťažiť záložnou alebo inou zmluvou, a to až do právoplatného skončenia
konania vo veci samej. Podľa názoru súdu na dosiahnutie účelu sledovaného neodkladným opatrením

nie je nevyhnutné obmedziť vydražiteľa v dispozícii s bytom, ak mu je zároveň uložená povinnosť strpieť
užívanie bytu navrhovateľkou a jej blízkymi osobami. Platí, že ak potreba nariadenia neodkladného
opatrenia nie je nevyhnutná, súd neodkladné opatrenie nenariadi. V prípade, že byt vydražiteľ prevedie
na iného, môže sa domáhať navrhovateľka rovnakého neodkladného opatrenia voči novému vlastníkovi
bytu. Taktiež nie je vylúčené, že nový vlastník bytu, nebude do užívania bytu navrhovateľkou nijako

zasahovať. Preto nebude daná ani potreba nariaďovať neodkladné opatrenie. Čo sa týka zriadenia
záložného právu k bytu, toto nemá takisto vplyv na nerušené užívanie bytu navrhovateľkou a jej blízkych
osôb. Zničenie bytu neprichádza do úvahy, vzhľadom na charakter bytu, ktorý sa nachádza v bytovom
dome. Povinnosť strpieť užívanie bytu navrhovateľkou a jej blízkymi osobami v sebe implicitne zahŕňa
aj zákaz prenájmu bytu, preto tento zákaz nie je nevyhnutné ukladať.

11. Súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti
neodpojiť nehnuteľnosť od odberu elektrickej energie, plynu, vody až do právoplatného ukončenia veci
samej. Vydražiteľ nemá oprávnenie odpájať byt od elektrickej energie, plynu ani vody. Takto uložená
povinnosť je nevykonateľná. Účel sledovaný týmto návrhom je možné dosiahnuť iným spôsobom,

ktorý však navrhovateľka nenavrhla. Súd však nemôže prekročiť návrh navrhovateľky, pretože je
viazaný jej návrhom. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že povinnosť strpieť nerušené užívanie
bytu navrhovateľkou a jej blízkymi osobami a povinnosť zdržať sa jeho rušenia, v sebe implicitne a
nevyhnutne zahŕňa aj rešpektovanie súčasného stavu, že s užívaním bytu je spojený aj nerušený odber
elektriny, vody a plynu.

12. Súd takisto zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti týkajúcej sa uloženia
povinnosti vydražiteľovi zaslať navrhovateľke písomný súhlas s prihlásením na trvalý pobyt v byte. Tento
údaj má len čisto evidenčný charakter a nezakladá žiadne práva k bytu. Navrhovateľka je povinná
akceptovať súčasný stav, že vydražiteľ je oprávnený ako vlastník bytu udeľovať alebo neudeľovať súhlas

so zriadením trvalého pobytu inej osoby v jeho byte. Uloženie tejto povinnosti vydražiteľovi, by išlo nad
rámec potreby neodkladnosti usporiadania pomerov, pričom by na faktickom ani právnom postavení
navrhovateľky nič nezmenilo.

13. Vo zvyšnej časti návrhu má súd za to, že je dôvodné nariadiť neodkladné opatrenie. Je daný

dôvod upraviť pomery medzi navrhovateľkou a vydražiteľom, aby až do rozhodnutia o veci samej,
nedošlo k zo strany vydražiteľa protiprávnym zásahom do práv navrhovateľky na obydlie. Nakoľko v
súčasnosti vydražiteľ nedisponuje oprávnením (exekučným titulom) na vypratanie bytu navrhovateľkou,
je potrebné dočasne uložiť vydražiteľovi, aby rešpektoval užívanie jeho bytu navrhovateľkou, ktorá
doposiaľ nemá uloženú povinnosť vypratať byt. Ak vydražiteľ takéto oprávnenie získa, je oprávnený

domáhať sa aj exekučne vypratania bytu. Na tejto skutočnosti nemení nič ani tá okolnosť, že prebieha
konanie o neplatnosť dražby. Domáhať sa práva vlastníka bytu na jeho užívanie (držanie), ktoré niekto
iný (navrhovateľka) nerešpektuje, nemôže vydražiteľ realizovať svojpomocne.14. Vo vzťahu k nariadenému neodkladnému opatreniu súd uvádza, že návrhom vo veci samej je
jednak konanie o neplatnosť dobrovoľnej dražby, nakoľko ak by súd žalobe žalobkyne (navrhovateľky)
vyhovel, podľa § 34 ods.2 katastrálneho zákona by sa obnovil právny vzťah k bytu pred dobrovoľnou

dražbou, teda bolo by zapísané vlastnícke právo k bytu v prospech navrhovateľky. Ak by v tom čase
neoprávnene užívala byt iná osoba (napr. vydražiteľ), bude mať navrhovateľka takisto právo požadovať
vypratanie bytu. V takom prípade, by právo na užívanie bytu navrhovateľka odvodzovala od svojho
vlastníckeho práva. Avšak v súčasnosti ako je uvedené vyššie, navrhovateľka nemá žiadne užívacie
právo k bytu, práve naopak, je povinná vydražený byt bez zbytočných prieťahov zápisnične odovzdať

vydražiteľovi podľa § 29 ods.2 zákona o dobrovoľných dražbách. Ak tomu tak nebude, je vydražiteľ
oprávnený domáhať sa vypratania bytu, čo predstavuje vyriešenie sporu o tom, či navrhovateľka môže
byt ďalej užívať. Teda aj týmto konaním, ak bude začaté a skončené, môže byť súčasný právny vzťah
medzi navrhovateľkou a vydražiteľom definitívne vyriešený. Preto súd výrokom III rozhodol podľa § 337
ods.1 Civilného sporového poriadku tak, že poučil vydražiteľa o práve podať žalobu proti navrhovateľke
o vypratanie bytu, s poučením o právnych následkoch podania takejto žaloby.

15. V tejto súvislosti súd všeobecne uvádza, že právny poriadok Slovenskej republiky neumožňuje
vlastníkovi nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádzajú hnuteľné veci inej osoby (aj keď neoprávnene, teda
bez právneho dôvodu), aby s týmito vecami svojvoľne nakladal, napr. tým, že ich vyhodí na verejné
priestranstvo. V taktom prípade sa môže vlastník nehnuteľnosti domáhať ochrany svojich vlastníckych

práv na súde tým, že zažaluje vlastníka týchto hnuteľných vecí o ich odstránenie z nehnuteľnosti. V praxi
sa takáto žaloba označuje ako žaloba o vypratanie nehnuteľnosti. Právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým
vyhovie takejto žalobe je exekučným titulom, ktorý oprávňuje vlastníka nehnuteľnosti požadovať od
vlastníka hnuteľných vecí ich odstránenie z nehnuteľnosti, resp. ak si tento svoju povinnosť dobrovoľne
nesplní,môžečeliťprípadnémuexekučnémukonaniu,príp.saoprávnenýmôžedomáhaťzloženiatýchto

vecí do úschovy (na náklady vlastníka hnuteľných vecí).

16. Súd obmedzil nariadené neodkladné opatrenie najdlhšie do doby, kedy prípadne bude súdom
právoplatne rozhodnuté o splnení povinnosti navrhovateľky vypratať predmetný byt. Takéto rozhodnutie
vyrieši to, či navrhovateľka má povinnosť byt vypratať, alebo ho môže ďalej užívať. Je na rozhodnutí

vydražiteľa, či sa bude domáhať takýmito možnými právnymi prostriedkami ochrany svojho aktuálneho
vlastníckeho práva k predmetnému bytu.

17. Nad rámec potreby odôvodnenia tohto rozhodnutia súd uvádza, že nie je spravodlivé požadovať
od vlastníka bytu, že dlhšiu dobu nebude môcť realizovať svoje vlastnícke práva k bytu (právo byt

držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním), čo je dôvodné očakávať, vzhľadom na
predpokladanú dĺžku sporu o neplatnosť dražby. Vydražiteľ je dobromyseľným nadobúdateľom bytu,
ktorý sa zúčastnil dražby navrhnutej inou osobou (navrhovateľom dražby), ktorú realizovala ďalšia osoba
(dražobník). Za vydražený byt zaplatil sumu 49.050 eur. Svojim návrhom sa navrhovateľka v podstate
domáha toho, aby do skončenia sporu o neplatnosť dražby (teda po dlhšiu dobu) mohla nerušene užívať

majetok iného vlastníka (vydražiteľa), proti jeho vôli (teda bez právneho titulu). Takýto návrh je však
nedôvodný a značným spôsobom by porušoval vlastnícke práva vlastníka po vopred neurčený čas.
Takýto stav je však podľa názoru súdu za danej situácie neakceptovateľný.

18. Súd si je vedomý skutočnosti, že navrhovateľka mala a doposiaľ má vo vydraženom byte svoje

obydlie, avšak samotná táto skutočnosť neobmedzuje vydražiteľa, ktorý je aktuálnym vlastníkom bytu,
vo výkone jeho vlastníckych práv. Právny poriadok takúto možnosť nepripúšťa. Bez vplyvu na samotné
rozhodnutie súd akcentuje aj to, že navrhovateľka tvrdí, že vykonaná dražba bola vzhľadom na cenu
bytu a výšku dlhu neprimeraná, avšak tento argument, resp. táto okolnosť je ponímaná navrhovateľkou
iba jednostranne v jej prospech. Túto okolnosť je totiž možné pričítať aj na ťarchu navrhovateľky, a

to tým spôsobom, že sama sa mohla vyhnúť vydraženiu jej obydlia zaplatením dlžnej sumy, ktorá
bola v tom čase vo výške 5.897,11 eur. Mohla tak predísť situácii, že dražba sa uskutočnila a bolo
vydražené jej obydlie. Neurobila tak však a svojich práv sa teraz domáha v tomto štádiu spôsobom, ktorý
poškodzuje tiež ústavné práva iného (dobromyseľného vydražiteľa). Ak navrhovateľka poukazuje na
podhodnotenie bytu v rámci vykonanej dražby, súd poukazuje na právo vlastníka draženej veci vzniesť u

dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok
iným znalcom podľa § 12 ods.5 zákona o dobrovoľných dražbách. Je potrebné rešpektovať skutočnosť,
že vydražiteľ je v súčasnosti evidovaný ako vlastník vydraženého bytu, pričom aby sa tak stalo, zaplatil
dražobníkovi cenu vydraženého bytu. Touto skutočnosťou sa navrhovateľka vôbec nezaoberá. Súčasnýstav (nevypratanie bytu, t.j. jeho riadne neodovzdanie) je len nerešpektovaním súčasného právneho
stavu a povinnosti navrhovateľky odovzdať byt vydražiteľovi. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na iné
ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to napríklad na § 415 Občianskeho zákonníka, ktorý ukladá

každému povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku, na § 3 ods.1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s
dobrými mravmi, či na § 1 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého úprava občianskoprávnych
vzťahov prispieva k napĺňaniu občianskych práv a slobôd, najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti

vlastníctva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
tomto súde písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach
podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania. O prípadnom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.